# Prípony v esperante: všetkých 31 oficiálnych s príkladmi

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Všetkých 31 oficiálnych prípon esperanta, od -aĉ- po -um-, s významom a príkladmi. 28 pochádza z Fundamenta (1905); -aĉ-, -ism- a -end- pribudli neskôr.

Esperanto má **31 oficiálnych prípon**. Každá stojí medzi koreňom a koncovkou a pridáva jeden význam: *lern·ej·o* „škola“ je „učiť sa + miesto“. Dvadsaťosem pochádza z *Fundamento de Esperanto* (1905); *-aĉ-* pribudla v roku 1909, *-ism-* v roku 1919 a *-end-* v roku 1953.

Ďalších šesť prípon tvorí [príčastia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/) (*-ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-*). Spolu s 10 [predponami](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/) to dáva 47 oficiálnych afixov.

## Všetkých 31 oficiálnych prípon

| Prípona | Význam | Príklady | Preklad |
|---|---|---|---|
| *-aĉ-* | nízka kvalita, pohŕdanie | *domaĉo, babilaĉi* | „chatrč, tárať“ |
| *-ad-* | trvajúci alebo opakovaný dej | *martelado, legadi* | „búchanie kladivom, čítavať“ |
| *-aĵ-* | konkrétna vec; mäso zvieraťa | *trinkaĵo, dolĉaĵo, porkaĵo* | „nápoj, sladkosť, bravčové mäso“ |
| *-an-* | člen, obyvateľ, prívrženec | *klubano, vilaĝano* | „člen klubu, dedinčan“ |
| *-ar-* | súbor rovnakých vecí | *arbaro, vortaro* | „les, slovník“ |
| *-ĉj-* | mužská domáca podoba mena | *Joĉjo* (z *Johano*), *paĉjo* | „Janko, ocko“ |
| *-ebl-* | dá sa urobiť | *manĝebla, videbla* | „jedlý, viditeľný“ |
| *-ec-* | vlastnosť, abstraktný stav | *beleco, infaneco* | „krása, detstvo“ |
| *-eg-* | väčší, intenzívnejší | *domego, varmega* | „veľký dom, horúci“ |
| *-ej-* | miesto na | *lernejo, kuirejo* | „škola, kuchyňa“ |
| *-em-* | sklon, náchylnosť | *timema, laborema* | „bojazlivý, pracovitý“ |
| *-end-* | treba urobiť | *pagenda* | „ktorý treba zaplatiť“ |
| *-er-* | jedna jednotka z celku | *neĝero, monero* | „snehová vločka, minca“ |
| *-estr-* | vedúci, predstavený | *urbestro, ŝipestro* | „starosta, kapitán lode“ |
| *-et-* | menší, slabší | *dometo, rideti* | „domček, usmiať sa“ |
| *-id-* | potomok, mláďa | *katido, reĝido* | „mačiatko, kráľovič“ |
| *-ig-* | urobiť, spôsobiť | *purigi, sidigi* | „vyčistiť, posadiť“ |
| *-iĝ-* | stať sa | *ruĝiĝi, sidiĝi* | „začervenať sa, sadnúť si“ |
| *-il-* | nástroj, prostriedok | *tranĉilo, ŝlosilo* | „nôž, kľúč“ |
| *-in-* | ženský | *patrino, reĝino* | „matka, kráľovná“ |
| *-ind-* | hodný | *leginda, fidinda* | „hodný čítania, dôveryhodný“ |
| *-ing-* | držiak, do ktorého sa vec čiastočne vkladá | *kandelingo, glavingo* | „svietnik, pošva meča“ |
| *-ism-* | náuka, sústava, hnutie | *komunismo, anglismo* | „komunizmus, anglicizmus“ |
| *-ist-* | odborník, prívrženec | *instruisto, esperantisto* | „učiteľ, esperantista“ |
| *-nj-* | ženská domáca podoba mena | *Manjo* (z *Mario*), *panjo* | „Marienka, mamka“ |
| *-obl-* | násobný | *duobla, trioble* | „dvojitý, trikrát toľko“ |
| *-on-* | zlomok | *duono, kvarono* | „polovica, štvrtina“ |
| *-op-* | skupina | *duope, triopo* | „po dvoch, trojica“ |
| *-uj-* | nádoba | *monujo, sukerujo* | „peňaženka, cukornička“ |
| *-ul-* | osoba s vlastnosťou | *junulo, riĉulo* | „mladík, boháč“ |
| *-um-* | bez pevného významu | *kolumo, plenumi* | „golier, splniť“ |

