# Esperanto -ig- a -iĝ-: prechodné a neprechodné slovesá

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Esperantské slovesá sú prechodné, alebo nie: komenci a komenciĝi, fermi a fermiĝi. -ig- pridá predmet, -iĝ- ho odoberie. Vyše 30 dvojíc overených v ReVo.

Každé esperantské sloveso buď má priamy predmet (je prechodné), alebo nie (je neprechodné) a prípony *-ig-* a *-iĝ-* medzi oboma možnosťami prepínajú. *-Ig-* pridá pôvodcu deja a predmet: *sidi* – „sedieť“ → *sidigi* – „posadiť (niekoho)“. *-Iĝ-* predmet odoberie: *fermi* – „zatvoriť (niečo)“ → *fermiĝi* – „zatvoriť sa (samo)“. Obe sú oficiálne prípony z *Fundamento de Esperanto* (1905).

Slovenčina tento rozdiel pozná z každodennej skúsenosti: „otvoriť“ – „otvoriť sa“, „zatvoriť“ – „zatvoriť sa“, „zobudiť“ – „zobudiť sa“. Len s tým rozdielom, že slovenské slovesá to nerobia vždy („Film začína“, „Škola končí“ – tu „sa“ chýba) a že „sa“ má v slovenčine aj iné úlohy. Esperanto je dôslednejšie: *Mi malfermis la pordon.* – „Otvoril(a) som dvere.“ a *La pordo malfermiĝis.* – „Dvere sa otvorili.“ Holé *La pordo malfermis* je chyba.

S *-iĝ-* sa predmet stáva podmetom; s *-ig-* sa podmet stáva predmetom:

Mi malfermis la pordon. | Otvoril(a) som dvere.
La pordo malfermiĝis. | Dvere sa otvorili.

La infano dormas. | Dieťa spí.
Ŝi dormigas la infanon. | Uspáva dieťa.

## Prechodné, alebo neprechodné?

Prechodné sloveso môže mať priamy predmet, ktorý dostáva *-n* (pozrite [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/)). Opýtajte sa za slovesom „koho?“ alebo „čo?“. *Mi fermas la pordon* – „Zatváram dvere“: odpoveď je *la pordon*, takže *fermi* je prechodné. *Mi dormas* – „Spím“ odpoveď nemá, takže *dormi* je neprechodné.

Samotný slovesný koreň neprezradí, akého je druhu; záleží na význame a zapisujú to slovníky. ReVo, bezplatný esperantský slovník, označuje väčšinu slovies ako *tr* (prechodné), *ntr* (neprechodné) alebo *x* (obe). Každé sloveso, ktorého koreň je v tabuľkách nižšie, sme tam overili a ukazujeme jeho označenie.

Niektoré slovesá fungujú oboma spôsobmi. ReVo označuje *paroli* ako *x*: *Ŝi parolas.* – „Hovorí.“ a *Ŝi parolas Esperanton.* – „Hovorí esperantom.“ Slovenská väzba pritom nemusí zodpovedať: po slovensky „hovoriť esperantom“ (inštrumentál), po esperantsky *paroli Esperanton* (predmet s *-n*). Niekoľko neprechodných slovies prijíma predmet, ktorý len opakuje dej: *Mi dancis valson.* – „Tancoval(a) som valčík.“

## Prechodné korene: -iĝ- odoberá predmet

Pridajte *-iĝ-*, keď sa predmet stáva podmetom a dej sa odohrá sám, alebo je nám jedno, kto ho spôsobil. Porovnajte:

