# Ťahák z gramatiky esperanta: všetko na jednej stránke

Source: https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tahak/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Ťahák z gramatiky esperanta: 11 koncoviek, 45 korelatívov, 10 predpôn, 31 prípon a 16 pravidiel v tabuľkách. Vytlačte si ho alebo uložte ako PDF.

Tento ťahák z gramatiky esperanta zhŕňa celú gramatiku na jednej stránke, pretože jazyk je pravidelný: každé slovo má pevnú koncovku, korene sa nemenia a neexistujú nepravidelné slovesá, gramatický rod ani viac než jeden člen. Ak chcete stránku vytlačiť alebo uložiť ako PDF, použite tlač v prehliadači (Ctrl+P, na Macu Cmd+P).

## Abeceda a výslovnosť

Abeceda má 28 písmen, každé s jedným zvukom, a žiadne nie je nemé: a b c ĉ d e f g ĝ h ĥ i j ĵ k l m n o p r s ŝ t u ŭ v z. Písmená q, w, x a y v nej nie sú. Chýbajú aj slovenské písmená *ä, ô, ŕ, ĺ, ď, ť, ň, ľ* a samohlásky s dĺžňom (á, é, í, ó, ú, ý). Slovenským *č, š, ž* zodpovedajú *ĉ, ŝ, ĵ* so strieškou namiesto mäkčeňa.

| Písmeno | IPA | Číta sa ako |
|---|---|---|
| a e i o u | [a e i o u] | ako v slovenčine: čisté samohlásky, dĺžka nič nemení |
| c | [ts] | „c“ v „cena“ |
| ĉ | [tʃ] | „č“ v „čas“ |
| g | [ɡ] | „g“ v „guma“, vždy tvrdé |
| ĝ | [dʒ] | „dž“ v „džem“ |
| h | [h] | „h“ v „hora“ |
| ĥ | [x] | „ch“ v „chata“ |
| j | [j] | „j“ v „jar“ |
| ĵ | [ʒ] | „ž“ v „žaba“ |
| ŝ | [ʃ] | „š“ v „šaty“ |
| ŭ | [w] | „u“ v „auto“ (netvorí slabiku, píše sa len po samohláske) |
| r | [r] | vibrované, ako v slovenčine |

- **Prízvuk** padá na predposlednú slabiku: *fa-mi-LI-o* „rodina“, *es-pe-RAN-to*. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, takže si na to dajte pozor. Písmená *j* a *ŭ* nie sú samohlásky, takže *aj, ej, oj, uj, aŭ, eŭ* tvoria jednu slabiku: *ho-DI-aŭ* „dnes“.
- **Žiadne zmäkčovanie:** *ni, ti, di* sa čítajú tvrdo, nie ako „ňi, ťi, ďi“.
- **Na klávesnici nemáte ĉ, ĝ, ŝ?** Píšte [x-systém](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/) (*cx, gx, sx, hx, jx, ux*). Vlastný h-systém z Fundamenta je *ch, gh, sh, hh, jh, u*, kde *ch* znamená *ĉ*, nie slovenské „ch“.

**Viac:** [abeceda a výslovnosť](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/).

## Koncovky slov

Koncovka ukazuje slovný druh alebo tvar slovesa; koreň pred ňou sa nikdy nemení. Celú prácu urobí jedenásť koncoviek.

| Koncovka | Funkcia | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| *-o* | podstatné meno | *libro* | „kniha“ |
| *-a* | prídavné meno | *nova libro* | „nová kniha“ |
| *-e* | príslovka | *bone* | „dobre“ |
| *-j* | množné číslo | *libroj* | „knihy“ |
| *-n* | predmet, smer, čas, miera | *Mi legas libron.* | „Čítam knihu.“ |
| *-i* | infinitív | *legi* | „čítať“ |
| *-as* | prítomný čas | *mi legas* | „čítam“ |
| *-is* | minulý čas | *mi legis* | „čítal(a) som“ |
| *-os* | budúci čas | *mi legos* | „budem čítať“ |
| *-us* | podmieňovací spôsob | *mi legus* | „čítal(a) by som“ |
| *-u* | rozkaz, želanie | *legu!* | „čítaj!“ |

