# Zoznam umelých jazykov podľa roku a typu

Source: https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/zoznam-umelych-jazykov/
Language: sk
Updated: 2026-11-09

> Zoznam 24 významných umelých jazykov od 12. storočia do roku 2009: tvorcovia, typy, kódy ISO a odhady hovoriacich. Najviac ich má esperanto.

**Umelý jazyk** (konlang) je jazyk, ktorého hlásky, slová alebo gramatiku zámerne navrhol človek či skupina, namiesto toho, aby vyrástol z bežnej reči. Hlavné typy sú **medzinárodné pomocné jazyky** (auxlangy, vytvorené na dorozumievanie medzi národmi, ako esperanto), **umelecké jazyky** (artlangy, vytvorené pre fikciu, krásu alebo hru, ako klingónčina) a **inžinierske jazyky** (engelangy, vytvorené na overovanie logiky, filozofie alebo jazykovedných myšlienok, ako lojban). Príbuzné skupiny sú jazyky **a priori** (vymyslené korene) oproti **a posteriori** (vystavané z existujúcich jazykov) a **zónové** jazyky pre jednu jazykovú rodinu, ako medzislovančina (interslavic). Kategórie sa prekrývajú. **Esperanto je najrozšírenejšie**: zverejnené odhady sa pohybujú od asi 60 000 do 2 miliónov hovoriacich a žiaden iný umelý jazyk nemá doloženú komunitu väčšiu než niekoľko tisíc ľudí.

## Tabuľka významných umelých jazykov

Tabuľka je zoradená podľa roku prvého vydania alebo prvého použitia. Počty hovoriacich sú uvedené len tam, kde existuje zverejnený odhad; „neznámy“ znamená, že sa nepodarilo nájsť spoľahlivý údaj. Odhady tohto druhu sú hrubé a často sporné. Podrobné porovnanie najznámejších auxlangov nájdete na stránke [Esperanto vs. ido, volapük, interlingua a ďalšie jazyky](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/porovnanie-planovych-jazykov/).

