# Škola v esperante – predmety, pomôcky, lerni a studi

Source: https://esperantopedia.org/sk/frazy/skola-a-vzdelavanie/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Škola je lernejo, žiak lernanto, učiteľ instruisto: 60 školských slov s výslovnosťou, predmety, pomôcky a rozdiel medzi lerni, studi a instrui.

Škola je po esperantsky ***lernejo***, utvorené ako *lern·ej·o*, „učiť sa“ plus „miesto“: miesto určené na učenie. Žiak je ***lernanto***, učiteľ ***instruisto*** a tri kľúčové slovesá sú ***lerni*** „učiť sa“, ***instrui*** „učiť (niekoho)“ a ***studi*** „študovať“. Oplatí sa poznať tri pasce: *studento* je vysokoškolák, *profesoro* je vysokoškolský profesor a *lerni* nie je sloveso pre „zistiť, dozvedieť sa“. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

## Druhy škôl

Názvy a vek školských stupňov sa v jednotlivých krajinách líšia, preto ich slovník ReVo vymedzuje podľa miesta v postupnosti a uvádza vekové rozpätia, ktoré závisia od krajiny.

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| škola | *lernejo* | ler-NE-jo | akékoľvek miesto na učenie |
| materská škola | *infanĝardeno* | in-fan-ĝar-DE-no | deti približne do 5 rokov, pred základnou školou |
| základná škola | *bazlernejo* | baz-ler-NE-jo | aj *elementa lernejo*; približne od 6 do 10 alebo 15 rokov |
| stredná škola | *mezlernejo* | mez-ler-NE-jo | od 11 rokov alebo viac do 18 |
| gymnázium, lýceum | *gimnazio*, *liceo* | gim-na-ZI-o, li-CE-o | stredná škola, v každej krajine inak usporiadaná |
| vyššia škola | *supera lernejo* | su-PE-ra ler-NE-jo | ReVo ju používa pre univerzity a akadémie |
| univerzita | *universitato* | u-ni-ver-si-TA-to | rozdelená na fakulty, *fakultatoj* |
| trieda (žiaci jedného ročníka) | *klaso* | KLA-so | *en la kvina klaso* „v piatej triede“ |
| trieda (miestnosť) | *klasĉambro* | klas-ĈAM-bro | |
| telocvičňa | *gimnastikejo* | gim-nas-ti-KE-jo | |

Anglické „college“ nemá v esperante jediný ekvivalent. ReVo definuje *kolegio* ako ústav alebo fakultu a uvádza ho popri *gimnazio* a *liceo* ako možnú strednú školu, preto pre presnosť povedzte *universitato*, *fakultato* alebo *mezlernejo*.

## Ľudia v škole

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| žiak, ten, kto sa učí | *lernanto* | ler-NAN-to | ktokoľvek, kto sa učí; ženský tvar *lernantino* |
| vysokoškolák | *studento* | stu-DEN-to | ReVo: ten, kto sa učí na vyššej škole |
| spolužiak | *samklasano* | sam-kla-SA-no | |
| učiteľ | *instruisto* | in-stru-IS-to | učí z povolania; ženský tvar *instruistino* |
| profesor | *profesoro* | pro-fe-SO-ro | vysokoškolský učiteľ vysokej hodnosti |
| riaditeľ školy | *lernejestro* | ler-ne-JES-tro | *lern·ej·estr·o*, „škola + vedúci“ |
| rektor | *rektoro* | rek-TO-ro | vedúci univerzity; ReVo ho používa aj pre *gimnazio* |

Dvaja falošní priatelia si zaslúžia pozornosť. Pre dieťa v škole ReVo v poznámke o používaní odporúča *lernanto*, nie *studento*. A význam, aký má *profesoro* v románskych krajinách (učiteľ základnej alebo strednej školy), ReVo označuje za medzinárodne zavádzajúci a odporúča sa mu v esperante vyhnúť. Školský učiteľ je *instruisto*; viac slov o práci je na stránke [práca a povolania](https://esperantopedia.org/sk/frazy/praca-a-zamestnanie/).

