# Príčastia v esperante: -ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Šesť esperantských príčastí: činné -ant-, -int-, -ont-, trpné -at-, -it-, -ot-. Samohlásky a, i, o zodpovedajú -as, -is, -os. Zložené časy a spor ata/ita.

Esperanto má **šesť príčastných prípon**: tri činné (*-ant-, -int-, -ont-*) a tri trpné (*-at-, -it-, -ot-*). Samohláska ukazuje fázu deja – **a** prebiehajúci, **i** dokončený, **o** ešte nezačatý – presne ako slovesné koncovky *-as, -is, -os*. Písmeno **n** označuje činný rod. Všetkých šesť je v pravidle 6 zo [16 pravidiel](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/16-pravidiel/) vo *Fundamento de Esperanto* (1905).

Príčastie predstavuje dej ako vlastnosť osoby alebo veci (PMEG). S koncovkami *-a, -e* a *-o* sa stáva prídavným menom, príslovkou alebo podstatným menom. Šesť príčastných prípon sa počíta osobitne od 31 bežných [prípon](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

## Šesť príčastí v kocke

| | Prebiehajúce (a) | Dokončené (i) | Budúce (o) |
|---|---|---|---|
| **Činné** – robí | *-ant-*: *leganta* „čítajúci“ | *-int-*: *leginta* „ktorý prečítal“ | *-ont-*: *legonta* „ktorý sa chystá čítať“ |
| **Trpné** – je robený | *-at-*: *legata* „práve čítaný“ | *-it-*: *legita* „prečítaný“ | *-ot-*: *legota* „ktorý bude prečítaný“ |

## S koncovkami -a, -e a -o

| Prípona | -a (prídavné meno) | -e (príslovka) | -o (osoba) |
|---|---|---|---|
| *-ant-* | *leganta* „čítajúci“ | *legante* „pri čítaní“ | *leganto* „čitateľ“ |
| *-int-* | *leginta* „ktorý prečítal“ | *leginte* „po prečítaní“ | *leginto* „ten, kto prečítal“ |
| *-ont-* | *legonta* „ktorý sa chystá čítať“ | *legonte* „keď sa chystá čítať“ | *legonto* „ten, kto bude čítať“ |
| *-at-* | *legata* „práve čítaný“ | *legate* „kým je čítaný“ | *legato* „ten (to), čo sa číta“ |
| *-it-* | *legita* „(už) prečítaný“ | *legite* „po tom, čo bol prečítaný“ | *legito* „ten (to), čo bolo prečítané“ |
| *-ot-* | *legota* „ktorý bude prečítaný“ | *legote* „keď má byť prečítaný“ | *legoto* „ten (to), čo sa má prečítať“ |

**Tvary na -a** opisujú podstatné meno a zhodujú sa s ním ako každé [prídavné meno](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/): *la dormanta infano* – „spiace dieťa“; *la skribitaj leteroj* – „napísané listy“.

**Tvary na -e** opisujú, čo robí podmet vety súčasne s hlavným dejom, pred ním alebo po ňom. Pozrite aj [príslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prislovky/).

- *Legante, mi lernas.* – „Pri čítaní sa učím.“
- *Fininte la laboron, li foriris.* – „Keď dokončil prácu, odišiel.“

**Tvary na -o** označujú osobu: *lernanto* „žiak“ (ten, kto sa učí), *parolanto* „hovoriaci“, *mortinto* „zosnulý“, *kaptito* „zajatec“ (ten, kto bol zajatý). Je medzi nimi aj názov jazyka: *esper·ant·o* „ten, kto dúfa“. Zamenhof vydal svoju prvú knihu v roku 1887 pod pseudonymom *Doktoro Esperanto* (pozrite [Zamenhof](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/zamenhof/)).

