# Člen la v esperante: kedy ho použiť a kedy vynechať

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/clen/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Esperanto má jediný člen la („ten“) a žiadne slovo pre „nejaký“. Nikdy sa nemení: la domo, la domojn. Kedy ho písať, kedy vynechať a čo znamená l'.

Esperanto má jediný člen, *la*, vo význame „ten, tá, to“. Nemení sa podľa rodu, čísla ani pádu: *la domo* – „ten dom“, *la domoj* – „tie domy“, *la domojn* – „tie domy“ (ako predmet). Neurčitý člen neexistuje: *domo* znamená „(nejaký) dom“ alebo jednoducho „dom“.

Ustanovuje to pravidlo 1 zo [16 pravidiel](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/16-pravidiel/), ktoré začiatočníkom dokonca dovoľuje spočiatku *la* vynechávať. V praxi ho používa každý, kto hovorí plynule, a jeho použitie sa veľmi blíži anglickému „the“. Slovenčina člen vôbec nemá, takže je to pre hovoriacich po slovensky jedna z najväčších noviniek.

## Kedy použiť la

Použite *la*, keď poslucháč vie, ktorú vec máte na mysli. PMEG význam *la* zhŕňa slovami „viete, ktorú mám na mysli“.

| Situácia | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| Už spomenuté | *Mi vidis hundon. La hundo estis nigra.* | „Videl(a) som psa. Ten pes bol čierny.“ |
| Jasné zo situácie | *Mi luis aŭton, sed la radio ne funkciis.* | „Prenajal(a) som si auto, ale rádio nefungovalo.“ |
| Určené vo vete | *la ĉapelo de mia patro* | „klobúk môjho otca“ |
| Existuje len jedno | *la suno, la ĉielo* | „slnko, nebo“ |
| Superlatív (tretí stupeň) | *la plej alta monto* | „najvyššia hora“ |
| Jazyky pomenované príponou *-a* | *la angla, la pola* | „angličtina, poľština“ |
| Názvy z obyčajných slov | *la Nigra Maro, la Alpoj* | „Čierne more, Alpy“ |

Názvy jazykov ako *la angla* sú skrátené *la angla lingvo* – „anglický jazyk“. Preto potrebujú *la*, na rozdiel od slovenčiny.

## Kedy la nepoužiť

- **Niečo nové alebo neznáme.** *Hundo bojas.* – „Šteká pes.“ (nejaký pes)
- **S inými určujúcimi slovami.** *Mia*, *tiu*, *ĉiu* a podobné slová už podstatné meno určujú: *mia libro* – „moja kniha“, *tiu domo* – „ten dom“. Nikdy *la mia libro* ani *la tiu domo*.
- **Pri väčšine vlastných mien.** *Petro*, *Londono*, *Japanio* – a tiež samotné *Esperanto*: *Mi lernas Esperanton.* – „Učím sa esperanto.“
- **Všeobecne o veciach.** *Mi trinkas kafon.* – „Pijem kávu.“ Porovnajte *La kafo estas varma.* – „Tá káva je horúca“ (táto konkrétna káva).

Privlastňovacie zámeno s *la* môže stáť samostatne a znamená „môj“, „tvoj“ a podobne: *Via aŭto estas ruĝa, la mia estas blua.* – „Vaše auto je červené, to moje je modré.“ Pozrite si [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/).

## Hovoríme o celom druhu

Ak chceme hovoriť o druhu alebo type, má esperanto tri možnosti:

- *Ĉevalo estas besto.* – „Kôň je zviera.“
- *Ĉevaloj estas bestoj.* – „Kone sú zvieratá.“
- *La ĉevalo estas utila besto.* – „Kôň je užitočné zviera.“

Podľa PMEG je najbežnejší tvar bez *la*, kým *la* predstavuje celý druh ako jedného známeho jedinca a znie formálnejšie.

## Zvláštne použitie

- **Časti tela a oblečenie.** Keď je majiteľ zrejmý, *la* nahrádza privlastňovacie zámeno: *Li levis la manon.* – „Zdvihol ruku.“ Ani po slovensky sa privlastňovacie zámeno nepoužíva.
- **„Všetci“ zo známej skupiny.** *La gastoj eksidis.* – „Hostia si sadli“ (všetci).
- **Panovnícke mená.** *La* stojí za menom: *Karolo la Granda* – „Karol Veľký“.

