# Počasie a ročné obdobia v esperante – slová a frázy

Source: https://esperantopedia.org/sk/frazy/pocasie-a-rocne-obdobia/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Esperantské slovesá počasia nemajú podmet – Pluvas je „prší“, Neĝas „sneží“. Ročné obdobia, Estas varme (je teplo), teploty, tvorenie slov a užitočné frázy.

V esperante slovesá počasia nemajú podmet: ***Pluvas*** je „Prší“, ***Neĝas*** „Sneží“ a ***Tondras*** „Hrmí“. Pri podmienkach a teplote po *estas* nasleduje príslovka: ***Estas varme*** „Je teplo“, ***Estas malvarme*** „Je zima“. Štyri ročné obdobia sú ***printempo, somero, aŭtuno, vintro***. Výslovnosť na tejto stránke ukazuje prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozri [abeceda](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/)).

## Štyri ročné obdobia

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| jar | *printempo* | prin-TEM-po |
| leto | *somero* | so-ME-ro |
| jeseň | *aŭtuno* | aŭ-TU-no |
| zima | *vintro* | VIN-tro |
| ročné obdobie | *sezono* | se-ZO-no |
| obdobie dažďov | *pluvsezono* | pluv-se-ZO-no |
| obdobie sucha | *seka sezono* | SE-ka se-ZO-no |
| počasie | *vetero* | ve-TE-ro |

Názvy ročných období sú obyčajné podstatné mená písané malým písmenom ([mesiace](https://esperantopedia.org/sk/frazy/dni-a-mesiace/) sa tradične píšu veľkým). ReVo pokladá *printempo* za jeden koreň, hoci končí na *tempo* „čas“. Ročné obdobia datuje podľa gregoriánskeho kalendára: jar na severnej pologuli trvá približne od 21. marca do 21. júna, na južnej približne od 23. septembra do 21. decembra.

**Pozor na falošného priateľa.** Slovenská „jar“ je *printempo*, ale esperantské *jaro* je „rok“. A slovenská „zima“ je dvojznačná: ročné obdobie je *vintro*, kým „zima“ vo význame nízkej teploty je *malvarmo*. Preto „v zime je zima“ je *En la vintro estas malvarme*.

## Ako sa povie „v lete“?

| Vzor | Esperanto | Po slovensky |
|---|---|---|
| podstatné meno + *-e* | *Somere mi naĝas en la maro.* | V lete plávam v mori. |
| *en la* + podstatné meno | *En la somero ni veturis al la maro.* | V lete sme cestovali k moru. |
| *dum la* + podstatné meno | *Dum la vintro la tagoj estas mallongaj.* | Počas zimy sú dni krátke. |
| *ĉi-* + podstatné meno + *-e* | *Ni havis malmulte da neĝo ĉi-vintre.* | Túto zimu sme mali málo snehu. |
| prídavné meno + podstatné meno + *-n* | *Venontan someron mi vojaĝos.* | Budúce leto budem cestovať. |
| *tuta* + podstatné meno + *-n* | *Neĝis la tutan vintron.* | Snežilo celú zimu. |

Koncovka *-e* mení podstatné meno na príslovku času: *somere*, *vintre*, *matene* (pozri [príslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prislovky/)). Správne je aj *somere*, aj *en la somero*. Cvičenia Fundamenta, ktoré cituje ReVo, dokonca používajú *en somero* a *en vintro* bez člena.

Časové podstatné meno s [akuzatívom *-n*](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/) a bez predložky vyjadruje časový bod alebo úsek (PMEG): *la sekvan dimanĉon* „nasledujúcu nedeľu“, takže *pasintan vintron* „minulú zimu“, *la tutan vintron* „celú zimu“. Slovo *ĉi* znamená „tento, blízko hovoriaceho“ a PMEG ho ukazuje v zloženinách ako *ĉi-nokte* „dnes v noci“ a *ĉi-jara* „tohtoročný“; *ĉi-vintre* a *ĉi-somere* sa tvoria rovnako.

