# Časté chyby v esperante: 50 omylov a ako sa im vyhnúť

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/caste-chyby/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Najčastejšie chyby v esperante: chýbajúce -n, -ig- × -iĝ-, sia × lia, ol po pli, prízvuk. Zlé a správne vety s pravidlom a pascami pre Slovákov.

Najčastejšie chyby v esperante sú chýbajúci akuzatív *-n*, prídavné meno, ktoré nekopíruje svoje podstatné meno, zamenené *-ig-* a *-iĝ-*, *lia* tam, kde patrí *sia*, a *kiel* tam, kde patrí *ol*. Riadky nižšie sú písané s ohľadom na hovoriacich po slovensky. Každý uvádza zlý tvar, správny tvar a dôvod. Niekoľko „zlých“ viet je gramatických, ale hovorí niečo iné, než autor zamýšľal; stĺpec „Prečo“ to uvádza.

## Koncovky

Úplné pravidlá: [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/) a [podstatné a prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/).

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *Mi vidas la hundo.* | *Mi vidas la hundon.* – „Vidím psa.“ | Priamy predmet dostáva *-n*; slovosled ho neoznačuje. Po slovensky sa mení koncovka podstatného mena („psa“), po esperantsky to robí *-n*. |
| *Mi estas instruiston.* | *Mi estas instruisto.* – „Som učiteľ.“ | Po *esti* slovo opisuje podmet a nie je predmetom, takže žiadne *-n*. Slovenský inštrumentál po „byť“ („chcem byť učiteľom“) nemá v esperante žiadnu koncovku; po *esti* je vždy základný tvar. |
| *belaj domo*, *grandan domoj* | *bela domo*, *grandajn domojn* – „krásny dom“, „veľké domy“ | Prídavné meno kopíruje číslo (*-j*) a *-n* svojho podstatného mena. Rod, ktorý slovenská zhoda vyžaduje, esperanto nemá. |
| *katonj* | *katojn* – „mačky“ (predmet) | *-j* vždy stojí pred *-n*. |
| *Mi havas du kato.* | *Mi havas du katojn.* – „Mám dve mačky.“ | Viac než jedna vec znamená množné číslo. Na rozdiel od slovenčiny („dve mačky“, „päť mačiek“) sa tvar nemení podľa čísla: po každej číslovke vyššej než jedna je *-j*. |
| *Mi iras al la urbon.* | *Mi iras al la urbo.* – „Idem do mesta.“ | *Al* už vyjadruje smer; smerové *-n* patrí k *en*, *sur*, *sub* (PMEG). Slovenské „do mesta“ je genitív, nie akuzatív, takže *-n* si zo slovenčiny neodvodíte. |
| *La birdo flugis en la ĉambro.* | *La birdo flugis en la ĉambron.* – „Vták vletel do izby.“ | Obe vety sú správne, ale bez *-n* už vták bol vnútri. Po slovensky rozdiel robí predložka a pád („v izbe“ × „do izby“), po esperantsky samo *-n*. |

## Slovesá

Pozrite si [-ig- a -iĝ-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/), [slovesá](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/) a [príčastia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/).

