# Akuzatív v esperante (-n): kompletný sprievodca

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Koncovka -n označuje v esperante predmet (Mi vidas la katon), ale aj smer, dátum a mieru. Pravidlá, tabuľky a najčastejšie chyby aj so slovenským 4. pádom.

Akuzatív v esperante je koncovka *-n*. Jej hlavnou úlohou je označiť priamy predmet, teda osobu alebo vec, na ktorú sloveso pôsobí: *Mi vidas la katon* – „Vidím mačku“. Vyjadruje aj smer (*en la domon* – „do domu“), dátum (*lundon* – „v pondelok“) a mieru (*du horojn* – „dve hodiny“).

Esperanto má len dva pády, základný tvar a akuzatív; všetky ostatné vzťahy vyjadrujú predložky ([pravidlo 2](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/16-pravidiel/)). Pre hovoriacich po slovensky je to známa pôda: *-n* zodpovedá slovenskému 4. pádu (akuzatívu) pri priamom predmete, základný tvar sa podobá 1. pádu (nominatívu) a ďalšie slovenské pády – genitív, datív, lokál a inštrumentál – už nepotrebujete.

PMEG to vysvetľuje takto: vo vete v esperante označuje rolu slova predložka alebo koncovka *-n* a podstatné meno bez predložky aj bez *-n* je zvyčajne podmetom (alebo po *esti* opisuje podmet). Preto *-n* hovorí „toto nie je podmet“ všade tam, kde to nehovorí predložka: vo vete *La katon vidas la hundo* – „Pes vidí mačku“ – nemôže byť *la katon* podmetom, nech stojí kdekoľvek.

## Päť úloh koncovky -n

| Úloha | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| Priamy predmet | *Mi legas libron.* | „Čítam knihu.“ |
| Smer (kam) | *Ŝi iras en la parkon.* | „Ide do parku.“ |
| Čas (kedy) | *Ni venos lundon.* | „Prídeme v pondelok.“ |
| Miera (ako dlho, koľko) | *Ĝi kostas dek eŭrojn.* | „Stojí to desať eur.“ |
| Náhrada za *je* (zriedkavé) | *Mi ridas lian naivecon.* | „Smejem sa jeho naivite.“ |

## Ktoré slová berú -n

Koncovka sa pridáva k slovám, ktoré pomenúvajú alebo opisujú vec, a vždy až za *-j*:

| Druh slova | Základný tvar | S -n |
|---|---|---|
| Podstatné meno | *kato*, *katoj* | *katon*, *katojn* |
| Prídavné meno | *granda*, *grandaj* | *grandan*, *grandajn* |
| Osobné zámeno | *mi*, *li*, *ili* | *min*, *lin*, *ilin* |
| Privlastňovacie zámeno | *mia* | *mian* |
| Korelatív na -u, -a, -o | *kiu*, *tia*, *tio* | *kiun*, *tian*, *tion* |
| Príslovka miesta (len smer) | *hejme*, *tie*, *kie* | *hejmen*, *tien*, *kien* |

*-n* nikdy neprijímajú slovesá, člen *la*, predložky, spojky, číslovky ako *du* alebo *tri* a korelatívy na *-el, -am, -om, -al, -es* (*kiel, kiam, kiom, kial, kies*). Preto *Mi havas du katojn* – „Mám dve mačky“, nikdy *dun katojn*. Slovenská číslovka sa skloňuje (dva, dvoch, dvom), esperantské *du* je nemenné.

## 1. Priamy predmet

Predmet odpovedá za slovesom na otázku „koho?“ alebo „čo?“. Pretože ho označuje *-n*, môže sa slovosled meniť bez zmeny významu, rovnako ako v slovenčine („Mačku pohrýzol pes“ znamená to isté ako „Pes pohrýzol mačku“). Postaviť *la katon* na začiatok len presunie dôraz. Ak však presuniete *-n* na *la hundon*, zmení sa, kto koho pohrýzol:

La hundo mordis la katon. | Pes pohrýzol mačku.
La katon mordis la hundo. | Mačku pohrýzol pes.

La kato mordis la hundon. | Mačka pohrýzla psa.

Všetko, čo predmet opisuje, dostáva tiež *-n*: *Mi aĉetis tiun belan ruĝan aŭton.* – „Kúpil(a) som to krásne červené auto.“ Pozrite si [podstatné a prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/) a [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/).

