# Denaskuloj: rodení hovoriaci esperanta – koľko ich je a kto

Source: https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/rodeni-hovoriaci/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Denaskuloj sú rodení hovoriaci esperanta, asi 1 000–2 000 ľudí. Rodiny, známe osobnosti a zistenia jazykovedcov o rodenom esperante.

Áno, esperanto má rodených hovoriacich. Volajú sa *denaskuloj* – „ľudia od narodenia“ – a je ich odhadom **1 000 až 2 000**. Takmer všetci vyrástli dvojjazyčne alebo trojjazyčne: aspoň s jedným rodičom hovorili esperantom a všade inde miestnym jazykom.

Slovo vzniklo z *de* „od“, *nask·i* „rodiť“ a *-ul-* „osoba“: *de·nask·ul·o*. Rodený hovoriaci je *denaskulo*; prídavné meno *denaska* sa vyskytuje v spojeniach ako *denaska esperantisto* – „rodený esperantista“.

## Koľko je rodených hovoriacich?

Nikto nevedie register, takže údaje sú odhady:

| Odhad | Zdroj | Rok |
|---|---|---|
| Asi 350 zdokumentovaných rodín s deťmi, ktoré sú rodenými hovoriacimi | Renato Corsetti, *Language Problems & Language Planning* | 1996 |
| Asi 1 000 rodených hovoriacich | Jouko Lindstedt, Helsinská univerzita | 1996 |
| Asi 2 000 detí v asi 1 000 rodinách | Údaje združení, ktoré citujú Corsetti, Pinto a Tolomeo | 2004 |
| Asi 1 000 | Jouko Lindstedt, *SKY Journal of Linguistics* | 2006 |
| 1 000 používateľov ako prvého jazyka | *Ethnologue*, 25. vydanie | 2022 |

Rozpätie 1 000–2 000 je malé v porovnaní s desiatkami tisíc plynulých hovoriacich, pre ktorých je esperanto druhým jazykom – pozrite [koľko ľudí hovorí esperantom](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/kolko-ludi-hovori-esperantom/). Napriek tomu je jedinečné: žiadny iný medzinárodný pomocný jazyk nemá porovnateľnú komunitu rodín, ktoré ho odovzdávajú deťom.

## Ako vznikajú rodiny, v ktorých sa hovorí esperantom?

Rodení hovoriaci pochádzajú z dvoch druhov rodín:

- **Páry so spoločným národným jazykom**, ktoré sa napriek tomu rozhodnú hovoriť s deťmi esperantom – podľa výskumu ide o väčšinu prípadov. Často jeden rodič dôsledne hovorí esperantom, kým druhý používa miestny jazyk. Renato Corsetti zistil, že týmto rodičom je zvyčajne otec, a preto sa jeho štúdia z roku 1996 volala „A mother tongue spoken mainly by fathers“ („Materinský jazyk, ktorým hovoria hlavne otcovia“).
- **Medzinárodné páry**, ktoré sa zoznámili cez esperanto – na kongrese, cez ubytovanie v sieti *Pasporta Servo* alebo online – a nemajú iný spoločný jazyk. Esperanto sa stáva domácim jazykom z nevyhnutnosti.

V oboch prípadoch dieťa počuje doma esperanto a v škole iný jazyk. Rodení hovoriaci preto takmer nikdy nie sú jednojazyční.

Keďže esperanto nemá územie, rodiny cestujú, aby sa stretli. Každoročný zraz rodín hovoriacich esperantom, *Renkontiĝo de Esperantistaj Familioj* (REF), sa koná od roku 1979. Detský kongres *Internacia Infana Kongreseto* prebieha každý rok popri [Svetovom kongrese esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/svetovy-kongres-esperanta/) a rodičov spája online skupina DENASK.

## Kedy sa objavili prví rodení hovoriaci?

Deti sa v esperante vychovávali už v priebehu jednej generácie od jeho vydania v roku 1887. Britský esperantista **Montagu C. Butler** (1884–1970) vychovával svoje deti v tomto jazyku a opísal ich reč v článku *Infana Esperanto* už v roku 1921. Niektoré rodiny odovzdávajú esperanto ďalej už cez niekoľko generácií.

