# Stupňovanie v esperante: pli, plej, ol a ďalšie pravidlá

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/stupnovanie/
Language: sk
Updated: 2026-10-28

> Esperanto stupňuje slovíčkami, nie koncovkami: pli … ol „viac než“, la plej „najviac“, tiel … kiel „rovnako ako“. Pravidlá, príklady a časté chyby.

Esperanto stupňuje samostatnými slovami, nie koncovkami. *Pli* znamená „viac“, *plej* „najviac“, *malpli* „menej“, *malplej* „najmenej“, *ol* „než“ a *kiel* „ako“. „Väčší než“ je teda *pli granda ol* a „najväčší“ je *la plej granda*. Vnútri prídavného mena sa nič nemení a žiadny tvar nie je nepravidelný: „lepší“ je *pli bona* a „najlepší“ *la plej bona*.

V slovenčine sa prídavné mená stupňujú príponami („-ejší, -ší“; „naj-“ pre tretí stupeň) a viaceré tvary sú nepravidelné: „dobrý – lepší – najlepší“, „zlý – horší – najhorší“, „veľký – väčší – najväčší“. Esperanto toto všetko nahrádza jedným postupom.

## Prehľad vzorcov

| Význam | Vzorec | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| viac … než | *pli … ol* | *La elefanto estas pli granda ol la muso.* | „Slon je väčší než myš.“ |
| menej … než | *malpli … ol* | *Tiu libro estas malpli malfacila ol ĉi tiu.* | „Tá kniha je menej náročná než táto.“ |
| najviac | *la plej … el* | *Ŝi estas la plej saĝa el miaj amikoj.* | „Je najmúdrejšia z mojich priateľov.“ |
| rovnako … ako | *tiel … kiel* | *Mi estas tiel alta kiel mia patro.* | „Som rovnako vysoký(á) ako môj otec.“ |
| čím …, tým … | *ju pli …, des pli …* | *Ju pli frue, des pli bone.* | „Čím skôr, tým lepšie.“ |

## Druhý stupeň: pli … ol

Postavte *pli* tesne pred prídavné meno alebo príslovku a *ol* pred to, s čím porovnávate. *Pli* sa nikdy nemení, ale prídavné meno si ponecháva obvyklé *-j* a *-n* ([podstatné a prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/)). Slovenčina mení tvar slovo od slova („väčší, krajší“); esperanto používa *pli* zakaždým, nech je slovo akokoľvek dlhé.

| Základné slovo | Druhý stupeň | Tretí stupeň |
|---|---|---|
| *bona* „dobrý“ | *pli bona* „lepší“ | *la plej bona* „najlepší“ |
| *malbona* „zlý“ | *pli malbona* „horší“ | *la plej malbona* „najhorší“ |
| *granda* „veľký“ | *pli granda* „väčší“ | *la plej granda* „najväčší“ |
| *bone* „dobre“ | *pli bone* „lepšie“ | *plej bone* „najlepšie“ |
| *rapide* „rýchlo“ | *pli rapide* „rýchlejšie“ | *plej rapide* „najrýchlejšie“ |

- *Mia frato estas pli juna ol mi.* – „Môj brat je mladší než ja.“
- *Mi vidis pli grandajn domojn.* – „Videl(a) som väčšie domy.“
- *Ŝi kantas pli bone ol mi.* – „Spieva lepšie než ja.“ Príslovky sa stupňujú rovnako ([príslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prislovky/)).

### Čo nasleduje po ol

Po *ol* má slovo ten tvar, ktorý by malo v úplnej vete (PMEG). Podmet nemá koncovku, predmet berie *-n* ([akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/)). Skúška: vetu si v duchu dokončite. V slovenčine to platí tiež: „viac než on“ × „viac než jeho“ sa líšia pádom podľa úlohy slova.

| Veta | Význam |
|---|---|
| *Mi amas vin pli ol li.* | „Milujem ťa viac než on.“ (*ol li amas vin*) |
| *Mi amas vin pli ol lin.* | „Milujem ťa viac než jeho.“ (*ol mi amas lin*) |
| *Mi ŝatas kafon pli ol teon.* | „Mám radšej kávu než čaj.“ |

Pred číslom znamenajú *pli ol* a *malpli ol* „viac než“ a „menej než“ a podstatné meno má koncovku, ktorú celá fráza potrebuje: *Mi havas pli ol dek librojn.* – „Mám viac než desať kníh.“

Pozor na slovenské „ako“: po komparatíve sa v slovenčine hovorí „vyšší ako ja“ aj „vyšší než ja“, ale to isté „ako“ znamená aj rovnosť („taký vysoký ako ja“). Esperanto tieto dve úlohy oddeľuje: porovnanie je vždy *ol*, rovnosť vždy *kiel*.

## Tretí stupeň: la plej … el

*Plej* stojí pred prídavným menom, zvyčajne s *la*, pretože tretí stupeň spravidla ukazuje na jednu jedinečnú vec. Skupina, do ktorej patrí, nasleduje po *el* – „z“. Funguje aj predložka miesta ako *en*.

