# Slová o prírode v esperante: strom, rieka, hora, nebo

Source: https://esperantopedia.org/sk/frazy/priroda/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Strom je arbo, rieka rivero, hora monto: esperantské slová o prírode s výslovnosťou a tvorením lesa, potoka a lúky príponami -ar-, -et- a -ej-.

Po esperantsky je strom ***arbo***, rieka ***rivero***, hora ***monto***, kvet ***floro*** a slnko ***suno***. Slová o prírode sú obyčajné podstatné mená na *-o* a niekoľko slovných častí z nich vytvára ďalšie slová: *arbo* plus *-ar-* dáva *arbaro* „les“ a *rivero* plus *-et-* dáva *rivereto* „potok“. Zápisy výslovnosti ukazujú prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozri [abeceda](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/)).

## Krajina a voda

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| príroda | *naturo* | na-TU-ro |
| krajina | *pejzaĝo* | pej-ZA-ĝo |
| hora | *monto* | MON-to |
| pohorie | *montaro* | mon-TA-ro |
| kopec | *monteto*, *altaĵo* | mon-TE-to, al-TA-ĵo |
| sopka | *vulkano* | vul-KA-no |
| dolina, údolie | *valo* | VA-lo |
| rovina | *ebenaĵo* | e-be-NA-ĵo |
| pole | *kampo* | KAM-po |
| lúka | *herbejo* | her-BE-jo |
| les | *arbaro* | ar-BA-ro |
| džungľa | *ĝangalo* | ĝan-GA-lo |
| púšť | *dezerto* | de-ZER-to |
| močiar, bažina | *marĉo* | MAR-ĉo |
| chodník, cestička | *pado* | PA-do |
| rieka | *rivero* | ri-VE-ro |
| potok | *rivereto* | ri-ve-RE-to |
| prameň | *fonto* | FON-to |
| vodopád | *akvofalo* | ak-vo-FA-lo |
| jazero | *lago* | LA-go |
| more | *maro* | MA-ro |
| oceán | *oceano* | o-ce-A-no |
| pobrežie | *marbordo* | mar-BOR-do |
| pláž | *plaĝo* | PLA-ĝo |
| piesok | *sablo* | SA-blo |
| ostrov | *insulo* | in-SU-lo |
| súostrovie | *insularo* | in-su-LA-ro |
| ľadovec | *glaĉero* | gla-ĈE-ro |
| skala | *roko* | RO-ko |

ReVo definuje *monteto* ako nízku, malú horu, zvyčajne s plochým alebo oblým vrcholom, a *altaĵo* ako miesto zdvihnuté značne nad bežnú úroveň terénu. *Kampo* je predovšetkým rovná pôda, ktorá je obrábaná alebo môže byť obrábaná, a *herbejo* je miesto, kde rastie divoká alebo pestovaná tráva. *Marĉo* je blatistá pôda pod plytkou stojatou vodou a *pado* je nespevnená cestička vyšliapaná chodcami, jazdcami alebo cyklistami.

## Rastliny a stromy

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| strom | *arbo* | AR-bo |
| krík | *arbusto* | ar-BUS-to |
| kvet | *floro* | FLO-ro |
| tráva | *herbo* | HER-bo |
| list | *folio* | fo-LI-o |
| konár, vetva | *branĉo* | BRAN-ĉo |
| kmeň | *trunko* | TRUN-ko |
| koreň | *radiko* | ra-DI-ko |
| púčik | *burĝono* | bur-ĜO-no |
| semeno | *semo* | SE-mo |
| plod, ovocie | *frukto* | FRUK-to |
| rastlina | *vegetaĵo*, *kreskaĵo* | ve-ge-TA-ĵo, kres-KA-ĵo |
| mach | *musko* | MUS-ko |
| huba | *fungo* | FUN-go |
| ruža | *rozo* | RO-zo |
| dub | *kverko* | KVER-ko |
| borovica | *pino* | PI-no |
| breza | *betulo* | be-TU-lo |
| vŕba | *saliko* | sa-LI-ko |
| jabloň | *pomarbo*, *pomujo* | po-MAR-bo, po-MU-jo |

ReVo definuje *arbo* ako drevnatú trváciu rastlinu s vysokým kmeňom, ktorý sa vetví hore, a *arbusto* ako takú, ktorá sa vetví od základu. Strom možno pomenovať podľa plodu: ReVo hovorí, že strom, na ktorom rastú jablká, je *pomujo* alebo *pomarbo*. *Kreskaĵo* „to, čo rastie“ je synonymum *vegetaĵo*. Zvieratá majú vlastnú stránku: pozri [zvieratá](https://esperantopedia.org/sk/frazy/zvierata/).