## Prípony podľa významu

Učiť sa prípony po skupinách uľahčuje ich zapamätanie:

- **Ľudia:** *-an-* (člen), *-ist-* (odborník), *-ul-* (osoba s vlastnosťou), *-estr-* (vedúci), *-id-* (potomok), *-in-* (ženský), *-ĉj-* a *-nj-* (domáce podoby mien)
- **Miesta a nádoby:** *-ej-* (miesto), *-uj-* (nádoba), *-ing-* (držiak)
- **Veci a súbory:** *-aĵ-* (konkrétna vec), *-il-* (nástroj), *-er-* (jeden kúsok), *-ar-* (súbor)
- **Miera a postoj:** *-et-* (malý), *-eg-* (veľký), *-aĉ-* (zlý), *-ec-* (vlastnosť), *-em-* (sklon)
- **Dej:** *-ad-* (trvanie), *-ig-* (spôsobiť), *-iĝ-* (stať sa), *-ebl-* (možnosť), *-ind-* (hodnota), *-end-* (nutnosť)
- **Čísla:** *-obl-, -on-, -op-* (pozrite [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/))
- **Ostatné:** *-ism-* (náuka), *-um-* (bez pevného významu)

## Čo už Slovák pozná

Slovenčina je na odvodzovanie bohatá, takže mnohé prípony majú v slovenčine ozvenu:

- *-an-* zodpovedá slovenskej prípone pre obyvateľa („dedinčan“, „Bratislavčan“): *vilaĝano* „dedinčan“.
- *-ist-* a *-ism-* poznáte zo slovenských prípon „-ista“ a „-izmus“: *esperantisto* „esperantista“, *komunismo* „komunizmus“.
- *-et-* je ako slovenské zdrobňovanie „-ik“, „-ček“: *dometo* „domček“. Zdrobneniny sú v slovenčine veľmi hojné (dom – domček, stôl – stolík), v esperante stačí jediná prípona.
- *-in-* tvorí ženský tvar ako slovenská prípona „-ka“: *instruisto* „učiteľ“ → *instruistino* „učiteľka“.
- *-ar-* pripomína slovenské hromadné mená ako „lístie“ alebo „študentstvo“: *arbaro* „les“, *vortaro* „slovník“.
- *-ej-* zodpovedá slovenským príponám miesta („čitáreň“, „pracovňa“, „ihrisko“): *lernejo* „škola“, *kuirejo* „kuchyňa“.
- *-il-* tvorí nástroje ako slovenská prípona „-dlo“ („mydlo“, „zrkadlo“, „lietadlo“): *tranĉilo* „nôž“.
- *-ind-* zodpovedá „-hodný“: *fidinda* „dôveryhodný“, *laŭdinda* „chvályhodný“.
- *-ebl-* zodpovedá „-teľný“ a „-ný“: *videbla* „viditeľný“, *legebla* „čitateľný“.
- *-ad-* pripomína slovenské opakovacie slovesá („chodievať“, „čítavať“): *legadi* „čítavať, čítať opakovane“.
- *-iĝ-* často zodpovedá slovenskému „sa“: *La pordo fermiĝas* – „Dvere sa zatvárajú“. Slovenské „sa“ však neprekladajte automaticky zámenom *sin*; pozrite [prechodnosť slovies](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/).

## Prípony sú aj slová

Každá prípona môže dostať koncovku a fungovať ako obyčajný koreň: *ejo* „miesto“, *ilo* „nástroj“, *ano* „člen“, *aro* „skupina“, *ero* „častica“, *estro* „vedúci“, *eta* „drobný“, *ega* „obrovský“, *ege* „veľmi“, *ebla* „možný“, *inda* „hodný“, *aĉa* „mizerný“, *igi* „spôsobiť“, *iĝi* „stať sa“.