## Slovenské príčastia a prechodníky

Časť týchto tvarov pozná Slovák z vlastného jazyka, no esperanto ich má viac a pravidelne:

| Esperanto | Slovenská obdoba | Príklad |
|---|---|---|
| *-anta* | činné príčastie prítomné (-úci, -iaci) | *dormanta* – „spiaci“ |
| *-ata* | trpné príčastie nedokonavého slovesa | *legata* – „čítaný“ |
| *-ita* | trpné príčastie dokonavého slovesa | *legita* – „prečítaný“ |
| *-ante* | prechodník prítomný (knižný) | *legante* – „čítajúc“ |
| *-inte* | prechodník od dokonavého slovesa (knižný) | *leginte* – „prečítajúc“ |
| *-inta, -onta, -ota* | bežný jednoslovný ekvivalent chýba – opis vetou | *leginta* – „ktorý prečítal“ |

Slovenské trpné príčastia rozlišujú vid: „čítaný“ (nedokonavé, dej prebieha) a „prečítaný“ (dokonavé, dej je hotový) – presne ako *-ata* a *-ita*. Slovák teda rozdiel medzi nimi cíti intuitívne. Veta *Fininte la laboron, li foriris* zodpovedá knižnému „Dokončiac prácu, odišiel“. Slovenský prechodník sa dnes objavuje najmä v písanom, knižnom štýle. V esperante sa príčastie tvorí rovnako pravidelne od každého slovesa a k trom činným tvarom pribúdajú tri trpné.

## Fáza, nie hodinový čas

Príčastia ukazujú, v akej fáze je dej **vzhľadom na hlavné sloveso**, nie vzhľadom na prítomnosť (PMEG). Porovnajte:

- *La letero estis skribata en la paŭzo.* – „List sa písal počas prestávky.“ (písanie ešte prebieha)
- *La letero estis skribita en la paŭzo.* – „List bol počas prestávky napísaný.“ (vtedy už hotový)

Rozdiel je rovnaký ako medzi slovenským „písaný“ a „napísaný“.

## Zložené časy: esti + príčastie

Tvar slovesa *esti* „byť“ s príčastím dáva presnejšie časy. Ak zmeníte *estas* na *estis, estos, estus* alebo *estu*, posuniete celý tvar v čase. Jednoduché časy opisujú [slovesá](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/).

| Esperanto | Význam |
|---|---|
| *Mi estas manĝinta.* | „Mám po jedle (už som jedol(a)).“ |
| *Mi estis manĝinta, kiam li venis.* | „Už som mal(a) po jedle, keď prišiel.“ |
| *Mi estos manĝinta.* | „Budem mať po jedle.“ |
| *Mi estis manĝanta.* | „Jedol(a) som (práve vtedy).“ |
| *Mi estas manĝonta.* | „Chystám sa jesť.“ |
| *Mi estus manĝinta.* | „Bol(a) by som jedol(a).“ |
| *La pomo estas manĝata.* | „Jablko sa práve je.“ |
| *La pomo estas manĝita.* | „Jablko je zjedené.“ |
| *La pomo estos manĝita.* | „Jablko bude zjedené.“ |
| *La pomo estas manĝota.* | „Jablko sa má zjesť.“ |

Trpný rod sa tvorí z *esti* a trpného príčastia. Pôvodca deja nasleduje po *de*: *La letero estis skribita de Petro* – „List napísal Peter“ (doslova „List bol napísaný Petrom“). Po slovensky stojí pôvodca v inštrumentáli („Petrom“), po esperantsky za *de* v základnom tvare. Ak môže byť *de* nejasné, zrozumiteľnejšie je *fare de*.

PMEG označuje jednoduché koncovky *-as, -is, -os, -us, -u* za všeobecne výhodnejšie: *Mi manĝis* – „Jedol(a) som“ zvyčajne postačí rovnako ako *Mi estis manĝinta*. Zamenhof nikdy nepoužil splynuté tvary ako *manĝintas* namiesto *estas manĝinta*. PMEG ich pokladá za logické, ale ťažko zrozumiteľné; len niekoľko z nich, napríklad *sciintus* „bol(a) by som vedel(a)“, sa trochu používa.

## Spor ata/ita

V 50. rokoch a na začiatku 60. rokov 20. storočia sa esperantisti sporili o trpné príčastia. Jedna skupina, zvaná *atistoj*, čítala samohlásky hlavne ako značky času. O dome postavenom dávno písala *La domo estis konstruata* – „Dom bol postavený“.