| Jazyk | Rok | Tvorca | Typ | Poznámky | Hovoriaci |
|---|---|---|---|---|---|
| Lingua Ignota | 12. storočie | Hildegarda z Bingenu | Tajný alebo mystický jazyk | Glosár asi 1 011 vymyslených slov, väčšinou podstatných mien, s latinskou gramatikou | Neznámy |
| Solresol | 1827 | Jean-François Sudre | A priori, hudobný | Slová vytvorené zo siedmich solmizačných slabík; možno ich spievať, hrať alebo písať | Neznámy |
| Volapük | 1879–80 | Johann Martin Schleyer | Auxlang | Prvý auxlang so širokým medzinárodným ohlasom | Dnes asi 20–30 |
| **Esperanto** | 1887 | L. L. Zamenhof | Auxlang | Pravidelná gramatika, 16 pravidiel, [celosvetová komunita](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/historia/) | 60 000 až 2 milióny; 1 000–2 000 rodených |
| Idiom Neutral | 1902 | Waldemar Rosenberger | Auxlang | Reforma volapüku jeho vlastnou Akadémiou; vyhlásený v roku 1902 | Neznámy |
| Latino sine flexione | 1903 | Giuseppe Peano | Auxlang | Latinská slovná zásoba s úplne odstráneným skloňovaním a časovaním | Neznámy |
| Ido | 1907 | Delegačná komisia (Couturat, de Beaufront) | Auxlang | Reformované esperanto, pozri [Esperanto vs. ido](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/esperanto-vs-ido/) | 100–200 až niekoľko tisíc (odhady sa líšia) |
| Quenya a sindarin | Od asi 1915 (quenya) | J. R. R. Tolkien | Artlang | Dva elfské jazyky pre Stredozem; najstarší zoznam slov quenyi pochádza z rokov 1915–16 | Neznámy |
| Occidental (Interlingue) | 1922 | Edgar de Wahl | Auxlang | Naturalistický, s románskym vzhľadom | Niekoľko desiatok |
| Novial | 1928 | Otto Jespersen | Auxlang | Zmes románskeho a germánskeho | Veľmi málo |
| Blissymbols | 1949 | Charles K. Bliss | Systém písma | Nie hovorený jazyk: súbor symbolov pre pojmy, dnes používaný v podpornej komunikácii | Neznámy |
| Interlingua | 1951 | International Auxiliary Language Association (Alexander Gode) | Auxlang | Naturalistický, založený na spoločnej medzinárodnej slovnej zásobe | Niekoľko stoviek až asi 1 500 |
| Loglan | 1955 | James Cooke Brown | Inžiniersky (logický) | Oznámený v časopise *Scientific American* v roku 1960 | Neznámy |
| Kotava | 70. roky 20. stor. | Staren Fetcey | A priori auxlang | Vymyslená slovná zásoba, nezaložená na existujúcich jazykoch | Neznámy |
| Láadan | 1982 | Suzette Haden Elgin | Artlang (experimentálny) | Vytvorený na vyjadrenie skúsenosti žien; objavuje sa v jej románoch *Native Tongue* | Neznámy |
| Klingónčina | 1984–85 | Marc Okrand | Artlang | Pre *Star Trek*; slovník vydaný v roku 1985 | Asi 20–30 ľudí, ktorí vedia viesť spontánny rozhovor |
| Lojban | 1987 | Logical Language Group | Inžiniersky (logický) | Nástupca loglanu vo verejnej doméne, navrhnutý ako jednoznačný | Asi 100 aktívnych pisateľov |
| Lingua Franca Nova | 1998 | C. George Boeree | Auxlang | Na internete od roku 1998; zjednodušená románska slovná zásoba, práce začali v roku 1965 | Neznámy |
| Slovio | 1999 | Mark Hučko | Zonálny auxlang | Gramatika podobná esperantu, slovanská slovná zásoba | Neznámy |
| Toki pona | 2001 | Sonja Lang | Inžiniersky (minimalistický) | Asi 120–137 základných slov, pozri [Toki pona](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/esperanto-vs-toki-pona/) | Stovky až niekoľko tisíc; pozri nižšie |
| Ithkuil | 2004 | John Quijada | Inžiniersky (experimentálny) | Práce od roku 1978; prvá verejná verzia 2004, „New Ithkuil“ v roku 2023 | Žiadni známi plynulí hovoriaci |
| Interslavic (medzislovančina) | 2006 | Jan van Steenbergen, Vojtěch Merunka a ďalší | Zonálny auxlang | Začal ako Slovianski; projekty sa zlúčili medzi rokmi 2011 a 2017 | 7 000–20 000 (tvrdenia) |
| Na’vi | 2009 | Paul Frommer | Artlang | Vytvorený pre film *Avatar*; pri vydaní asi 1 000 slov | Neznámy |
| Dothraki | 2009 | David J. Peterson | Artlang | Objednaný pre *Hru o tróny* podľa niekoľkých slov Martina z románov | Neznámy |

## Koľko umelých jazykov existuje?

Nikto to nevie presne, pretože mnohé sú súkromné projekty, ktoré nikdy nevyšli. Jazykovedkyňa Carolina González (Cambridge University Press, 2025) píše, že od 12. storočia bolo zdokumentovaných viac než 1 000 umelých jazykov, a nemecký článok Wikipédie o plánových jazykoch rovnako hovorí o viac než tisícke projektov, z ktorých sa len niekoľko stalo známymi. Louis Couturat a Léopold Leau prebrali 38 medzinárodných jazykových projektov už v roku 1903. Počty sa líšia, pretože pod „umelý jazyk“ možno zahrnúť jazyky vymyslené, filozofické a osobné, alebo len tie určené na reálne použitie.

