# Abeceda a výslovnosť esperanta: 28 písmen a prízvuk

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Esperanto má 28 písmen a každé z nich má jeden zvuk. Všetky písmená so slovenským ekvivalentom, IPA a príkladom plus pravidlo o prízvuku, písané pre Slovákov.

Esperantská abeceda má **28 písmen**: 5 samohlások (a, e, i, o, u) a 23 spoluhlások. Každé písmeno má jeden základný zvuk, vyslovuje sa každé písmeno a žiadne nie je nemé. Šesť písmen nesie znamienko – **ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ, ŭ** – a písmená q, w, x a y do abecedy nepatria. Pre hovoriacich po slovensky je to dobrá správa: päť z týchto šiestich písmen zodpovedá slovenským hláskam č, dž, ch, ž a š a *ŭ* sa číta ako „u“ v slove „auto“.

## Všetkých 28 písmen

Názvy písmen sa riadia jednoduchým vzorom: samohláska sa volá sama, spoluhláska pridáva *-o* (*bo, co, ĉo*). Slovenské ekvivalenty sú približné; stĺpec IPA vychádza z PMEG, štandardnej referenčnej gramatiky.

| Písmeno | Názov | IPA | Znie ako (po slovensky) | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| A a | a | [a] | ako v slove „d**a**r“ | *akvo* – „voda“ |
| B b | bo | [b] | ako v slove „**b**ocian“ | *bona* – „dobrý“ |
| C c | co | [ts] | ako v slove „**c**ena“ – nikdy ako *k* ani *s* | *paco* – „mier“ |
| Ĉ ĉ | ĉo | [tʃ] | ako v slove „**č**aj“ | *ĉokolado* – „čokoláda“ |
| D d | do | [d] | ako v slove „**d**om“ | *domo* – „dom“ |
| E e | e | [e] | ako v slove „p**e**s“ – nikdy ako „ej“ | *eta* – „drobný“ |
| F f | fo | [f] | ako v slove „**f**arba“ | *familio* – „rodina“ |
| G g | go | [ɡ] | ako v slove „**g**uma“ – vždy tvrdé | *granda* – „veľký“ |
| Ĝ ĝ | ĝo | [dʒ] | ako v slove „**dž**em“ | *ĝardeno* – „záhrada“ |
| H h | ho | [h] | neznelý dych, podobný „h“ v slove „**h**ora“ (pozri nižšie) | *hundo* – „pes“ |
| Ĥ ĥ | ĥo | [x] | ako v slove „**ch**lieb“ | *ĥoro* – „zbor“ |
| I i | i | [i] | ako v slove „m**i**sa“ | *infano* – „dieťa“ |
| J j | jo | [j] | ako v slove „**j**ama“ | *jes* – „áno“ |
| Ĵ ĵ | ĵo | [ʒ] | ako v slove „**ž**aba“ | *ĵurnalo* – „noviny“ |
| K k | ko | [k] | ako v slove „**k**oza“ | *kato* – „mačka“ |
| L l | lo | [l] | ako v slove „**l**ampa“ | *lingvo* – „jazyk“ |
| M m | mo | [m] | ako v slove „**m**ost“ | *mano* – „ruka“ |
| N n | no | [n] | ako v slove „**n**oc“ | *nokto* – „noc“ |
| O o | o | [o] | ako v slove „d**o**m“ – čisté o, nikdy dvojhláska ako v „kôň“ | *ovo* – „vajce“ |
| P p | po | [p] | ako v slove „**p**es“ | *pano* – „chlieb“ |
| R r | ro | [r] | kmitavé r ako v slove „**r**ok“ | *rozo* – „ruža“ |
| S s | so | [s] | ako v slove „**s**ova“ – nikdy ako *z* | *suno* – „slnko“ |
| Ŝ ŝ | ŝo | [ʃ] | ako v slove „**š**kola“ | *ŝipo* – „loď“ |
| T t | to | [t] | ako v slove „**t**ak“ | *tago* – „deň“ |
| U u | u | [u] | ako v slove „r**u**ka“ | *urbo* – „mesto“ |
| Ŭ ŭ | ŭo | [w] | polosamohláskové u z dvojhlásky v slove „a**u**to“ | *aŭto* – „auto“ |
| V v | vo | [v] | ako v slove „**v**lak“ | *vivo* – „život“ |
| Z z | zo | [z] | ako v slove „**z**ima“ | *zebro* – „zebra“ |

*Fundamento de Esperanto* z roku 1905 uvádza ako oporu anglické slová, napríklad „make“ pre *e* a „not“ pre *o*. Vo väčšine dnešných anglických výslovností ide v nich o dvojhlásky alebo o iné samohlásky. Hovoriaci po slovensky to majú jednoduché: slovenské samohlásky sú (okrem dvojhlások ia, ie, iu a ô) čisté a nemenné a také majú byť aj esperantské. Na dĺžke samohlásky nezáleží (PMEG).

