# Koľko je hodín v esperante? Čas a dátumy

Source: https://esperantopedia.org/sk/frazy/cas/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Opýtajte sa Kioma horo estas? a odpovedzte Estas la tria. Minúty s kaj, post a antaŭ, 24-hodinový čas, dátumy, vek, ako často a slovenské „pol štvrtej“.

Ak sa chcete po esperantsky opýtať na čas, povedzte ***Kioma horo estas?*** – „Koľko je hodín?“ Odpoveď je *la* a radová číslovka: ***Estas la tria.*** – „Sú tri hodiny.“ Minúty nasledujú po *kaj* „a“, alebo sa počíta od najbližšej hodiny s *post* „po“ a *antaŭ* „pred“. „O tretej“ je ***je la tria***. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

## Pýtame sa na čas a hovoríme ho

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kioma horo estas?* | Koľko je hodín? |
| *Estas la tria.* | Sú tri hodiny. |
| *Estas la tria horo kaj dek minutoj.* | Je desať minút po tretej (plný tvar). |
| *Estas la tria kaj dek.* | Je desať minút po tretej (obvyklý tvar). |
| *Je kioma horo vi vekiĝas?* – *Je la sesa.* | O koľkej sa zobúdzate? – O šiestej. |

Hodiny sú [radové číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/) (*tria* „tretia“, *oka* „ôsma“), preto opytovacie slovo je *kioma*: *kiom* „koľko“ plus koncovka prídavných mien *-a*, jeden z [korelatívov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/). Slová *horo* „hodina“ a *minutoj* „minúty“ sa zvyčajne vynechávajú. ReVo vysvetľuje logiku: každá hodina sa pomenúva podľa okamihu, v ktorom začína, takže 3:20 je ešte stále „tretia (hodina)“ plus dvadsať minút.

## Minúty: kaj, post a antaŭ

| Čas | S *kaj* | S *post* / *antaŭ* |
|---|---|---|
| 3:10 | *la tria kaj dek* | *dek post la tria* |
| 3:15 | *la tria kaj dek kvin*, *la tria kaj kvarono* | *kvarono post la tria* |
| 3:30 | *la tria kaj tridek*, *la tria kaj duono* | *duono post la tria* |
| 3:45 | *la tria kaj kvardek kvin* | *kvarono antaŭ la kvara* |
| 3:50 | *la tria kaj kvindek* | *dek antaŭ la kvara* |

Pre 15 minút použite *kvarono* „štvrť“ a pre 30 *duono* „polovica“; osobitné slovo pre 20 minút neexistuje (PMEG). Vždy *post* a *antaŭ*, nikdy *de*. Pozor, Slováci, Česi, Nemci a Nizozemci: slovenské „pol deviatej“, české „půl deváté“, nemecké *halb neun* aj nizozemské *half negen* znamenajú 8:30, ale PMEG hovorí, že sa nemá používať *duono de la naŭa*. Pre 8:30 povedzte *la oka kaj duono* alebo *duono antaŭ la naŭa*; *duono post la naŭa* je 9:30.

Slovenčina počíta k hodine, ktorá ešte len príde: „štvrť na desať“ je 9:15 (*la naŭa kaj kvarono*), „pol desiatej“ je 9:30 (*la naŭa kaj duono*) a „tri štvrte na desať“ je 9:45 (*kvarono antaŭ la deka*). Esperanto počíta od hodiny, ktorá už odbila; ten istý zvyk vysvetľuje aj [lekcia 8 kurzu](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-8/).

## 24-hodinový čas a dopoludnia/popoludnia

| Čas | Esperanto |
|---|---|
| 12:00 | *tagmezo*, *la dek-dua* |
| 15:15 | *la dek-kvina kaj dek kvin*, *la tria kaj dek kvin posttagmeze* |
| 21:45 | *la dudek-unua kaj kvardek kvin*, *dek kvin antaŭ la dudek-dua* |
| 00:00 | *noktomezo*, *la nula horo* |

V 12-hodinovom systéme pridajte *antaŭtagmeze* (*atm.*) alebo *posttagmeze* (*ptm.*), prípadne časť dňa: *la oka vespere*. V písanom texte čas v číslicach nepotrebuje *la*, ale hovorí sa: *je 19:30* sa číta *je la dek-naŭa kaj tridek*.

## Časti dňa

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | „v …“ |
|---|---|---|---|
| ráno | *mateno* | ma-TE-no | *matene* |
| dopoludnie | *antaŭtagmezo* | an-taŭ-tag-ME-zo | *antaŭtagmeze* |
| poludnie | *tagmezo* | tag-ME-zo | *tagmeze* |
| popoludnie | *posttagmezo* | post-tag-ME-zo | *posttagmeze* |
| večer | *vespero* | ves-PE-ro | *vespere* |
| noc | *nokto* | NOK-to | *nokte* |
| polnoc | *noktomezo* | nok-to-ME-zo | – |

ReVo poznamenáva, že hranice večera a noci sa líšia podľa kultúry a miesta. Príslovková koncovka *-e* znamená „v …“: *Mi laboras matene.* – „Pracujem ráno.“ Pre jeden deň dajte slovo dňa na začiatok: *morgaŭ matene* „zajtra ráno“, *hieraŭ vespere* „včera večer“, *ĉi-nokte* „dnes v noci“. K *Bonan matenon!* pozri [pozdravy](https://esperantopedia.org/sk/frazy/pozdravy/).

