# Korelatívy v esperante: tabuľka všetkých 45 slov

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> 45 korelatívov (tabuľkových slov) vzniká spojením 5 začiatkov a 9 koncoviek: kiu, tio, ĉiam, nenie. Tabuľka na tlač so slovenskými významami a tipmi.

Korelatívy (tabuľkové slová) sú základné opytovacie a odpoveďové slová, napríklad *kiu* – „kto“, *tie* – „tam“ a *neniam* – „nikdy“. Je ich 45 a každé spája jeden z 5 začiatkov s jednou z 9 koncoviek, takže zo 14 dielikov vznikne všetkých 45 slov. Esperantisti im hovoria *tabelvortoj* – „tabuľkové slová“ a všetky sú vo Fundamente z roku 1905.

Slovenčina má podobné rady: „kto – ten – niekto – každý – nikto“, „kde – tam – niekde – všade – nikde“, „kedy – vtedy – niekedy – vždy – nikdy“. Esperanto túto myšlienku dotiahlo do pravidelnej tabuľky, ktorú sa naučíte raz a navždy.

## Tabuľka korelatívov

Stĺpce sú začiatky, riadky koncovky.

| Koncovka | **ki-** (otázka) | **ti-** (ukazovanie) | **i-** (nejaký) | **ĉi-** (každý) | **neni-** (žiadny) |
|---|---|---|---|---|---|
| **-o** vec | *kio* – čo | *tio* – to | *io* – niečo | *ĉio* – všetko | *nenio* – nič |
| **-u** osoba, jedinec | *kiu* – kto, ktorý | *tiu* – ten | *iu* – niekto, niektorý | *ĉiu* – každý | *neniu* – nikto, žiaden |
| **-a** druh, vlastnosť | *kia* – aký | *tia* – taký | *ia* – nejaký | *ĉia* – každého druhu | *nenia* – nijaký |
| **-e** miesto | *kie* – kde | *tie* – tam | *ie* – niekde | *ĉie* – všade | *nenie* – nikde |
| **-el** spôsob, miera | *kiel* – ako | *tiel* – tak | *iel* – nejako | *ĉiel* – všetkými spôsobmi | *neniel* – nijako |
| **-am** čas | *kiam* – kedy | *tiam* – vtedy | *iam* – niekedy | *ĉiam* – vždy | *neniam* – nikdy |
| **-om** množstvo | *kiom* – koľko | *tiom* – toľko | *iom* – trochu, nejaké množstvo | *ĉiom* – všetko, celé množstvo | *neniom* – ani trochu |
| **-al** dôvod | *kial* – prečo | *tial* – preto | *ial* – z nejakého dôvodu | *ĉial* – zo všetkých dôvodov | *nenial* – z nijakého dôvodu |
| **-es** vlastník | *kies* – čí | *ties* – toho | *ies* – niečí | *ĉies* – každého | *nenies* – ničí |

## Ako si ich zapamätať

Učte sa 14 dielikov, nie 45 slov. Potom každý korelatív čítajte ako „začiatok + koncovka“: *neni-* „žiadny“ + *-am* „čas“ = *neniam* – „nikdy“.

**Začiatky** zodpovedajú slovenským radom:

- **ki-** sa pýta alebo spája, ako slovenské „kto, kde, kedy“: *kio* – „čo“, *kie* – „kde“, *kiam* – „kedy“.
- **ti-** ukazuje, ako slovenské „ten, tam, vtedy“: *tio* – „to“, *tie* – „tam“, *tiam* – „vtedy“.
- **i-** je neurčité ako slovenské „nie-“ (niekto, niekde, niekedy), **ĉi-** zahŕňa všetko ako „vš-“ a „každ-“ (všade, všetko, každý) a **neni-** zapiera ako slovenské „ni-“ (nikto, nikde, nikdy).