## Kto sú známi rodení hovoriaci esperanta?

V spoľahlivých zdrojoch je dobre zdokumentovaných len niekoľko rodených hovoriacich:

| Osoba | Kto to bol | Poznámky |
|---|---|---|
| Daniel Bovet (1907–1992) | Taliansky farmakológ narodený vo Švajčiarsku | Nobelova cena za fyziológiu alebo lekárstvo 1957; syn esperantistu, psychológa Pierra Boveta, ktorý ho vychovával v esperante |
| Petr Ginz (1928–1944) | Český chlapec – spisovateľ a výtvarník, zavraždený v Osvienčime | Syn esperantistu Otta Ginza; v terezínskom gete začal spamäti zostavovať esperantsko-český slovník; kópia jeho kresby *Mesačná krajina* letela na palube raketoplánu Columbia v roku 2003 |
| Ino Kolbe (1914–2010) | Nemecký autor | Rodený hovoriaci |
| Carlo Minnaja | Taliansky matematik a lexikograf | Rodený hovoriaci; člen Akadémie esperanta |

**George Soros** sa často označuje za rodeného hovoriaceho. Jeho otec Tivadar Soros bol esperantský spisovateľ, ktorý syna naučil tento jazyk, a George sa v roku 1947 zúčastnil Svetového kongresu esperanta v Berne. Humphrey Tonkin, ktorý preložil Tivadarove pamäti do angličtiny, však tvrdí, že Soros nie je rodený hovoriaci a jeho jediným materinským jazykom je maďarčina. Preto ho medzi nich nezaraďujeme.

## Líši sa rodené esperanto od štandardného esperanta?

Mierne, a jazykovedci sa nezhodnú v tom, prečo. V roku 1993 holandský jazykovedec Kees Versteegh na základe štúdií kreolských jazykov predpovedal, že rodené esperanto sa bude od naučeného líšiť len málo. V roku 2001 zverejnil **Benjamin Bergen** prvú systematickú štúdiu viacerých rodených hovoriacich: osem detí vo veku 6–14 rokov nahratých na detskom kongrese vo Francúzsku, ktorých ďalšími jazykmi boli hebrejčina, slovenčina, francúzština, švajčiarska nemčina, ruština a chorvátčina. Jeho zistenia, zverejnené v *Journal of Child Language*:

- **Redukcia samohlások**: gramatické koncovky ako *-o* a *-as* sa niekedy (asi v 5 % prípadov) zredukovali na neutrálnu samohlásku.
- **Akuzatív**: používanie koncovky akuzatívu *-n* sledovalo ďalší jazyk dieťaťa – takmer vždy u detí hovoriacich po slovensky, takmer nikdy u dieťaťa hovoriaceho po francúzsky.
- **Jednoduchšie slovesá**: deti sa vyhýbali zloženým časom a vidovým predponám ako *ek-*.
- **Slovosled**: väčšinou podmet–sloveso–predmet.

Fínsky jazykovedec **Jouko Lindstedt** (2006), ktorý vychoval vlastné tri deti v esperante, tvrdil, že to nie sú príznaky nového „rodeného“ esperanta. Väčšinu možno vysvetliť ďalšími jazykmi detí, bežným hovoreným štýlom alebo neúplným osvojením. Jeho vlastné deti, ktorých druhým jazykom bola fínčina, používali akuzatív správne a dokonca opravovali chyby nerodených hovoriacich.

## Vymýšľajú deti nové esperantské slová?

Áno, a ukazuje to, aké plodné je esperantské [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/). Deti kombinujú predpony a prípony spôsobmi, ktoré dospelí používajú zriedka. Výskumníci zaznamenali napríklad tieto slová:

- *malpluvi* – „prestať pršať“ (*mal-* „opak“ + *pluvi* „pršať“)
- *malmateno* – „večer“ (doslova „ne-ráno“)
- *elektrujo* – „batéria“ (*elektro* „elektrina“ + *-ujo* „nádoba“)
- *muzi* – „ísť do múzea“ (zo slova *muzeo*, nanovo vyloženého ako *muz·ej·o* „miesto na muzeovanie“)

Corsetti, Pinto a Tolomeo (2004) preskúmali denníky rodičov o piatich deťoch vo veku jeden až päť rokov. Zistili, že malí rodení hovoriaci tvary nadmerne zovšeobecňujú podľa pravidla, rovnako ako deti, ktoré sa učia iné jazyky – no v esperante je takto „nadmerne zovšeobecnený“ tvar často správne slovo.

