# Otázky a zápor v esperante: ĉu, slová na ki-, ne

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Otázky áno/nie tvorí ĉu, ostatné slová na ki- (kio, kie, kiam). Zápor tvorí ne alebo slovo na neni-; dva zápory sa rušia, na rozdiel od slovenčiny.

Esperanto zmení oznamovaciu vetu na otázku áno/nie tým, že na začiatok dá **ĉu**: *Vi parolas Esperanton* → *Ĉu vi parolas Esperanton?* – „Hovoríte esperantom?“ Ostatné otázky začínajú **slovom na ki-**, napríklad *kio* „čo“ alebo *kie* „kde“. Zápor vyjadrite slovom **ne** pred slovom, ktoré popierate, alebo **slovom na neni-**. V jednej vete stačí jeden zápor (pravidlo 12 zo [16 pravidiel](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/16-pravidiel/)).

## Otázky áno/nie s ĉu

*Ĉu* zvyčajne stojí na začiatku otázky (PMEG). Zvyšok vety sa nemení: netreba pomocné sloveso a sloveso sa nepresúva. Slovenčina sa pri tom spolieha hlavne na intonáciu a otáznik („Rozumiete mi?“); esperanto navyše uvádza otázku slovom *ĉu*.

- *Ĉu vi komprenas min?* – „Rozumiete mi?“
- *Ĉu vi estas kanadano?* – „Ste Kanaďan?“
- *Ĉu vi volas kafon aŭ teon?* – „Chcete kávu, alebo čaj?“

*Ĉu* môže stáť aj na konci po čiarke: *Vi estas usonano, ĉu?* Ak sa chcete uistiť, dodajte *ĉu ne?*: *Vi restos hejme, ĉu ne?* – „Zostanete doma, však?“ (PMEG).

V nepriamych otázkach znamená *ĉu* „či“: *Mi ne scias, ĉu li venos* – „Neviem, či príde“.

## Otázky so slovami na ki-

Otázky na podrobnosti začínajú slovom na ki- z tabuľky [tabuľkových slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/).

| Slovo | Význam | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| *kio* | čo | *Kio estas tio?* | „Čo je to?“ |
| *kiu* | kto, ktorý | *Kiu vi estas?* | „Kto ste?“ |
| *kia* | aký | *Kia estas la vetero?* | „Aké je počasie?“ |
| *kie* | kde | *Kie vi loĝas?* | „Kde bývate?“ |
| *kien* | kam | *Kien vi iras?* | „Kam idete?“ |
| *kiam* | kedy | *Kiam vi venos?* | „Kedy prídete?“ |
| *kial* | prečo | *Kial vi ridas?* | „Prečo sa smejete?“ |
| *kiel* | ako | *Kiel vi fartas?* | „Ako sa máte?“ |
| *kiom* | koľko | *Kiom ĝi kostas?* | „Koľko to stojí?“ |
| *kies* | čí | *Kies libro estas tio?* | „Čia je to kniha?“ |
| *kioma* | koľký, ktorý v poradí | *Kioma horo estas?* | „Koľko je hodín?“ (pozrite [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/)) |

Ak je opytovacie slovo predmetom, dostane [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/) *-n*: *Kion vi volas?* – „Čo chcete?“; *Kiun vi vidis?* – „Koho ste videli?“.

Slová na ki- zvyčajne stoja na začiatku, ale na zdôraznenie sú možné aj iné poradia (Wikipédia; pozrite [slovosled](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovosled/)). Tie isté slová uvádzajú aj vzťažné vety: *la viro, kiu venis* – „muž, ktorý prišiel“. Slovenské opytovacie slová „kto, čo, kde, kam, kedy, prečo, ako, koľko, čí“ možno priradiť takmer jedno k jednému; *kiu* navyše pokrýva slovenské „kto“ aj „ktorý“.

Otázku možno položiť aj samotnou intonáciou, bez *ĉu* (PMEG). V písanom texte je otázka vďaka *ĉu* jasná.

## Zápor so slovom ne

*Ne* stojí hneď pred slovom, ktoré popiera (PMEG). Pred slovesom popiera celú vetu:

- *Mi ne dormas.* – „Nespím.“
- *Ne mi faris tion.* – „To som neurobil(a) ja.“
- *Ni faris la kontrakton ne skribe, sed parole.* – „Zmluvu sme uzavreli nie písomne, ale ústne.“

Slovenská záporná predpona „ne-“ sa píše spolu so slovesom („nespím“), kým esperantské *ne* je samostatné slovo: *Mi ne dormas*, nie *Mi nedormas*.

*Nek … nek* znamená „ani … ani“: *Mi volas nek kafon, nek teon* – „Nechcem ani kávu, ani čaj“. Po zápore *nek* pridáva „a ani“: *Mi ne renkontis lin, nek lian fraton* – „Nestretol(a) som ho, ani jeho brata“.