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *La filmo komencas.* | *La filmo komenciĝas.* – „Film sa začína.“ | *Komenci* potrebuje predmet (*Mi komencas la filmon*). Čo začína samo, dostáva *-iĝ-*. Slovenčina má pre obe použitia jedno sloveso („začať“, „začínať sa“). |
| *Mi dormas la bebon.* | *Mi dormigas la bebon.* – „Uspávam bábätko.“ | Neprechodné sloveso dostane predmet len cez *-ig-*. |
| *Mi volas lernas.* | *Mi volas lerni.* – „Chcem sa učiť.“ | Po *voli*, *povi* a *devi* zostáva druhé sloveso v infinitíve *-i*. |
| *Mi volas, ke vi venas.* | *Mi volas, ke vi venu.* – „Chcem, aby si prišiel(a).“ | Po slovesách chcenia stojí za *ke* sloveso na *-u*; slovenské „aby“ ho zastupuje. |
| *Li diris, ke li venus.* | *Li diris, ke li venos.* – „Povedal, že príde.“ | Zachovajte čas pôvodných slov („prídem“); posúvanie časov podľa angličtiny je chyba (PMEG). Slovenčina časy neposúva, takže vám táto pasca hrozí menej. |
| *Estas varma hodiaŭ.* | *Estas varme hodiaŭ.* – „Dnes je teplo.“ | Veta bez podmetu má príslovku. Aj po slovensky hovoríme „je teplo“, nie „je teplé“. |
| *La ĉambro estas varme.* | *La ĉambro estas varma.* – „Izba je teplá.“ | Pri skutočnom podmete sa k *esti* viaže prídavné meno. |
| *La pordo estas fermata.* | *La pordo estas fermita.* – „Dvere sú zatvorené.“ | *-at-* znamená dej, ktorý ešte prebieha („práve sa zatvárajú“), *-it-* dej dokončený. |
| *Mi ĵetadis la pilkon unu fojon.* | *Mi ĵetis la pilkon unu fojon.* – „Hodil(a) som loptu raz.“ | *-ad-* ukazuje dej trvajúci alebo opakovaný (PMEG); jediný čin je obyčajné sloveso. Slovenčina rozlišuje „hádzal“ × „hodil“ vidom, esperanto samostatné vidové tvary nemá, preto *-ad-* pridajte, len keď chcete ukázať trvanie alebo opakovanie. Pozrite si [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/). |
| *La pordo fermas sin.* | *La pordo fermiĝas.* – „Dvere sa zatvárajú.“ | Slovenské „sa“ pri veci, ktorá sa deje sama, je *-iĝ-*, nie *sin*. *Sin* znamená, že podmet pôsobí sám na seba: *Li lavas sin* – „Umýva sa“. |
| *Mi ĝojas min pri via sukceso.* | *Mi ĝojas pri via sukceso.* – „Teším sa z vášho úspechu.“ | Slovenské „tešiť sa“, „báť sa“, „smiať sa“ majú „sa“, ale *ĝoji*, *timi* a *ridi* zvratné zámeno nemajú. *Mi timas min* znamená „bojím sa sám seba“. Pozrite si [city](https://esperantopedia.org/sk/frazy/pocity/). |

## Zámená a korelatívy

Pozrite si [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/), [vzťažné vety](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/vztazne-vety/) a [otázky a zápor](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/).

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *Petro amas lian edzinon.* | *Petro amas sian edzinon.* – „Peter miluje svoju ženu.“ | *Sia* sa vracia k podmetu („svoju“). *Lian* znamená ženu iného muža („jeho“). |
| *Mi amas sian edzinon.* | *Mi amas mian edzinon.* – „Milujem svoju ženu.“ | *Sia* sa týka len podmetu v tretej osobe (PMEG). Slovenské „svoj“ sedí ku všetkým osobám („milujem svoju ženu“), preto sa ľahko prenesie; po esperantsky je pri *mi* a *vi* *mia* a *via*. |
| *Petro kaj sia edzino venis.* | *Petro kaj lia edzino venis.* alebo *Petro kun sia edzino venis.* – „Peter a jeho žena prišli.“ | *Sia* nemôže byť súčasťou podmetu a je len tretej osoby: *Mi venis kun mia frato*, nie *kun sia frato*. |
| *La libro, ke mi legis* | *La libro, kiun mi legis* – „kniha, ktorú som čítal(a)“ | Podstatné meno opisujete pomocou *kiu* („ktorý“), s *-n*, ak je predmetom. *Ke* („že“) len uvádza výpoveď. |
| *Mi pensas, kiu vi pravas.* | *Mi pensas, ke vi pravas.* – „Myslím, že máš pravdu.“ | Výpoveď po slovese myslenia alebo hovorenia vyžaduje *ke*. |
| *Mi estas dudek jaroj.* | *Mi havas dudek jarojn.* alebo *Mi estas dudekjara.* – „Mám dvadsať rokov.“ | Vek sa v esperante „má“ (*havi … jarojn*) alebo sa vyjadruje prídavným menom na *-jara*; nie ste „roky“. Slovenské „mám dvadsať rokov“ má rovnakú stavbu ako po esperantsky, no zo slovenského „je mi dvadsať rokov“ láka doslovne preložiť *Mi estas…*. Pozrite si [čas a dátumy](https://esperantopedia.org/sk/frazy/cas/). |
| *Mi ne vidis neniun.* | *Mi vidis neniun.* – „Nikoho som nevidel(a).“ | Jedno záporné slovo vo vete. Dve sa navzájom rušia, takže zlá veta znamená „predsa som niekoho videl(a)“. Po slovensky je viacnásobný zápor povinný („nikoho som nevidel“), preto sa do esperanta tak ľahko prenáša. |
| *Mi ne scias, se li venos.* | *Mi ne scias, ĉu li venos.* – „Neviem, či príde.“ | Otázky áno/nie vo vnútri vety začínajú *ĉu* („či“); *se* znamená „ak, keby“. Slovenčina „či“ a „ak“ rozlišuje, no pozor na „keď“, ktoré môže byť časové („v čase, keď“) aj podmienkové („ak“); časové „keď“ je *kiam*, podmienkové *se*. |