- *Ŝi estas la plej saĝa el miaj amikoj.* – „Je najmúdrejšia z mojich priateľov.“
- *Ŝi kuras plej rapide.* – „Beží najrýchlejšie.“ (pri príslovke bez *la*)
- *Tio estas la dua plej alta turo en la urbo.* – „To je druhá najvyššia veža v meste.“

Pri presne dvoch veciach je prirodzenou voľbou *la pli* a *el la du* možno vynechať: *Li estas la pli juna el la du fratoj.* – „Je mladší z dvoch bratov.“

## Menej a najmenej: malpli, malplej

*Malpli* a *malplej* sú *pli* a *plej* obrátené predponou [mal-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/): *Teo estas malpli forta ol kafo.* – „Čaj je menej silný než káva.“ *Malpli* a *pli mal-* však nie sú vždy zameniteľné. Dvojica z PMEG: *Li estas malpli bela ol vi* – „Je menej pohľadný než ty“ – je kompliment pre teba, kým *Li estas pli malbela ol vi* – „Je škaredší než ty“ – je urážka pre neho.

## Rovnosť: tiel … kiel, same … kiel

| Vzorec | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| *tiel … kiel* – tak … ako | *Mia fratino estas tiel forta kiel mi.* | „Moja sestra je taká silná ako ja.“ |
| *ne tiel … kiel* – nie tak … ako | *Teo ne estas tiel forta kiel kafo.* | „Čaj nie je taký silný ako káva.“ |
| *same … kiel* – rovnako … ako | *Ŝi parolas same bone kiel mi.* | „Hovorí rovnako dobre ako ja.“ |
| *sama … kiel* – ten istý … ako | *Mi aĉetis la saman libron kiel vi.* | „Kúpil(a) som tú istú knihu ako ty.“ |
| *tiom da … kiom* – toľko … koľko | *Ni havas tiom da tempo, kiom ni bezonas.* | „Máme toľko času, koľko potrebujeme.“ |

*Tiel* sa pred *kiel* často vynecháva: *Ŝi kantas kiel birdo.* – „Spieva ako vták.“ Zamenhof písal *tiel same kiel*; dnes je normálne kratšie *same kiel* a *samkiel* je prijatý skrátený tvar (PMEG). *Tiel* a *kiel* označujú stupeň, *tiom* a *kiom* množstvo. Slovo po *kiel* sa riadi rovnakým pravidlom o úlohe ako po *ol*.

## Porovnávanie množstva: pli da, malpli da

Ak chcete povedať „viac čoho“, spojte počítanú vec pomocou *da* ([predložky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predlozky/)). Podstatné meno po *da* neberie *-n*, ani keď je predmetom; množné číslo si ponecháva *-j*. Po slovensky tu stojí genitív: „viac kávy“, „menej času“.

- *Mi volas pli da kafo.* – „Chcem viac kávy.“
- *Mi havas pli da libroj ol vi.* – „Mám viac kníh než ty.“
- *Ŝi havas malpli da tempo ol mi.* – „Má menej času než ja.“

*Pli da libroj* porovnáva množstvá. *Pli ol dek libroj* porovnáva s číslom.

## Zosilnenie stupňa

| Slovo | Význam | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| *multe pli* | oveľa viac | *Ŝi estas multe pli alta ol mi.* | „Je oveľa vyššia než ja.“ |
| *ankoraŭ pli, eĉ pli* | ešte viac | *Hodiaŭ estas ankoraŭ pli varme.* | „Dnes je ešte teplejšie.“ |
| *tre* | veľmi | *tre granda* | „veľmi veľký“ |
| *tro* | príliš | *tro granda* | „príliš veľký“ |

*Pli* zosilňujte slovom *multe*, nie *tre*: *multe pli granda* (PMEG). *Plej* nikdy neznamená „veľmi“; to je *tre*.

Prípona [-eg-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/) zväčšuje význam vnútri slova: *varma* – „teplý“ → *varmega* – „horúci, veľmi teplý“, *bona* → *bonega* – „skvelý“, *bone* → *bonege*. Nie je to druhý stupeň: *bonega* neznamená „lepší“.

## O koľko viac: rozdiely a násobky

Údaj o rozdiele berie *-n*: *Mia fratino estas tri jarojn pli aĝa ol mi.* – „Moja sestra je o tri roky staršia než ja.“ Násobky vyjadrite slovom *fojojn*: *Ĝi estas dek fojojn pli rapida ol la malnova.* – „Je desaťkrát rýchlejší než ten starý.“

## Čím viac, tým viac: ju … des

*Ju* uvádza prvú časť a *des* druhú, každé s *pli* alebo *malpli* ([spojky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/spojky/)). Po slovensky je to „čím … tým“.