## Slovenská škola po esperantsky

Slovenské školy majú svoje vlastné názvy; esperantské slová pre ne nájdete v ReVo.

| Po slovensky | Esperanto | Poznámka |
|---|---|---|
| materská škola | *infanĝardeno* | ReVo: deti približne do 5 rokov, pred základnou školou |
| základná škola | *bazlernejo* | ReVo: aj *elementa lernejo* |
| stredná škola | *mezlernejo* | |
| gymnázium | *gimnazio* | po slovensky aj po esperantsky približne to isté; telocvičňa je *gimnastikejo* |
| maturitná skúška, maturita | *abiturienta ekzameno* | ReVo: skúška na konci strednej školy |
| maturant | *abituriento* | ReVo: absolvent strednej školy, ktorý skúšku zložil |
| prázdniny | *libertempo* | ReVo: čas, keď sa nemusí pracovať, najmä o žiakoch a úradníkoch |

Niekoľko slovenských pascí:

- **Študent.** Po slovensky sa „študentom“ často hovorí aj gymnazistovi alebo inému stredoškolákovi, no esperantské *studento* je len vysokoškolák. Stredoškolák aj žiak základnej školy je *lernanto*.
- **Profesor.** Na gymnáziu sa učiteľovi často hovorí „pán profesor“, ale esperantské *profesoro* patrí vysokej škole; učiteľ je *instruisto*.
- **Študovať a učiť sa.** Po slovensky sa „študuje“ aj na strednej škole, po esperantsky na to stačí *lerni*. Pre „študujem na gymnáziu“ je prirodzenejšie *Mi lernas en la gimnazio*.
- **Známka.** Slovenská jednotka je najlepšia známka, no stupnice sa v jednotlivých krajinách líšia (napríklad v Poľsku je najlepšia šestka), a *noto* preto samo osebe nehovorí, či je známka dobrá. Doplňte hodnotenie: *Mi ricevis la plej bonan noton* „Dostal/a som najlepšiu známku“.
- **Učiť.** Slovenské „učiť“ a „učiť sa“ sa líšia len slovkom „sa“, po esperantsky sú to dve rôzne slovesá: *instrui* a *lerni*. Zabudnuté „sa“ je teda v esperante chyba významu, nielen koncovky.

## Školské predmety

Školský predmet je *fako* „odbor“ vedomostí a príklad v ReVo pri *fako* nazýva školské predmety ***lernofakoj***. Jazyky sa pomenúvajú prídavným menom: *la angla* „angličtina“, *la franca* „francúzština“.

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| matematika | *matematiko* | ma-te-ma-TI-ko | |
| dejepis | *historio* | his-to-RI-o | |
| zemepis | *geografio* | ge-o-gra-FI-o | |
| fyzika | *fiziko* | fi-ZI-ko | |
| chémia | *ĥemio*, *kemio* | ĥe-MI-o, ke-MI-o | ReVo uvádza oba tvary; PMEG hovorí, že slová s Ĥ majú často variant s K |
| biológia | *biologio* | bi-o-lo-GI-o | |
| jazyk | *lingvo* | LIN-gvo | *fremda lingvo* „cudzí jazyk“ |
| literatúra | *literaturo* | li-te-ra-TU-ro | |
| hudba | *muziko* | mu-ZI-ko | |
| umenie | *arto* | AR-to | *desegni* „kresliť“ |
| šport | *sporto* | SPOR-to | aj *gimnastiko* „gymnastika“ |

## Školské pomôcky a prípona -il-

PMEG opisuje príponu *-il-* ako „nástroj, prístroj, prostriedok“: to, čo stojí pred ňou, ukazuje činnosť. Tak z *skribi* „písať“ vzniká ***skribilo***, akýkoľvek písací nástroj. Obyčajné korene ako *libro*, *kajero* a *krajono* nemajú *-il-*.

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| kniha | *libro* | LI-bro | |
| učebnica | *lernolibro* | ler-no-LI-bro | „kniha pre žiakov“ |
| zošit | *kajero* | ka-JE-ro | |
| ceruzka | *krajono* | kra-JO-no | |
| pero, písací nástroj | *skribilo* | skri-BI-lo | od *skribi* |
| guma | *gumo*, *skrapgumo* | GU-mo, skrap-GU-mo | ReVo: jeden z významov *gumo* je *skrapgumo* |
| strúhadlo na ceruzky | *pintigilo* | pin-ti-GI-lo | od *pintigi* „zahrotiť“ |
| pravítko | *liniilo* | li-ni-I-lo | nástroj na kreslenie čiar |
| kalkulačka | *kalkulilo* | kal-ku-LI-lo | od *kalkuli* |
| tabuľa | *skribtabulo*, *tabulo* | skrib-ta-BU-lo, ta-BU-lo | ReVo: písať kriedou na čiernu *tabulo* |
| krieda | *kreto* | KRE-to | |
| lavica | *pupitro* | pu-PI-tro | príklad v ReVo: žiacka lavica |
| školská taška | *tornistro* | tor-NIS-tro | pevný ruksak; *dorsosako* je obyčajný batoh |

