# Pocity a emócie v esperante: šťastný, smutný, unavený

Source: https://esperantopedia.org/sk/frazy/pocity/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Šťastný je feliĉa alebo ĝoja, smutný malĝoja, unavený laca. Ako povedať Mi estas laca, Mi timas a Mi ĝojas, plus mal-, -iĝ-, -ig- a -em- pre ďalšie pocity.

Ako sa cítite, poviete po esperantsky pomocou *esti* „byť“ a prídavného mena – ***Mi estas feliĉa*** „Som šťastný(á)“, ***Mi estas laca*** „Som unavený(á)“ – alebo pomocou slovesa pocitu: ***Mi ĝojas*** „Mám radosť“, ***Mi timas*** „Bojím sa“, ***Mi enuas*** „Nudím sa“. Niekoľko častí slov (*mal-, -iĝ-, -ig-, -em-*) potom z jedného koreňa vytvorí celú rodinu pocitov. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami; je vždy predposledná.

## Pocity ako prídavné mená

Prídavné mená končia na *-a* a v množnom čísle majú *-j*: *Ni estas feliĉaj* „Sme šťastní“.

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| šťastný | *feliĉa* | fe-LI-ĉa | aj „šťastný“ vo význame „mať šťastie“ |
| radostný | *ĝoja* | ĜO-ja | hlbšie než *gaja* |
| veselý | *gaja* | GA-ja | prejavuje sa navonok |
| spokojný | *kontenta* | kon-TEN-ta | nechce nič viac |
| smutný | *malĝoja* | mal-ĜO-ja | hlboký zármutok, napríklad po strate |
| skľúčený | *malgaja* | mal-GA-ja | ľahšia, prechodná nálada |
| smutný | *trista* | TRIS-ta | často používané, krátke |
| nešťastný | *malfeliĉa* | mal-fe-LI-ĉa | aj „nešťastný“ vo význame „mať smolu“ |
| nahnevaný | *kolera* | ko-LE-ra | |
| bojazlivý | *timema* | ti-ME-ma | |
| unavený | *laca* | LA-ca | aj „unavený z niečoho“ |
| ospalý | *dormema* | dor-ME-ma | |
| nervózny | *nervoza* | ner-VO-za | |
| pokojný | *trankvila* | tran-KVI-la | |
| nepokojný, znepokojený | *maltrankvila* | mal-tran-KVI-la | |
| osamelý | *soleca* | so-LE-ca | |
| hrdý | *fiera* | fi-E-ra | *fiera pri vi* „hrdý na vás“ |
| žiarlivý | *ĵaluza* | ĵa-LU-za | bojí sa, že stratí, čo je jeho |
| rozladený | *ĉagrenita* | ĉa-gre-NI-ta | |
| prekvapený | *surprizita* | sur-pri-ZI-ta | |

**Odtiene významu.** Slovník ReVo hovorí, že *gaja* sa cíti a prejavuje navonok, kým *ĝoja* je hlbší, vnútornejší pocit. Rovnako *malgaja* je ľahšia, vonkajšia nálada a *malĝoja* hlboký zármutok. Bežné je aj *trista*: PMEG ho nazýva často používanou alternatívou k *malgaja* a *malĝoja*, hoci ReVo cituje jazykovú príručku, ktorá uprednostňuje tvary s *mal-*. *Feliĉa* znamená „šťastný“ aj „šťastlivý“; ak chcete povedať len „mať šťastie“, použite *bonŝanca*. *Ĵaluza* je strach zo straty niečoho svojho; túžba po tom, čo má niekto iný, je *envii* „závidieť“.

**Pocity na -ita.** *Ĉagrenita, surprizita* a *ravita* „nadšený“ pochádzajú zo slovies *ĉagreni* „rozladiť“, *surprizi* „prekvapiť“ a *ravi* „nadchnúť“. Koncovka *-ita* dáva výsledný stav, takže *Mi estas surprizita* je „Som prekvapený(á)“ (niečím). Pozrite [príčastia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/).