- *La infano rompis la glason.* – „Dieťa rozbilo pohár.“
- *La glaso rompiĝis.* – „Pohár sa rozbil.“

| Sloveso | ReVo | Význam | S -iĝ- | Význam |
|---|---|---|---|---|
| *komenci* | tr | začať (niečo) | *komenciĝi* | začať sa (o udalosti) |
| *fini* | tr | skončiť (niečo) | *finiĝi* | skončiť sa, prísť ku koncu |
| *fermi* | tr | zatvoriť | *fermiĝi* | zatvoriť sa |
| *malfermi* | tr | otvoriť | *malfermiĝi* | otvoriť sa |
| *veki* | tr | zobudiť (niekoho) | *vekiĝi* | zobudiť sa |
| *movi* | tr | pohnúť (niečím) | *moviĝi* | pohnúť sa |
| *turni* | tr | otočiť (niečo) | *turniĝi* | otočiť sa |
| *ŝanĝi* | tr | zmeniť (niečo) | *ŝanĝiĝi* | zmeniť sa |
| *rompi* | tr | rozbiť | *rompiĝi* | rozbiť sa |
| *levi* | tr | zdvihnúť | *leviĝi* | zdvihnúť sa, vstať |
| *trovi* | tr | nájsť | *troviĝi* | nachádzať sa |
| *detrui* | tr | zničiť | *detruiĝi* | rozpadnúť sa, zničiť sa |
| *naski* | tr | porodiť | *naskiĝi* | narodiť sa |

## Neprechodné korene: -ig- pridáva predmet

Pridajte *-ig-*, ak chcete povedať, že niekto alebo niečo spôsobuje, aby sa dej odohral. Predchádzajúci podmet sa stáva predmetom: *La infano dormas.* → *Ŝi dormigas la infanon.* – „Uspáva dieťa.“ Každé sloveso na *-ig-* má predmet (PMEG).

| Sloveso | ReVo | Význam | S -ig- | Význam |
|---|---|---|---|---|
| *sidi* | ntr | sedieť | *sidigi* | posadiť (niekoho) |
| *stari* | ntr | stáť | *starigi* | postaviť nastojato, vztýčiť |
| *morti* | ntr | zomrieť | *mortigi* | zabiť |
| *bruli* | ntr | horieť | *bruligi* | spáliť (niečo) |
| *daŭri* | ntr | trvať | *daŭrigi* | pokračovať (v niečom) |
| *resti* | ntr | zostať | *restigi* | nechať zostať, ponechať |
| *vivi* | ntr | žiť | *vivigi* | oživiť |
| *fali* | ntr | padať | *faligi* | zhodiť, zraziť |
| *dormi* | ntr | spať | *dormigi* | uspať |
| *kreski* | ntr | rásť | *kreskigi* | pestovať (rastlinu), chovať |
| *boli* | ntr | vrieť | *boligi* | priviesť do varu, variť (tekutinu) |
| *okazi* | ntr | diať sa, konať sa | *okazigi* | usporiadať (udalosť) |
| *ĉesi* | ntr | prestať | *ĉesigi* | zastaviť (niečo) |

Korene, ktoré už predmet berú, môžu pridať *-ig-* aj vo význame „prinútiť niekoho, aby to urobil“: *kompreni* – „rozumieť“ → *komprenigi* – „dať niekomu pochopiť“; *manĝi* – „jesť“ → *manĝigi* – „kŕmiť“; *scii* – „vedieť“ → *sciigi* – „informovať“. Predmetom je buď osoba, alebo vec, nikdy obe: *Mi sciigis lin pri la afero.* – „Informoval(a) som ho o tej veci.“

## Sidi, sidiĝi, sidigi: tri slovesá z jedného koreňa

Pri neprechodnom koreni možno pripojiť obe prípony.

| Sloveso | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| *sidi* | sedieť | *La infano sidas.* – „Dieťa sedí.“ |
| *sidiĝi* | sadnúť si | *La infano sidiĝis.* – „Dieťa si sadlo.“ |
| *sidigi* | posadiť niekoho | *Ŝi sidigis la infanon.* – „Posadila dieťa.“ |

Slovenská trojica „sedieť – sadnúť si – posadiť“ zodpovedá presne. Pri neprechodnom koreni označuje *-iĝ-* začiatok deja, takmer ako predpona *ek-* (pozrite [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/)): *sidiĝi* ≈ *eksidi*. *Sidiĝi* označuje pohyb do sedu, *sidi* polohu: *Bonvolu sidiĝi.* – „Posaďte sa, prosím.“