## Slová o počasí

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| obloha | *ĉielo* | ĉi-E-lo |
| slnko | *suno* | SU-no |
| slnečný svit | *sunbrilo* | sun-BRI-lo |
| oblak | *nubo* | NU-bo |
| hmla | *nebulo* | ne-BU-lo |
| dážď | *pluvo* | PLU-vo |
| sneh | *neĝo* | NE-ĝo |
| krúpy | *hajlo* | HAJ-lo |
| ľad | *glacio* | gla-CI-o |
| mráz | *frosto* | FROS-to |
| dúha | *ĉielarko* | ĉi-e-LAR-ko |
| vietor | *vento* | VEN-to |
| vánok | *venteto* | ven-TE-to |
| veľmi silný vietor | *ventego* | ven-TE-go |
| víchrica | *ŝtormo* | ŜTOR-mo |
| hurikán | *uragano* | u-ra-GA-no |
| blesk | *fulmo* | FUL-mo |
| hrmenie | *tondro* | TON-dro |
| búrka s hrmením | *fulmotondro* | ful-mo-TON-dro |

Zodpovedajúce prídavné mená končia na *-a*: *suna tago* „slnečný deň“, *nuba* „oblačný“, *sennuba* „bezoblačný“, *pluva* „daždivý“, *neĝa* „snežný“, *venta* „veterný“, *glacia* „ľadový“, *seka* „suchý“, *malseka* „mokrý“, *kota* „blatistý“. S *vetero* použite obyčajné prídavné meno: *bela vetero* „pekné počasie“. Pozor na slovenskú „búrku“: zvyčajne ide o *fulmotondro* (s hrmením a bleskom); *ŝtormo* je silný, nebezpečný vietor.

## Slovesá počasia: bez podmetu, bez „ono“

Angličtina potrebuje prázdne *it* („it rains“); esperanto nie. PMEG jasne hovorí, aby sa pri takých slovesách nepoužívalo *ĝi*: *Hodiaŭ pluvas*, nie *Ĝi pluvas hodiaŭ*. Dodáva, že nadbytočné *ĝi* v Zamenhofovej vete *Ĝi estis varmega posttagmezo* zaniklo a dnes sa pokladá za chybu. Pozri [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/). Po slovensky je to rovnaké: „prší“, „sneží“ či „fúka“ podmet nemajú.

| Esperanto | Po slovensky | Infinitív | Výslovnosť |
|---|---|---|---|
| *Pluvas.* | Prší. | *pluvi* | PLU-vas |
| *Neĝas.* | Sneží. | *neĝi* | NE-ĝas |
| *Tondras.* | Hrmí. | *tondri* | TON-dras |
| *Fulmas.* | Blýska sa. | *fulmi* | FUL-mas |
| *Hajlas.* | Padajú krúpy. | *hajli* | HAJ-las |
| *Ventas.* | Fúka vietor. | *venti* | VEN-tas |
| *Frostas.* | Mrzne. | *frosti* | FROS-tas |
| *Ŝtormas.* | Zúri víchrica. | *ŝtormi* | ŜTOR-mas |
| *Sunas.* | Svieti slnko. | *suni* | SU-nas |
| *Tagiĝas.* | Svitá. | *tagiĝi* | ta-GI-ĝas |

Obvyklé koncovky dávajú časy (pozri [slovesá](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/)): *Hieraŭ pluvis* „Včera pršalo“, *Morgaŭ pluvos* „Zajtra bude pršať“. Príslovky pridávajú silu: *Pluvas forte* „Silno prší“, *Neĝas multe* „Veľa sneží“.

Ak niečo iné než dážď padá ako dážď, táto vec sa stáva podmetom, takže nemá *-n*: *Pluvis ŝtonoj sur la tegmenton* „Na strechu pršali kamene“. PMEG tu varuje pred *ŝtonojn*.

## „Je teplo“: Estas varme

Keď *estas* nemá skutočný podmet, slovo opisujúce situáciu je príslovka na *-e*, nie prídavné meno (PMEG): *Estas varme*, nie *Estas varma*. Medzi príkladmi PMEG je aj *Estas mallume* „Je tma“.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Estas varme.* | Je teplo. |
| *Estas malvarme.* | Je zima. |
| *Estas sune.* | Je slnečno. |
| *Estas nube, sed ne pluvas.* | Je oblačno, ale neprší. |
| *Estas nebule.* | Je hmlisto. |
| *Estas malseke.* | Je mokro. |
| *Estas tro malvarme por naĝi.* | Je príliš zima na plávanie. |

S podmetom sa prídavné meno vracia a zhoduje sa s ním: *La vetero estas varma* „Počasie je teplé“ (podmet *vetero*), *Estas bela vetero* „Je pekné počasie“ (prídavné meno patrí k *vetero*).

Na vyjadrenie toho, ako sa cítite, použite slovesá *varmi* a *malvarmi*, ktoré ReVo definuje ako pociťovať teplo a chlad: *Mi malvarmas* „Je mi zima“, *Al mi varmas* „Je mi teplo“, *Ĉu tro varmas?* „Nie je príliš teplo?“. *Mi frostas* znamená „mrznem“; ReVo definuje *frosti* ako pociťovať mrazivý chlad. Slovenské „je mi teplo“ s datívom zodpovedá tvaru *Al mi varmas* („mne je teplo“).