- **Poradie:** koncovka slovného druhu, potom *-j*, potom *-n*. Prídavné mená preberajú *-j* a *-n* svojho podstatného mena: *novajn librojn* „nové knihy“ (predmet).
- **Stupňovanie:** *pli granda ol* „väčší než“, *la plej granda* „najväčší“, *malpli* „menej“, *tiel granda kiel* „taký veľký ako“.
- **Bez koncovky:** *jam* „už“, *nun* „teraz“, *tre* „veľmi“, *tro* „príliš“, *ankaŭ* „tiež“, *nur* „len“.

**Viac:** [prehľad gramatiky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/), [podstatné a prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/), [príslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prislovky/).

## Člen

Esperanto má jediný člen, *la* „ten“, rovnaký pre každý rod, číslo aj pád: *la domo, la domoj, la domojn*. Slovo pre neurčitý člen neexistuje: *domo* je „dom, nejaký dom“. Slovenčina člen nemá.

- *La* označuje niečo známe alebo jedinečné: *la suno* „slnko“.
- Vynecháva sa pred menami (*Petro, Esperanto*) a pred ukazovacími slovami: *mia libro, tiu domo*, zvyčajne nie *la mia libro*.
- Názvy jazykov na *-a* ho berú: *la angla* „angličtina“.

**Viac:** [člen la](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/clen/).

## Osobné a privlastňovacie zámená

| Zámeno | Význam | Predmet (-n) | Privlastňovacie (-a) |
|---|---|---|---|
| *mi* | ja | *min* | *mia* „môj“ |
| *vi* | ty, vy (jedna osoba aj viac osôb) | *vin* | *via* „tvoj, váš“ |
| *li* | on | *lin* | *lia* „jeho“ |
| *ŝi* | ona | *ŝin* | *ŝia* „jej“ |
| *ĝi* | ono (vec, zviera, bábätko) | *ĝin* | *ĝia* „jeho, jej (o veci)“ |
| *ni* | my | *nin* | *nia* „náš“ |
| *ili* | oni, ony | *ilin* | *ilia* „ich“ |
| *oni* | človek, ľudia (všeobecne) | *onin* (zriedkavé) | *onia* „patriaci neurčitému človeku“ |
| *si* | seba, sa (zvratné) | *sin* | *sia* „svoj“ |

- Privlastňovacie zámená sú prídavné mená: *miaj libroj, mian libron*. S *la* stoja samostatne: *la mia* „to moje“.
- *Si* a *sia* odkazujú na podmet svojej vety, len v tretej osobe: *Li lavas sin* „Umýva sa“, *Li lavas lin* „Umýva jeho (iného muža)“. Slovenské „svoj“ sa používa vo všetkých osobách, *sia* len v tretej.
- Neoficiálne: *ri* „on či ona“ (rodovo neutrálne). Staré *ci* „ty“ sa takmer nepoužíva; *vi* teda pokrýva slovenské „ty“ aj „vy“.

**Viac:** [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/).

## Akuzatív -n

Koncovka *-n* označuje, na čo sloveso pôsobí, a tiež smer, čas a mieru.

| Použitie | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| Priamy predmet | *Mi vidas la katon.* | „Vidím mačku.“ |
| Smer (kam) | *Ŝi iras en la ĉambron.* | „Ide do izby.“ |
| Časový bod | *Ni venos lundon.* | „Prídeme v pondelok.“ |
| Miera | *Ĝi kostas dek eŭrojn.* | „Stojí to desať eur.“ |

- Prídavné mená, privlastňovacie zámená a korelatívy na *-u* a *-a* ho kopírujú: *tiujn belajn katojn* „tie krásne mačky“ (predmet).
- Žiadne *-n* po *esti* „byť“, *iĝi* „stať sa“ ani *ŝajni* „zdať sa“: *Mi estas instruisto.* „Som učiteľ.“
- Žiadne *-n* po predložke, okrem smeru po predložke miesta: *en la domo* „v dome“, *en la domon* „do domu“. *Al, el, de* a *ĝis* ho nikdy neberú.
- Označený predmet uvoľňuje slovosled.