- *Ju pli mi lernas, des pli mi ŝatas la lingvon.* – „Čím viac sa učím, tým viac sa mi ten jazyk páči.“
- *Ju pli mi pensas pri tio, des malpli mi komprenas.* – „Čím viac nad tým rozmýšľam, tým menej chápem.“

## Čo najviac: kiel eble plej

*Kiel eble plej* žiada najvyšší možný stupeň: *Venu kiel eble plej baldaŭ.* – „Príď čo najskôr.“ Slovenská konštrukcia „čo naj-“ je jej veľmi podobná. Existuje aj jednoslovný tvar *plejeble*. Miernejšie *kiom eble* znamená „pokiaľ možno“: *Mi kiom eble evitas sukeron.* – „Pokiaľ možno sa vyhýbam cukru.“

## Časté chyby

| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| *bonpli*, *bona pli* | *pli bona* | *Pli* je samostatné slovo pred prídavným menom. |
| *pli bona kiel mi*, *pli bona ke mi* | *pli bona ol mi* | „Než“ je *ol*; *kiel* slúži na rovnosť. Slovenské „lepší ako ja“ láka ku *kiel*, ale po *pli* patrí vždy *ol*. |
| *Petro estas pli alta ol min.* | *Petro estas pli alta ol mi.* | Po *ol* má slovo úlohu z úplnej vety: je to podmet, teda bez *-n*. |
| *Mi ŝatas kafon pli ol teo.* | *Mi ŝatas kafon pli ol teon.* | Porovnávaný predmet si ponecháva *-n*. |
| *tre pli granda* | *multe pli granda* | *Tre* *pli* nezosilňuje. |
| *Mi havas pli da librojn.* | *Mi havas pli da libroj.* | Po *da* žiadne *-n*. |

## Príklady vo vetách

- *Mia nova telefono estas pli malpeza ol la malnova.* – „Môj nový telefón je ľahší ako ten starý.“
- *Ĉi tiu estas la plej bona kafo en la urbo.* – „Toto je najlepšia káva v meste.“
- *Julio estas la plej varma monato de la jaro.* – „Júl je najteplejší mesiac v roku.“
- *Mia filino legas pli multe ol mi.* – „Moja dcéra číta viac ako ja.“
- *Hodiaŭ estas malpli varme ol hieraŭ.* – „Dnes je menej teplo ako včera.“
- *Ŝia aŭto estas same rapida kiel la mia.* – „Jej auto je rovnako rýchle ako moje.“
- *Ju pli longe mi atendas, des pli nervoza mi iĝas.* – „Čím dlhšie čakám, tým som nervóznejší.“
- *En la klaso estas pli da knabinoj ol da knaboj.* – „V triede je viac dievčat ako chlapcov.“

## Časté otázky

### Ako sa v esperante povie „lepší“ a „najlepší“?
*Pli bona* je „lepší“ a *la plej bona* „najlepší“. Pri príslovkách: *pli bone*, *plej bone*. „Horší“ a „najhorší“ je *pli malbona* a *la plej malbona*. Nepravidelné tvary neexistujú.

### Je to pli … ol, alebo pli … kiel?
*Pli … ol*. *Ol* znamená po *pli* a *malpli* „než“. *Kiel* sa používa na rovnosť: *tiel … kiel*, *same … kiel*.

### Ako sa v esperante povie „čím viac, tým viac“?
Použite *ju pli … des pli …*: *Ju pli frue, des pli bone.* – „Čím skôr, tým lepšie.“ *Ju … ju* nie je správne.

### Aký je rozdiel medzi pli a plu?
*Pli* vyjadruje stupeň alebo množstvo: *Li laboras pli ol mi.* – „Pracuje viac než ja.“ *Plu* vyjadruje pokračovanie: *Li ne laboras plu.* – „Už nepracuje.“ Zamenhof dvojicu vysvetlil takto (ReVo).

## Zdroje

- PMEG: [Pli, plej](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/ceteraj/pli_plej.html), [Tre](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/ceteraj/tre.html), [Ju kaj des](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/kombinitaj_vortetoj/ju_des.html)
- PMEG, kapitola 20 o porovnávaní: [Kiel kaj ol](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/komparoj/kiel_ol/index.html), [s ukazovateľmi úloh](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/komparoj/kiel_ol/kun_rolmontriloj.html), [Tiel same kiel, same kiel, samkiel](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/komparoj/kiel_ol/tiel_same_kiel.html)
- PMEG: [Grado kaj kvanto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/kvantaj_vortoj/grado_kvanto.html), [N por mezuro](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/mezuro.html), [Nuanciloj de nombro](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/nuanciloj.html), [EG](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/eg.html)
- Reta Vortaro (ReVo): [pli](https://reta-vortaro.de/revo/art/pli.html), [plej](https://reta-vortaro.de/revo/art/plej.html), [ol](https://reta-vortaro.de/revo/art/ol.html), [plu](https://reta-vortaro.de/revo/art/plu.html)
- [Fundamento de Esperanto](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/) – Akademio de Esperanto