# Homaranizmus: Zamenhofova myšlienka neutrálneho humanizmu

Source: https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/homaranizmus/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Zamenhofova myšlienka rovnoprávnych národov, neutrálneho jazyka a spoločnej etiky: korene z roku 1901, deklarácia z roku 1913, kritici a nekonaný kongres.

**Homaranismo** (po slovensky homaranizmus, v angličtine „Humanitism“) je filozofia L. L. Zamenhofa o rovnoprávnych národoch, neutrálnom jazyku a jedinom spoločnom pravidle: správať sa k iným tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. Vyrástol z *Hilelismo* („hilelizmus“), ktorý vyšiel v roku 1901 pod pseudonymom *Homo sum*, a svoje meno dostal v roku 1906. Zamenhof ho nazýval dielom celého života, no od esperanta ho zámerne oddeľoval a esperantské hnutie, neutrálne od Boulonskej deklarácie (1905), ho nikdy neprijalo. Samostatné hnutie nevzniklo a kongres, ktorý preň plánoval, sa nikdy neuskutočnil.

## Čo znamená *homaranismo*?

Slovo sa skladá z častí *hom·ar·an·ism·o*: *homaro* „ľudstvo“, *-an-* „člen“, *-ism-* „náuka“ – pozrite [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/). Slovom *homarano* sa označuje člen ľudského rodu a v Zamenhofovom ponímaní aj prívrženec tejto náuky. *Reta Vortaro* označuje *homaranismo* za Zamenhofov projekt neutrálneho náboženstva, ktorý nadväzuje na *Hilelismo*.

| Esperanto | Výslovnosť | Význam |
|---|---|---|
| *homaro* | ho-MA-ro | ľudstvo |
| *homarano* | ho-ma-RA-no | člen ľudstva; prívrženec náuky |
| *homaranismo* | ho-ma-ra-NIS-mo | Zamenhofova náuka |
| *Hilelismo* | hi-le-LIS-mo | predchodca z roku 1901 podľa mudrca Hillela (esperantsky *Hilelo*) |

## Odkiaľ sa homaranizmus vzal?

V roku 1901 vydal Zamenhof rusky knihu *Hilelismo* („Hilelizmus: projekt riešenia židovskej otázky“), podpísanú *Homo sum*, po latinsky „som človek“. Hillel bol mudrc z čias kráľa Herodesa, ktorý zhrnul Zákon takto: nerob iným to, čo sa protiví tebe. Podľa životopisca Aleksandra Korĵenkova Zamenhof navrhoval malú židovskú obec s očistenou vierou bez etnických predpisov, ktorá by na výučbu aj bohoslužby používala esperanto. Medzi ruskými Židmi vzbudil len malé nadšenie.

Plán mu zmenil prvý [Svetový kongres esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/svetovy-kongres-esperanta/). V auguste 1905 celý týždeň hovorilo výlučne po esperantsky 688 ľudí z asi 20 krajín a Zamenhof dospel k záveru, že myšlienka môže fungovať pre všetkých. Nepokoje v Rusku ho potom prinútili vydať ju ešte pred ďalším kongresom.

| Dátum | Čo sa stalo |
|---|---|
| Január 1906 | *Dogmoj de Hilelismo* („Dogmy hilelizmu“), dvanásť bodov, anonymne vytlačené v časopise *Ruslanda Esperantisto* |
| 1906 (marec, podľa Korĵenkova) | Brožúra *Homaranismo*, anonymne, Petrohrad: takmer rovnaký text, nový názov a predhovor |
| 1912 | Na ôsmom Svetovom kongrese v Krakove sa Zamenhof vzdáva všetkých oficiálnych funkcií v hnutí |
| Máj 1913 | *Deklaracio pri Homaranismo* („Deklarácia o homaranizme“), desať bodov, pod jeho vlastným menom |
| Začiatok 1917 | Posledná verzia ide k prekladateľovi do Nemecka; Zamenhof zomiera 14. apríla |

Zamenhof si uvedomil, že *Hilelismo* znie príliš židovsky a jeho predhovor je príliš viazaný na Rusko. Brožúra z roku 1906 uvádza, že hilelizmus sa týkal jednej skupiny, kým homaranizmus sa týka všetkých národov a náboženstiev, a definuje ho ako *celado al pura homeco kaj al absoluta intergenta justeco kaj egaleco* – „snahu o čistú ľudskosť a o absolútnu spravodlivosť a rovnosť medzi národmi“.