## Korene prídavných a podstatných mien: obe prípony

Pri prídavnom mene znamená *-ig-* „urobiť takým“ a *-iĝ-* „stať sa takým“: *pura* – „čistý“ → *purigi* – „čistiť“, *puriĝi* – „stať sa čistým“. Podstatné mená sa správajú rovnako; logiku pozrite v [tvorení slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/).

| Koreň | S -ig- | S -iĝ- |
|---|---|---|
| *pura* – čistý | *purigi* – čistiť | *puriĝi* – stať sa čistým |
| *ruĝa* – červený | *ruĝigi* – zafarbiť načerveno | *ruĝiĝi* – zčervenieť, začervenať sa |
| *granda* – veľký | *grandigi* – zväčšiť | *grandiĝi* – zväčšiť sa, vyrásť |
| *seka* – suchý | *sekigi* – sušiť | *sekiĝi* – vyschnúť |
| *laca* – unavený | *lacigi* – unaviť | *laciĝi* – unaviť sa |
| *kolero* – hnev | *kolerigi* – nahnevať | *koleriĝi* – nahnevať sa |
| *paco* – mier | *pacigi* – upokojiť, zmieriť | *paciĝi* – uzavrieť mier, zmieriť sa |
| *edzo* – manžel | *edzigi* – oženiť (niekoho) | *edziĝi* – oženiť sa |
| *edzino* – manželka | *edzinigi* – vydať (niekoho) | *edziniĝi* – vydať sa |

Pre dvojicu použite *geedziĝi*: *Ili geedziĝis en Majo.* – „Vzali sa v máji.“ Od *amiko* – „priateľ“ je užitočné sloveso *amikiĝi*: *Mi amikiĝis kun ŝi.* – „Skamarátil(a) som sa s ňou.“

## Slovenské „sa“ a -iĝ-: najčastejšie chyby

Najčastejšia chyba je použiť prechodné sloveso bez predmetu. Ak nie je predmet a vec sa jednoducho deje, pravdepodobne potrebujete *-iĝ-*. Slovák má tú výhodu, že tam, kde po slovensky povie „otvára sa“, „zatvára sa“, „mení sa“, „budí sa“, potrebuje zvyčajne aj po esperantsky *-iĝ-*. Pozor však na slovenské slovesá, ktoré „sa“ nemajú („Film začína“, „Hodina skončila“): tam si *-iĝ-* musíte pridať sami.

| Chybne | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *La filmo komencas je la oka.* | *La filmo komenciĝas je la oka.* | Žiadny predmet: film sa začína sám. Po slovensky sa „sa“ často nepridáva, po esperantsky je *-iĝ-* nutné. |
| *La leciono finis.* | *La leciono finiĝis.* | *Fini* potrebuje predmet: *Ŝi finis la lecionon.* |
| *La pordo malfermas.* | *La pordo malfermiĝas.* | Žiadny predmet, teda *-iĝ-*. |
| *La vetero ŝanĝis.* | *La vetero ŝanĝiĝis.* | *Ŝanĝi* potrebuje predmet: *Mi ŝanĝis mian opinion.* |
| *Mi vekis je la sesa.* | *Mi vekiĝis je la sesa.* | *Veki* znamená budiť niekoho iného. |
| *Li mortis la serpenton.* | *Li mortigis la serpenton.* | *Morti* nikdy nemá predmet. |
| *La libro vendas bone.* | *La libro vendiĝas bone.* | Kniha nie je predavač; po slovensky „kniha sa dobre predáva“. |
| *La pordo fermas sin.* | *La pordo fermiĝas.* | Slovenské „sa“ pri veci, ktorá sa zatvára sama, je *-iĝ-*, nie *sin*. |