## Pocity ako slovesá

| Sloveso | Výslovnosť | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| *ami* | A-mi | *Mi amas mian familion.* | Milujem svoju rodinu. |
| *ŝati* | ŜA-ti | *Mi ŝatas tiun kanton.* | Mám rád(a) tú pieseň. |
| *plaĉi* | PLA-ĉi | *Tiu kanto plaĉas al mi.* | Tá pieseň sa mi páči. |
| *malami* | mal-A-mi | *Mi malamas atendi.* | Neznášam čakanie. |
| *ĝoji* | ĜO-ji | *Mi ĝojas pri via sukceso.* | Teším sa z vášho úspechu. |
| *timi* | TI-mi | *Mi timas la hundon.* | Bojím sa psa. |
| *koleri* | ko-LE-ri | *Li koleras pro la bruo.* | Zlostí sa pre ten hluk. |
| *enui* | e-NU-i | *Mi enuas.* | Nudím sa. |
| *honti* | HON-ti | *Mi hontas pri mia eraro.* | Hanbím sa za svoju chybu. |
| *esperi* | es-PE-ri | *Mi esperas, ke vi venos.* | Dúfam, že prídete. |
| *bedaŭri* | be-DAŬ-ri | *Mi bedaŭras, ke mi malfruis.* | Ľutujem, že som meškal(a). |
| *sopiri* | so-PI-ri | *Mi sopiras al la maro.* | Túžim po mori. |

**Mať rád, milovať, nenávidieť.** V súčasnom používaní je *ŝati* miernejšie slovo a *ami* silnejšie; ReVo poznamenáva, že staršie používanie bolo opačné. PMEG vysvetľuje, že *ŝati* a *plaĉi* znamenajú takmer to isté, ale vymieňajú si úlohy: *Mi ŝatas la libron* sa rovná *La libro plaĉas al mi*. Na „nepáči sa mi to“ použite *Mi ne ŝatas ĝin* a *malami* si nechajte pre skutočnú nenávisť. *Malŝati* niektoré slovníky prekladajú ako „neobľubovať“, ale ReVo ho definuje ako zaobchádzanie s niečím ako s bezcenným alebo nedôležitým, takže *Mi ne ŝatas* je bezpečnejšia fráza. O láske medzi ľuďmi pozrite [Ľúbim ťa](https://esperantopedia.org/sk/frazy/lubim-ta/).

**Čo nasleduje po slovese.** Príčinu uveďte pomocou *pri* alebo *pro*: ReVo má *ĝoji pri la bonaĵo* aj *mi ĝojas pro via helpo*. Celá veta berie *ke*: *Mi ĝojas, ke vi venis*; *Mi timas, ke pluvos* „Bojím sa, že bude pršať“. Rovnaké časti nasledujú aj po *esti* s prídavným menom: *Mi estas ĝoja, ke vi venis.* Hlad a smäd sú na stránke [jedlo a nápoje](https://esperantopedia.org/sk/frazy/jedlo-a-napoje/), chlad a teplo na stránke [počasie a ročné obdobia](https://esperantopedia.org/sk/frazy/pocasie-a-rocne-obdobia/).

## Pocity po slovensky a po esperantsky

Mnohé slovenské slovesá pocitu sú zvratné („báť sa“, „hanbiť sa“, „nudiť sa“, „hnevať sa“) a „báť sa“ chce 2. pád. Esperantské slovesá pocitu sú nezvratné a predmet majú v akuzatíve alebo za predložkou:

| Po slovensky | Esperanto | Poznámka |
|---|---|---|
| báť sa psa | *timi la hundon* | žiadne „sa“, predmet v akuzatíve namiesto 2. pádu |
| nudiť sa | *enui* | |
| hanbiť sa za chybu | *honti pri eraro* | predložka *pri* |
| hnevať sa | *koleri* | žiadne „sa“ |
| tešiť sa z niečoho | *ĝoji pri* | |
| túžiť po, cnieť sa za | *sopiri al* | ReVo: cnieť sa, túžiť |
| ľutovať | *bedaŭri* | |
| dúfať | *esperi* | |