**Viac:** [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/).

## Slovesá

Sloveso má jediný tvar pre všetky osoby a čísla: *mi, vi, li, ni, ili parolas*. Šesť koncoviek dáva všetky tvary a žiadne sloveso nie je nepravidelné.

| Tvar | Koncovka | *paroli* „hovoriť“ | *esti* „byť“ |
|---|---|---|---|
| Infinitív | *-i* | *paroli* | *esti* |
| Prítomný čas | *-as* | *mi parolas* „hovorím“ | *estas* „som, je, sú“ |
| Minulý čas | *-is* | *mi parolis* „hovoril(a) som“ | *estis* „bol(a), boli“ |
| Budúci čas | *-os* | *mi parolos* „budem hovoriť“ | *estos* „bude“ |
| Podmieňovací spôsob | *-us* | *mi parolus* „hovoril(a) by som“ | *estus* „bol(a) by“ |
| Rozkaz, želanie | *-u* | *parolu!* „hovor!“ | *estu* „buď!“ |

- Nereálna podmienka má *-us* v oboch častiach: *Se mi havus tempon, mi venus.* „Keby som mal(a) čas, prišiel(a) by som.“ V slovenčine je to rovnaké.
- Po slovesách chcenia a žiadosti berie *ke* koncovku *-u*: *Mi volas, ke vi venu.* „Chcem, aby si prišiel(a).“
- Trpný rod je *esti* a trpné príčastie, pôvodca sa uvádza s *de*: *La letero estas skribita de Anna.* „List je napísaný Annou.“
- *-ig-* tvorí sloveso s predmetom, *-iĝ-* sloveso bez predmetu: *sidi* „sedieť“, *sidigi* „posadiť niekoho“, *sidiĝi* „posadiť sa“.

**Viac:** [slovesá](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/).

## Príčastia

Šesť prípon príčastí ukazuje fázu deja. Samohláska určuje fázu (*a* prebiehajúca, *i* dokončená, *o* nadchádzajúca) a *n* označuje činný rod.

| | Prebiehajúca (a) | Dokončená (i) | Nadchádzajúca (o) |
|---|---|---|---|
| **Činné** | *-ant-*: *leganta* „čítajúci“ | *-int-*: *leginta* „ten, kto prečítal“ | *-ont-*: *legonta* „ten, kto sa chystá čítať“ |
| **Trpné** | *-at-*: *legata* „čítaný (práve teraz)“ | *-it-*: *legita* „prečítaný“ | *-ot-*: *legota* „ktorý bude prečítaný“ |

- **Koncovky:** *-a* prídavné meno (*la dormanta infano* „spiace dieťa“), *-e* príslovka (*Legante, mi lernas.* „Pri čítaní sa učím.“), *-o* osoba (*lernanto* „žiak“, *Esperanto* „ten, kto dúfa“).
- **Zložené časy:** *esti* a príčastie: *Mi estis manĝanta* „Jedol(a) som (práve vtedy)“, *Mi estas manĝinta* „Už som jedol(a)“, *La pordo estas fermita* „Dvere sú zatvorené“.

**Viac:** [príčastia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/).

## Korelatívy: 45 tabuľkových slov

Päť začiatkov spojených s deviatimi koncovkami dáva 45 slov. Každé čítajte ako začiatok plus koncovka: *neni-* + *-am* = *neniam* „nikdy“.

