# Dni v týždni a mesiace v esperante

Source: https://esperantopedia.org/sk/frazy/dni-a-mesiace/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Esperantské dni v týždni (lundo, mardo…), mesiace (Januaro…Decembro) a ročné obdobia s výslovnosťou, plus ako povedať dátum a koľko je hodín.

Esperantské dni v týždni sú ***lundo, mardo, merkredo, ĵaŭdo, vendredo, sabato, dimanĉo*** – od pondelka po nedeľu. Mesiace sú ***Januaro, Februaro, Marto, Aprilo, Majo, Junio, Julio, Aŭgusto, Septembro, Oktobro, Novembro, Decembro***. Všetky sú podstatné mená zakončené na *-o* a väčšina bude hovoriacim európskymi jazykmi povedomá. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

## Dni v týždni

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| pondelok | *lundo* | LUN-do |
| utorok | *mardo* | MAR-do |
| streda | *merkredo* | mer-KRE-do |
| štvrtok | *ĵaŭdo* | ĴAŬ-do |
| piatok | *vendredo* | ven-DRE-do |
| sobota | *sabato* | sa-BA-to |
| nedeľa | *dimanĉo* | di-MAN-ĉo |

Názvy úzko sledujú francúzštinu (*lundi, mardi, mercredi, jeudi, vendredi, dimanche*); *sabato* je bližšie k talianskemu *sabato*. Pripomína aj slovenské slovo „sobota“ (obe slová pochádzajú v konečnom dôsledku z hebrejského „šabat“). Dni sa píšu malým písmenom, pretože nie sú vlastné mená, rovnako ako po slovensky. *Semajnfino* znamená „víkend“.

**„V pondelok“** je *lundon* (s *-n*) alebo *en lundo*: *Mi venos lundon* – „Prídem v pondelok“. Príslovka *lunde* má iný význam: „v pondelky“, teda každý pondelok alebo v niektorý pondelok.

## Mesiace v roku

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| január | *Januaro* | ja-nu-A-ro |
| február | *Februaro* | fe-bru-A-ro |
| marec | *Marto* | MAR-to |
| apríl | *Aprilo* | a-PRI-lo |
| máj | *Majo* | MA-jo |
| jún | *Junio* | ju-NI-o |
| júl | *Julio* | ju-LI-o |
| august | *Aŭgusto* | aŭ-GUS-to |
| september | *Septembro* | sep-TEM-bro |
| október | *Oktobro* | ok-TO-bro |
| november | *Novembro* | no-VEM-bro |
| december | *Decembro* | de-CEM-bro |

Pamätajte, že [*j* sa číta ako slovenské „j“](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/) („jama“): *Januaro* začína ako „ja“ a *Junio* ako „ju“. Keďže prízvuk padá na predposlednú samohlásku, *Junio* a *Julio* majú prízvuk na *i*.

**Veľké alebo malé písmeno?** Fundamento aj Zamenhof písali názvy mesiacov s veľkým písmenom a referenčná gramatika PMEG to odporúča, pretože mesiace sú vlastné mená. Mnohí ich dnes píšu malými písmenami (*januaro*), čo PMEG opisuje ako veľmi bežné, ale neodporúčané. Slovenčina píše názvy mesiacov malými písmenami (október), esperanto ich tradične píše veľkými (*Oktobro*). V oboch prípadoch mesiace nikdy nemajú člen *la*.

## Ročné obdobia a slová o čase

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| jar | *printempo* | prin-TEM-po |
| leto | *somero* | so-ME-ro |
| jeseň | *aŭtuno* | aŭ-TU-no |
| zima | *vintro* | VIN-tro |
| deň / noc | *tago / nokto* | TA-go / NOK-to |
| ráno / večer | *mateno / vespero* | ma-TE-no / ves-PE-ro |
| poludnie / polnoc | *tagmezo / noktomezo* | tag-ME-zo / nok-to-ME-zo |
| popoludnie | *posttagmezo* | post-tag-ME-zo |
| týždeň / mesiac / rok | *semajno / monato / jaro* | se-MAJ-no / mo-NA-to / JA-ro |
| dnes | *hodiaŭ* | ho-DI-aŭ |
| včera / zajtra | *hieraŭ / morgaŭ* | hi-E-raŭ / MOR-gaŭ |
| predvčerom | *antaŭhieraŭ* | an-taŭ-hi-E-raŭ |
| pozajtra | *postmorgaŭ* | post-MOR-gaŭ |

Pozor na falošného priateľa: slovenský „jar“ je *printempo*, ale esperantské *jaro* znamená „rok“. Slovenský „mesiac“ je *monato* (v kalendári) aj *luno* (na oblohe). Pridaním *-e* vytvoríte príslovky „v…“: *somere* „v lete“, *vintre* „v zime“, *matene* „ráno“. S [akuzatívnym *-n*](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/) znamená podstatné meno času „v ten čas“: *la pasintan semajnon* „minulý týždeň“, *la venontan monaton* „budúci mesiac“.