Nie každé slovenské „sa“ je však *-iĝ-*. Častica „sa“ má v slovenčine tri rôzne úlohy:

| Slovenská veta | Esperantsky | Čo sa deje |
|---|---|---|
| Dvere sa otvorili. | *La pordo malfermiĝis.* | Zmena sama od seba: *-iĝ-*. |
| Narodil(a) som sa v máji. | *Mi naskiĝis en Majo.* | Zmena (narodenie): *-iĝ-*. |
| Umývam sa. | *Mi lavas min.* | Pôvodca deja koná na sebe: zvratné zámeno. |
| Peter sa umýva. | *Petro lavas sin.* | Tretia osoba: *sin*. |
| Učím sa esperanto. | *Mi lernas Esperanton.* | „Sa“ je súčasť slovenského slovesa; *lerni* má predmet s *-n*. |
| Bojím sa psov. | *Mi timas hundojn.* | *Timi* má predmet s *-n*. |
| Pozerám sa na film. | *Mi rigardas filmon.* | *Rigardi* má predmet s *-n*, slovenská predložka „na“ zmizne. |
| Smejeme sa. | *Ni ridas.* | *Ridi* je neprechodné. |

Zvratné zámeno („umývam sa“) teda po esperantsky dáva *min* alebo *sin*: *Mi lavas min*. Vzájomné „majú sa radi“ sa povie *unu la alian*: *Ili amas unu la alian*. *-Iĝ-* si zvolíte vtedy, keď sa dej jednoducho prihodí veci alebo osobe. Slovenské „volá sa Peter“ je tiež *-iĝ-*: *Li nomiĝas Petro*.

*Komenci* s infinitívom je správne, pretože infinitív je predmet: *Komencis pluvi.* – „Začalo pršať.“

## Esti fermita, alebo fermiĝi?

Obe môžu opisovať zatvorené dvere, ale hovoria niečo iné.

| Tvar | Dôraz | Príklad |
|---|---|---|
| Činný rod | pôvodca deja | *La gardisto fermis la pordon.* – „Strážnik zatvoril dvere.“ |
| Trpný rod: *esti* + *-ita* | vec; pôvodca deja existuje, pomenovaný či nie | *La pordo estas fermita.* – „Dvere sú zatvorené.“ |
| *-iĝ-* | vlastná zmena veci | *La pordo fermiĝis.* – „Dvere sa zatvorili.“ |

Za trpným rodom vždy stojí pôvodca deja, ktorého možno pridať pomocou *de*: *La pordo estis fermita de la gardisto.* – „Dvere boli zatvorené strážnikom.“ Sloveso na *-iĝ-* hovorí, že sa dej odohráva viac-menej samo, takže pôvodca sa zvyčajne neuvádza. PMEG stavia proti sebe *Li estis naskita en Januaro*, ktoré zdôrazňuje akt narodenia, a *Li naskiĝis en Januaro*, ktoré zdôrazňuje novorodenca. Podobne *Li estas nomata Petro* znamená, že mu tak ľudia hovoria, zatiaľ čo *Li nomiĝas Petro* jednoducho uvádza jeho meno. Viac o trpnom rode na stránke o [príčastiach](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/).

## Kedy nie je prípona potrebná

- Sloveso, ktoré už samo znamená zmenu, zvyčajne *-iĝ-* nepotrebuje. *Morti* už znamená „prejsť zo života do smrti“; *mortiĝi* je zriedkavé a naznačuje nehodu (PMEG).
- PMEG dáva prednosť *ĉesi* alebo *ekĉesi* pred *ĉesiĝi*, *ektimi* pred *timiĝi* a *ekscii* pred *sciiĝi*.
- Ak chcete povedať, že niekto spôsobuje niečo, čo je už slovesom na *-iĝ-*, použite *igi* s infinitívom namiesto pridávania ďalších prípon: *La bruo igis ŝin vekiĝi.* – „Hluk spôsobil, že sa zobudila.“ *Igi* – „spôsobiť“ a *iĝi* – „stať sa“ sú aj samostatné slovesá.

