# Slovesá v esperante: časy, časovanie a esti

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Esperantské slovesá majú šesť koncoviek (-i, -as, -is, -os, -us, -u) a jeden tvar pre každú osobu: mi estas, ili estas. Tabuľky, spôsoby, -ig a -iĝ.

Esperantské slovesá majú šesť koncoviek a nemenia sa podľa osoby ani čísla. *Mi parolas, vi parolas, ŝi parolas, ili parolas* – „hovorím, hovoríte, hovorí, hovoria“: pre každý čas jediný tvar. Nepravidelné slovesá neexistujú, ani *esti* – „byť“. Pre hovoriacich po slovensky je to zásadné zjednodušenie: slovenské slovesá sa časujú podľa osoby, čísla, času, spôsobu, rodu aj vidu.

## Šesť slovesných koncoviek

| Koncovka | Názov | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| -i | infinitív | *paroli* | „hovoriť“ |
| -as | prítomný čas | *mi parolas* | „hovorím, práve hovorím“ |
| -is | minulý čas | *mi parolis* | „hovoril(a) som, už som hovoril(a)“ |
| -os | budúci čas | *mi parolos* | „budem hovoriť“ |
| -us | podmieňovací spôsob | *mi parolus* | „hovoril(a) by som“ |
| -u | rozkaz, želanie (volitív) | *parolu!* | „hovorte!“ |

Samohlásky sledujú vzorec: *a* je prítomnosť, *i* minulosť, *o* budúcnosť. Tie isté samohlásky sa vracajú v [príčastiach](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/) *-ant-*, *-int-* a *-ont-*.

## Úplné časovanie slovesa paroli – „hovoriť“

| Osoba | Prítomný | Minulý | Budúci | Podmieňovací | Volitív |
|---|---|---|---|---|---|
| ja | *mi parolas* | *mi parolis* | *mi parolos* | *mi parolus* | *mi parolu* |
| ty, vy | *vi parolas* | *vi parolis* | *vi parolos* | *vi parolus* | *vi parolu* |
| on, ona, ono | *li, ŝi, ĝi parolas* | *li, ŝi, ĝi parolis* | *li, ŝi, ĝi parolos* | *li, ŝi, ĝi parolus* | *li, ŝi, ĝi parolu* |
| my | *ni parolas* | *ni parolis* | *ni parolos* | *ni parolus* | *ni parolu* |
| vy (viac osôb) | *vi parolas* | *vi parolis* | *vi parolos* | *vi parolus* | *vi parolu* |
| oni, ony | *ili parolas* | *ili parolis* | *ili parolos* | *ili parolus* | *ili parolu* |
| človek, ľudia | *oni parolas* | *oni parolis* | *oni parolos* | *oni parolus* | *oni parolu* |
| **Po slovensky** | hovorí | hovoril(a) | bude hovoriť | hovoril(a) by | nech hovorí, hovorte |

Podľa tejto tabuľky sa správa každé sloveso v jazyku. Mení sa len podmet, preto je zámeno nutné: samotné *parolas* nehovorí, kto hovorí. Pozrite [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/). Slovenčina zámeno pri slovese zvyčajne vynecháva („hovorím“, „ideme“), pretože osobu prezradí koncovka. Esperanto osobnú koncovku nemá, a tak musíte zámeno napísať: *Mi parolas*, nie *Parolas*. Výnimku tvoria neosobné vety bez podmetu: *Pluvas.* – „Prší.“

## Esti – „byť“

| Tvar | Esperanto | Po slovensky |
|---|---|---|
| infinitív | *esti* | byť |
| prítomný | *estas* | som, si, je, sme, ste, sú |
| minulý | *estis* | bol(a) som, bol(a) si, bol(a)… |
| budúci | *estos* | budem, budeš, bude… |
| podmieňovací | *estus* | bol(a) by som, bol(a) by si, bol(a) by… |
| volitív | *estu* | buď!, nech je |
| príčastia | *estanta, estinta, estonta* | ktorý je, ktorý bol, ktorý bude |

- *Mi estas feliĉa.* – „Som šťastný (šťastná).“
- *Ili estis hejme.* – „Boli doma.“
- *Estu trankvila!* – „Buďte pokojný (pokojná)!“
- *Estas tri katoj en la ĝardeno.* – „V záhrade sú tri mačky.“

Slovo za *esti* nikdy nemá predmetové *-n*: *Mi estas instruisto* – „Som učiteľ“. Pozrite [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/).