## Teraz, čoskoro, neskoro a pred časom

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| teraz / hneď | *nun* / *tuj* | nun / tuj |
| čoskoro | *baldaŭ* | BAL-daŭ |
| už / ešte | *jam* / *ankoraŭ* | jam / an-KO-raŭ |
| skoro (zavčasu) / neskoro | *frue* / *malfrue* | FRU-e / mal-FRU-e |

*Pardonu, ke mi malfruas.* – „Prepáčte, že meškám.“ Slovenské „skoro“ v zmysle „zavčasu“ je *frue*, kým „čoskoro“ je *baldaŭ*: *Mi venos baldaŭ* – „Prídem čoskoro“; *Mi vekiĝis frue* – „Zobudil/a som sa skoro ráno“. Pre dnes, včera a zajtra pozri [dni a mesiace](https://esperantopedia.org/sk/frazy/dni-a-mesiace/).

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Mi alvenis antaŭ du tagoj.* | Prišiel/a som pred dvoma dňami. |
| *Mi revenos post du tagoj.* | Vrátim sa o dva dni. |
| *la pasintan semajnon* / *ĉi-jare* | minulý týždeň / tento rok |

*Antaŭ* s dĺžkou času znamená „pred“, *post* s dĺžkou času znamená „o …“ (PMEG). [Koncovka slovesa](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/) sa riadi časovým slovom: *Hieraŭ mi laboris, hodiaŭ mi laboras, morgaŭ mi laboros.* *Hieraŭ*, *hodiaŭ* a *morgaŭ* sa zvyčajne počítajú od okamihu hovorenia. Ak chcete počítať od iného dňa, napríklad v príbehu, povedzte *la antaŭan tagon* „predchádzajúci deň“ alebo *la sekvan tagon* „nasledujúci deň“: *Lunde li venis, kaj la sekvan tagon li foriris.* – „V pondelok prišiel a nasledujúci deň odišiel.“

## Je, dum, ĝis, de … ĝis

| Slovo | Príklad |
|---|---|
| *je* „o, v“ | *La lernejo komenciĝas je la oka.* – „Škola sa začína o ôsmej.“ |
| *dum* „počas, po celý čas“ | *Dum tri horoj ni babilis.* – „Tri hodiny sme sa rozprávali.“ |
| *ĝis* „do“ | *Ni laboras ĝis la sesa.* – „Pracujeme do šiestej.“ |
| *de … ĝis …* | *La butiko estas malfermita de la naŭa ĝis la sesa.* – „Obchod je otvorený od deviatej do šiestej.“ |
| *-n*, bez slova | *Mi dormis ok horojn.* – „Spal/a som osem hodín.“ |

Trvanie má buď *dum*, alebo [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/): *dum tri horoj* alebo *tri horojn*. *Ĝis* zahŕňa koncový bod: *de lundo ĝis vendredo* zahŕňa aj piatok. Pri termínoch *preta ĝis vendredo* dovoľuje aj samotný piatok, kým *preta antaŭ vendredo* znamená hotové pred piatkom (PMEG). Viac v stránke [predložky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predlozky/).

## Dátumy

Základný vzor je *la* + radová číslovka + *de* + mesiac, pričom *tago* „deň“ sa vynecháva a pred mesiacom nie je *la* (pozri [dni a mesiace](https://esperantopedia.org/sk/frazy/dni-a-mesiace/) a [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/)).

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kiun daton ni havas hodiaŭ?* | Koľkého je dnes? |
| *Mi venos la 3-an de Majo.* | Prídem 3. mája. |
| *Zamenhof naskiĝis la 15-an de Decembro 1859.* | [Zamenhof](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/zamenhof/) sa narodil 15. decembra 1859. |
| *ĵaŭdon, la 8-an de Oktobro 2026* | štvrtok 8. októbra 2026 (hlavička listu) |
| *en 1887*, *la 20-a jarcento*, *la naŭdekaj jaroj* | v roku 1887, 20. storočie, deväťdesiate roky |

Keď dátum odpovedá na otázku „kedy?“, radová číslovka má *-n*: *la 3-an de Majo*. V hlavičke listu majú *-n* deň v týždni aj dátum. **Hodiny sú iné:** *je la tria* je „o tretej“, ale *la trian* by znamenalo „tretieho dňa v mesiaci“, preto PMEG *-n* pri hodinách neodporúča. PMEG uprednostňuje mesiac napísaný slovom pred číslicami ako *9.3.01*, ktoré sa v rôznych krajinách čítajú rôzne; ak potrebujete číslice, odporúča formát ISO (*1859-12-15*). Slovenský zápis „9. 3. 2001“ je preto pre cudzincov dvojznačný; zápis s názvom mesiaca (*la 9-a de Marto 2001*) sa pomýliť nedá.