## Voľba slov

Pozrite si [stupňovanie](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/stupnovanie/), [predložky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predlozky/) a [člen](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/clen/).

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *Li estas pli alta kiel mi.* | *Li estas pli alta ol mi.* – „Je vyšší než ja.“ | „Než“ je *ol*; *kiel* znamená „ako“ v zmysle rovnosti. Po slovensky sa hovorí „vyšší ako ja“ aj „vyšší než ja“ a slovenské „ako“ zodpovedá aj *kiel*, aj *ol*; po *pli* však patrí vždy *ol*. |
| *Mi volas glason de akvo.* | *Mi volas glason da akvo.* – „Chcem pohár vody.“ | *Da* pomenúva množstvo. *Glaso de akvo* je pohár súvisiaci s vodou, napríklad taký, v ktorom voda bola (PMEG). Slovenský genitív („pohár vody“) napovedá *de*, ale miera sa s látkou spája cez *da*. |
| *multe de homoj* | *multe da homoj* – „veľa ľudí“ | Slová označujúce množstvo sa k počítanej veci spájajú pomocou *da* a za ním nie je *-n*: *Mi vidis multe da homoj.* |
| *Mi venos en la oka.* | *Mi venos je la oka.* – „Prídem o ôsmej.“ | Hodiny berú *je*. Dni berú *-n*: *lundon* – „v pondelok“. |
| *Tiu ŝtofo kostas dek eŭrojn po metro.* | *Tiu ŝtofo kostas po dek eŭrojn por metro.* – „Tá látka stojí desať eur za meter.“ | *Po* stojí pred sumou, ktorá sa opakuje, a „za“ vo význame „na jednu jednotku“ je *por* (PMEG). |
| *Mi parolas anglan.* | *Mi parolas la anglan.* – „Hovorím po anglicky.“ | Jazyk pomenovaný prídavným menom berie *la*: *la angla*. Slovenské „po anglicky“ možno vyjadriť aj príslovkou *angle*. |
| *Mi lernas la Esperanton.* | *Mi lernas Esperanton.* – „Učím sa esperanto.“ | Názvy jazykov na *-o* (*Esperanto*, *Ido*, *Volapuko*) sú vlastné mená a *la* neberú. |
| *Mi vidis hundon. Hundo estis nigra.* | *Mi vidis hundon. La hundo estis nigra.* – „Videl(a) som psa. Ten pes bol čierny.“ | Už spomenutá vec berie *la*. Slovenčina člen nemá, a preto sa *la* ľahko zabúda. |

### Falošní priatelia

Slová, ktoré vyzerajú slovensky, ale znamenajú niečo iné (overené v ReVo):