## Príklady vo vetách

- *Mi fermis la pordon.* – „Zavrel som dvere.“
- *La pordo fermiĝis pro la vento.* – „Dvere sa zavreli kvôli vetru.“
- *La orkestro komencis la koncerton akurate.* – „Orchester začal koncert načas.“
- *La koncerto komenciĝis je la oka.* – „Koncert sa začal o ôsmej.“
- *La infano sidiĝis apud la fenestro.* – „Dieťa si sadlo k oknu.“
- *La patro sidigis la bebon sur la seĝon.* – „Otec posadil bábätko na stoličku.“
- *La akvo jam bolas.* – „Voda už vrie.“
- *Mi boligas akvon por teo.* – „Varím vodu na čaj.“
- *Liaj vortoj ĝojigis ĉiujn.* – „Jeho slová všetkých potešili.“
- *La prezoj altiĝis dum la jaro.* – „Ceny počas roka stúpli.“

## Časté otázky

### Aký je rozdiel medzi -ig- a -iĝ-?
*-Ig-* znamená „spôsobiť“: pridáva pôvodcu deja a predmet (*bruli* → *bruligi*). *-Iĝ-* znamená „stať sa“ alebo „diať sa samo“: nikdy nemá predmet (*fermi* → *fermiĝi*). Všetky prípony sú uvedené na stránke o [príponách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

### Je komenci v esperante prechodné?
Áno, ReVo ho označuje *tr*. Berie to, čo sa začína (*Mi komencis la laboron*), alebo infinitív (*Li komencis paroli*). Ak sa udalosť začne sama, použite *komenciĝi*: *La koncerto komenciĝis.*

### Ako sa povie „obchod sa otvára o deviatej“?
*La butiko malfermiĝas je la naŭa.* Ak ho otvára človek, použite základné sloveso: *La vendisto malfermas la butikon je la naŭa.* – „Predavač otvára obchod o deviatej.“

### Ako poznám, že je esperantské sloveso prechodné?
Pozrite sa do ReVo, ktoré slovesá označuje *tr*, *ntr* alebo *x* (obe), alebo sa za slovesom opýtajte „koho?“ či „čo?“. Slovesá na *-ig-* sú vždy prechodné a slovesá na *-iĝ-* nikdy.

### Ako napísať -iĝ- bez písmena so strieškou?
V x-systéme napíšte *igx*: *komencigxi* sa zmení na *komenciĝi*.

### Sidi, alebo sidiĝi pre „sadnúť si“?
*Sidiĝi* označuje samotný pohyb do sedu: *Ŝi sidiĝis apud mi.* – „Sadla si vedľa mňa.“ *Sidi* je stav, keď niekto sedí: *Mi sidas.* – „Sedím.“ *Sidigi* znamená posadiť niekoho iného.

## Zdroje

- PMEG: [IG-verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/ig.html), [IĜ-verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/igh.html), [Objektaj verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/objektaj.html), [Senobjektaj verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/senobjektaj.html)
- PMEG: [IG](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ig.html) a [IĜ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/igh.html) (vrátane porovnania slovies na IĜ s trpnými slovesami)
- PMEG: [Pasivo – bazaj reguloj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pasivo/bazaj_reguloj.html), [Pasivigeblaj frazoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pasivo/pasivigeblaj_frazoj.html)
- [Reta Vortaro](https://reta-vortaro.de/) (ReVo): [skratky *tr*, *ntr*, *x*](https://reta-vortaro.de/revo/dok/mallongigoj.html); heslá ako [komenci](https://reta-vortaro.de/revo/art/komenc.html), [fini](https://reta-vortaro.de/revo/art/fin.html), [fermi](https://reta-vortaro.de/revo/art/ferm.html), [sidi](https://reta-vortaro.de/revo/art/sid.html), [morti](https://reta-vortaro.de/revo/art/mort.html), [veki](https://reta-vortaro.de/revo/art/vek.html), [bruli](https://reta-vortaro.de/revo/art/brul.html)
- [Fundamento de Esperanto](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/) – Akademio de Esperanto