# Príslovky v esperante: -e, smer -en a základné príslovky

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prislovky/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Esperantské príslovky sa končia na -e: rapide „rýchlo“, hejme „doma“. Pridaním -n vzniká smer (hejmen „domov“). Tabuľka prísloviek jam, nun, tre, tro.

Väčšina esperantských prísloviek vzniká pridaním koncovky **-e** ku koreňu: *rapida* „rýchly“ → *rapide* „rýchlo“ (pravidlo 7 Fundamenta). Pridaním *-n* k príslovke miesta vznikne smer: *hejme* „doma“ → *hejmen* „domov“. Uzavretá skupina asi tridsiatich krátkych slov – *ankaŭ, jam, nun, tre, tro* a ďalšie – funguje ako príslovky bez akejkoľvek koncovky.

## Príslovky s -e

Koncovka *-e* funguje s koreňmi všetkých druhov, nielen s prídavnými menami.

| Koreň | Iný tvar | Príslovka s -e |
|---|---|---|
| *rapid-* | *rapida* „rýchly“ | *rapide* „rýchlo“ |
| *bon-* | *bona* „dobrý“ | *bone* „dobre“ |
| *hejm-* | *hejmo* „domov“ | *hejme* „doma“ |
| *maten-* | *mateno* „ráno“ | *matene* „ráno, v ranných hodinách“ |
| *vintr-* | *vintro* „zima“ | *vintre* „v zime“ |
| *ekzempl-* | *ekzemplo* „príklad“ | *ekzemple* „napríklad“ |
| *unu* | *unua* „prvý“ | *unue* „po prvé“ |
| *antaŭ* | predložka „pred“ | *antaŭe* „predtým“ |
| *post* | predložka „po“ | *poste* „potom“ |
| *kun* | predložka „s“ | *kune* „spolu“ |
| *kompreni* + *-ebl-* | *komprenebla* „zrozumiteľný“ | *kompreneble* „samozrejme“ |

Príslovka môže opisovať sloveso, prídavné meno, inú príslovku alebo celú vetu (PMEG):

- *La policano kuras rapide.* – „Policajt beží rýchlo.“
- *Ŝi sidas hejme.* – „Sedí doma.“
- *Ĝi estas sufiĉe granda.* – „Je to dosť veľké.“
- *Kompreneble mi iros.* – „Samozrejme pôjdem.“

Slovenské príslovky majú rôzne tvary („rýchlo, dobre, pekne, doma“), esperantské vždy koncovkou *-e*, a to aj z koreňov, ktoré sú pôvodne podstatné mená alebo predložky.

### Príslovky vo vetách bez podmetu

Keď veta nemá skutočný podmet, esperanto používa príslovku, nie prídavné meno (PMEG).

- *Estas mallume.* – „Je tma.“
- *Estas varme hodiaŭ.* – „Dnes je teplo.“
- *Estas bone, ke vi venas.* – „Je dobre, že prichádzaš.“
- *Kritiki estas facile.* – „Je ľahko kritizovať.“

Slovenské vety bez podmetu sa správajú podobne: hovoríme „je teplo“, nie „je teplé“, a po esperantsky *Estas varme*.

### Stupňovanie

Príslovky sa stupňujú ako [prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/): *pli rapide* „rýchlejšie“, *plej rapide* „najrýchlejšie“, *malpli rapide* „menej rýchlo“. *Li kuras pli rapide ol mi* – „Beží rýchlejšie než ja“. „Rovnako … ako“ je *tiel … kiel*: *tiel rapide kiel vi* – „rovnako rýchlo ako ty“. Podrobnejšie v časti o [stupňovaní](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/stupnovanie/).

## Smer s -en

Pravidlo 13 Fundamenta: príslovka miesta pridáva *-n*, aby vyjadrila pohyb k nejakému miestu. Je to to isté *-n* ako pri [akuzatíve](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/).

Mi restas hejme. | Zostávam doma.
Mi iras hejmen. | Idem domov.

Slovenčina rozlišuje miesto a smer aj pri príslovkách: „doma – domov“, „kde – kam“, „vonku – von“, „vpredu – dopredu“, „vpravo – doprava“. Esperanto na to používa jednotné *-n*.

| Kde? | Kam? |
|---|---|
| *hejme* „doma“ | *hejmen* „domov“ |
| *supre* „hore“ | *supren* „nahor“ |
| *malsupre* „dole“ | *malsupren* „nadol“ |
| *antaŭe* „vpredu“ | *antaŭen* „dopredu, vpred“ |
| *dekstre* „vpravo“ | *dekstren* „doprava“ |
| *ekstere* „vonku“ | *eksteren* „von“ |
| *tie* „tam“ | *tien* „tam“ (ako smer) |
| *kie* „kde“ | *kien* „kam“ |

- *Mi iras hejmen.* – „Idem domov.“
- *Rigardu supren!* – „Pozri nahor!“
- *Kien vi iras?* – „Kam ideš?“

*Tie, kie* a ďalšie slová miesta na *-e* patria medzi [korelatívy](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/) spolu s časovými slovami, napríklad *tiam* „vtedy“ a *kiam* „kedy“.