**Koncovky** sú ťažšia časť. Pomáha niekoľko pomôcok (sú to triky, nie etymológia):

- **-e** pre miesto: slovenské „kde“ tiež končí na *e*.
- **-es** pre vlastníka, podobne ako anglické privlastňovacie *’s*.
- **-al** pre dôvod, ako v slove „kauzálny“.
- **-u** je pre osobu alebo jednotlivú vec, **-o** pre vec všeobecne.

Precvičujte po jednom riadku naprieč všetkými piatimi stĺpcami: *kiam? – tiam – iam – ĉiam – neniam*. Otázka a odpoveď často tvoria dvojice: *Kie?* – *Tie.* („Kde?“ – „Tam.“) *Kiam?* – *Tiam.* („Kedy?“ – „Vtedy.“)

## Kiu alebo kio, ĉiu alebo ĉiuj

*Kiu* sa pýta na osobu alebo jednu položku zo skupiny a môže stáť pred podstatným menom: *kiu libro* – „ktorá kniha“, *tiu domo* – „ten dom“. *Kio* sa pýta na vec všeobecne a stojí samostatne:

- *Kio estas tio?* – „Čo je to?“
- *Kiu estas tiu?* – „Kto je to?“

*Ĉiu* znamená „každý“ a je v jednotnom čísle; *ĉiuj* znamená „všetci“ a je v množnom:

- *Ĉiu infano ludas.* – „Každé dieťa sa hrá.“
- *Ĉiuj infanoj ludas.* – „Všetky deti sa hrajú.“

## Pridanie -n a -j

Koncovky prijímajú len niektoré korelatívy. Slová na *-u* a *-a* sa zhodujú so svojím podstatným menom rovnako ako [prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/). Slová na *-e, -el, -am, -om* a *-al* fungujú ako [príslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prislovky/) a zostávajú bez zmeny, okrem slov na *-e*, ktoré berú *-n* pre smer.

| Skupina | -j (množné) | -n | Príklady |
|---|---|---|---|
| -u | áno | áno | *kiuj, kiun, tiujn, ĉiujn* |
| -a | áno | áno | *kiaj, tian, tiajn* |
| -o | normálne nie | áno | *kion, tion, nenion* |
| -e | nie | len smer | *kien, tien, ĉien, nenien* |
| -el, -am, -om, -al, -es | nie | nie | *kiel, kiam, kiom, kial, kies* |

- *Kiun vi vidis?* – „Koho si videl(a)?“
- *Mi aĉetis tiujn librojn.* – „Kúpil(a) som tie knihy.“
- *Kion vi diris?* – „Čo si povedal(a)?“
- *Kien vi iras?* – „Kam ideš?“ Porovnajte *Kie vi estas?* – „Kde si?“
- *Mi vidis neniun.* – „Nikoho som nevidel(a).“

Pravidlá pre *-n* sú rovnaké ako všade inde: pozrite si [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/).

## Ĉi tiu a tiu ĉi: „tento“

Slová s *ti-* sú čo do vzdialenosti neutrálne, takže *tiu* môže znamenať „tento“ aj „tamten“. Pridaním *ĉi* sa vyjadrí blízkosť: *ĉi tiu* alebo *tiu ĉi* – „tento (tu)“, *ĉi tie* alebo *tie ĉi* – „tu“. Obe poradia znamenajú to isté. Po slovensky na to máme „tento“ a „tamten“, esperanto si vystačí s jediným *ĉi*.

Píšte ich ako dve slová, bez spojovníka. Spojovník sa objavuje len v slovách z nich utvorených: *ĉi-jare* – „tohto roku“, *ĉi-nokte* – „dnes v noci“.

## Ajn: „-koľvek“

*Ajn* za korelatívom znamená „-koľvek“ alebo „vôbec akýkoľvek“: *kiu ajn* – „ktokoľvek“, *kio ajn* – „čokoľvek“, *kie ajn* – „kdekoľvek“, *iam ajn* – „kedykoľvek“. Slovenské „-koľvek“ (ktokoľvek, kdekoľvek) je veľmi podobné. *Ajn* stojí vždy hneď za korelatívom. *Nenion ajn* znamená „vôbec nič“.