## Ktoré umelé jazyky sa dnes používajú najviac?

**Esperanto** vedie s veľkým náskokom. Svend Vendelbo Nielsen odhadol v roku 2017 asi 60 000 hovoriacich, zatiaľ čo prieskum Sidneyho Culberta, opakovaný v *Ethnologue*, uvádza 2 milióny; všetky odhady a metódy pozri [Koľko ľudí hovorí esperantom?](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/kolko-ludi-hovori-esperantom/). Ostatné údaje sú oveľa menšie:

- **Klingónčina:** jazykovedkyňa Arika Okrent odhadla, že 20 alebo 30 ľudí dokáže viesť spontánny rozhovor a stovky ľudí ju používajú písomne (podľa Mental Floss).
- **Toki pona:** jej tvorkyňa v roku 2007 uviedla, že najmenej 100 ľudí ňou hovorí plynulo. Sčítanie komunity z roku 2024 malo 1 997 respondentov, z ktorých 53 % bolo na úrovni konverzácie alebo vyššej. Stránka toki pony sama tvrdí, že v roku 2025 ňou hovoria desiatky tisíc ľudí, takže sa odhady líšia o dva rády podľa toho, čo sa počíta.
- **Ido:** od 100–200 (Detlev Blanke, 2000) po 1 000–5 000 (Ido Foundation).
- **Interlingua a medzislovančina:** interlingua má niekoľko stoviek až asi 1 500 používateľov; projekty medzislovančiny (interslavic) uvádzajú 7 000–20 000, čo je údaj, ktorý nikto nezávisle nespočítal. Zdroje k týmto aj ďalším auxlangom sú na stránke [Esperanto vs. ido, volapük, interlingua a ďalšie jazyky](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/porovnanie-planovych-jazykov/).

## Majú niektoré umelé jazyky rodených hovoriacich?

Esperanto áno. Jeho rodení hovoriaci (*denaskuloj*) sú deti, ktoré s ním vyrástli doma, zvyčajne s rodičmi hovoriacimi esperantom. Odhady sú asi 1 000–2 000 a nemecká Wikipédia nazýva esperanto jediným plánovým jazykom s rodenými hovoriacimi. Pozri [Denaskuloj: rodení hovoriaci esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/rodeni-hovoriaci/). Klingónčina a ithkuil nemajú doložených rodených hovoriacich.

## Ktoré umelé jazyky majú kódy ISO?

ISO 639-3, ktorý spravuje SIL International, prideľuje kódy jednotlivým jazykom a nižšie uvedené radí ako „Constructed“. ISO 639-2 má tiež súhrnný kód **art** pre umelé jazyky všeobecne.

| Jazyk | ISO 639-3 | Jazyk | ISO 639-3 |
|---|---|---|---|
| Esperanto | epo (aj eo) | Klingónčina | tlh |
| Volapük | vol (vo) | Toki pona | tok |
| Ido | ido (io) | Interslavic | isv |
| Occidental (Interlingue) | ile (ie) | Lingua Franca Nova | lfn |
| Novial | nov | Kotava | avk |
| Interlingua | ina (ia) | Quenya | qya |
| Lojban | jbo | Sindarin | sjn |
| Blissymbols | zbl | | |

Kód znamená, že je jazyk zdokumentovaný dostatočne na to, aby sa dal identifikovať, nie že má veľkú komunitu. Solresolu bol napríklad podľa jazykového magazínu Babbel v roku 2017 kód údajne odmietnutý, pretože sa nepoužíva vo veľkej a rôznorodej komunite.

## Prečo väčšina pomocných jazykov zlyhala?

Väčšina mala jediného autora, ktorý jazyk stále menil, nezískala trvalú komunitu, alebo nikomu nedala praktický dôvod, aby sa jazyk učil. Klasickým prípadom je volapük: v 80. rokoch 19. storočia rýchlo vzrástol a v priebehu niekoľkých rokov stratil väčšinu priaznivcov. Stabilita esperanta vychádzala z pevného jadra a z jazyka, ktorý patrí hovoriacim, ako vysvetľuje stránka [Esperanto vs. ido, volapük, interlingua a ďalšie jazyky](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/porovnanie-planovych-jazykov/). Artlangy a inžinierske jazyky naproti tomu nikdy nemali nahrádzať národné jazyky, takže „zlyhanie“ je pre ne zlé meradlo.