Dve slovenské stavby majú v esperante takmer doslovný náprotivok. „Páči sa mi to“ má rovnakú stavbu s 3. pádom ako *plaĉi al mi*: *Tiu kanto plaĉas al mi.* – „Tá pieseň sa mi páči.“ A „je mi zima“ zodpovedá *Estas al mi malvarme*, kde *al mi* je „mi“ v 3. páde. Slovenské „cítiť sa“ je zasa rovnaké ako esperantské *senti sin*, doslova „cítiť seba“.

Pozor na *kolera*: v esperante je to „nahnevaný“ (a *kolero* je „hnev“, *kolerema* „prchký“), kým choroba cholera je *ĥolero*.

## Štyri spôsoby, ako povedať, ako sa cítite

| Vzor | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|
| *esti* + prídavné meno | *Mi estas laca.* | Som unavený(á). |
| sloveso pocitu | *Mi timas.* | Bojím sa. |
| *senti sin* + prídavné meno | *Mi sentas min sola.* | Cítim sa osamelý(á). |
| *Estas al mi* + príslovka | *Estas al mi malvarme.* | Je mi zima. |

V *senti sin* „cítiť sa“ je *min* predmet a prídavné meno za ním opisuje vás, takže nemá *-n*: *Ni sentas nin solaj* „Cítime sa osamelí“. PMEG to nazýva opisom pripojeným cez sloveso. Na to, ako dobre sa cítite, použite príslovku: *Mi sentas min bone* „Cítim sa dobre“. Posledný vzor je z PMEG, ktorý cituje *Estas al mi malvarme* zo Zamenhofovho prekladu Andersenových rozprávok; *al mi* pomenúva osobu, ktorá to cíti.

## Časti slov, ktoré tvoria pocity

| Časť | Účinok | Príklady |
|---|---|---|
| *mal-* | opak | *feliĉa → malfeliĉa* „nešťastný“, *kontenta → malkontenta* „nespokojný“, *ĝoji → malĝoji* „smútiť“, *espero → malespero* „zúfalstvo“, *ami → malami* „nenávidieť“ |
| *-iĝ-* | stať sa | *kolera → koleriĝi* „nahnevať sa“, *laca → laciĝi* „unaviť sa“, *trankvila → trankviliĝi* „upokojiť sa“, *enui → enuiĝi* „začať sa nudiť“, *ĉagreni → ĉagreniĝi* „rozladiť sa“ |
| *-ig-* | vyvolať pocit | *ĝoji → ĝojigi* „potešiť“, *timi → timigi* „vystrašiť“, *koleri → kolerigi* „nahnevať niekoho“, *trankvila → trankviligi* „upokojiť niekoho“, *enui → enuigi* „nudiť“ |
| *-ig-* + *-a* | vyvolávajúci pocit | *enuiga* „nudný“, *laciga* „únavný“, *timiga* „desivý“, *ĝojiga* „potešujúci“ |
| *-em-* | sklon | *timema* „bojazlivý“, *kolerema* „prchký“, *hontema* „hanblivý“, *plorema* „plačlivý“, *enviema* „závistlivý“ |
| *-eg-* | veľmi silný | *feliĉega* „nesmierne šťastný“, *kolerega* „zúrivý“, *lacega* „vyčerpaný“ |
| *-et-* | slabý | *kolereta* „mierne podráždený“, *rideti* „usmiať sa“ (z *ridi* „smiať sa“) |
| *ek-* | náhle | *ektimi* „vyľakať sa“, *ekridi* „náhle sa rozosmiať“, *ekami* „začať milovať“ |