| Koncovka | **ki-** (otázka) | **ti-** (ten) | **i-** (nejaký) | **ĉi-** (každý) | **neni-** (žiadny) |
|---|---|---|---|---|---|
| **-o** vec | *kio* čo | *tio* to | *io* niečo | *ĉio* všetko | *nenio* nič |
| **-u** osoba, jeden z mnohých | *kiu* kto, ktorý | *tiu* ten | *iu* niekto | *ĉiu* každý | *neniu* nikto |
| **-a** druh | *kia* aký | *tia* taký | *ia* nejaký | *ĉia* každého druhu | *nenia* nijaký |
| **-e** miesto | *kie* kde | *tie* tam | *ie* niekde | *ĉie* všade | *nenie* nikde |
| **-el** spôsob | *kiel* ako | *tiel* tak | *iel* nejako | *ĉiel* všetkými spôsobmi | *neniel* nijako |
| **-am** čas | *kiam* kedy | *tiam* vtedy | *iam* niekedy | *ĉiam* vždy | *neniam* nikdy |
| **-om** množstvo | *kiom* koľko | *tiom* toľko | *iom* trochu | *ĉiom* všetko | *neniom* ani trochu |
| **-al** dôvod | *kial* prečo | *tial* preto | *ial* z nejakého dôvodu | *ĉial* zo všetkých dôvodov | *nenial* z nijakého dôvodu |
| **-es** vlastník | *kies* čí | *ties* toho | *ies* niečí | *ĉies* každého | *nenies* ničí |

- **-j a -n:** slová na *-u* a *-a* berú obe (*kiujn, tian*), slová na *-o* berú *-n* (*kion*), slová na *-e* berú *-n* len pre smer (*kien*) a ostatné sa nikdy nemenia.
- Slová na **ki-** tiež uvádzajú vzťažné vety a nepriame otázky: *la viro, kiu venis* „muž, ktorý prišiel“.
- **ĉi** pridáva „tento“: *tiu ĉi* alebo *ĉi tiu*, *ĉi tie* „tu“. **ajn** pridáva „-koľvek“: *kiu ajn* „ktokoľvek“. **da** nasleduje po množstve: *kiom da mono* „koľko peňazí“.

**Viac:** [všetkých 45 korelatívov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/).

## Číslovky

Základných slov je trinásť a neberú *-j* ani *-n* (okrem *unu* vo význame „niektorí“: *unuj … aliaj*): *nul* 0, *unu* 1, *du* 2, *tri* 3, *kvar* 4, *kvin* 5, *ses* 6, *sep* 7, *ok* 8, *naŭ* 9, *dek* 10, *cent* 100, *mil* 1000. Čísla písané dohromady sa násobia, čísla písané osobitne sa sčítajú.

| Číslo | Esperanto | Logika |
|---|---|---|
| 12 | *dek du* | 10 + 2 |
| 20 | *dudek* | 2 × 10 |
| 23 | *dudek tri* | 2 × 10 + 3 |
| 1987 | *mil naŭcent okdek sep* | 1000 + 9 × 100 + 8 × 10 + 7 |
| 2000 | *du mil* | tisíce zostávajú osobitne |
| 1 000 000 | *unu miliono* | podstatné meno; *miliardo* je 10⁹ |

| Tvar | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| *-a* | radová číslovka | *unua* „prvý“, *tria* „tretí“, *dudek-unua* „dvadsiaty prvý“ |
| *-e* | príslovka | *unue* „po prvé“ |
| *-obl-* | násobok | *duobla* „dvojitý“ |
| *-on-* | zlomok | *duono* „polovica“, *kvarono* „štvrtina“ |
| *-op-* | skupina | *duope* „po dvoch“ |
| *po* | po (každom) | *po tri* „po troch“ |
| *fojo* | krát | *dufoje* „dvakrát“ |

Desatinným znamienkom je čiarka, rovnako ako v slovenčine: 3,5 je *tri komo kvin*.

**Viac:** [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/), [prevodník čísel](https://esperantopedia.org/sk/nastroje/cisla/).