## Nebo, slnko a živly

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| nebo, obloha | *ĉielo* | ĉi-E-lo |
| slnko | *suno* | SU-no |
| mesiac | *luno* | LU-no |
| hviezda | *stelo* | STE-lo |
| oblak | *nubo* | NU-bo |
| obzor | *horizonto* | ho-ri-ZON-to |
| zem, pôda | *tero* | TE-ro |
| voda | *akvo* | AK-vo |
| oheň | *fajro* | FAJ-ro |
| vzduch | *aero* | a-E-ro |
| úsvit | *aŭroro* | aŭ-RO-ro |
| súmrak | *krepusko* | kre-PUS-ko |
| východ slnka | *sunleviĝo* | sun-le-VI-ĝo |
| západ slnka | *sunsubiro* | sun-su-BI-ro |
| slnečný svit | *sunbrilo* | sun-BRI-lo |
| dúha | *ĉielarko* | ĉi-e-LAR-ko |

*Tero* pokrýva tri veci: planétu, pevnú zem (na rozdiel od vody) a pôdu. Pre planétu ako celok ReVo pridáva *terglobo* „zemeguľa“. *Aŭroro* je ranný súmrak, *krepusko* slabé svetlo po západe slnka alebo pred východom. Dážď, sneh, vietor a ročné obdobia sú na stránke [počasie a ročné obdobia](https://esperantopedia.org/sk/frazy/pocasie-a-rocne-obdobia/).

## Pasce pre Slovákov

| Slovenské slovo | Esperanto | Čo to znamená |
|---|---|---|
| dezert | *dezerto* | Púšť. Dezert ako sladký chod je *deserto* (so *s*, nie so *z*; ReVo: „dezert, zákusok“) |
| val | *valo* | Dolina, údolie (ReVo: „dolina, údolie“). Slovenský „val“ (násyp, hradba) je iné slovo |
| fólia | *folio* | List rastliny alebo papiera (ReVo: list rastliny, tenký plochý predmet). Plastová fólia je iné slovo |
| krajina | *pejzaĝo*, *lando* | *Pejzaĝo* je viac-menej malebný pohľad na krajinu alebo obraz, ktorý ju zobrazuje; *lando* je krajina ako štát alebo geografický celok (ReVo: „štát, krajina“) |
| zem | *tero*, *lando* | *Tero* je planéta, pevná zem a pôda; „zem“ ako štát alebo územie je *lando* |
| rock | *roko* | Veľká skala. Rocková hudba je *rokmuziko* |

## Ako sa tvoria slová o prírode?

| Časť slova | Význam | Príklady |
|---|---|---|
| *-ar-* | skupina mnohých podobných vecí | *arbaro* les, *montaro* pohorie, *insularo* súostrovie, *stelaro* súhvezdie, *foliaro* lístie |
| *-et-* | malý, slabý | *monteto* kopec, *rivereto* potok, *lageto* jazierko, *arbeto* stromček |
| *-eg-* | veľký, silný | *riverego* mohutná rieka, *ŝtonego* obrovský nehybný kameň, *ventego* víchrica |
| *-ej-* | miesto | *herbejo* lúka, *glaciejo* ľadovec (PMEG: zhruba *glaĉero*), *promenejo* promenáda, *sablejo* piesočnaté miesto |
| *-aĵ-* | konkrétna vec | *altaĵo* vyvýšenina, *ebenaĵo* rovina, *kreskaĵo* rastlina |
| *sen-* | bez | *sennuba* bezoblačný, *senakva* bezvodý |
| *pra-* | pôvodný | *praarbaro* prales |

PMEG uvádza *arbo* → *arbaro* ako príklad pre *-ar-* a hovorí, že *-ej-* môže označovať aj prírodné miesto, kde je niečoho hojne: *herbejo*, *sablejo*, *glaciejo*. Po slovensky tomu zodpovedajú zbierkové mená ako „lístie“ a „krovie“ a zdrobneniny ako „riečka“ alebo „potôčik“. Viac v kapitolách [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/) a [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/).