## Aké sú hlavné zásady homaranizmu?

Najúplnejším krátkym vyjadrením je *Deklaracio pri Homaranismo* z roku 1913 s odpoveďovým lístkom pre čitateľov, ktorí chceli byť zapísaní ako *homaranoj*. V skratke:

| Bod | Myšlienka |
|---|---|
| I | Ľudstvo je jedna rodina; jeho rozdelenie na nepriateľské národy a etnicko-náboženské spoločenstvá patrí k jeho najväčším nešťastiam. |
| II | Ľudí treba posudzovať len podľa osobnej hodnoty a skutkov; prenasledovať niekoho pre etnický pôvod, jazyk, náboženstvo alebo spoločenskú triedu je barbarstvo. |
| III–IV | Krajina patrí rovnako všetkým svojim obyvateľom a štáty by mali mať geograficky neutrálne názvy, nie etnické. |
| V | V súkromnom živote používať akýkoľvek jazyk a náboženstvo; medzi spoločenstvami neutrálny jazyk a etiku. |
| VI–VIII | Na otázku „K akému národu patríte?“ odpovedať *Mi estas Homarano* – „Som *homarano*“. Vlastenectvo znamená slúžiť všetkým spoluobyvateľom, nikdy nenávidieť cudzích. |
| IX | Jazyk je prostriedok, nie posvätný predmet. Okrem vlastného jazyka treba poznať aj neutrálny. |
| X | Náboženstvo má byť úprimné, nie zdedené. „Boh“ je najvyššia nepochopiteľná Sila, ktorú môže každý slobodne vykladať; hlavným pravidlom je správať sa k iným tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. |

Jadro nesú dve vety. *Mi estas homo, kaj la tutan homaron mi rigardas kiel unu familion.* – „Som človek a celé ľudstvo pokladám za jednu rodinu.“ A druhá: *Mi vidas en ĉiu homo nur homon.* – „V každom človeku vidím len človeka.“

Text z roku 1906 bol dlhší: dvanásť bodov, „homaranistické chrámy“, v ktorých by sa stretávali ľudia rôznych náboženstiev, názvy ako *Peterburgio* pre Rusko a esperanto uvedené ako neutrálny jazyk. V roku 1913 Zamenhof chrámy aj zoznam názvov krajín vypustil, pridal spoločenstvá voľnomyšlienkárov (*liberkredaj*, ktorí neveria v nijaké existujúce zjavené náboženstvo) a esperanto už nespomínal.

## Bol homaranizmus to isté ako esperanto?

Nie, a Zamenhof na tomto rozdiele trval. Boulonská deklarácia, prijatá 9. augusta 1905, hovorí: *Ĉiu alia ideo aŭ espero, kiun tiu aŭ alia esperantisto ligas kun la Esperantismo, estos lia afero pure privata.* – „Každá iná myšlienka alebo nádej, ktorú ten či onen esperantista spája s esperantizmom, bude jeho čisto súkromnou záležitosťou.“ Názory tvorcu jazyka nikoho nezaväzujú; zaväzuje iba Fundamento. Všetkých osobných práv na jazyk sa vzdal už v [*Unua Libro*](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/unua-libro/) z roku 1887.

Zopakoval to aj v predhovore z roku 1913. Esperanto znamená plnú neutralitu a jeho „vnútorná myšlienka“ je len nejasný pocit bratstva, kým homaranizmus je určitý politický a náboženský program, *mian kredon pure privatan* – „moje čisto súkromné presvedčenie“. Predvídal, že ho nepriatelia esperanta použijú ako zbraň.