## Predložky a spojky

Esperanto má 33 predložiek. Nikdy sa nemenia a podstatné meno za nimi si ponecháva základný tvar: *kun mi* „so mnou“. Slovenská predložka naopak určuje pád.

| Skupina | Predložky |
|---|---|
| Miesto | *en* v, *sur* na, *sub* pod, *super* nad, *antaŭ* pred, *apud* vedľa, *inter* medzi, *ekster* mimo, *ĉe* pri / u, *ĉirkaŭ* okolo, *tra* cez, *trans* cez / za, *preter* popri, *kontraŭ* proti |
| Smer, východiskový bod | *al* k / do, *el* z, *de* od, *ĝis* až do |
| Čas | *antaŭ* pred, *post* po, *dum* počas, *ĝis* do |
| Vzťah | *kun* s, *per* pomocou, *sen* bez, *por* pre, *pro* kvôli, *pri* o, *laŭ* podľa, *krom* okrem, *malgraŭ* napriek, *anstataŭ* namiesto, *de* od (aj pôvodca) |
| Množstvo | *da* za výrazom množstva: *glaso da akvo* „pohár vody“; *po* po |
| Bez pevného významu | *je*, len keď nič iné nevyhovuje: *je la tria* „o tretej hodine“ |

Spojky sa tiež nikdy nemenia:

| Druh | Slová |
|---|---|
| Spájanie rovnocenných častí | *kaj* a, *aŭ* alebo, *sed* ale, *nek* ani |
| Uvádzanie vety | *ke* že, *ĉu* či, *se* ak, *ĉar* pretože, *kvankam* hoci, *dum* zatiaľ čo, *ĝis* kým, *kvazaŭ* akoby, *apenaŭ* len čo, *ol* než, ako |

**Viac:** [predložky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predlozky/), [spojky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/spojky/).

## Tvorenie slov

Slovo je (predpona) + koreň + (prípona) + koncovka: *mal·san·ul·ej·o* „nemocnica“ (opak + zdravý + osoba + miesto + podstatné meno). Pri zloženinách stojí hlavné slovo posledné: *vapor·ŝip·o* „parník“ je druh lode. Každá predpona a prípona je tiež koreň: *ejo* „miesto“, *ilo* „nástroj“.

### Oficiálne predpony

| Predpona | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| *bo-* | príbuzný sobášom | *bopatro* „svokor alebo tesť“ |
| *ĉef-* | hlavný | *ĉefurbo* „hlavné mesto“ |
| *dis-* | roz- | *disdoni* „rozdať“ |
| *ek-* | začiatok, náhly dej | *ekdormi* „zaspať“ |
| *eks-* | bývalý | *eksedzo* „bývalý manžel“ |
| *ge-* | obe pohlavia | *gepatroj* „rodičia“ |
| *mal-* | presný opak | *malbona* „zlý“ |
| *mis-* | nesprávne | *miskompreni* „zle pochopiť“ |
| *pra-* | prastarý; o generáciu ďalej | *praavo* „pradedo“ |
| *re-* | znova; späť | *relegi* „prečítať znova“ |

PMEG počíta desať oficiálnych predpôn; niektoré zoznamy pridávajú *fi-*.

### Oficiálne prípony

| Prípona | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| *-aĉ-* | pohŕdanie | *domaĉo* „barak, chatrč“ |
| *-ad-* | trvajúci alebo opakovaný dej | *legadi* „čítať dlho alebo opakovane“ |
| *-aĵ-* | konkrétna vec | *trinkaĵo* „nápoj“ |
| *-an-* | člen, obyvateľ | *klubano* „člen klubu“ |
| *-ar-* | súbor | *vortaro* „slovník“ |
| *-ĉj-* | mužská domáca podoba mena | *Joĉjo* „Janko“ |
| *-ebl-* | čo sa dá urobiť | *manĝebla* „jedlý“ |
| *-ec-* | vlastnosť | *beleco* „krása“ |
| *-eg-* | väčší, silnejší | *domego* „veľký dom, sídlo“ |
| *-ej-* | miesto pre | *lernejo* „škola“ |
| *-em-* | sklon | *timema* „bojazlivý“ |
| *-end-* | čo sa musí urobiť | *pagenda* „na zaplatenie“ |
| *-er-* | jedna jednotka z celku | *monero* „minca“ |
| *-estr-* | vedúci | *urbestro* „starosta“ |
| *-et-* | menší, slabší | *dometo* „domček“ |
| *-id-* | potomok | *katido* „mačiatko“ |
| *-ig-* | urobiť, spôsobiť | *purigi* „vyčistiť“ |
| *-iĝ-* | stať sa | *ruĝiĝi* „očervenieť“ |
| *-il-* | nástroj | *tranĉilo* „nôž“ |
| *-in-* | ženský rod | *patrino* „matka“ |
| *-ind-* | hodný čoho | *leginda* „hodný čítania“ |
| *-ing-* | držiak | *kandelingo* „svietnik“ |
| *-ism-* | náuka, sústava | *komunismo* „komunizmus“ |
| *-ist-* | povolanie, prívrženec | *instruisto* „učiteľ“ |
| *-nj-* | ženská domáca podoba mena | *panjo* „mamička“ |
| *-obl-* | násobok | *duobla* „dvojitý“ |
| *-on-* | zlomok | *duono* „polovica“ |
| *-op-* | skupina | *duope* „po dvoch“ |
| *-uj-* | nádoba | *sukerujo* „cukornička“ |
| *-ul-* | osoba s vlastnosťou | *riĉulo* „boháč“ |
| *-um-* | bez pevného významu | *plenumi* „splniť“ |