### Predmety, ktoré nemôžu mať -n

Infinitívy, vety s *ke* – „že“ a citácie nemajú kam koncovku pripojiť. Ich úloha je napriek tomu jasná:

- *Mi volas dormi.* – „Chcem spať.“
- *Mi scias, ke vi venos.* – „Viem, že prídeš.“

### Pozdravy a poďakovania

Mnohé bežné frázy sa končia na *-n*: *Saluton!* – „Ahoj!“, *Dankon!* – „Ďakujem!“, *Bonan tagon!* – „Dobrý deň!“, *Bonvenon!* – „Vitajte!“. Sú to predmety nevysloveného slovesa: *(Mi deziras al vi) bonan tagon* – „(Prajem vám) dobrý deň“. Po slovensky sa zdraví v prvom páde („Dobrý deň!“), po esperantsky sa k tomu pridáva *-n*. Viac v [pozdravoch](https://esperantopedia.org/sk/frazy/pozdravy/).

## 2. Smer: kam

Po predložke miesta mení *-n* otázku „kde“ na „kam“:

| Poloha (bez -n) | Pohyb (s -n) |
|---|---|
| *en la domo* – „v dome“ | *en la domon* – „do domu“ |
| *sur la tablo* – „na stole“ | *sur la tablon* – „na stôl“ |
| *trans la rivero* – „na druhej strane rieky“ | *trans la riveron* – „cez rieku“ |
| *antaŭ la domo* – „pred domom“ | *antaŭ la domon* – „pred dom“ |

Rozdiel je podstatný: *La kato saltas sur la tablo* – „Mačka skáče po stole“ (hore a dolu), ale *La kato saltas sur la tablon* – „Mačka vyskočí na stôl“.

La kato saltas sur la tablo. | Mačka skáče po stole.
La kato saltas sur la tablon. | Mačka vyskočí na stôl.

Toto rozlíšenie poznáte aj zo slovenčiny: po predložkách „na, pod, pred, za, nad, medzi“ sa pre „kde?“ používa lokál alebo inštrumentál a pre „kam?“ akuzatív – „na stole“ × „na stôl“, „pod stolom“ × „pod stôl“, „pred domom“ × „pred dom“. Esperanto na to nepotrebuje iný pád, len *-n*.

Iba predložky, ktoré môžu označovať aj miesto, prijímajú smerové *-n*: *en, sur, sub, antaŭ, apud, inter, trans* a ďalšie. *Al* „k, do“, *el* „z“, *de* „od“ a *ĝis* „až do“ miesto nikdy neoznačujú, a preto po sebe *-n* nikdy nemajú. Hovorí sa *Mi iras al la urbo* – „Idem do mesta“, nie *al la urbon*. Smerové *-n* vždy vyjadruje pohyb k nejakému miestu, nikdy pohyb od neho (PMEG). Úplný zoznam je na stránke o [predložkách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predlozky/).

Príslovky miesta a korelatívy miesta preberajú *-n* pre smer aj bez predložky: *hejmen* – „domov“, *supren* – „nahor“, *tien* – „tam“, *Kien vi iras?* – „Kam ideš?“. To isté môže urobiť názov miesta (*Mi veturos Parizon* – „Pocestujem do Paríža“, z cvičebnice *Ekzercaro* vo Fundamente), ale PMEG poznamenáva, že sa toto holé *-n* v praxi používa takmer len pri názvoch miest a krajín na vyjadrenie príchodu do daného miesta a dnes je veľmi zriedkavé, skoro archaické; obvyklý tvar je *al Parizo*.

Smer môže byť aj prenesený, pri zmene stavu: *La sorĉisto ŝanĝis la princon en ranon.* – „Čarodejník premenil princa na žabu.“

## 3. Čas: kedy

Časový údaj s *-n* a bez predložky hovorí, kedy sa niečo deje:

- *lundon* – „v pondelok“
- *la 5-an de Majo* – „piateho mája“
- *ĉiun tagon* – „každý deň“
- *unu tagon* – „jedného dňa“

Po slovensky sa dni vyjadrujú predložkou „v“ a akuzatívom („v stredu“, „v nedeľu“), dátumy genitívom („piateho mája“); esperanto používa pre oboje jediné *-n*.

Rovnaký význam možno vyjadriť aj predložkou: *en la sama tago* = *la saman tagon* – „v ten istý deň“. Pri hodinách sa používa *je*: *je la deka* – „o desiatej“, kým *la dekan* znamená „desiateho“ (v mesiaci).