## Protiklady a zloženiny

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| vysoký, nízky | *alta*, *malalta* | AL-ta, mal-AL-ta |
| hlboký, plytký | *profunda*, *malprofunda* | pro-FUN-da, mal-pro-FUN-da |
| široký, úzky | *larĝa*, *mallarĝa* | LAR-ĝa, mal-LAR-ĝa |
| dlhý, krátky | *longa*, *mallonga* | LON-ga, mal-LON-ga |
| blízky, vzdialený | *proksima*, *malproksima* | prok-SI-ma, mal-prok-SI-ma |
| suchý, vlhký | *seka*, *malseka* | SE-ka, mal-SE-ka |
| stúpať, klesať | *leviĝi*, *malleviĝi* | le-VI-ĝi, mal-le-VI-ĝi |

Predpona *mal-* tvorí protiklady a mnohé slová o prírode sú zloženiny s hlavným slovom na konci: *akvofalo* je „voda-pád“ (po slovensky rovnako: vodopád), *sunleviĝo* „slnko-vychádzanie“, *sunsubiro* „slnko-zapadanie“, *ĉielarko* „nebo-oblúk“, *marbordo* „more-okraj“, *sunbrilo* „slnko-svit“ a *pluvarbaro* „dážď-les“. *Akvofalo* má spojovacie *-o-* a *sunleviĝo* nemá žiadne; kedy ho použiť, vysvetľuje kapitola [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/).

## Slovesá pre prírodu

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| rásť (rastliny, živé veci) | *kreski* | KRES-ki |
| kvitnúť | *flori* | FLO-ri |
| začať kvitnúť, rozkvitnúť | *ekflori* | ek-FLO-ri |
| klíčiť | *ĝermi* | ĜER-mi |
| tiecť | *flui* | FLU-i |
| svietiť, žiariť | *brili* | BRI-li |
| vychádzať (slnko, mesiac) | *leviĝi* | le-VI-ĝi |
| zapadať (slnko, mesiac) | *subiri* | su-BI-ri |
| fúkať (vietor) | *blovi* | BLO-vi |
| padať | *fali* | FA-li |
| vyschnúť | *sekiĝi* | se-KI-ĝi |
| sčervenať | *ruĝiĝi* | ru-ĜI-ĝi |

*Kreski* nemá predmet. Ak chcete niečo sami pestovať, použite *kultivi* „pestovať“: *Mi kultivas florojn* „Pestujem kvety“. Slovenská dvojica „rásť“ × „pestovať“ zodpovedá presne. ReVo definuje *flori* ako niesť kvety a *subiri* o slnku a hviezdach ako ísť pod obzor.

Na výlet do prírody potrebujete ešte pár slovies: *promeni* „prechádzať sa“, *piediri* „ísť pešo“, *ekskursi* „ísť na výlet“, *grimpi* „liezť“, *tendumi* „táboriť, stanovať“, *naĝi* „plávať“ a *ripozi* „odpočívať“. Pozri aj [frázy na cesty](https://esperantopedia.org/sk/frazy/cestovanie/).

## Príroda vo vetách

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Ni promenis en la arbaro.* | Prechádzali sme sa v lese. |
| *Ni iris en la arbaron.* | Išli sme do lesa. |
| *La rivero fluas al la maro.* | Rieka tečie do mora. |
| *Ni tendumis apud la lago.* | Táborili sme pri jazere. |
| *Kiom alta estas tiu monto?* | Aká vysoká je tá hora? |
| *La lago estas profunda, sed la rivero estas malprofunda.* | Jazero je hlboké, ale rieka je plytká. |
| *Printempe la arboj ekfloras kaj la herbo kreskas.* | Na jar stromy rozkvitajú a tráva rastie. |
| *Vespere la suno subiras kaj la ĉielo ruĝiĝas.* | Večer slnko zapadá a obloha sa sfarbuje do červena. |
| *Nokte la luno brilas, kaj ni vidas multajn stelojn.* | V noci svieti mesiac a vidíme veľa hviezd. |
| *Mi ŝatas promeni en la naturo.* | Rád/rada sa prechádzam v prírode. |

Porovnajte prvé dve vety. *En la arbaro* hovorí, kde sa chodí, kým *en la arbaron* s [akuzatívom *-n*](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/) ukazuje pohyb dovnútra lesa (PMEG). Slovo *al* už smer vyjadruje, takže *al la maro* *-n* nedostáva. Po slovensky rozdiel robí predložka a pád: „v lese“ × „do lesa“.

## Časté otázky

### Ako sa povie „strom“ po esperantsky?

*Arbo*, množné číslo *arboj*. Veľa stromov pohromade je *arbaro* „les“ a malý strom je *arbeto*. Jabloň je *pomarbo* alebo *pomujo*.

### Ako sa povie „príroda“ po esperantsky?

*Naturo*. Prídavné meno je *natura* „prírodný, prirodzený“ a *sovaĝa* znamená divoký, blízky prírode.

### Ako sa povie „les“ po esperantsky?

*Arbaro*, od *arbo* „strom“ plus *-ar-* „skupina mnohých“. Prales je *praarbaro* a hustý tropický les *ĝangalo* alebo *pluvarbaro*.