## Hodiny, domáce úlohy a skúšky

| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| rozvrh hodín | *horaro* | ho-RA-ro | *lerneja horaro* „školský rozvrh“ |
| vyučovacia hodina, lekcia | *leciono* | le-ci-O-no | časť kurzu |
| kurz | *kurso* | KUR-so | séria lekcií |
| domáca úloha | *hejmtasko* | hejm-TAS-ko | |
| skúška | *ekzameno* | ek-za-ME-no | |
| známka | *noto* | NO-to | ReVo: znak učiteľovho hodnotenia |
| diplom | *diplomo* | di-PLO-mo | |
| prestávka | *paŭzo* | PAŬ-zo | |

## Slovesá pre učenie, vyučovanie a skúšky

| Esperanto | Výslovnosť | Význam | Príklad |
|---|---|---|---|
| *lerni* | LER-ni | učiť sa | *Mi lernas naĝi.* – „Učím sa plávať.“ |
| *instrui* | in-STRU-i | učiť (niekoho) | *Mia patrino instruas la francan.* – „Moja mama učí francúzštinu.“ |
| *studi* | STU-di | študovať | *Mia fratino studas fizikon.* – „Moja sestra študuje fyziku.“ |
| *ekzameni* | ek-za-ME-ni | skúšať (niekoho) | *La instruisto ekzamenas la lernantojn.* – „Učiteľ skúša žiakov.“ |
| *ekzameniĝi*, *fari ekzamenon* | ek-za-me-NI-ĝi, FA-ri ek-za-ME-non | ísť na skúšku, robiť skúšku | *Morgaŭ mi ekzameniĝos.* – „Zajtra idem na skúšku.“ |
| *trapasi ekzamenon* | tra-PA-si ek-za-ME-non | zložiť skúšku | *Ŝi trapasis la ekzamenon.* – „Zložila skúšku.“ |
| *diplomiĝi* | di-plo-MI-ĝi | ukončiť štúdium | *Mia fratino diplomiĝos en Junio.* – „Moja sestra ukončí štúdium v júni.“ |

## Učiť sa, študovať alebo učiť: lerni, studi, instrui

ReVo definuje *lerni* ako osvojovanie si vedomostí a návykov z vedy, umenia, remesla či športu a tiež ako získavanie vedomostí skúsenosťou. *Studi* definuje ako usilovnú prácu, prostredníctvom kurzov, čítania a cvičení, na získanie hlbokých vedomostí v nejakom odbore. *Instrui* je odovzdávať vedomosti: *instrui ion al iu* alebo *instrui iun pri io*.

| Po slovensky | Esperanto | Komentár |
|---|---|---|
| Učím sa esperanto. | *Mi lernas Esperanton.* | *lerni* si osvojuje jazyk alebo zručnosť |
| Študujem fyziku na univerzite. | *Mi studas fizikon en la universitato.* | *studi* odbor, ako štúdium |
| Učím esperanto. | *Mi instruas Esperanton.* | *instrui* odovzdáva vedomosti |
| Zistil/a som, že škola sa zatvorí. | *Mi eksciis, ke la lernejo fermiĝos.* | *ekscii* „zistiť, dozvedieť sa“ |

Dve slovesá pre toho, kto sa učí, sa prekrývajú. Pri jazyku sú správne *Mi lernas Esperanton* aj *Mi studas Esperanton*; druhé zdôrazňuje cieľavedomé štúdium. Typické chyby:

| Častá chyba | Lepšie | Dôvod |
|---|---|---|
| *Mi instruas Esperanton* (v zmysle „učím sa“) | *Mi lernas Esperanton* | *instrui* je „učiť (iných)“ |
| *Mia filino estas studento en la bazlernejo* | *Mia filino estas lernanto en la bazlernejo* | *studento* je vysokoškolská úroveň |
| *Mi lernis, ke li foriris* („dozvedel som sa, že odišiel“) | *Mi eksciis, ke li foriris* | ReVo hovorí, aby sme sa vyhli *lerni* ako náhrade za „zistiť“ |
| *Mi ekzamenas hodiaŭ* (v zmysle „mám dnes skúšku“) | *Mi ekzameniĝas hodiaŭ* alebo *Mi faras ekzamenon hodiaŭ* | *ekzameni* znamená skúšať niekoho |