## 4. Miera: ako dlho, ako ďaleko, koľko

*-n* vyjadruje aj trvanie, vzdialenosť, cenu, váhu a vek:

- *Mi dormis ok horojn.* – „Spal(a) som osem hodín.“
- *Ni marŝis dek kilometrojn.* – „Šli sme desať kilometrov.“
- *La libro kostas dek eŭrojn.* – „Kniha stojí desať eur.“
- *Li estas dudek jarojn aĝa.* – „Je mu dvadsať rokov.“

Trvanie vyjadruje aj *dum* – „počas“: *dum ok horoj*. Aj slovenčina používa pre trvanie 4. pád: „čakal(a) som celú hodinu“ – *Mi atendis tutan horon*.

## 5. Namiesto je

Pravidlo 14 dovoľuje *-n* namiesto bezvýznamnej predložky *je*: *Mi ridas je lia naiveco* = *Mi ridas lian naivecon*. PMEG poznamenáva, že je to dnes dosť zriedkavé a hovoriaci dávajú prednosť jasnej predložke.

## Kedy -n nepoužiť

Väčšina chýb vzniká práve tu. V týchto prípadoch *-n* vynechajte:

1. **Po *esti*, *iĝi* a *ŝajni*.** Slovo za nimi opisuje podmet, nie je predmetom. *Mi estas instruisto.* – „Som učiteľ.“ *Ŝi iĝis kuracisto.* – „Stala sa lekárkou.“ (Po slovensky tu stojí inštrumentál, „lekárkou“; po esperantsky tu žiadne *-n* nie je.)
2. **Keď podmet stojí za slovesom.** *Hieraŭ okazis grava afero.* – „Včera sa stala dôležitá vec.“ Pri slovesách *okazi* – „stať sa“, *manki* – „chýbať“, *resti* – „zostať“ a *aperi* – „objaviť sa“ stojí podmet často na konci.
3. **Po väčšine predložiek.** *kun mia amiko* – „s mojím priateľom“, *pri la libro* – „o knihe“. Slovenská predložka mení pád slova za sebou, esperantská nie; len smer po predložke miesta pridáva *-n*.
4. **Pri výsledku alebo opise predmetu.** *Mi farbis la pordon verda.* – „Natrel(a) som dvere na zeleno.“ Porovnajte *Mi farbis la verdan pordon.* – „Natrel(a) som zelené dvere.“
5. **Pri nepriamom predmete.** Použite *al*: *Mi donis libron al ŝi.* – „Dal(a) som jej knihu.“ Slovenský datív (3. pád) sa v esperante vyjadruje predložkou *al*.

## Slovenčina a esperantský akuzatív

Priamy predmet je v slovenčine aj v esperante v akuzatíve, lenže slovenské slovesá a predložky vyžadujú aj iné pády. Pri preklade preto nestačí riadiť sa slovenským pádom:

| Po slovensky | Po esperantsky | Čo sa deje |
|---|---|---|
| Vidím mačku. (akuzatív) | *Mi vidas la katon.* | Priamy predmet: *-n*, rovnako ako po slovensky. |
| Dal(a) som jej knihu. (datív) | *Mi donis libron al ŝi.* | Slovenský datív vyjadruje predložka *al*, bez *-n*. |
| Bojím sa psa. (genitív) | *Mi timas la hundon.* | Po slovensky genitív, po esperantsky bežný predmet s *-n*. |
| Hovorím esperantom. (inštrumentál) | *Mi parolas Esperanton.* | Po slovensky inštrumentál, po esperantsky predmet s *-n*. |
| Čakám na autobus. („na“ + akuzatív) | *Mi atendas la buson.* | Po slovensky predložka, po esperantsky sloveso s predmetom a bez predložky. |
| Som učiteľ. | *Mi estas instruisto.* | Po *esti* žiadne *-n*. |
| Idem s kamarátom. | *Mi iras kun amiko.* | Po predložke žiadne *-n*. |
| Bývam v Bratislave. (lokál) | *Mi loĝas en Bratislavo.* | Poloha: základný tvar, bez *-n*. |