## Ako reagovali esperantisti?

Zle. Korĵenkov uvádza, že nežidom sa nepáčil talmudský názov, ateistom sa text zdal príliš náboženský, veriacim kacírsky a ľuďom pohlteným triednym bojom politicky pomýlený. Louis de Beaufront naň zaútočil v časopise *L'Espérantiste*. Na kritiku istého kňaza Zamenhof odpovedal, že homaranisti nechcú nové náboženstvo, len most medzi existujúcimi.

Dvaja blízki francúzski prívrženci, Émile Javal a Hippolyte Sebert, mu radili, aby svoje autorstvo zatajil, a pred kongresom v Ženeve v roku 1906 ho presvedčili, aby zo svojho prejavu vyškrtol časť, ktorá spájala „vnútornú myšlienku“ s homaranizmom (Korĵenkov). Istý čas potom hovoril len o „vnútornej myšlienke“.

## Aký kongres Zamenhof plánoval?

Chcel zvolať stretnutie o neutrálnom ľudskom náboženstve pre ľudí, ktorí opustili zdedenú vieru, najprv v čase desiateho Svetového kongresu v Paríži v auguste 1914. Parížski organizátori sa obávali francúzskej nacionalistickej tlače a odmietli. Potom vojna parížsky kongres zrušila.

Dňa 9. septembra 1914 požiadal švajčiarskeho esperantistu Friedricha Uhlmanna, aby v roku 1915 zorganizoval vo Švajčiarsku kongres pre všetkých, ktorí túžia po jednote ľudstva (Korĵenkov). Podľa Edmonda Privata obežník o menšom prípravnom stretnutí uvádzal najprv december 1916, potom august 1917 a nakoniec „po skončení vojny“. Nič sa neuskutočnilo; Zamenhof zomrel 14. apríla 1917.

## Čo sa stalo s homaranizmom po Zamenhofovi?

Hnutím sa nestal. Privat poznamenáva, že formulár členstva podpísalo len málo čitateľov; podľa esperantskej Wikipédie s ním sympatizovalo veľa pacifistov. Zamenhofova najmladšia dcéra Lidia Zamenhofová (1904–1942) šírila homaranizmus popri esperante a približne od roku 1925 aj baháizmus; jej osud nájdete v časti [Zamenhof](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/zamenhof/). Náuku dodnes skúmajú historici, najmä Korĵenkov (*Homarano*, 2009) a Christer Kiselman. Iné väzby esperanta a viery, napríklad [esperanto a spiritizmus](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/spiritizmus/) v Brazílii, vznikli nezávisle.

## Prečo sa homaranizmus kritizuje?

- **Priveľa jazyka a náboženstva.** Korĵenkov tvrdí, že Zamenhof, vychovaný vo viacjazyčnom Rusku, prehliadol, že západná Európa bola z veľkej časti jednojazyčná, a sotva zvážil politické, hospodárske a psychologické činitele.
- **Trieda.** Ernest Drezen (1929) z marxistického hľadiska namietal, že ignoruje triedny boj; slová „alebo spoločenská trieda“ pribudli do textu až vo verzii z roku 1913.
- **Nepraktické podrobnosti.** Privat uvádza, že Zamenhof sám vypustil premenované krajiny ako neuskutočniteľné.
- **Napätie v cieľoch.** V referáte napísanom v roku 1910 pre Univerzálny kongres rás (1911) Zamenhof tvrdil, že nenávisť medzi národmi zmizne až vtedy, keď bude mať ľudstvo jeden jazyk a jedno náboženstvo, kým si národy doma ponechajú svoje. Kiselman vykladá jeho pochybnosti ako konflikt medzi záchranou Židov a zjednotením ľudstva.
- **Riziko pre esperanto.** Javal a Sebert sa obávali rozkolu v hnutí. O kritike samotného jazyka pozrite [kritika esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/kritika/), o širšom príbehu [dejiny esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/historia/).

## Časté otázky

### Čo je homaranizmus?

Zamenhofova etická a náboženská filozofia jednoty ľudstva: všetky národy sú rovnoprávne, ľudia sa posudzujú podľa skutkov a medzi spoločenstvami sprostredkúva neutrálny jazyk. Vyvinula sa z *Hilelismo* (1901) v rokoch 1906 až 1917.