## Hovoríme o škole

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *En kiu klaso vi estas?* | Do ktorej triedy chodíš? |
| *Kion vi studas?* | Čo študuješ? |
| *Kion vi lernas en la lernejo?* | Čo sa učíš v škole? |
| *Kiu estas via plej ŝatata lernofako?* | Aký je tvoj najobľúbenejší predmet? |
| *Mi havas ekzamenon morgaŭ.* | Zajtra mám skúšku. |
| *Mi devas lerni por la ekzameno.* | Musím sa učiť na skúšku. |
| *Mi ricevis bonan noton pri historio.* | Dostal/a som dobrú známku z dejepisu. |
| *Ĉu vi jam faris la hejmtaskon?* | Už si urobil/a domácu úlohu? |
| *La leciono komenciĝas je la oka.* | Hodina sa začína o ôsmej. |
| *Dum la paŭzo ni ludas en la korto.* | Cez prestávku sa hráme na dvore. |
| *Mi iras al la lernejo per buso.* | Do školy chodím autobusom. |

## Školské slová z častí slov

| Prípona | Význam (PMEG) | Školské príklady |
|---|---|---|
| *-ej-* | miesto určené na niečo | *lernejo* „škola“, *gimnastikejo* „telocvičňa“ |
| *-ant-* | osoba, ktorá činnosť práve vykonáva | *lernanto* „žiak“, *ekzamenanto* „skúšajúci“ |
| *-ist-* | osoba, ktorá sa niečím často zaoberá, prípadne z povolania | *instruisto* „učiteľ“, *ekzamenisto* „oficiálny skúšajúci“ |
| *-il-* | nástroj, prostriedok | *skribilo* „pero“, *lernilo* „učebná pomôcka“ |

*Instruanto* je každý, kto práve učí, *instruisto* učí z povolania; porovnajte [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/), [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/) a [príčastia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/). Prípona *-iĝ-* „stať sa“ dáva *diplom·iĝ·i*, doslova „dostať sa k diplomu“. Na učenie samotného esperanta začnite [sprievodcom učením](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/); [stránka o skúškach](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/skusky/) sa venuje certifikačným skúškam KER.

## Časté otázky

### Ako sa povie „škola“ po esperantsky?

*Lernejo*. Použite *en la lernejo* pre „v škole“ a *al la lernejo* pre „do školy“: *Mi estas en la lernejo*, *Mi iras al la lernejo*.

### Aký je rozdiel medzi lerni a studi?

*Lerni* je osvojovať si vedomosti alebo zručnosť: *lerni naĝi*. *Studi* je dôkladne si osvojovať celý odbor, ako na vysokoškolskom štúdiu: *studi fizikon*. Pri jazyku sa používajú obe, takže *Mi lernas Esperanton* aj *Mi studas Esperanton* sú správne; *instrui* je „učiť“.

### Aký je rozdiel medzi lernanto a studento?

*Lernanto* je každý, kto sa učí, a správne slovo pre dieťa v škole. *Studento* je ten, kto sa učí na univerzite alebo akadémii.

### Ako sa povie „zajtra mám skúšku“?

*Mi havas ekzamenon morgaŭ.* Na vykonanie skúšky povedzte *ekzameniĝi* alebo *fari ekzamenon*, na úspešné zloženie *trapasi ekzamenon*.

### Ako sa povie „stredná škola“ a „vysoká škola“?

Pre strednú školu použite *mezlernejo*, *gimnazio* alebo *liceo*. Pre vysokú školu vyberte podľa významu *universitato*, *fakultato* alebo *supera lernejo*.