### Ako sa povie „zem“ po esperantsky?

*Tero* znamená planétu, pevnú zem a pôdu. Planéta ako guľa je aj *terglobo* „zemeguľa“. „Zem“ ako štát je *lando*.

### Ako sa povie „východ slnka“ a „západ slnka“ po esperantsky?

*Sunleviĝo* a *sunsubiro*. Ako slovesá: *La suno leviĝas* „Slnko vychádza“ a *La suno subiras* „Slnko zapadá“.

## Zdroje

- [PMEG: AR (arbo → arbaro)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ar.html), [ET](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/et.html), [EG](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/eg.html), [EJ (herbejo, sablejo, glaciejo, promenejo)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ej.html)
- [PMEG: N por direkto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/direkto.html)
- [ReVo: monto, montaro, monteto](https://reta-vortaro.de/revo/art/mont.html), [valo](https://reta-vortaro.de/revo/art/val.html), [rivero, rivereto, riverego](https://reta-vortaro.de/revo/art/river.html), [lago, lageto](https://reta-vortaro.de/revo/art/lag.html), [maro](https://reta-vortaro.de/revo/art/mar.html), [insulo, insularo](https://reta-vortaro.de/revo/art/insul.html)
- [ReVo: arbo, arbaro, arbeto, praarbaro](https://reta-vortaro.de/revo/art/arb.html), [arbusto](https://reta-vortaro.de/revo/art/arbust.html), [pomujo](https://reta-vortaro.de/revo/art/pom.html), [kampo](https://reta-vortaro.de/revo/art/kamp.html), [herbo, herbejo](https://reta-vortaro.de/revo/art/herb.html), [dezerto](https://reta-vortaro.de/revo/art/dezert.html), [plaĝo](https://reta-vortaro.de/revo/art/plagx.html)
- [ReVo: marĉo](https://reta-vortaro.de/revo/art/marcx.html), [ĝangalo](https://reta-vortaro.de/revo/art/gxanga.html), [pado](https://reta-vortaro.de/revo/art/pad.html), [fonto](https://reta-vortaro.de/revo/art/font.html), [sablo](https://reta-vortaro.de/revo/art/sabl.html), [glaĉero](https://reta-vortaro.de/revo/art/glacxer.html), [glaciejo](https://reta-vortaro.de/revo/art/glaci.html)
- [ReVo: folio](https://reta-vortaro.de/revo/art/foli.html), [branĉo](https://reta-vortaro.de/revo/art/brancx.html), [radiko](https://reta-vortaro.de/revo/art/radik.html), [kverko](https://reta-vortaro.de/revo/art/kverk.html), [pino](https://reta-vortaro.de/revo/art/pin.html), [rozo](https://reta-vortaro.de/revo/art/roz.html), [betulo](https://reta-vortaro.de/revo/art/betul.html), [saliko](https://reta-vortaro.de/revo/art/salik.html)
- [ReVo: suno, sunsubiro](https://reta-vortaro.de/revo/art/sun.html), [luno](https://reta-vortaro.de/revo/art/lun.html), [stelo, stelaro](https://reta-vortaro.de/revo/art/stel.html), [ĉielo](https://reta-vortaro.de/revo/art/cxiel1.html), [nubo](https://reta-vortaro.de/revo/art/nub.html), [tero, terglobo](https://reta-vortaro.de/revo/art/ter.html), [aŭroro](https://reta-vortaro.de/revo/art/auxror.html), [krepusko](https://reta-vortaro.de/revo/art/krepus.html), [sunleviĝo, leviĝi, malleviĝi](https://reta-vortaro.de/revo/art/lev.html), [akvofalo](https://reta-vortaro.de/revo/art/fal.html)
- [ReVo: kreski, kreskaĵo](https://reta-vortaro.de/revo/art/kresk.html), [flori](https://reta-vortaro.de/revo/art/flor.html), [flui](https://reta-vortaro.de/revo/art/flu.html), [brili, sunbrilo](https://reta-vortaro.de/revo/art/bril.html), [subiri](https://reta-vortaro.de/revo/art/ir.html), [kultivi](https://reta-vortaro.de/revo/art/kultiv.html)
- ReVo: [deserto](https://reta-vortaro.de/revo/art/desert.html), [lando](https://reta-vortaro.de/revo/art/land.html), [pejzaĝo](https://reta-vortaro.de/revo/art/pejzag.html), [roko](https://reta-vortaro.de/revo/art/rok.html)
- [Wiktionary (po anglicky)](https://en.wiktionary.org/), CC BY-SA 4.0, použité na kontrolu významov slov *tero*, *herbejo*, *marĉo* a ďalších