## Rozhodujú rodení hovoriaci o tom, čo je správne?

Nie. Vo väčšine jazykov sú rodení hovoriaci v otázkach gramatiky konečnou autoritou. V esperante je normou *Fundamento de Esperanto* (1905) a používanie celej komunity, ktorú tvoria hlavne hovoriaci druhým jazykom. [Akadémia esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/akademia/) rodeným hovoriacim nepriznáva nijaké zvláštne postavenie a jazykovedci ako Ken Miner poznamenali, že vďaka tomu je esperanto pre výskum nezvyčajné.

## Časté otázky

### Má esperanto rodených hovoriacich?

Áno. Odhadom 1 000–2 000 ľudí sa naučilo esperanto od narodenia, zvyčajne popri jednom alebo dvoch ďalších materinských jazykoch.

### Je George Soros rodený hovoriaci esperanta?

Esperanto sa ako dieťa naučil od otca, esperantského spisovateľa Tivadara Sorosa, a často sa opisuje ako rodený hovoriaci. Humphrey Tonkin, prekladateľ otcových pamätí, tvrdí, že Sorosovým jediným materinským jazykom je maďarčina, takže toto tvrdenie je sporné.

### Ako sa volá rodený hovoriaci esperanta?

*Denaskulo* (množné číslo *denaskuloj*), z *de nasko* – „od narodenia“. Používa sa aj spojenie *denaska esperantisto*.

### Ktorý nositeľ Nobelovej ceny bol rodeným hovoriacim esperanta?

Daniel Bovet, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo lekárstvo v roku 1957. Jeho otec, švajčiarsky psychológ Pierre Bovet, ho vychovával v esperante.

### Prečo rodičia vychovávajú deti v esperante?

Niektorí rodičia nemajú iný spoločný jazyk. Častejšie však rodičia, ktorí majú spoločný národný jazyk, zvolia esperanto, aby deťom dali ďalší jazyk a miesto v medzinárodnej komunite.

## Zdroje

- Benjamin K. Bergen, [„Nativization processes in L1 Esperanto“](https://doi.org/10.1017/S0305000901004779), *Journal of Child Language* 28 (2001), 575–595
- Jouko Lindstedt, [„Native Esperanto as a test case for natural language“](https://journal.fi/finjol/article/view/153130/98645), *SKY Journal of Linguistics* 19 (2006)
- Renato Corsetti, [„A mother tongue spoken mainly by fathers“](https://doi.org/10.1075/lplp.20.3.05cor), *Language Problems and Language Planning* 20(3), 1996, 263–273
- Corsetti, Pinto & Tolomeo, [„Regularizing the regular“](https://doi.org/10.1075/lplp.28.3.04cor), *Language Problems & Language Planning* 28(3), 2004, 261–282
- Wikipédia (po anglicky), [Native Esperanto speakers](https://en.wikipedia.org/wiki/Native_Esperanto_speakers) a [Daniel Bovet](https://en.wikipedia.org/wiki/Daniel_Bovet)
- Kees Versteegh, [„Esperanto as a first language: language acquisition with a restricted input“](https://doi.org/10.1515/ling.1993.31.3.539), *Linguistics* 31(3), 1993, 539–556
- Sabine Fiedler, [„The Esperanto denaskulo“](https://doi.org/10.1075/lplp.36.1.04fie), *Language Problems & Language Planning* 36(1), 2012, 69–84
- Humphrey Tonkin o Georgeovi Sorosovi, [blog Transparent Language Esperanto](https://blogs.transparent.com/esperanto/?p=1278)
- Vikipedio, [Renkontiĝo de Esperantistaj Familioj](https://eo.wikipedia.org/wiki/Renkonti%C4%9Do_de_Esperantistaj_Familioj) a Wikipédia (po anglicky), [Petr Ginz](https://en.wikipedia.org/wiki/Petr_Ginz)
- Ken Miner, [„The impossibility of an Esperanto linguistics“](https://doi.org/10.13130/2037-4550/838), *InKoj* 2(1), 2011