Druhá skupina, *itistoj*, ich čítala ako vid: *-it-* pre dokončený dej, teda *La domo estis konstruita*. Dňa 25. novembra 1967 Akadémia esperanta rozhodla pomerom hlasov 26 z 31, že príčastia vyjadrujú vid. Dodala, že len tento výklad zodpovedá Zamenhofovmu úzu.

V roku 1989 Akadémia rozhodnutie potvrdila. Označila výklad podľa vidu za starší, knižnejší a základný. Moderné opisné gramatiky, napríklad PMEG, opisujú príčastia týmito pojmami: prebiehajúce, dokončené, ešte nezačaté. Pre hovoriacich po slovensky je takýto výklad prirodzený, pretože „písaný“ a „napísaný“ sa v slovenčine líšia práve vidom, nie časom.

## Príklady vo vetách

- *La dormanta bebo ne aŭdis la bruon.* – „Spiace bábätko nepočulo ten hluk.“
- *Ŝi rigardis la falantan neĝon.* – „Pozerala sa na padajúci sneh.“
- *Mi trovis la perditan ŝlosilon sub la lito.* – „Našiel som stratený kľúč pod posteľou.“
- *Ni renkontiĝos la venontan semajnon.* – „Stretneme sa budúci týždeň.“
- *Promenante en la parko, mi renkontis malnovan amikon.* – „Keď som sa prechádzal v parku, stretol som starého priateľa.“
- *Manĝinte, ni iris promeni.* – „Po jedle sme išli na prechádzku.“
- *La parolanto dankis la aŭskultantojn.* – „Rečník poďakoval poslucháčom.“
- *La domo estis konstruita antaŭ cent jaroj.* – „Ten dom bol postavený pred sto rokmi.“
- *La ponto estas ankoraŭ konstruata.* – „Most sa ešte stále stavia.“

## Časté otázky

### Aký je rozdiel medzi -ata a -ita?
*-Ata* opisuje prebiehajúci dej, *-ita* dokončený. *La pordo estas fermata* znamená „dvere sa práve zatvárajú“; *la pordo estas fermita* znamená „dvere sú zatvorené“.

### Ako sa v esperante tvorí trpný rod?
Použite *esti* s trpným príčastím: *La libro estas legata* – „Kniha sa číta“. Pôvodca nasleduje po *de* (alebo *fare de*).

### Čo znamená slovo „esperanto“?
Je to podstatné meno utvorené z činného príčastia prítomného od slovesa *esperi* „dúfať“: *esper·ant·o*, „ten, kto dúfa“. Pochádza zo Zamenhofovho pseudonymu *Doktoro Esperanto* (1887).

### Potrebujem zložené časy typu estas manĝinta?
Zriedka. Jednoduché tvary *-as, -is, -os* pokryjú väčšinu potrieb; zložené časy pomáhajú, keď záleží na presnej fáze deja.

### Čo znamená príčastie s -e?
Opisuje dej podmetu, ktorý sprevádza hlavné sloveso: *Fininte, li foriris* – „Keď skončil, odišiel“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika v angličtine (pravidlo 6)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [Akademio de Esperanto – rozhodnutia o príčastiach (1967, 1989)](https://www.akademio-de-esperanto.org/decidoj/participoj.html)
- [PMEG – príčastia](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/index.html)
- [PMEG – príčastia ako slová na -a](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/a-vortoj.html)
- [PMEG – zložené slovesné tvary](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/kunmetitaj_verboformoj/index.html)
- [PMEG – nezvyčajné zložené slovesné tvary](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/kunmetitaj_verboformoj/nekutimaj.html)
- [David K. Jordan – The ata/ita problem (UC San Diego)](https://pages.ucsd.edu/~dkjordan/eo/colloq/colloq200.html)
- [Unua Libro](https://en.wikipedia.org/wiki/Unua_Libro) – Wikipédia (po anglicky)
- [Esperanto grammar](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_grammar) – Wikipédia (po anglicky)
- [Príčastie – Wikipédia](https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%AD%C4%8Dastie) – slovenské činné a trpné príčastia
- [Prechodník – Wikipédia](https://sk.wikipedia.org/wiki/Prechodn%C3%ADk) – slovenský prechodník