Viac o [predponách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/) a [príponách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/). Na čo si dať pozor:

- **Opak, alebo len „nie“.** *Mal-* je opačná myšlienka, kým *ne* ju len popiera. Dvojica z PMEG je *ami → malami*: *Mi ne amas lin* „Nemilujem ho“, ale *Mi malamas lin* „Nenávidím ho“.
- **Žiadne ĝojiĝi.** ReVo *ĝojiĝi* neuvádza, pretože *ĝoji* už znamená „cítiť radosť“.
- **Strach.** *Timiĝi* existuje, ale PMEG odporúča *ektimi* pre „vyľakať sa“.
- **Prechodný stav.** PMEG hovorí, že *-em-* môže pomenovať aj okamžitú chuť: *dormema* je „mať chuť spať“, nie „veľa spať“.

## Pýtame sa na pocity a odpovedáme

| Esperanto | Výslovnosť | Po slovensky |
|---|---|---|
| *Kiel vi fartas?* | KI-el vi FAR-tas | Ako sa máte? |
| *Kiel vi sentas vin?* | KI-el vi SEN-tas vin | Ako sa cítite? |
| *Kio estas al vi?* | KI-o ES-tas al vi | Čo vám je? |
| *Kio okazis?* | KI-o o-KA-zis | Čo sa stalo? |
| *Kio ĝenas vin?* | KI-o ĜE-nas vin | Čo vás trápi? |
| *Kial vi estas malĝoja?* | KI-al vi ES-tas mal-ĜO-ja | Prečo ste smutný(á)? |
| *Nenio, mi nur estas laca.* | ne-NI-o, mi nur ES-tas LA-ca | Nič, som len unavený(á). |

ReVo definuje *farti* ako byť v dobrom alebo zlom stave, pokiaľ ide o telesné funkcie, a *Kiel vi fartas?* je stále štandardné „ako sa máte?“; odpovede sú na stránke [pozdravy](https://esperantopedia.org/sk/frazy/pozdravy/). *Kiel vi sentas vin?* sa pýta na vašu náladu práve teraz.

## Utešovanie a reakcie

| Esperanto | Výslovnosť | Po slovensky |
|---|---|---|
| *Ne ploru.* | ne PLO-ru | Neplačte. |
| *Ne timu.* | ne TI-mu | Nebojte sa. |
| *Ne zorgu.* | ne ZOR-gu | Nerobte si starosti. |
| *Trankviliĝu.* | tran-kvi-LI-ĝu | Upokojte sa. |
| *Ĉio estos en ordo.* | ĈI-o ES-tos en OR-do | Všetko bude v poriadku. |
| *Mi kunsentas kun vi.* | mi kun-SEN-tas kun vi | Súcitím s vami. |
| *Mi kondolencas.* | mi kon-do-LEN-cas | Úprimnú sústrasť. |
| *Kia domaĝo!* | KI-a do-MA-ĝo | Aká škoda! |
| *Mi ĝojas pri vi.* | mi ĜO-jas pri vi | Som za vás rád(a). |
| *Mi fieras pri vi.* | mi fi-E-ras pri vi | Som na vás hrdý(á). |

Príkazy sa tvoria koncovkou *-u* (rozkazovací spôsob) a *ne* ich robí zápornými. Krátke zvolania, ako *Ve!* „beda“ a *Hura!* „hurá“, sú [citoslovcia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/citoslovcia/).

## Časté otázky

### Ako sa povie „som šťastný“ po esperantsky?

*Mi estas feliĉa* alebo *Mi estas ĝoja*. Samotné *Mi ĝojas* znamená „mám radosť“, zvyčajne z niečoho konkrétneho.

### Ako sa povie „som unavený“ po esperantsky?

*Mi estas laca*. „Som vyčerpaný(á)“ je *Mi estas lacega* a „unavujem sa“ je *Mi laciĝas*.