## Vek

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kiom da jaroj vi havas?* / *Kiom vi aĝas?* / *Kiomjara vi estas?* | Koľko máš rokov? |
| *Mi havas tridek jarojn.* / *Mi aĝas tridek jarojn.* | Mám tridsať rokov. |
| *Mi estas tridekjara.* | Som tridsaťročný (tridsaťročná). |

Roky veku sú miera, preto majú *-n*; v *tridekjara* sa číslovka a *jara* spájajú do jedného prídavného mena. PMEG označuje *aĝi* s počtom rokov za moderné vyjadrenie; Zamenhof by napísal *havis aĝon de tridek jaroj*. Po slovensky povieme „mám tridsať rokov“ alebo „je mi tridsať rokov“; esperantsky *Mi havas tridek jarojn* – doslova „mám tridsať rokov“.

## Ako často

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| vždy / nikdy | *ĉiam* / *neniam* | ĈI-am / ne-NI-am |
| zvyčajne | *kutime* | ku-TI-me |
| často / zriedka | *ofte* / *malofte* | OF-te / mal-OF-te |
| niekedy | *kelkfoje*, *iafoje* | kelk-FO-je, i-a-FO-je |
| každý deň / týždeň | *ĉiutage* / *ĉiusemajne* | ĉi-u-TA-ge / ĉi-u-se-MAJ-ne |
| každý mesiac / rok | *ĉiumonate* / *ĉiujare* | ĉi-u-mo-NA-te / ĉi-u-JA-re |
| raz, dvakrát, trikrát | *unufoje*, *dufoje*, *trifoje* | u-nu-FO-je, du-FO-je, tri-FO-je |

Spojte ich a vyjadrite „za“: *dufoje semajne* „dvakrát za týždeň“, *unufoje monate* „raz za mesiac“. Pre zvyk v určitý deň použite *lunde* „v pondelky“ alebo *ĉiun lundon* „každý pondelok“. *Foje* samotné má v ReVo dva významy, „raz, kedysi“ a „niekedy“, preto radšej použite *iam* „kedysi, niekedy“ alebo *kelkfoje*, *fojfoje* „niekedy, občas“.

## Časté otázky

### Koľko je hodín po esperantsky?

*Kioma horo estas?* Odpoveď je *Estas la* a radová číslovka: *Estas la oka* – „Je osem hodín.“ Minúty pridajte s *kaj*: *Estas la oka kaj dek.*

### Ako sa povie „o piatej“ po esperantsky?

*Je la kvina.* Pre hodiny použite *je*, nie *-n*: *la kvinan* by znamenalo „piateho dňa v mesiaci“.

### Ako sa povie „pol štvrtej“ a „tri štvrte na štyri“?

„Pol štvrtej“ je 3:30, teda *la tria kaj duono*, a „tri štvrte na štyri“ je 3:45, teda *kvarono antaŭ la kvara*. „Štvrť na štyri“ je 3:15, *la tria kaj kvarono*. Nehovorte *duono de la kvara*.

### Ako sa píše dátum v esperante?

*La 26-a de Julio 1887*: radový deň, potom *de* a mesiac. Pre „v ten deň“ pridajte *-n*: *la 26-an de Julio*.

### Ako sa spýtať na vek po esperantsky?

*Kiom da jaroj vi havas?* alebo *Kiom vi aĝas?* Odpovedzte *Mi havas tridek jarojn* – „Mám tridsať rokov.“

## Zdroje

- [PMEG: Horoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/horoj.html) a [Datoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/datoj.html)
- [PMEG: N por tempopunkto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/tempopunkto.html) a [N por mezuro](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/mezuro.html)
- [PMEG: Ĝis](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/direktaj_rolvortetoj/ghis.html), [Antaŭ](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/lokaj_rolvortetoj/antau.html), [Post](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/lokaj_rolvortetoj/post.html)
- [PMEG: Hodiaŭ, hieraŭ, morgaŭ](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/tempaj/hodiau_hierau_morgau.html) a [Ĉi](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/lokaj/chi.html)
- ReVo: [horo](https://reta-vortaro.de/revo/art/hor.html), [aĝo](https://reta-vortaro.de/revo/art/agx.html), [foje](https://reta-vortaro.de/revo/art/foj.html), [jaro](https://reta-vortaro.de/revo/art/jar.html), [vespero](https://reta-vortaro.de/revo/art/vesper.html), [noktomezo](https://reta-vortaro.de/revo/art/nokt.html)