## Teplota

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kiom da gradoj estas ekstere?* | Koľko stupňov je vonku? |
| *Estas dudek gradoj.* | Je dvadsať stupňov. |
| *Estas dudek du gradoj celsiaj.* | Je 22 stupňov Celzia. |
| *Estas dek gradoj super nulo.* | Je desať stupňov nad nulou. |
| *Estis dek gradoj sub nulo ĉi-matene.* | Dnes ráno bolo desať stupňov pod nulou. |
| *La temperaturo nun estas minus dek gradoj.* | Teplota je teraz mínus desať stupňov. |
| *Morgaŭ estos pli varme.* | Zajtra bude teplejšie. |

Povedzte najprv číslo, potom *gradoj* („jeden stupeň“ je *unu grado*); pozri [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/). PMEG uvádza oba spôsoby čítania znamienka teploty: +10° je *plus dek gradoj* alebo *dek gradoj super nulo* a −10° je *minus dek gradoj* alebo *dek gradoj sub nulo*. Aj po slovensky sa hovorí „nad nulou“ a „pod nulou“.

Prípony *-eg-* „silnejší“ a *-et-* „slabší“ tvoria stupnicu: *malvarmega* „veľmi studený“, *malvarma* „studený“, *malvarmeta* „chladný“, *varma* „teplý“, *varmega* „horúci“. Zmeňte *-a* na *-e* pre vetu o počasí: *Estas varmege* „Je veľmi horúco“.

ReVo hovorí, že *varma* je tradične mierne, príjemné teplo, kým *varmega* je nepríjemne horúce, až pálivé. Dodáva, že slovníky PV a PIV tento odtieň stratili, ale rusky a nemecky hovoriaci esperantisti si ho zachovali.

## Tvorenie slov z koreňov počasia

| Slovo | Časti | Po slovensky |
|---|---|---|
| *pluvego* | pluv·eg·o | lejak |
| *pluveto* | pluv·et·o | mrholenie |
| *pluvero* | pluv·er·o | dažďová kvapka |
| *neĝero* | neĝ·er·o | snehová vločka |
| *neĝulo*, *neĝhomo* | neĝ·ul·o, neĝ·hom·o | snehuliak |
| *pluvneĝo* | pluv·neĝ·o | dážď so snehom (sneh topiaci sa pri páde) |
| *senpluveco* | sen·pluv·ec·o | sucho |
| *pluvombrelo*, *sunombrelo* | pluv·ombrel·o, sun·ombrel·o | dáždnik, slnečník |
| *pluvmantelo* | pluv·mantel·o | pršiplášť |
| *fulmotondro* | fulm·o·tondr·o | búrka s hrmením |
| *ĉielarko* | ĉiel·ark·o | dúha |
| *malvarmumo* | mal·varm·um·o | nachladnutie |

Prípona *-er-* pomenúva jeden kúsok z celku, takže *neĝero* je jedna vločka z *neĝo*. Slovesné tvary nasledujú: *pluveti* „mrholiť“, *pluvegi* „liať“. ReVo definuje samotné *ombrelo* ako prenosný štít proti dažďu alebo slnku a *pluvombrelo* a *sunombrelo* hovoria, ktorý z nich. Pozor na „zimu“: *malvarmo* je nízka teplota, kým *malvarmumo* je choroba, nachladnutie. Viac v stránke [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/).

Slovesá s *-iĝ-* „stať sa“ môžu stáť aj samostatne: *Aŭtune pli kaj pli malvarmiĝas* „Na jeseň je čoraz chladnejšie“, *Vesperiĝas* „Zvečerieva sa“.

## Hovoríme o počasí

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kia estas la vetero en via urbo?* | Aké je počasie vo vašom meste? |
| *Kia bela tago!* | Aký krásny deň! |
| *Pluvas, prenu ombrelon.* | Prší, vezmite si dáždnik. |
| *Surmetu mantelon, ĉar estas malvarme.* | Oblečte si kabát, lebo je zima. |
| *Ĉu morgaŭ pluvos?* | Bude zajtra pršať? |
| *Laŭ la veterprognozo morgaŭ neĝos.* | Podľa predpovede počasia bude zajtra snežiť. |
| *Kiun sezonon vi plej ŝatas?* | Ktoré ročné obdobie máte najradšej? |
| *Mi plej ŝatas la printempon.* | Najradšej mám jar. |

Posledné dve vety používajú akuzatív: ročné obdobie je predmetom slovesa *ŝatas*, preto končí na *-n*.