## Prítomný, minulý a budúci čas

**-as** pokrýva, čo sa deje práve teraz, zvyky a všeobecné pravdy. Pokrýva aj stavy, ktoré začali skôr a stále trvajú: *Mi loĝas ĉi tie tri jarojn.* – „Bývam tu tri roky.“

**-is** pokrýva každú minulosť: *Mi jam manĝis.* – „Už som jedol(a).“ *Hieraŭ mi laboris.* – „Včera som pracoval(a).“

**-os** je budúcnosť: *Morgaŭ mi vizitos vin.* – „Zajtra vás navštívim.“ Slovenské nedokonavé slovesá tvoria budúcnosť opisom („budem čítať“), dokonavé jednoduchým tvarom („prečítam“); po esperantsky je to vždy jediný tvar: *mi legos*.

V nepriamej reči sloveso zachováva čas pôvodných slov: *Li diris, ke li volas manĝi.* – „Povedal, že chce jesť“ (doslova „chce“). Po slovensky je to rovnako, takže tu ťažkosti mať nebudete.

## Slovenčina má vid, esperanto nie

Slovenské slovesá sú dokonavé, alebo nedokonavé („čítať“ – „prečítať“, „písať“ – „napísať“, „robiť“ – „urobiť“). Esperantské časy vid nerozlišujú: *Mi legis la libron* môže znamenať „čítal(a) som knihu“ aj „prečítal(a) som knihu“. Ak potrebujete vid vyjadriť, pomáhajú predpony, prípony a slová:

| Po slovensky | Po esperantsky |
|---|---|
| zaspať | *ekdormi* (predpona *ek-*: začiatok deja) |
| rozosmiať sa | *ekridi* |
| čítať dlho, opakovane | *legadi* (prípona *-ad-*: trvanie, opakovanie) |
| dočítať, dokončiť čítanie | *fini legi* (alebo *tralegi*) |
| už som prečítal(a) | *Mi jam legis* (slovo *jam* „už“) |

## Podmieňovací spôsob -us

*-us* opisuje predstavované alebo nereálne, bez časového určenia. Vo vetách s „keby“ o niečom len predstavovanom majú obe časti *-us*:

- *Se mi havus tempon, mi venus.* – „Keby som mal čas, prišiel by som.“
- *Mi ŝatus kafon.* – „Dal(a) by som si kávu.“
- *Ĉu vi povus helpi min?* – „Mohli by ste mi pomôcť?“

Slovenčina tvorí podmieňovací spôsob z minulého príčastia a častice „by“ s pomocným tvarom („prišiel by som“, „prišla by si“), takže sa mení podľa osoby a rodu; esperantské *-us* je pre všetky osoby rovnaké. Reálne možnosti vyjadrujú bežné časy: *Se pluvos, mi restos hejme.* – „Ak bude pršať, zostanem doma.“ Esperanto používa budúci čas v oboch častiach, a rovnako to robí aj slovenčina.

## Volitív -u: rozkazy, želania, „poďme“

*-u* ukazuje, čo niekto chce, o čo žiada alebo čo nariaďuje:

- *Venu!* – „Poďte!“
- *Ni iru!* – „Poďme!“
- *Li atendu.* – „Nech počká.“
- *Mi volas, ke vi venu.* – „Chcem, aby ste prišli.“
- *Ĉu ni iru?* – „Máme ísť?“

Jedno *-u* tak pokrýva slovenský rozkazovací spôsob („poď“), výzvu pre prvú osobu množného čísla („poďme“) aj spojenia s „nech“ a „aby“. Zdvorilé „prosím“ je *bonvolu* s infinitívom: *Bonvolu sidiĝi.* – „Posaďte sa, prosím.“

## Zložené časy v skratke

*Esti* s príčastím dáva jemnejšie časové rozlíšenia a trpný rod:

| Tvar | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| *estas* + *-inta* | *Mi estas manĝinta.* | „Mám po jedle (už som jedol(a)).“ |
| *estis* + *-inta* | *Mi estis manĝinta, kiam li venis.* | „Už som mal(a) po jedle, keď prišiel.“ |
| *estas* + *-ita* | *La pordo estas fermita.* | „Dvere sú zatvorené.“ |
| *estis* + *-ita* + *de* | *La letero estis skribita de Anna.* | „List bol napísaný Annou.“ |

PMEG radí vo väčšine prípadov používať jednoduché tvary. Podrobnosti sú na stránke o [príčastiach](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/).