So šiestimi príponami príčastí je oficiálnych afixov dohromady 47. Iné, napríklad *kilo-*, *tele-* a *-i-* vo *Francio*, sú neoficiálne.

**Viac:** [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/), [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/), [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

## Otázky a zápor

| Druh | Vzorec | Príklad |
|---|---|---|
| Otázka áno/nie | *ĉu* + tvrdenie | *Ĉu vi parolas Esperanton?* „Hovoríte po esperantsky?“ |
| Doplňovacia otázka | slovo na ki- na začiatku | *Kie vi loĝas?* „Kde bývate?“ |
| Zápor | *ne* pred zapieraným slovom | *Mi ne komprenas.* „Nerozumiem.“ |
| Záporné slovo | slovo na neni- | *Neniu venis.* „Nikto neprišiel.“ |
| Ani … ani | *nek … nek* | *Mi volas nek kafon, nek teon.* „Nechcem ani kávu, ani čaj.“ |

- Odpovede sú *jes* „áno“ a *ne* „nie“. Poradie slov sa nemení a netreba pomocné sloveso; po slovensky sa otázka áno/nie často pozná len podľa intonácie, po esperantsky ju uvádza *ĉu*.
- Jedno záporné slovo vo vete: *Mi vidis nenion.* „Nič som nevidel(a).“ Dve sa rušia: *Mi ne vidis nenion* znamená „niečo som videl(a)“. Po slovensky je viacnásobný zápor naopak povinný.

**Viac:** [otázky a zápor](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/).

## Slovosled

Základné poradie je podmet, sloveso, predmet. Pretože predmet nesie *-n*, poradie sa môže meniť, rovnako ako v slovenčine: *La hundo mordis la katon* aj *La katon mordis la hundo* znamenajú „Pes pohrýzol mačku“.

| Prvok | Pravidlo | Príklad |
|---|---|---|
| Predložka | pred svojím podstatným menom | *sur la tablo* „na stole“ |
| Prídavné meno | pred podstatným menom alebo za ním | *bela domo* alebo *domo bela* |
| *ne, nur, eĉ, ankaŭ* | pred slovom, ku ktorému sa vzťahujú | *Nur mi vidis lin.* „Len ja som ho videl.“ |
| *ĉu*, slová na ki- | na začiatku otázky | *Ĉu vi venos?* „Prídete?“ |
| *ajn* | hneď za korelatívom | *kiu ajn* „ktokoľvek“ |

**Viac:** [slovosled](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovosled/).

## 16 pravidiel jednou vetou

16 pravidiel Fundamenta (1905) je oficiálne jadro gramatiky.