## Reťazenie prípon

Za jedným koreňom môže nasledovať niekoľko prípon, čo je jadro [tvorenia slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/) v esperante. Každá sa vzťahuje na všetko, čo stojí pred ňou:

| Slovo | Časti | Význam |
|---|---|---|
| *malsanulejo* | mal·san·ul·ej·o | chorý + osoba + miesto = „nemocnica“ |
| *lernejestro* | lern·ej·estr·o | učiť sa + miesto + vedúci = „riaditeľ školy“ |
| *nekredebla* | ne·kred·ebl·a | nie + veriť + možný = „neuveriteľný“ |
| *bopatrino* | bo·patr·in·o | príbuzný cez manželstvo + otec + ženský = „svokra alebo testiná“ |

lernejestro = riaditeľ školy | lern = učiť sa
malsanulejo = nemocnica | san = zdravý

## Poznámky k záludným príponám

**-ig- a -iĝ-.** *-Ig-* tvorí sloveso s predmetom; *-iĝ-* sloveso bez predmetu. Výsledok závisí od koreňa: *morti* „zomrieť“ → *mortigi* „zabiť“; *fermi* „zatvoriť (niečo)“ → *fermiĝi* „zatvoriť sa (samo)“. Viac pri [slovesách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/) a na stránke o [prechodnosti](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/).

**-et- a -eg- s ustáleným významom.** Niektoré slová majú pevný význam, ktorý presahuje „malý“ alebo „veľký“: *rideti* „usmievať sa“ (nie len „trochu sa smiať“), *pordego* „brána“, *ŝtrumpeto* „ponožka“.

**-in- a rod.** *-In-* sa používa len pre živé bytosti. Mnohé korene sú neutrálne (*amiko* „priateľ, priateľka“, *instruisto* „učiteľ“), niektoré sú však vo východiskovom význame mužské (*patro* „otec“, *frato* „brat“). PMEG opisuje neoficiálnu mužskú príponu *-iĉ-* (*katiĉo* „kocúr“), navrhnutú v 70. rokoch a používanú niektorými hovoriacimi.

**-ĉj- a -nj- skracujú koreň.** Z mena sa ponechá jedno až päť prvých písmen: *Johano* → *Joĉjo*, *Mario* → *Manjo*, *patrino* → *panjo*. Sú to jediné afixy, ktoré koreň krátia.

**-uj- a názvy krajín.** Fundamento používalo *-uj-* aj pre ovocné stromy (*pomujo* „jabloň“) a krajiny (*Francujo* „Francúzsko“). Dnes je obvyklejšie *pomarbo* a mnohí hovoriaci hovoria *Francio* s neoficiálnou príponou *-i-*; podobne popri *Slovakujo* existuje aj *Slovakio* „Slovensko“. Akadémia esperanta v roku 2023 potvrdila, že *-i-* stále nie je oficiálna.

**-um-** nemá žiadny vlastný význam. Každé slovo sa učí osobitne: *kolumo* „golier“, *aerumi* „vetrať“, *plenumi* „splniť“.

## Neoficiálne prípony

Tieto prípony **nie sú oficiálne afixy**. Nepochádzajú z Fundamenta ani z rozhodnutia Akadémie, napriek tomu sú slová s nimi tvorené bežné v lekárstve, vede aj v každodenných textoch a mnohé sú v slovníkoch. PMEG ich opisuje 36. Tabuľka sleduje abecedné poradie PMEG. Najzriedkavejšie, väčšinou pokusné, napríklad *-ab-*, *-iĉ-*, *-ip-* a *-uk-*, PMEG označuje za chýbajúce v slovníku PIV.

Nezamieňajte ich s oficiálnymi príponami. *-ism-* (druhý oficiálny dodatok, 1919), *-end-* (rozhodnutie Akadémie, 1953) a *-aĉ-* (prvý oficiálny dodatok, 1909) sú oficiálne. *-i-*, *-iv-* a *-oz-* nie sú.