## Zdroje

- ReVo: [lernejo, bazlernejo, mezlernejo, lernanto, lerni, lernilo](https://reta-vortaro.de/revo/art/lern.html), [instrui](https://reta-vortaro.de/revo/art/instru.html), [studi](https://reta-vortaro.de/revo/art/stud.html), [studento](https://reta-vortaro.de/revo/art/studen.html), [ekzameni, ekzameno, ekzameniĝi, ekzamenisto](https://reta-vortaro.de/revo/art/ekzame.html), [diplomo](https://reta-vortaro.de/revo/art/diplom.html), [klaso](https://reta-vortaro.de/revo/art/klas.html), [leciono](https://reta-vortaro.de/revo/art/lecion.html), [profesoro](https://reta-vortaro.de/revo/art/profes1.html), [universitato](https://reta-vortaro.de/revo/art/univer2.html)
- ReVo: [gimnazio](https://reta-vortaro.de/revo/art/gimnaz.html), [liceo](https://reta-vortaro.de/revo/art/lice.html), [kolegio](https://reta-vortaro.de/revo/art/kolegi.html), [rektoro](https://reta-vortaro.de/revo/art/rektor.html), [infanĝardeno](https://reta-vortaro.de/revo/art/gxarde.html), [fako](https://reta-vortaro.de/revo/art/fak.html), [ĥemio, kemio](https://reta-vortaro.de/revo/art/hxemi.html), [matematiko](https://reta-vortaro.de/revo/art/matema.html), [geografio](https://reta-vortaro.de/revo/art/geogra1.html), [historio](https://reta-vortaro.de/revo/art/histor.html), [gimnastiko, gimnastikejo](https://reta-vortaro.de/revo/art/gimnas1.html), [klasĉambro](https://reta-vortaro.de/revo/art/cxambr.html), [fiziko](https://reta-vortaro.de/revo/art/fizik.html), [biologio](https://reta-vortaro.de/revo/art/biolog1.html), [lingvo](https://reta-vortaro.de/revo/art/lingv.html), [literaturo](https://reta-vortaro.de/revo/art/litera.html), [muziko](https://reta-vortaro.de/revo/art/muzik.html), [sporto](https://reta-vortaro.de/revo/art/sport.html), [arto](https://reta-vortaro.de/revo/art/art.html), [desegni](https://reta-vortaro.de/revo/art/desegn.html)
- ReVo: [kajero](https://reta-vortaro.de/revo/art/kajer.html), [krajono](https://reta-vortaro.de/revo/art/krajon.html), [skribilo](https://reta-vortaro.de/revo/art/skrib.html), [gumo](https://reta-vortaro.de/revo/art/gum.html), [tabulo](https://reta-vortaro.de/revo/art/tabul.html), [kreto](https://reta-vortaro.de/revo/art/kret.html), [pupitro](https://reta-vortaro.de/revo/art/pupitr.html), [liniilo](https://reta-vortaro.de/revo/art/lini.html), [kalkulilo](https://reta-vortaro.de/revo/art/kalkul.html), [pintigi](https://reta-vortaro.de/revo/art/pint.html), [tornistro](https://reta-vortaro.de/revo/art/tornis.html), [dorsosako](https://reta-vortaro.de/revo/art/sak.html), [horaro](https://reta-vortaro.de/revo/art/hor.html), [hejmtasko](https://reta-vortaro.de/revo/art/task.html), [noto](https://reta-vortaro.de/revo/art/not.html), [ekscii](https://reta-vortaro.de/revo/art/sci.html)
- ReVo, slovenské súvislosti: [abituriento, abiturienta ekzameno](https://reta-vortaro.de/revo/art/abitur.html), [libertempo](https://reta-vortaro.de/revo/art/temp.html)
- PMEG: [EJ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ej.html), [IL](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/il.html), [IST](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ist.html), [ESTR](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/estr.html), [AN](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/an.html), [IĜ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/igh.html), [Participoj kiel O-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/o-vortoj.html), [Bazaj reguloj de elparolo](https://bertilow.com/pmeg/skribo_elparolo/elparolo/bazaj_reguloj.html)
- Wiktionary, CC BY-SA 4.0: [diplomiĝi](https://en.wiktionary.org/wiki/diplomi%C4%9Di) (po anglicky)
- Tatoeba, CC BY 2.0 FR, použitie overené na vetách [#558938](https://tatoeba.org/en/sentences/show/558938), [#597790](https://tatoeba.org/en/sentences/show/597790), [#552655](https://tatoeba.org/en/sentences/show/552655), [#561521](https://tatoeba.org/en/sentences/show/561521)