## Skrátený tvar l'

Pravidlo 16 dovoľuje *l'* namiesto *la*. PMEG ho odporúča len po predložke zakončenej samohláskou, napríklad *de*, *pri*, *tra* alebo *je*: *de l' mondo* – „sveta“, *pri l' amo* – „o láske“.

Píše sa ako samostatné slovo, ale vyslovuje sa spolu s predložkou, ako jeden celok. Mimo poézie a piesní je *l'* zriedkavé a v reči sa takmer nevyskytuje.

## Ako sa člen la líši od slovenčiny

Slovenčina člen nemá. Určitosť vyjadruje kontext, ukazovacie zámeno „ten“ a často aj slovosled: nová informácia stojí zvyčajne na konci vety („Prišiel pes“ – nejaký pes), známa na začiatku („Pes prišiel“ – ten, o ktorom vieme).

| Bod | Slovenčina | Esperanto |
|---|---|---|
| Určitý člen | žiadny („ten pes“ sa skloňuje: ten, toho, tomu…) | *la hundo* – nikdy sa nemení |
| Neurčitý člen | žiadny | žiadny: *libro* – „kniha, nejaká kniha“ |
| Názvy jazykov | „angličtina“, „po anglicky“ | *la angla*, *angle* |
| Časti tela | „zdvihol ruku“ | *la mano* je bežné |
| Názvy krajín | „Nizozemsko“ | *Nederlando*, bez člena |
| Zmena podľa pádu a čísla | áno (ten, tá, to, tie…) | nie: *la domojn* |

Keď potrebujete zdôrazniť „jeden“ alebo „istý“, použite *unu* alebo *iu*: *Iu viro telefonis.* – „Volal nejaký muž.“ Pozrite si [korelatívy](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/).

Praktické pravidlo pre hovoriacich po slovensky: pri každom podstatnom mene sa spýtajte, či poslucháč vie, o ktorej konkrétnej veci hovoríte. Ak áno, patrí pred neho *la*. Ak nie, alebo ak hovoríte všeobecne, *la* vynechajte.

## Príklady vo vetách

- *La suno brilas.* – „Slnko svieti.“
- *Mi aĉetis libron. La libro estas tre interesa.* – „Kúpil som si knihu. Tá kniha je veľmi zaujímavá.“
- *Ĉu vi vidis la ŝlosilojn?* – „Videl si tie kľúče?“
- *Hundoj estas fidelaj bestoj.* – „Psy sú verné zvieratá.“
- *La hundo estas fidela besto.* – „Pes je verné zviera.“
- *Mi ŝatas muzikon.* – „Mám rád hudbu.“
- *Esperanto estas facila lingvo.* – „Esperanto je ľahký jazyk.“
- *La esperanta lingvo naskiĝis en 1887.* – „Jazyk esperanto vznikol v roku 1887.“
- *Mi loĝas en la ĉefurbo de Pollando.* – „Bývam v hlavnom meste Poľska.“

## Časté otázky

### Existuje v esperante neurčitý člen?
Nie. Podstatné meno bez *la* je neurčité: *libro* – „kniha, nejaká kniha“. Ak chcete zdôrazniť „jeden“ alebo „istý“, použite *unu* alebo *iu*.

### Mení sa la v množnom čísle alebo v akuzatíve?
Nie. *La* nikdy neberie *-j* ani *-n*: *la grandajn domojn* – „tie veľké domy“ (ako predmet). Mení sa len podstatné meno a jeho prídavné mená, ako vysvetľuje stránka o [podstatných a prídavných menách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/).

### Čo znamená l' v esperante?
Je to skrátené *la*, ktoré povoľuje pravidlo 16. Objavuje sa hlavne v poézii a v piesňach, po predložkách ako *de* alebo *pri*: *de l' mondo* – „sveta“.

### Hovorí sa „la Esperanto“?
Nie. *Esperanto* je vlastné meno: *Mi parolas Esperanton.* – „Hovorím esperantom.“ Názvy jazykov tvorené príponou *-a* člen berú: *la angla* – „angličtina“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto, pravidlá 1 a 16 (po anglicky)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html) – Akademio de Esperanto
- PMEG o *la*: [základné pravidlá](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/bazaj_reguloj.html), [jedinci](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/individuajhoj.html), [známe veci](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/konateco.html), [druhy](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/specoj.html), [zvláštne použitie](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/specialaj_uzoj.html), [vlastné mená](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/propraj_nomoj.html)
- [Apostrofo: normala uzo](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/apostrofo/normala_uzo.html) – PMEG
- [Esperanto grammar](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_grammar) – Wikipédia (po anglicky)