Niekoľko neoficiálnych prípon má rovnaký tvar ako oficiálne prvky, preto sledujte súvislosti:

- lekárske *-it-* „zápal“ a príčastná prípona *-it-*
- *-al-* a *-en-* v biológii a predložky *al* a *en*
- *-ol-* v hudbe a spojka *ol* „než“
- *-e-* a príslovková koncovka, *-i-* a koncovka infinitívu, *-j-* a koncovka množného čísla

| Prípona | Význam | Príklad | Poznámka |
|---|---|---|---|
| *-ab-* | stála inštalácia | *trinkabo* „pitná fontánka“ | Pokusná. PMEG radí vyhnúť sa jej: použite *trinkilo* alebo *trinkfontano*. |
| *-ac-* | čeľaď rastlín (lat. *-aceae*) | *rozacoj* „čeľaď ružovité“ | Len botanické názvy. |
| *-al-* | rad rastlín (lat. *-ales*) | *rozaloj* „rad ružokveté (Rosales)“ | Len botanické názvy. Slová ako *speciala* „špeciálny“ sú jednoduché korene. |
| *-anc-* | fyzikálna veličina | *impedanco* „impedancia“ | PMEG radšej vidí také slová ako jednoduché korene, ako *substanco* „látka“. |
| *-ari-* | číselná sústava | *duaria* „binárny“ | V praxi sa nepoužíva. Obvyklý tvar je *duuma* s *-um-*. |
| *-ator-*, *-ador-* | prístroj | *kalkulatoro* „kalkulačka“ | Slová na *-ator-* sú väčšinou prevzaté jednoduché korene. PMEG uprednostňuje *-il-* alebo *aparato*. *-Ador-* koliduje so slovom *adori* „zbožňovať“. |
| *-e-* | tribus rastlín (lat. *-eae*); navrhované: farba | *asklepiadeoj* „tribus Asclepiadeae“, *rozea* „ružovej farby“ | Význam „farba“ bol navrhnutý v roku 1986 a takmer sa nepoužíva. Povedzte *rozkolora*. |
| *-ed-* | čeľaď živočíchov (lat. *-idae*) | *cervedoj* „čeľaď jeleňovité“ | Len zoologické názvy. |
| *-en-* | podčeľaď živočíchov (lat. *-inae*) | *lutrenoj* „podčeľaď vydier“ | Len zoologické názvy. |
| *-enz-* | látka, ktorá pôsobí | *solvenzo* „rozpúšťadlo“ | Pokusná, hlavne v chémii. Zvyčajne *-il-* alebo *-aĵ-*. |
| *-esk-* | podobný, v štýle | *japaneska* „v japonskom štýle“ | Zriedkavá. Obvyklejšie je *-ec-*, *ŝajn-* alebo *simil-*. |
| *-i-* | krajina (z názvu národa) | *Francio* „Francúzsko“, *Japanio* „Japonsko“ | Veľmi bežná, paralelná k oficiálnej *-uj-* (*Francujo*). Stále neoficiálna; pozrite poznámku o *-uj-* vyššie. |
| *-iĉ-* | mužský | *katiĉo* „kocúr“, *najbariĉo* „sused (muž)“ | Najpopulárnejší takýto návrh (od roku asi 1976). Väčšina hovoriacich stále používa *vira* alebo *vir-*. |
| *-if-* | premeniť sa na | *varmifi* „premeniť sa na teplo“ | Navrhovaná odborná prípona, takmer sa nepoužíva. Obvyklá je *-ig-*. |
| *-ik-* | odbor, veda, remeslo | *matematiko* „matematika“, *fiziko* „fyzika“ | PMEG väčšinou považuje také slová za jednoduché korene. |
| *-ilion-* | veľmi veľké čísla | *duiliono* „10¹², milión miliónov“ | Používajú ju najmä matematici. V bežnej reči stačí *miliono* a *miliardo*. |
| *-iliard-* | tisíckrát viac ako číslo s *-ilion-* | *duiliardo* „10¹⁵“ | Rovnaké použitie ako *-ilion-*. |
| *-ip-* | nebinárna osoba | *amikipo* „priateľ (nebinárna osoba)“ | Navrhnutá v roku 2019, len pokusná. |