## Časté chyby

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *Mi vidas la kato.* | *Mi vidas la katon.* – „Vidím mačku.“ | Priamy predmet dostáva *-n*; slovosled ho neoznačuje. Po slovensky sa mení koncovka podstatného mena („mačku“), po esperantsky to robí *-n*. |
| *Mi vidas bela katon.* | *Mi vidas belan katon.* – „Vidím peknú mačku.“ | Prídavné mená preberajú *-n*. |
| *Mi havas du katonj.* | *Mi havas du katojn.* – „Mám dve mačky.“ | *-j* stojí pred *-n*. |
| *Mi iras al la urbon.* | *Mi iras al la urbo.* – „Idem do mesta.“ | *Al* už znamená „do“. |
| *Mi estas en la domon.* | *Mi estas en la domo.* – „Som v dome.“ | Žiadny pohyb, teda žiadne *-n*. |
| *Okazis akcidenton.* | *Okazis akcidento.* – „Stala sa nehoda.“ | Je to podmet, nie predmet. |
| *Mi donis ŝin libron.* | *Mi donis al ŝi libron.* – „Dal(a) som jej knihu.“ | Príjemca má *al*. |

## Akuzatív a slovosled

Pretože predmet nesie *-n*, sú gramatické všetky usporiadania podmetu, slovesa a predmetu: *Petro amas Marian*, *Marian amas Petro*, *Amas Petro Marian* a tak ďalej. Neutrálne poradie je podmet–sloveso–predmet. Voľný slovosled poznáte zo slovenčiny, kde ho umožňujú pády.

Postaviť predmet na začiatok dodáva dôraz: *Kafon mi ne trinkas, sed teon mi ŝatas.* – „Kávu nepijem, ale čaj mám rád(a).“ Ak predmet nemôže dostať *-n*, napríklad cudzie meno, zachovajte neutrálne poradie. Viac o [slovoslede](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovosled/).

## Rýchla kontrola: -n, alebo nie

1. Pohyb k miestu po *en*, *sur*, *sub* a podobných? Pridajte *-n*.
2. Predmet slovesa (nie po *esti*, *iĝi*, *ŝajni*)? Pridajte *-n* jemu aj každému slovu, ktoré ho opisuje.
3. Dátum alebo miera bez predložky? Pridajte *-n*.
4. Čokoľvek iné po predložke? Žiadne *-n*.

## Časté otázky

### Čo je akuzatív v esperante?
Je to koncovka *-n* pridávaná k podstatným menám, prídavným menám, zámenám a niektorým korelatívom. Označuje priamy predmet a tiež smer, dátumy a miery.

### Zodpovedá esperantské -n slovenskému 4. pádu?
Pri priamom predmete väčšinou áno: „Vidím mačku“ – *Mi vidas la katon*. Pozor však na slovenské slovesá, ktoré chcú iný pád alebo predložku („báť sa psa“, „hovoriť esperantom“, „čakať na autobus“): esperantské sloveso má v týchto prípadoch predmet s *-n* (*Mi timas la hundon*, *Mi parolas Esperanton*, *Mi atendas la buson*). Naopak datív („dal som jej“) a pády po predložkách sa v esperante vyjadrujú predložkou bez *-n*.

### Prečo pozdravy v esperante končia na -n?
Sú to skrátené vety. *Bonan tagon!* znamená *(Mi deziras al vi) bonan tagon* – „(Prajem vám) dobrý deň“, takže pozdrav je predmetom nevysloveného slovesa.

### Používa sa -n po predložkách?
Normálne nie: *kun mi* – „so mnou“, *al la urbo* – „do mesta“. Výnimkou je smer po predložke miesta, ako je *en*, *sur* alebo *sub*: *en la domon* – „do domu“.

### Preberá -n aj prídavné meno?
Áno. Každé prídavné meno, privlastňovacie zámeno a korelatív, ktorý opisuje predmet, dostáva *-n*: *Mi perdis mian novan telefonon.* – „Stratil(a) som svoj nový telefón.“

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto, pravidlá 2, 8, 13 a 14 (po anglicky)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html) – Akademio de Esperanto
- PMEG, kapitola o koncovke N: [prehľad](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/index.html), [základné pravidlá](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/bazaj_reguloj.html), [predmet](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/objekto.html), [smer](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/direkto.html), [časový bod](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/tempopunkto.html), [miera](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/mezuro.html), [namiesto je](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/n_anstatau_je.html)
- [Esperanto grammar](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_grammar) – Wikipédia (po anglicky)
- [„Bonan matenon“ a nevyslovené sloveso](https://bulteno.esperanto-usa.org/a/2022/06/corner/) – Usona Esperantisto, 2022