1. **Člen.** Existuje len určitý *la*; neurčitý člen nie je.
2. **Podstatné mená.** Končia na *-o*, množné číslo majú *-j* a predmet *-n*; ostatné pády nahrádzajú predložky.
3. **Prídavné mená.** Končia na *-a*, zhodujú sa s podstatným menom a stupňujú sa pomocou *pli, plej, ol*.
4. **Číslovky.** Základné čísla sa nemenia, ostatné sa skladajú, s *-a, -obl-, -on-, -op-* a *po*.
5. **Zámená.** *Mi, vi, li, ŝi, ĝi, si, ni, ili, oni*; *-a* tvorí privlastňovacie zámená, *-n* predmet.
6. **Slovesá.** Nemenia sa podľa osoby ani čísla: *-as, -is, -os, -us, -u, -i*, šesť príčastí, trpný rod pomocou *esti*.
7. **Príslovky.** Končia na *-e* a stupňujú sa ako prídavné mená.
8. **Predložky.** Berú základný tvar podstatného mena.
9. **Čítanie.** Každé slovo sa číta tak, ako sa píše.
10. **Prízvuk.** Padá na predposlednú slabiku.
11. **Zložené slová.** Spojte korene; hlavné slovo je posledné.
12. **Zápor.** Stačí jedno záporné slovo vo vete.
13. **Smer.** *-n* ukazuje pohyb k miestu: *kie* – *kien*.
14. **Je.** Keď žiadna predložka nevyhovuje, použite *je*, ktoré nemá vlastný význam.
15. **Cudzie slová.** Medzinárodné slová majú jediný tvar v esperantskom pravopise a príbuzné slová sa tvoria esperantskými koncovkami.
16. **Apostrof.** Koncové *-o* a *-a* člena *la* možno vypustiť: *de l' mondo*.

**Viac:** [16 pravidiel s výkladom](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/16-pravidiel/).

## Slovenčina a esperanto v skratke

| Slovenčina | Esperanto |
|---|---|
| šesť pádov | dva tvary: základný a *-n* |
| tri rody, zhoda prídavných mien v rode, čísle a páde | žiadny rod, zhoda len v *-j* a *-n* |
| osobné koncovky slovies, minulý čas podľa rodu | jediný tvar pre všetky osoby a rody |
| prízvuk na prvej slabike | prízvuk na predposlednej slabike |
| žiadny člen | člen *la* |
| viacnásobný zápor („nikdy som nič nevidel“) | jedno záporné slovo vo vete |
| predložky vyžadujú určitý pád | predložky so základným tvarom |
| tykanie a vykanie | *vi* pre každého |

## Časté otázky

### Ako si môžem vytlačiť tento ťahák alebo ho uložiť ako PDF?
Stlačte Ctrl+P (Windows, Linux) alebo Cmd+P (Mac) a vyberte tlačiareň alebo „Uložiť ako PDF“. V tlačenej verzii sú ponuka a pätička skryté.

### Koľko koncoviek, korelatívov a afixov má esperanto?
Je to 11 gramatických koncoviek, 45 korelatívov, 33 predložiek, 10 oficiálnych predpôn, 31 oficiálnych prípon a 6 prípon príčastí.

### Je gramatika esperanta naozaj pravidelná?
Áno. Neexistujú nepravidelné slovesá (aj *esti* sa riadi tabuľkou), nepravidelné množné čísla ani gramatický rod a sú len dva pády: základný tvar a akuzatív.

### Čo tento ťahák vynecháva?
Citoslovcia, neoficiálne afixy, dátumy, hodiny a jemnejšie stránky zložených časov. Pozrite si [citoslovcia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/citoslovcia/), [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/), [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/) a [číslovky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/).

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (16 pravidiel)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html) – Akademio de Esperanto
- [Akademia Vortaro: vysvetlivky a štatistiky](https://www.akademio-de-esperanto.org/akademia_vortaro/klarigoj.html) – Akademio de Esperanto (11 koncoviek)
- PMEG: [Tabelvortoj – bazaj reguloj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/tabelvortoj/bazaj_reguloj.html), [Personaj pronomoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pronomoj/personaj.html), [Participoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/participoj/index.html), [Nombroj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/index.html), [N-finaĵo](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/index.html), [Vortordo](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/vortordo/index.html), [Neado](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/neado.html)
- PMEG: [Predpony](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/index.html), [Prípony](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/index.html), [Rolvortetoj (predložky)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/rolvortetoj/index.html)
- [Esperanto grammar](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_grammar) – Wikipédia (po anglicky)