### Ako sa povie „som smutný“ po esperantsky?

*Mi estas malĝoja*, *Mi estas malgaja* alebo *Mi estas trista*. Používajú sa všetky tri a *malĝoja* je najhlbšie.

### Ako sa povie „bojím sa“ po esperantsky?

*Mi timas*, s predmetom (*Mi timas la hundon*) alebo s vetou (*Mi timas, ke pluvos*). „Nebojte sa“ je *Ne timu*.

### Aký je rozdiel medzi feliĉa a ĝoja?

*Feliĉa* je obvyklé „šťastný“ a znamená aj „šťastlivý“. *Ĝoja* je „radostný“ a *ĝoji* je „mať radosť“ z niečoho.

## Zdroje

- ReVo: [feliĉa](https://reta-vortaro.de/revo/art/felicx.html), [ĝoji, ĝoja, malĝoja](https://reta-vortaro.de/revo/art/gxoj.html), [gaja, malgaja](https://reta-vortaro.de/revo/art/gaj.html), [kontenta](https://reta-vortaro.de/revo/art/konten.html), [trista](https://reta-vortaro.de/revo/art/trist.html), [kolera](https://reta-vortaro.de/revo/art/koler.html), [timi](https://reta-vortaro.de/revo/art/tim.html), [laca](https://reta-vortaro.de/revo/art/lac.html), [enui](https://reta-vortaro.de/revo/art/enu.html)
- ReVo: [esperi](https://reta-vortaro.de/revo/art/esper.html), [bedaŭri](https://reta-vortaro.de/revo/art/bedaux.html), [sopiri](https://reta-vortaro.de/revo/art/sopir.html), [honti](https://reta-vortaro.de/revo/art/hont.html), [envii](https://reta-vortaro.de/revo/art/envi.html), [ŝati](https://reta-vortaro.de/revo/art/sxat.html), [ami, malami](https://reta-vortaro.de/revo/art/am.html), [plaĉi](https://reta-vortaro.de/revo/art/placx.html), [ĉagreni](https://reta-vortaro.de/revo/art/cxagre.html), [ravi](https://reta-vortaro.de/revo/art/rav.html)
- ReVo: [trankvila](https://reta-vortaro.de/revo/art/trankv.html), [soleca](https://reta-vortaro.de/revo/art/sol.html), [fiera](https://reta-vortaro.de/revo/art/fier.html), [ĵaluza](https://reta-vortaro.de/revo/art/jxaluz.html), [nervoza](https://reta-vortaro.de/revo/art/nervoz.html), [kondolenci](https://reta-vortaro.de/revo/art/kondol.html), [kunsenti](https://reta-vortaro.de/revo/art/sent.html), [farti](https://reta-vortaro.de/revo/art/fart.html), [okazi](https://reta-vortaro.de/revo/art/okaz.html), [ĥolero](https://reta-vortaro.de/revo/art/hxoler.html)
- [PMEG: EM](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/em.html), [IĜ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/igh.html), [ET](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/et.html), [MAL](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/mal.html), [EK](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/ek.html)
- [PMEG: IĜ-verboj (timiĝi, ektimi)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/igh.html), [priskribaj verboj (esti, fariĝi)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/priskribaj.html), [similsignifaj verboj (ŝati, plaĉi)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/similsignifaj.html)
- [Tatoeba](https://tatoeba.org/en/sentences/show/1150510) (CC BY 2.0 FR), frázy potvrdené ako doložené: #1150510 *Kio estas al vi?*, #435657 *Kio okazis?*, #3952972 *Kio ĝenas vin?*, #656588 *Kiel vi sentas vin?*, #1840821 *Mi sentas min sola*, #12091947 *Kial vi estas malĝoja?*, #4810793 *Mi kondolencas*, #550822 *Kia domaĝo*, #1015630 *Ne ploru*, #429408 *Ne timu*, #466730 *Trankviliĝu*, #470078 *Mi enuas*