## Ako povedať dátum

Dátum používa radovú číslovku (zakončenú na *-a*) pre deň, potom *de* a mesiac:

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kiu dato estas hodiaŭ?* | Koľkého je dnes? |
| *Hodiaŭ estas la sepa de Oktobro.* | Dnes je siedmeho októbra. |
| *Hodiaŭ estas merkredo, la 7-a de Oktobro 2026.* | Dnes je streda 7. októbra 2026. |
| *Mi naskiĝis la 3-an de Majo.* | Narodil(a) som sa 3. mája. |
| *Esperanto aperis en 1887.* | Esperanto vzniklo v roku 1887. |

Dôležité sú dve veci. *De* sa medzi dňom a mesiacom používa vždy, pretože číslo v skutočnosti opisuje (nevyslovené) slovo *tago*: *la unua de Majo* = „prvý (deň) mája“. Ak chcete povedať, že sa niečo deje **v** určitý deň, pridajte k číslovke *-n*: *la 3-an de Majo* „3. mája“. V písomnom prejave PMEG odporúča medzinárodný formát 2026-10-07 alebo mesiac napísaný slovom, pretože 7.10 a 10/7 sa v rôznych krajinách čítajú rôzne.

## Ako povedať čas

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kioma horo estas?* | Koľko je hodín? |
| *Estas la tria (horo).* | Sú tri hodiny. |
| *Estas la tria kaj dek kvin.* | Je 3:15. |
| *Estas la tria kaj duono.* | Je pol štvrtej. |
| *Estas kvarono antaŭ la kvara.* | Je tri štvrte na štyri. |
| *Je la oka.* | O ôsmej. |
| *Je la dek-kvina kaj tridek.* | O 15:30. |
| *Je kioma horo komenciĝas la koncerto?* | O koľkej sa začína koncert? |

Hodiny používajú radové číslovky, rovnako ako dátumy: *la tria* je doslova „tretia (hodina)“. Ak chcete povedať, že sa niečo deje **o** určitej hodine, použite *je*, nie *-n* – PMEG varuje, že *la trian* by znamenalo „v tretí deň mesiaca“. Používa sa 12-hodinový aj 24-hodinový systém; v prípade potreby pridajte *antaŭtagmeze* („dopoludnia“) alebo *posttagmeze* („popoludní“). Pozor na slovenské polhodiny a štvrťhodiny: „pol štvrtej“ je 3:30 (po esperantsky doslova „tretia a pol“), „štvrť na štyri“ je 3:15 a „tri štvrte na štyri“ je 3:45. Samotné číslovky nájdete na stránke [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/); lístky a rezervácie sú vo [frázach na cesty](https://esperantopedia.org/sk/frazy/cestovanie/). Pozor aj na *horo*: je to „hodina“, nie „hora“ (tá je po esperantsky *monto*).

## Časté otázky

### Aké sú dni v týždni v esperante?

*Lundo, mardo, merkredo, ĵaŭdo, vendredo, sabato, dimanĉo* – od pondelka po nedeľu. Píšu sa malým písmenom.

### Píšu sa mesiace v esperante veľkým písmenom?

Tradične áno: *Januaro, Februaro…* Fundamento aj PMEG používajú veľké písmená, ale mesiace malými písmenami (*januaro*) sú dnes veľmi bežné.

### Ako sa povie „v pondelok“ po esperantsky?

*Lundon* alebo *en lundo* pre konkrétny pondelok. Pre pravidelný zvyk použite *lunde* „v pondelky“.

### Ako sa píše dátum v esperante?

*La 7-a de Oktobro 2026* – deň ako radová číslovka, potom *de* a mesiac. Vo vete s významom „v tento deň“ pridajte *-n*: *la 7-an de Oktobro*.

## Zdroje

- [PMEG: Datoj (dátumy)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/datoj.html)
- [PMEG: Horoj (hodiny)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/horoj.html)
- [PMEG: Majuskloj ĉe propraj nomoj (mesiace a dni)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/propraj_nomoj/majuskloj.html)
- [PMEG: N-finaĵo por tempopunkto (lundon, la sekvantan dimanĉon)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/tempopunkto.html)
- [PMEG: Uzo de E-vortoj (lunde, matene)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortoj/uzo.html)
- [PMEG: Bazaj elparolaj reguloj (prízvuk)](https://bertilow.com/pmeg/skribo_elparolo/elparolo/bazaj_reguloj.html)
- ReVo: [jaro](https://reta-vortaro.de/revo/art/jar.html), [printempo](https://reta-vortaro.de/revo/art/printe.html), [monato](https://reta-vortaro.de/revo/art/monat.html), [luno](https://reta-vortaro.de/revo/art/lun.html), [horo](https://reta-vortaro.de/revo/art/hor.html), [monto](https://reta-vortaro.de/revo/art/mont.html), [sabato](https://reta-vortaro.de/revo/art/sabat.html)
- Wiktionary (po anglicky): [sobota](https://en.wiktionary.org/wiki/sobota), [sabato](https://en.wiktionary.org/wiki/sabato)