## Časté otázky

### Aký je najrozšírenejší umelý jazyk?

Esperanto, s odhadovanými 60 000 až 2 miliónmi hovoriacich. Žiaden iný umelý jazyk nemá doloženú komunitu tejto veľkosti.

### Aký je najstarší umelý jazyk?

Lingua Ignota Hildegardy z Bingenu z 12. storočia sa zvyčajne uvádza ako jeden z najstarších známych, hoci ide hlavne o glosár vymyslených slov pripojený k latinskej gramatike. Prvým široko používaným auxlangom bol volapük z rokov 1879–80.

### Sú klingónčina a dothraki skutočné jazyky?

Sú skutočné v tom zmysle, že majú gramatiku aj slovnú zásobu a ľudia sa ich môžu naučiť. Vznikli však pre televíziu a film a mimo fanúšikovskej obce ich používa málo ľudí.

### Je umelý jazyk to isté ako nárečie alebo pidžin?

Nie. Nárečie alebo pidžin sa vyvíja časom medzi svojimi hovoriacimi, kým umelý jazyk je navrhnutý zámerne. Lingua Franca Nova je inšpirovaná pidžinom, ale navrhol ju jediný autor.

### Ktorý umelý jazyk je najľahší na učenie?

Záleží na účele. Toki pona má najmenšiu slovnú zásobu, asi 120–137 základných slov, ale nie je určená na presnú každodennú komunikáciu. Medzi jazykmi určenými na plnohodnotnú komunikáciu má esperanto pravidelnú gramatiku a ďaleko najviac študentov a študijných materiálov. Pozri [Najľahší jazyk na učenie?](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/najlahsi-jazyk/) a [Ako sa naučiť esperanto](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/ako-sa-naucit-esperanto/).