## Základné príslovky bez koncovky

Tieto krátke slová sú oficiálne a nemajú koncovku. PMEG ich radí podľa významu; nasledujúci zoznam obsahuje tie bežné.

| Slovo | Význam | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| *ankoraŭ* | ešte | *Li ankoraŭ dormas.* | „Ešte spí.“ |
| *baldaŭ* | čoskoro | *Ĝis baldaŭ!* | „Do skorého videnia!“ |
| *hieraŭ* | včera | *Hieraŭ pluvis.* | „Včera pršalo.“ |
| *hodiaŭ* | dnes | *Hodiaŭ estas lundo.* | „Dnes je pondelok.“ |
| *morgaŭ* | zajtra | *Ĝis morgaŭ!* | „Do zajtra!“ |
| *jam* | už | *Mi jam manĝis.* | „Už som jedol(a).“ |
| *ĵus* | práve | *Li ĵus venis.* | „Práve prišiel.“ |
| *nun* | teraz | *Kie vi estas nun?* | „Kde si teraz?“ |
| *plu* | ďalej, ešte | *Mi ne plu fumas.* | „Už nefajčím.“ |
| *tuj* | hneď | *Venu tuj!* | „Príď hneď!“ |
| *for* | preč | *Iru for!* | „Choď preč!“ |
| *tre* | veľmi | *tre bona* | „veľmi dobrý“ |
| *tro* | príliš | *tro varma* | „príliš teplý“ |
| *pli* | viac | *pli granda* | „väčší“ |
| *plej* | najviac | *la plej bona* | „najlepší“ |
| *preskaŭ* | takmer | *preskaŭ ĉiuj* | „takmer všetci“ |
| *apenaŭ* | sotva | *apenaŭ videbla* | „sotva viditeľný“ |
| *almenaŭ* | aspoň | *almenaŭ unu* | „aspoň jeden“ |
| *nur* | len | *nur unu* | „len jeden“ |
| *eĉ* | dokonca, aj | *eĉ infano* | „dokonca aj dieťa“ |
| *ankaŭ* | tiež, aj | *Ankaŭ mi.* | „Ja tiež.“ |
| *ja* | veď, predsa | *Mi ja diris tion!* | „Veď som to povedal(a)!“ |
| *jen* | hľa, tu je | *Jen la libro.* | „Tu je kniha.“ |
| *do* | teda, tak | *Venu do!* | „Tak poď!“ |
| *tamen* | napriek tomu | *Tamen mi iros.* | „Napriek tomu pôjdem.“ |
| *kvazaŭ* | akoby | *kvazaŭ infano* | „akoby dieťa“ |
| *mem* | sám | *mi mem* | „ja sám“ |
| *ju … des* | čím … tým | *ju pli, des pli bone* | „čím viac, tým lepšie“ |
| *ne, jes* | nie; áno | *Mi ne scias.* | „Neviem.“ |

Mnohé z nich možno rozšíriť koncovkami: *hodiaŭa* „dnešný“, *nuna* „súčasný“, *tuja* „okamžitý“, *baldaŭa* „nadchádzajúci“. *Ne* a *jes* sa preberajú v časti o [otázkach a zápore](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/).

### Záleží na mieste

Slová ako *nur, eĉ, ankaŭ* a *tre* stoja zvyčajne bezprostredne pred slovom, ku ktorému sa vzťahujú (PMEG). Presunutie môže zmeniť význam, podobne ako pri slovenskom „len“:

- *Nur mi vidis lin.* – „Len ja som ho videl.“
- *Mi vidis nur lin.* – „Videl(a) som len jeho.“

## Príklady vo vetách

- *Ŝi kantas bele.* – „Ona pekne spieva.“
- *Li respondis tute ĝuste.* – „Odpovedal úplne správne.“
- *Matene mi trinkas teon.* – „Ráno pijem čaj.“
- *Ni vojaĝis buse al Krakovo.* – „Do Krakova sme cestovali autobusom.“
- *Estas malvarme ekstere.* – „Vonku je zima.“
- *Ni iru eksteren!* – „Poďme von!“
- *Li ofte forgesas sian telefonon.* – „On často zabúda telefón.“
- *Mi preskaŭ falis.* – „Takmer som spadol.“
- *Ŝi parolas Esperanton pli flue ol mi.* – „Ona hovorí po esperantsky plynulejšie ako ja.“

## Časté otázky

### Ako sa v esperante tvoria príslovky?
Pridajte *-e* ku koreňu: *rapida* → *rapide* „rýchlo“, *mateno* → *matene* „ráno“. Krátky zoznam základných prísloviek, napríklad *jam* a *tre*, koncovku nemá.

### Prečo sa hovorí „Estas varme“ a nie „Estas varma“?
Vo vete bez skutočného podmetu esperanto používa príslovku. *Estas varme* znamená „je teplo“; *varma* potrebuje podstatné meno, ktoré opisuje, ako v *La teo estas varma* „Čaj je teplý“.

### Aký je rozdiel medzi hejme a hejmen?
*Hejme* znamená „doma“ (miesto), *hejmen* „domov“ (smer). *Mi estas hejme* – „Som doma“; *Mi iras hejmen* – „Idem domov“.

### Ako sa povie „ešte nie“ a „už nie“?
„Ešte nie“ je *ankoraŭ ne*: *Li ankoraŭ ne venis* – „Ešte neprišiel“. „Už nie“ je *ne plu*: *Mi ne plu fumas* – „Už nefajčím“.

### Môžu základné príslovky ako hodiaŭ prijímať koncovky?
Áno. *Hodiaŭa* znamená „dnešný“, *nuna* „súčasný“ a *tuja* „okamžitý“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlá 7 a 13)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG – E-vortoj (odvodené príslovky)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortoj/index.html)
- [PMEG – Užitie E-slov](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortoj/uzo.html)
- [PMEG – Častice podobné E-slovám](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/index.html)
- [PMEG – Časové častice](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/tempaj/index.html)
- [PMEG – Ankaŭ](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/ceteraj/ankau.html)
- [PMEG – N na vyjadrenie smeru](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/direkto.html)
- [lernu – Adverboj](https://lernu.net/gramatiko/adverboj)