## Prechodné a neprechodné: -ig- a -iĝ-

Každý slovesný koreň je buď prechodný (má predmet), alebo neprechodný. *Fermi* – „zatvoriť“ je prechodné: *Mi fermas la pordon.* – „Zatváram dvere.“ Ak chcete povedať „dvere sa zatvárajú“, pridajte *-iĝ-*: *La pordo fermiĝas.* Po slovensky tu stojí „sa“, po esperantsky *-iĝ-*.

*-ig-* funguje opačne a znamená „spôsobiť“: *morti* – „zomrieť“ → *mortigi* – „zabiť“. Obe prípony sa môžu spojiť s jedným koreňom: *sidi* – „sedieť“, *sidiĝi* – „sadnúť si“, *sidigi* – „posadiť (niekoho)“. Viac na stránke o [prechodnosti](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/) a medzi [príponami](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

## Príklady vo vetách

- *Mi legas libron.* – „Čítam knihu.“
- *Hieraŭ mi legis la tutan tagon.* – „Včera som čítal celý deň.“
- *Morgaŭ mi legos la novan ĉapitron.* – „Zajtra budem čítať novú kapitolu.“
- *Kiam vi telefonis, mi kuiris.* – „Keď si zavolal, varil som.“
- *Mi ŝatus legi pli ofte.* – „Rád by som čítal častejšie.“
- *Se mi estus vi, mi ne farus tion.* – „Keby som bol tebou, neurobil by som to.“
- *Legu laŭte, mi petas!* – „Čítaj nahlas, prosím!“
- *Ni iru al la biblioteko!* – „Poďme do knižnice!“
- *Mi deziras, ke vi estu feliĉa.* – „Prajem si, aby si bol šťastný.“
- *Mi ne komprenas la demandon.* – „Nerozumiem tej otázke.“

## Časté otázky

### Koľko časov má esperanto?
Tri jednoduché časy: prítomný *-as*, minulý *-is* a budúci *-os*. Pridajte podmieňovací *-us*, volitív *-u* a infinitív *-i* a máte všetkých šesť slovesných koncoviek.

### Existujú v esperante nepravidelné slovesá?
Nie. Každé sloveso, vrátane *esti* – „byť“, *havi* – „mať“ a *iri* – „ísť“, používa tých istých šesť koncoviek.

### Ako sa v esperante povie „poďme“?
Použite *ni* s tvarom na *-u*: *Ni iru!* – „Poďme!“, *Ni manĝu!* – „Poďme jesť!“.

### Ako sa sloveso neguje?
Dajte pred neho *ne*: *Mi ne komprenas.* – „Nerozumiem.“ Viac v časti o [otázkach a zápore](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/).

### Má esperanto priebehový čas ako anglické „I am eating“?
*Mi manĝas* znamená „jem“ aj „práve jem“, rovnako ako po slovensky. Zložený tvar ako *mi estas manĝanta* existuje, ale je potrebný len zriedka.

### Ako v esperante vyjadriť vid, napríklad „čítať“ a „prečítať“?
Zvyčajne stačí čas a súvislosť: *Mi legis la libron* je „čítal(a) som“ aj „prečítal(a) som knihu“. Začiatok deja vyjadruje *ek-* (*ekdormi* „zaspať“), trvanie a opakovanie *-ad-* (*legadi*), dokončenie slovo *jam* „už“, spojenie *fini legi* „dočítať“ alebo príčastie *legita* „prečítaný“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto, pravidlo 6 (po anglicky)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html) – Akademio de Esperanto
- PMEG: [Verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/index.html), [I-verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/neutrala.html), [AS](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/reala/nun-tempo.html), [IS](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/reala/pasinta_tempo.html), [U](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/vola.html), [US](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/imaga.html)
- PMEG: [Kunmetitaj verboformoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/kunmetitaj_verboformoj/index.html), [Nerekta parolo: verboformoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/subfrazoj/nerekta_parolo/verboformoj.html)
- PMEG: [IG](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ig.html), [IĜ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/igh.html)
- [Esperanto grammar](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_grammar) – Wikipédia (po anglicky)