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *Ano, mi komprenas.* | *Jes, mi komprenas.* – „Áno, rozumiem.“ | *Ano* je „člen (skupiny)“, napríklad *ano de klubo*. Slovenské „áno“ je *jes*. |
| *Mi havas novan kolon.* | *Mi havas novan biciklon.* – „Mám nové kolo.“ | *Kolo* je krk. Slovenské „kolo“ vo význame bicykla je *biciklo*, kolo vozidla je *rado*. |
| *La firmao suferis grandajn stratojn.* | *La firmao suferis grandajn perdojn.* – „Firma utrpela veľké straty.“ | *Strato* je ulica. Slovenská „strata“ je *perdo*. |
| *Li kuras kun granda tempo.* | *Li kuras kun granda rapideco.* – „Beží veľkým tempom.“ | *Tempo* je čas (*Mi ne havas tempon* – „Nemám čas“). Slovenské „tempo“ vo význame rýchlosti je *rapideco*. |
| *Ni grimpis sur altan horon.* | *Ni grimpis sur altan monton.* – „Vyšplhali sme sa na vysokú horu.“ | *Horo* je hodina. Slovenská „hora“ je *monto*. |
| *Mi estas doma.* | *Mi estas hejme.* – „Som doma.“ | *Doma* je prídavné meno od *domo* („domový, domáci“), nie príslovka „doma“. Slovenské „doma“ je *hejme*, „domov“ je *hejmen*. |
| *Tio estas donaco pro vi.* | *Tio estas donaco por vi.* – „To je darček pre teba.“ | *Por* znamená „pre“ (účel, adresát), *pro* znamená „kvôli“ (príčina). Slovenské „pre“ pokrýva oboje: „pre teba“, „pre dážď“ (*pro la pluvo*). |
| *Po la laboro mi iras hejmen.* | *Post la laboro mi iras hejmen.* – „Po práci idem domov.“ | *Post* je „po“ v čase; *po* rozdeľuje: *po tri* – „po troch“. |

## Výslovnosť a pravopis

Tieto chyby plynú zo slovenských návykov. Pozrite si [stránku o abecede](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/).

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *ES-pe-ran-to*, *FA-mi-li-o* | *es-pe-RAN-to*, *fa-mi-LI-o* | Prízvuk padá na predposlednú samohlásku a *i* pred *o* je samostatná slabika. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, a preto prízvuk padá príliš skoro. |
| *ni* čítané „ňi“, *tiu* čítané „ťiu“ | *ni* čítané „ni“, *tiu* čítané „tiu“ | Slovenské *di, ti, ni* sa v domácich slovách zvyčajne vyslovujú mäkko (ď, ť, ň), hoci sa mäkčeň nepíše. V esperante sú *d, t, n* vždy tvrdé, aj pred *i*. |
| *Ču vi komprenas?* | *Ĉu vi komprenas?* – „Rozumiete?“ | Esperanto používa striešku, nie mäkčeň: *ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ*; písmená *č, š, ž, ď, ť, ň, ľ* v abecede nie sú. Ak nemôžete písať *ĉ*, použite [x-systém](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/) (*cx*). |
| *chaoso*, *monacho* | *ĥaoso* – „chaos“, *monaĥo* – „mních“ | Slovenské „ch“ je v esperante jediné písmeno *ĥ*. Zápis *ch* sa v h-systéme číta ako *ĉ*, nie ako slovenské „ch“. |
| *Ĝis revído!* | *Ĝis revido!* | Esperanto nemá dĺžne nad samohláskami a dĺžka samohlásky nič nemení. |
| *systemo*, *stylo* | *sistemo* – „systém“, *stilo* – „štýl“ | V esperante nie je písmeno *y*; píše sa aj číta *i*. |
| *Mi scias, ke si venos.* | *Mi scias, ke ŝi venos.* – „Viem, že ona príde.“ | *Si* bez striešky je zvratné zámeno, úplne iné slovo. Nemôžete písať *ŝ*? Použite [x-systém](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/). |
| *Ŝi parolas la Francan.* | *Ŝi parolas la francan.* – „Hovorí po francúzsky.“ | Prídavné mená z názvov jazykov a národností sa spravidla píšu malým písmenom. Veľké písmeno majú názvy jazykov na *-o*, napríklad *Esperanto*. Slovenské „Slovák“ a „Francúz“ sú *slovako* a *franco*, bez veľkého písmena. |

## Časté otázky

### Ktoré chyby v esperante menia význam vety?
Niekoľko: *lian* namiesto *sian* (žena iného muža, nie vlastná), *-ata* namiesto *-ita* („práve sa zatvárajú“ namiesto „sú zatvorené“), chýbajúce smerové *-n* (vnútri izby namiesto do izby) a dvojitý zápor (veta sa stane kladnou).