### Je homaranizmus náboženstvo?

Zamenhof ho nazval politickým a náboženským programom a *Reta Vortaro* projektom neutrálneho náboženstva. Poprel, že by chcel nahradiť existujúce náboženstvá: ľudia si mali ponechať svoje a pridať neutrálnu etiku.

### Je homaranizmus to isté ako „vnútorná myšlienka“ esperanta?

Nie. „Vnútorná myšlienka“ je nejasná nádej na bratstvo, ktorú cíti mnoho esperantistov. V roku 1913 Zamenhof napísal, že homaranizmus je presný, súkromný program a nie súčasť esperanta.

### Uskutočnil sa kongres v roku 1915?

Nie. Zamenhof oň požiadal v septembri 1914, ale vojna ho znemožnila. Neskoršie plány sa posunuli na roky 1916 a 1917 a on v apríli 1917 zomrel.

### Existujú dnes homaranisti?

Dnes neexistuje organizované hnutie, hoci Zamenhofove spisy o tejto téme sa naďalej skúmajú.

## Zdroje

- A. Korĵenkov, [*Zamenhof: The Life, Works and Ideas of the Author of Esperanto*](http://www.esperantic.org/wp-content/uploads/2016/06/LLZ-Bio-En.pdf), Esperantic Studies Foundation, 2009 (kapitoly XIII–XVI)
- Edmond Privat, [*Vivo de Zamenhof*](https://eo.wikisource.org/wiki/Vivo_de_Zamenhof), Vikifontaro
- L. L. Zamenhof, [*Deklaracio pri Homaranismo*](https://eo.wikisource.org/wiki/Deklaracio_pri_Homaranismo) (Madrid, 1913; voľné dielo), Vikifontaro
- J. Dietterle (ed.), [*Originala Verkaro de L. L. Zamenhof*](https://eo.wikisource.org/wiki/Originala_Verkaro) (1929), časť III „Hilelismo-Homaranismo“, Vikifontaro
- [*Enciklopedio de Esperanto*](https://eo.wikisource.org/wiki/Enciklopedio_de_Esperanto/Ludoviko_Lazaro_Zamenhof:_Vivo) (1934), heslo Zamenhof
- Akademio de Esperanto, [Deklaracio pri la Esenco de la Esperantismo](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/bulonja_deklaracio.html) (9. augusta 1905)
- Ernest Drezen, [*Zamenhof*](https://eo.wikisource.org/wiki/Zamenhof_(Drezen)/I/Homaranismo) (1929), kapitola „Homaranismo“
- Vikipedio, [Homaranismo](https://eo.wikipedia.org/wiki/Homaranismo), [Hilelismo](https://eo.wikipedia.org/wiki/Hilelismo), [Lidia Zamenhof](https://eo.wikipedia.org/wiki/Lidia_Zamenhof) a [Ludoviko Lazaro Zamenhof](https://eo.wikipedia.org/wiki/Ludoviko_Lazaro_Zamenhof); Wikipédia (po anglicky), [Homaranismo](https://en.wikipedia.org/wiki/Homaranismo), [Declaration of Boulogne](https://en.wikipedia.org/wiki/Declaration_of_Boulogne) a [Lidia Zamenhof](https://en.wikipedia.org/wiki/Lidia_Zamenhof); Wikipédia (sk), [Homaranizmus](https://sk.wikipedia.org/wiki/Homaranizmus); Wikipédia (pl), [Homaranizm](https://pl.wikipedia.org/wiki/Homaranizm) a [Ludwik Zamenhof](https://pl.wikipedia.org/wiki/Ludwik_Zamenhof)
- Reta Vortaro, [homar-](https://reta-vortaro.de/revo/art/homar.html), [Hilel-](https://reta-vortaro.de/revo/art/hilel.html) a [kred-](https://reta-vortaro.de/revo/art/kred.html)
- Stuart Schoffman, [The Great Family Circle](https://jewishreviewofbooks.com/articles/2493/the-great-family-circle/), *Jewish Review of Books*, 2017 (recenzia knihy Esther Schorovej *Bridge of Words*)