| *-istan-* | krajina (z medzinárodného *-stan*) | *Afganistano* „Afganistan“ | Použite ju len tam, kde existuje medzinárodný tvar na *-stan*. PMEG uprednostňuje *Afganujo* alebo *Afganio*. |
| *-it-* | zápal | *bronkito* „zápal priedušiek“, *nefrito* „zápal obličiek“ | Lekárstvo. Mimo neho PMEG radí osobitné slovo *inflamo*. |
| *-iv-* | schopný niečoho | *produktiva* „produktívny“, *kreiva* „tvorivý“ | Pomerne bežná. Označuje aktívnu schopnosť, na rozdiel od *-ebl-*. PMEG navrhuje *-em-*, *-pov-* alebo *-kapabl-*, kde záleží na zrozumiteľnosti. |
| *-iz-* | pokryť čím; spracovať metódou | *kuprizi* „pokryť meďou“, *pasteŭrizi* „pasterizovať“ | PMEG považuje väčšinu takých slov za jednoduché korene. Jednoduché slovesá sú často lepšie. |
| *-j-*, *-pj-* | domáca podoba mena bez rodu; domáca podoba mena pre nebinárnu osobu | *Alejo*, *Alepjo* (z *Alekso*) | Pokusné. Fungujú ako oficiálne *-ĉj-* a *-nj-*. *-J-* pochádza z roku 1932 a obnovila sa okolo roku 2010; *-pj-* z roku 2019. |
| *-nomial-* | výraz s n členmi | *dunomialo* „binóm“ | Vyhnite sa jej. Povedzte *dutermo*. |
| *-ofon-* | hovoriaci jazykom | *esperantofono* „hovoriaci esperantom“ | Nadbytočná. Slovo je *esperantisto*. |
| *-oid-*, *-ojd-* | podobný čomu | *asteroido* „asteroid“, *elipsoido* „elipsoid“ | Veda. Väčšina takých slov sú jednoduché korene. |
| *-ol-* | rytmická skupina v hudbe | *triolo* „triola“ | Len hudba. |
| *-olog-* | odborník | *psikologo* „psychológ“ | Len keď existuje zodpovedajúce medzinárodné slovo. Inak *-ist-*. |
| *-ologi-* | veda, odbor štúdia | *psikologio* „psychológia“, *kancerologio* „štúdium rakoviny, onkológia“ | Rovnaké pravidlo ako *-olog-*. |
| *-ometr-* | merací prístroj | *barometro* „barometer“ | Často jednoduché korene. Nové slová riskujú kolíziu so slovom *metro*, preto PMEG uprednostňuje *mezurilo*: *pluvomezurilo* „zrážkomer“. |
| *-ometri-* | vedecké meranie | *fotometrio* „fotometria“ | Pri nových slovách PMEG uprednostňuje *mezurado*: *altomezurado* „meranie výšky“. |
| *-otek-* | zbierka, miesto pre zbierku | *biblioteko* „knižnica“ | Skutočné slová tohto druhu sú jednoduché korene a *biblioteko* nemá nič spoločné s *Biblio* „Biblia“. Pri nových slovách povedzte *kolekto*: *librokolekto*. |
| *-oz-* | choroba, porucha; „plný čoho“ | *sklerozo* „skleróza“, *mikozo* „plesňové ochorenie“ | Lekárstvo a botanika. Význam „plný čoho“ je menej štandardný. PMEG uprednostňuje zloženiny s *malsano*, napríklad *virusmalsano* „vírusová choroba“. |
| *-t-* | hudobný interval | *kvinto* „kvinta“, *okto* „oktáva“ | Hudba. Nasleduje po číslovke. |
| *-tet-* | skladba pre n hudobníkov | *kvarteto* „kvarteto“ | Veľa takých slov existuje ako jednoduché korene. PMEG uprednostňuje *-op-* pre skupinu (*kvaropo*) a *-aĵ-* pre skladbu (*kvaropaĵo*). |
| *-uk-* | kastrovaný samec | *bovuko* „vôl“ | Málo používaná. Zvyčajne *eks-*: *eksvirkato* „kastrovaný kocúr“. |