## Zdroje

- Wikipedia, [Constructed language](https://en.wikipedia.org/wiki/Constructed_language), [International auxiliary language](https://en.wikipedia.org/wiki/International_auxiliary_language) a [List of constructed languages](https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_constructed_languages)
- Wikipedia (de), [Plansprache](https://de.wikipedia.org/wiki/Plansprache)
- Carolina González, [*Inventing Languages: A Practical Introduction*](https://www.cambridge.org/core/books/inventing-languages/A56FF6DB251BDDE3313E70B7B1B88778), Cambridge University Press, 2025
- Wikipedia, [Lingua Ignota](https://en.wikipedia.org/wiki/Lingua_Ignota), [Solresol](https://en.wikipedia.org/wiki/Solresol), [Latino sine flexione](https://en.wikipedia.org/wiki/Latino_sine_flexione), [Blissymbols](https://en.wikipedia.org/wiki/Blissymbols), [Ithkuil](https://en.wikipedia.org/wiki/Ithkuil), [Kotava](https://en.wikipedia.org/wiki/Kotava), [Láadan](https://en.wikipedia.org/wiki/L%C3%A1adan), [Toki Pona](https://en.wikipedia.org/wiki/Toki_Pona), [Na'vi language](https://en.wikipedia.org/wiki/Na%CA%BCvi_language), [Dothraki language](https://en.wikipedia.org/wiki/Dothraki_language)
- Babbel, [The history of Solresol](https://www.babbel.com/en/magazine/what-is-solresol) a [The story of Blissymbolics](https://www.babbel.com/en/magazine/what-is-blissymbolics)
- Mental Floss, [Constructed languages you can learn](https://www.mentalfloss.com/language/constructed-languages-you-can-learn) (Okrentin odhad pre klingónčinu; loglan a lojban)
- Klingon Language Institute, [Klingon history](https://www.kli.org/about-klingon/klingon-history/)
- Mother Jones, [The linguist behind Avatar](https://motherjones.com/politics/2010/02/linguist-behind-avatar); WHYY, [He brought Game of Thrones languages to life](https://whyy.org/articles/he-brought-game-of-thrones-languages-to-life/)
- Lojban wiki, [About Lojban](https://mw.lojban.org/papri/About_Lojban) a [Logical Language History](https://tiki.lojban.org/Logical+Language+History)
- Tolkien Gateway, [Qenyaqetsa](https://tolkiengateway.net/wiki/Qenyaqetsa); Ardalambion, [The Qenya Lexicon reviewed](https://ardalambion.net/qlreview.htm)
- ithkuil.place, [Ithkuil: A Philosophical Design for a Hypothetical Language (2004 mirror)](https://ithkuil.place/mirror/2004-en/index.htm)
- Conlang Atlas of Language Structures, [Kotava](https://cals.info/language/kotava/); Le Petit Prince in languages, [Kotava](https://lepetitprince.eu/world/artificial/kotava/)
- Jayeless.net, [Lingua Franca Nova](https://www.jayeless.net/lingua-franca-nova); Lingclusive, [The Elefen in the room](https://www.lingclusive.com/post/lingua-franca-nova)
- Omniglot, [Slovio](https://www.omniglot.com/writing/slovio.htm); Encyclopaedia Britannica 1911, [Volapük](https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Volap%C3%BCk) (Idiom Neutral a Akadémia volapüku)
- Jan van Steenbergen, [A short history of Interslavic](http://steen.free.fr/interslavic/history.html)
- SIL International, stránky kódov ISO 639-3: [epo](https://iso639-3.sil.org/code/epo), [vol](https://iso639-3.sil.org/code/vol), [ido](https://iso639-3.sil.org/code/ido), [ile](https://iso639-3.sil.org/code/ile), [nov](https://iso639-3.sil.org/code/nov), [ina](https://iso639-3.sil.org/code/ina), [jbo](https://iso639-3.sil.org/code/jbo), [tlh](https://iso639-3.sil.org/code/tlh), [tok](https://iso639-3.sil.org/code/tok), [isv](https://iso639-3.sil.org/code/isv), [lfn](https://iso639-3.sil.org/code/lfn), [avk](https://iso639-3.sil.org/code/avk), [qya](https://iso639-3.sil.org/code/qya), [sjn](https://iso639-3.sil.org/code/sjn), [zbl](https://iso639-3.sil.org/code/zbl), [art](https://iso639-3.sil.org/code/art)
- Libera Folio, ["Nova takso: 60.000 parolas Esperanton"](https://www.liberafolio.org/2017/02/13/nova-takso-60-000-parolas-esperanton/) (Nielsen, 2017); *Ethnologue*, [Esperanto entry, 16th edition](https://web.archive.org/web/20090822095633/http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=epo) (2009)
- Jan Tamalu a ďalší, [Results of the 2024 Toki Pona census](https://tokiponacensus.github.io/results2024); [Toki Pona official site](https://tokipona.org/)
- Ido Foundation, [IDO](https://idofonduro.org/wp/index.php/en/ido/); Detlev Blanke (2000), citovaný v: Sabine Fiedler, [Phraseology in planned languages](https://books.google.com/books?id=CAIZ9BHOkBwC&pg=PA779), 2007
- Wikipedia, [Volapük](https://en.wikipedia.org/wiki/Volap%C3%BCk), [Ido](https://en.wikipedia.org/wiki/Ido), [Interlingue](https://en.wikipedia.org/wiki/Interlingue), [Novial](https://en.wikipedia.org/wiki/Novial), [Interlingua](https://en.wikipedia.org/wiki/Interlingua), [Lojban](https://en.wikipedia.org/wiki/Lojban), [Klingon language](https://en.wikipedia.org/wiki/Klingon_language), [Interslavic](https://en.wikipedia.org/wiki/Interslavic); pozri aj zdroje stránky [Esperanto vs. ido, volapük, interlingua a ďalšie jazyky](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/porovnanie-planovych-jazykov/)