## Slová na neni-

Slová na neni- z tabuľky tabuľkových slov popierajú samy, nech stoja kdekoľvek.

| Slovo | Význam | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| *neniu* | nikto; žiadny | *Neniu venis.* | „Nikto neprišiel.“ |
| *nenio* | nič | *Mi vidis nenion.* | „Nič som nevidel(a).“ |
| *nenie* | nikde | *Ĝi estas nenie.* | „Nie je to nikde.“ |
| *neniam* | nikdy | *Mi neniam fumis.* | „Nikdy som nefajčil(a).“ |
| *neniel* | nijako | *Mi neniel povas helpi.* | „Nijako nemôžem pomôcť.“ |
| *nenial* | bez dôvodu | *Li nenial koleris.* | „Nahneval sa bezdôvodne.“ |
| *nenia* | nijaký | *Mi havas nenian ideon.* | „Nemám nijakú predstavu.“ |
| *nenies* | ničí | *Ĝi estas nenies.* | „Je to ničie.“ |
| *neniom* | nič, ani trochu | *Restas neniom.* | „Nezostalo nič.“ |

## Žiadny dvojitý zápor

Pravidlo 12 vo Fundamente: „Ak je vo vete jeden zápor, druhý nie je prípustný.“ Teda *Mi vidis neniun* znamená „Nikoho som nevidel(a)“, bez *ne* pred slovesom.

Dva zápory sa rušia. *Mi ne amas neniun* znamená „Nie je pravda, že nemilujem nikoho“ – teda niekoho milujem (PMEG).

**Toto je najväčšia pasca pre hovoriacich po slovensky.** Slovenčina dvojitý, ba aj trojitý zápor „vyžaduje“: „Nikto neprišiel“, „Nič nevidím“, „Nikdy som nefajčil“. Po esperantsky sa každá z týchto viet zapíše jediným záporom: *Neniu venis*, *Mi vidas nenion*, *Mi neniam fumis*. Ak z návyku napíšete *Neniu ne venis*, poviete vlastne „Nie je pravda, že nikto neprišiel“, teda „niekto prišiel“. Podobne je to v poľštine, ruštine, španielčine a ďalších jazykoch, kde je dvojitý zápor bežný.

Opakovanie toho istého záporného slova len zosilňuje: *Neniam, neniam, neniam li revenos* – „Nikdy, nikdy, nikdy sa nevráti“ (PMEG).

## Odpovedanie jes a ne

*Jes* znamená „áno“ a *ne* „nie“. Tvoria aj krátke odpovede: *Ĉu vi komprenas? – Jes, mi komprenas. / Ne, mi ne komprenas.* – „Rozumiete? – Áno, rozumiem. / Nie, nerozumiem.“

Záporné otázky sú záludné. Pri *Ĉu vi ne volas kafon?* – „Nechcete kávu?“ PMEG opisuje dva používané systémy:

| Odpoveď | „Západný“ systém | „Východný“ systém |
|---|---|---|
| *Jes!* | „Áno, kávu chcem.“ | „Máte pravdu, nechcem ju.“ |
| *Ne!* | „Nie, nechcem ju.“ | „Nie, kávu chcem.“ |

Obidva sa vyskytujú v praxi. Najbezpečnejšie je odpovedať celou vetou: *Jes, mi volas* alebo *Ne, mi ne volas*. Ďalšie každodenné frázy nájdete v [základných frázach](https://esperantopedia.org/sk/frazy/zakladne-frazy/).

## Príklady vo vetách

- *Ĉu vi jam manĝis?* – „Už si jedol?“
- *Ĉu ni iru al la kinejo aŭ restu hejme?* – „Pôjdeme do kina, alebo zostaneme doma?“
- *Kun kiu vi parolis?* – „S kým si hovoril?“
- *Pri kio vi pensas?* – „Na čo myslíš?“
- *Kiom da gefratoj vi havas?* – „Koľko máš súrodencov?“
- *Kial vi ne venis hieraŭ?* – „Prečo si včera neprišiel?“
- *Mi neniam estis en Japanio.* – „V Japonsku som nikdy nebol.“
- *Neniu el ni scias la respondon.* – „Nikto z nás nevie odpoveď.“
- *Mi tute ne scias, kie li estas.* – „Vôbec neviem, kde je.“

## Časté otázky

### Ako sa v esperante povie áno a nie?
„Áno“ je *jes* a „nie“ je *ne*. *Ne* je zároveň záporné slovo pred slovesom: *Ne, mi ne scias* – „Nie, neviem“.

### Mení sa v esperantských otázkach slovosled?
Nie. Dajte *ĉu* pred oznamovaciu vetu pre otázku áno/nie, alebo začnite slovom na ki-. Pomocné sloveso ako anglické „do“ neexistuje.

### Je v esperante dovolený dvojitý zápor?
Nie. V jednej vete stačí jeden zápor a dva sa rušia: *Mi ne vidis neniun* znamená „Niekoho som videl(a)“. Je to opak slovenčiny, kde je dvojitý zápor povinný: slovenské „Nikoho som nevidel“ je po esperantsky *Mi vidis neniun*.

### Ako odpovedať na zápornú otázku v esperante?
Hovoriaci používajú dva rôzne systémy pre *jes* a *ne*, preto je najjasnejšia celá veta: *Jes, mi volas* – „Áno, chcem to“.

### Aký je rozdiel medzi ĉu a kiu?
*Ĉu* sa pýta, či je niečo pravda, a očakáva *jes* alebo *ne*. *Kiu* znamená „kto“ alebo „ktorý“: *Kiu venis?* – „Kto prišiel?“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika v angličtine (pravidlo 12)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG – otázky a odpovede](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/demandoj_respondoj/index.html)
- [PMEG – otázky s ĉu](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/demandoj_respondoj/chu.html)
- [PMEG – odpoveďové slová](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/demandoj_respondoj/respondvortoj.html)
- [PMEG – zápor](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/neado.html)
- [PMEG – slovosled (poloha slova ne)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/vortordo/index.html)
- [Esperanto grammar](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_grammar) – Wikipédia (po anglicky)