## Príklady vo vetách

- *La lernejo troviĝas apud la preĝejo.* – „Škola sa nachádza vedľa kostola.“
- *Mia fratino estas instruistino.* – „Moja sestra je učiteľka.“
- *Tio estis vera domego!* – „To bol naozaj obrovský dom!“
- *Ni loĝas en dometo apud la lago.* – „Bývame v domčeku pri jazere.“
- *Ĉi tiu akvo ne estas trinkebla.* – „Táto voda nie je pitná.“
- *Mi ne manĝas dolĉaĵojn.* – „Nejem sladkosti.“
- *La pluvo malsekigis niajn vestojn.* – „Dážď nám zmočil oblečenie.“
- *La akvo varmiĝas.* – „Voda sa ohrieva.“
- *Ŝia beleco surprizis ĉiujn.* – „Jej krása všetkých prekvapila.“
- *La kantado de la birdoj vekis min.* – „Spev vtákov ma zobudil.“

## Časté otázky

### Koľko prípon má esperanto?
31 oficiálnych prípon plus šesť príčastných (*-ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-*). PMEG opisuje aj 36 neoficiálnych.

### Čo znamená -ej- v esperante?
*-Ej-* znamená „miesto na“: *lernejo* „škola“, *kuirejo* „kuchyňa“, *preĝejo* „kostol“ (miesto modlitby).

### Aký je rozdiel medzi -ig- a -iĝ-?
*-Ig-* znamená „spôsobiť, aby sa niečo dialo s niečím“: *purigi la ĉambron* „vyčistiť izbu“. *-Iĝ-* znamená „stať sa“: *la ĉambro puriĝis* „izba sa vyčistila“.

### Ktoré prípony pribudli po roku 1905?
Tri: *-aĉ-* (prvý oficiálny dodatok, 1909), *-ism-* (druhý oficiálny dodatok, 1919) a *-end-* (rozhodnutie Akadémie, 1953).

### Je -i- v slove Francio oficiálna prípona?
Nie. Pri názvoch krajín sa hojne používa, ale Akadémia esperanta ju nezaviedla ako oficiálnu a v roku 2023 to zopakovala.

### Je -iv- oficiálna esperantská prípona?
Nie. *-iv-* „schopný“ (*produktiva* „produktívny“, *kreiva* „tvorivý“) je neoficiálna, ale pomerne bežná. PMEG navrhuje *-em-*, *-pov-* alebo *-kapabl-*, kde záleží na zrozumiteľnosti.

### Čo znamenajú -oz- a -it- v lekárskych slovách?
*-oz-* označuje chorobu alebo poruchu (*sklerozo* „skleróza“) a *-it-* zápal (*bronkito* „zápal priedušiek“). Obe sú neoficiálne a používajú sa hlavne v odbornom jazyku. Lekárske *-it-* nie je príčastie *-it-*.

## Zdroje

- [PMEG – prípony (zoznam 31)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/index.html)
- [PMEG – AĈ (oficiálna od roku 1909)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ach.html)
- [PMEG – ISM (oficiálna od roku 1919)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ism.html)
- [PMEG – END](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/end.html)
- [PMEG – IG](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ig.html) a [IĜ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/igh.html)
- [PMEG – neoficiálne afixy](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/neoficialaj_afiksoj/index.html)
- [PMEG – neoficiálne prípony (zoznam 36)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/neoficialaj_afiksoj/sufiksoj/index.html)
- [PMEG – IV](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/neoficialaj_afiksoj/sufiksoj/iv.html), [OZ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/neoficialaj_afiksoj/sufiksoj/oz.html), [IT](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/neoficialaj_afiksoj/sufiksoj/it.html) a [IĈ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/neoficialaj_afiksoj/sufiksoj/ich.html)
- [ReVo – -iv-](https://reta-vortaro.de/revo/art/iv.html)
- [ReVo – Slovakujo (synonymum Slovakio)](https://reta-vortaro.de/revo/art/slovak.html)
- [Tím ReVo – oficiálne a neoficiálne afixy](https://revuloj.github.io/temoj/afiksoj.html)
- [Akademio de Esperanto – Akademia Vortaro, vysvetlivky (END 1953)](https://www.akademio-de-esperanto.org/akademia_vortaro/klarigoj.html)
- [Akademio de Esperanto – 10. oficiálny dodatok (o -io a -ujo)](https://www.akademio-de-esperanto.org/decidoj/10oa.html)
- [Universala Vortaro (Fundamento)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/universala_vortaro.html)
- [lernu – Sufiksoj](https://lernu.net/gramatiko/sufiksoj)