## Časté otázky

### Ako sa povie „prší“ po esperantsky?

*Pluvas.* Slovo pre „ono“ neexistuje: slovesá počasia nemajú podmet a PMEG hovorí, aby sa nepridávalo *ĝi*. Minulý čas: *Pluvis*; budúci: *Pluvos*.

### Ako sa povie „je zima“ alebo „je horúco“ po esperantsky?

*Estas malvarme* a *Estas varme*; pre veľmi horúco *Estas varmege*. Slovo po *estas* je príslovka na *-e*.

### Aké sú ročné obdobia v esperante?

*Printempo* (jar), *somero* (leto), *aŭtuno* (jeseň) a *vintro* (zima), všetky s malým písmenom.

### Ako sa povie „v zime“ po esperantsky?

*Vintre* alebo *en la vintro*. Pre „túto zimu“ povedzte *ĉi-vintre* a pre „minulú zimu“ *pasintan vintron*.

### Ako sa udáva teplota v esperante?

Povedzte číslo a *gradoj*: *Estas dek gradoj*. Pod nulou použite *minus dek gradoj* alebo *dek gradoj sub nulo*.

## Zdroje

- [PMEG: Sensubjektaj verboj (pluvi, neĝi, hajli, ŝtormi, frosti, fulmi, tondri)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/sensubjektaj.html)
- [PMEG: Tria persono (bez *ĝi* pri slovesách bez podmetu)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pronomoj/tria.html)
- [PMEG: Uzo de E-vortoj (Estas mallume, Kritiki estas facile)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortoj/uzo.html)
- [PMEG: N por tempopunkto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/tempopunkto.html) a [N por mezuro](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/mezuro.html)
- [PMEG: Dum](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/aliaj_rolvortetoj/dum.html)
- [PMEG: Ĉi (ĉi-nokte, la ĉi-jara somero)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/lokaj/chi.html)
- [PMEG: Plus kaj minus (plus dek gradoj, dek gradoj sub nulo)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/kunligaj_vortetoj/plus_minus.html)
- [ReVo: printempo](https://reta-vortaro.de/revo/art/printe.html), [somero](https://reta-vortaro.de/revo/art/somer.html), [aŭtuno](https://reta-vortaro.de/revo/art/auxtun.html), [vintro](https://reta-vortaro.de/revo/art/vintr.html), [sezono](https://reta-vortaro.de/revo/art/sezon.html)
- [ReVo: pluvo a odvodené slová](https://reta-vortaro.de/revo/art/pluv.html), [neĝo](https://reta-vortaro.de/revo/art/negx.html), [vento](https://reta-vortaro.de/revo/art/vent.html), [nebulo](https://reta-vortaro.de/revo/art/nebul.html), [fulmo](https://reta-vortaro.de/revo/art/fulm.html), [tondri](https://reta-vortaro.de/revo/art/tondr.html), [hajlo](https://reta-vortaro.de/revo/art/hajl.html)
- [ReVo: ŝtormo](https://reta-vortaro.de/revo/art/sxtorm.html), [uragano](https://reta-vortaro.de/revo/art/uragan.html), [frosto](https://reta-vortaro.de/revo/art/frost.html), [glacio](https://reta-vortaro.de/revo/art/glaci.html), [nubo](https://reta-vortaro.de/revo/art/nub.html), [vetero](https://reta-vortaro.de/revo/art/veter.html), [suno](https://reta-vortaro.de/revo/art/sun.html)
- [ReVo: varma, malvarma a odvodené slová](https://reta-vortaro.de/revo/art/varm.html), [grado](https://reta-vortaro.de/revo/art/grad.html), [ombrelo](https://reta-vortaro.de/revo/art/ombrel.html)
- [Tatoeba](https://tatoeba.org/) vety (CC BY 2.0 FR), použité tak, ako sú napísané: [#2127737](https://tatoeba.org/en/sentences/show/2127737), [#980568](https://tatoeba.org/en/sentences/show/980568), [#557222](https://tatoeba.org/en/sentences/show/557222), [#583328](https://tatoeba.org/en/sentences/show/583328); skrátené alebo upravené a použité na overenie použitia: [#13090664](https://tatoeba.org/en/sentences/show/13090664), [#12313539](https://tatoeba.org/en/sentences/show/12313539), [#2652792](https://tatoeba.org/en/sentences/show/2652792), [#639494](https://tatoeba.org/en/sentences/show/639494), [#870840](https://tatoeba.org/en/sentences/show/870840), [#6380476](https://tatoeba.org/en/sentences/show/6380476)