### Prečo hovoriacim po slovensky ľahko splývajú -ig- a -iĝ-?
Slovenčina často používa to isté sloveso pre oboje a rozlišuje ich zvratným „sa“ („dvere sa otvorili“ × „otvoril som dvere“), alebo vôbec nie („film začína“ × „začínam film“). Esperanto má dve slovesá: *La pordo malfermiĝis* a *Mi malfermis la pordon*. Dvojice uvádza stránka o [-ig- a -iĝ-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/).

### Píšu sa v esperante názvy jazykov veľkým písmenom?
Len názvy na *-o*, napríklad *Esperanto*, *Ido* a *Latino*. Prídavné mená ako *angla* a *franca* a väčšina názvov národností (*anglo*, *usonano*) sa spravidla píšu malým písmenom. Po slovensky píšeme „Slovák“ a „Francúz“ veľkým, takže to býva pasca.

### Ako skontrolovať vlastné esperanto?
Skontrolujte v každej vete *-n* pri každom predmete, *-j* a *-n* pri každom prídavnom mene, správny tvar *-ig-/-iĝ-*, *sia* len pre podmet a *ol*, *ke*, *ĉu* na správnych miestach. Potom vetu prečítajte nahlas a overte prízvuk.

## Zdroje

- PMEG: [N – základné pravidlá](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/bazaj_reguloj.html), [N pri predmete](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/objekto.html), [N pri smere](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/direkto.html), [A-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/a-vortoj/bazaj_reguloj.html), [Jednotné a množné číslo](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/unu-nombro_multe-nombro/bazaj_reguloj.html)
- PMEG: [Slovesá s -iĝ-](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/igh.html), [Neutrálny spôsob (infinitív)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/neutrala.html), [Čas v nepriamej reči](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/subfrazoj/nerekta_parolo/verboformoj.html), [E-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortoj/uzo.html), [Príčastia ako A-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/a-vortoj.html), [Prípona -ad-](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ad.html)
- PMEG: [Si v jednoduchých vetách](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pronomoj/si/simplaj_frazoj.html), [Kiu](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/subfrazoj/rilataj/kiu_kio_kies/kiu.html), [Otázky ako vedľajšie vety](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/subfrazoj/demandaj.html), [Zápor](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/neado.html), [Zvolania](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/frazospecoj/fraztipoj_frazfunkcioj.html)
- PMEG: [Kiel a ol](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/komparoj/kiel_ol/index.html), [Da](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/da/detalaj_reguloj.html), [Je](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/je.html), [Po](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/aliaj_rolvortetoj/po.html), [La pred názvami jazykov](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/specialaj_uzoj.html), [Veľké písmená](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/propraj_nomoj/majuskloj.html), [Výslovnosť](https://bertilow.com/pmeg/skribo_elparolo/elparolo/bazaj_reguloj.html)
- Reta Vortaro (ReVo): [ano](https://reta-vortaro.de/revo/art/an.html), [kolo](https://reta-vortaro.de/revo/art/kol.html), [strato](https://reta-vortaro.de/revo/art/strat.html), [tempo](https://reta-vortaro.de/revo/art/temp.html), [horo](https://reta-vortaro.de/revo/art/hor.html), [monto](https://reta-vortaro.de/revo/art/mont.html), [hejmo](https://reta-vortaro.de/revo/art/hejm.html), [pro](https://reta-vortaro.de/revo/art/pro.html), [por](https://reta-vortaro.de/revo/art/por.html), [po](https://reta-vortaro.de/revo/art/po.html), [rado](https://reta-vortaro.de/revo/art/rad.html), [perdi](https://reta-vortaro.de/revo/art/perd.html), [rapida](https://reta-vortaro.de/revo/art/rapid.html), [bicikli](https://reta-vortaro.de/revo/art/bicikl.html)