## Korelatívy, ktoré spájajú vety

Slová na *ki-* tiež uvádzajú vzťažné vety a nepriame otázky, ako slovenské „kto“, „ktorý“ a „kde“:

- *La viro, kiu venis, estas mia patro.* – „Muž, ktorý prišiel, je môj otec.“
- *La libro, kiun mi legas, estas bona.* – „Kniha, ktorú čítam, je dobrá.“
- *Mi faris tion, kion vi petis.* – „Urobil(a) som to, o čo si ma požiadal(a).“
- *Mi ne scias, kie li loĝas.* – „Neviem, kde býva.“

Množstvo niečoho vyjadrite pomocou *da*: *Kiom da mono vi havas?* – „Koľko peňazí máš?“ Otázky so slovami na ki- sú rozobrané v časti o [otázkach a zápore](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/).

## Príklady vo vetách

- *Kiu estas tiu viro?* – „Kto je ten muž?“
- *Kio estas en la skatolo?* – „Čo je v škatuli?“
- *Kian veteron vi havas tie?* – „Aké tam máš počasie?“
- *Ĉiu infano ricevis donacon.* – „Každé dieťa dostalo darček.“
- *Ĉiuj ĝojis pri la neĝo.* – „Všetci sa tešili zo snehu.“
- *Iu frapas ĉe la pordo.* – „Niekto klope na dvere.“
- *Mi serĉis la ŝlosilon ĉie, sed trovis ĝin nenie.* – „Hľadal som kľúč všade, ale nikde som ho nenašiel.“
- *Kiam vi alvenos, telefonu al mi.* – „Keď dorazíš, zavolaj mi.“
- *Ĉi tiu domo estas pli granda ol tiu.* – „Tento dom je väčší ako tamten.“
- *Prenu kiun ajn libron vi volas.* – „Vezmi si ktorúkoľvek knihu, ktorú chceš.“

## Časté otázky

### Koľko korelatívov má esperanto?
Je ich 45: päť začiatkov (*ki-, ti-, i-, ĉi-, neni-*) krát deväť koncoviek (*-o, -u, -a, -e, -el, -am, -om, -al, -es*). Tvary ako *aliu* so začiatkom *ali-* „iný“ sú neoficiálne a PMEG ich neodporúča.

### Aký je rozdiel medzi kiu a kio?
*Kiu* je pre osoby a pre jednu položku z viacerých („kto“, „ktorý“) a môže stáť pred podstatným menom. *Kio* je pre veci všeobecne („čo“) a stojí samostatne.

### Je to ĉi tiu, alebo tiu ĉi?
Oboje je správne a znamená to isté: „tento“. *Ĉi* môže stáť pred korelatívom aj za ním.

### Berú korelatívy -n?
Tie na *-u*, *-a* a *-o* ho berú ako predmet: *kiun, tian, tion*. Tie na *-e* ho berú len pre smer: *tien*. Ostatné sa nikdy nemenia.

### Prečo sa im hovorí korelatívy?
Pretože tvoria zodpovedajúce si sady: ku každému opytovaciemu slovu patria zodpovedajúce ukazovacie, neurčité, súhrnné a záporné slová. Po esperantsky sa im hovorí *tabelvortoj*, podľa tabuľky, v ktorej sa zvyčajne učia.

## Zdroje

- PMEG: [Tabelvortoj – bazaj reguloj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/tabelvortoj/bazaj_reguloj.html), [Postpartoj kaj finaĵoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/tabelvortoj/postpartoj_finajhoj.html), [ALI-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/tabelvortoj/ali-vortoj.html)
- PMEG: [Ĉi](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/lokaj/chi.html), [Ajn](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/ceteraj/ajn.html), [N por direkto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/direkto.html)
- [Fundamento de Esperanto](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/) – Akademio de Esperanto
- [Esperanto vocabulary](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_vocabulary) – Wikipédia (po anglicky)