## Kde je prízvuk?

Prízvuk vždy padá na **predposlednú samohlásku** slova. Písmená *j* a *ŭ* samohláskami nie sú, takže sa nepočítajú.

Každá samohláska tvorí jednu slabiku; prízvučná je označená

V *ĉiutage* „každý deň“ tvorí *i* aj *u* samostatnú slabiku, takže prízvuk padá na *ta*. V *Eŭropo* „Európa“ a *kiuj* „ktorí, ktoré (mn. č.)“ tvorí každá z dvojíc *eŭ* a *uj* jednu slabiku.

| Slovo | Slabiky | Význam |
|---|---|---|
| *saluton* | sa-**LU**-ton | „ahoj“ |
| *familio* | fa-mi-**LI**-o | „rodina“ |
| *radio* | ra-**DI**-o | „rádio“ |
| *ankaŭ* | **AN**-kaŭ | „tiež“ |
| *hodiaŭ* | ho-**DI**-aŭ | „dnes“ |
| *Esperanto* | es-pe-**RAN**-to | „esperanto“ |

*I* a *u* vedľa inej samohlásky tvoria plnú slabiku, preto sa hovorí *fa-mi-LI-o*, nie „fa-MIL-jo“. Keď sa v poézii alebo v piesňach koncovka podstatných mien *-o* vynechá a nahradí apostrofom, prízvuk zostane tam, kde bol: *famili'* sa povie fa-mi-**LI**.

## Dvojice samohlások (dvojhlásky)

Šesť spojení samohlásky s *j* alebo *ŭ* tvorí jednu slabiku. PMEG ich opisuje ako samohlásku a polosamohlásku; učebnice ich často nazývajú dvojhláskami.

| Dvojica | Znie ako | Príklad |
|---|---|---|
| aj | ako v slove „kr**aj**“ | *kaj* – „a“ |
| ej | ako v slove „d**ej**“ | *plej* – „najviac“ |
| oj | ako v slove „str**oj**“ | *hundoj* – „psy“ |
| uj | ako v slove „k**uj**“ | *kiuj* – „ktorí, ktoré (mn. č.)“ |
| aŭ | ako v slove „**au**to“ | *aŭto* – „auto“ |
| eŭ | ako v slove „**eu**ro“ | *Eŭropo* – „Európa“ |

V bežných slovách *ŭ* takmer vždy nasleduje po *a* alebo *e* a Akadémia esperanta v roku 2023 odporučila tento zvyk zachovať aj pri nových slovách. V *akvo* „voda“ a *kvin* „päť“ sa po *k* číta obyčajné *v*, ako v slovenských slovách „kvapka“ a „kvet“; písmeno *w* v esperante nie je.

## Ako vysloviť esperantské r

PMEG odporúča **kmitavé (vibrujúce) r**, tvorené pri zuboch, aké pozná slovenčina, španielčina alebo taliančina. Rovnako správne je jazýčkové (uvulárne) *r*, aké sa vyskytuje v niektorých francúzskych alebo nemeckých výslovnostiach. V praxi hovoriaci používajú aj iné druhy *r* a rozumie sa im. Záleží na dvoch veciach: *r* nezamieňať s *l* (*revi* „snívať“ × *levi* „zdvihnúť“) a nevynechávať ho po samohláske (*parko* „park“ nesmie znieť ako *pako* „balík“).

## Písanie bez ĉ, ĝ, ŝ: h-systém a x-systém

Keď písmená so znamienkami nemôžete napísať, existujú dva náhradné zápisy. **H-systém** pochádza priamo z Fundamenta: píše sa *ch, gh, hh, jh, sh* a obyčajné *u* namiesto *ŭ*. Môže byť nejednoznačný: *flughaveno* „letisko“ je *flug-haven-o*, nie *fluĝaveno*. Pozor, v h-systéme znamená *ch* písmeno *ĉ*, teda slovenské „č“, nie slovenské „ch“. **X-systém** pridáva *x*, ktoré nie je esperantským písmenom: *cx, gx, hx, jx, sx, ux*. Je neoficiálny, ale jednoznačný a na internete bežný. Akadémia esperanta prijala náhradné zápisy v roku 2007 pre technické potreby.

## Tipy pre hovoriacich po slovensky

Väčšina písmen sa číta rovnako ako po slovensky. Pozor len na tieto miesta:

- ***ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ* = č, dž, ch, ž, š.** Znamienko nad nimi je **strieška** (cirkumflex), nie mäkčeň: *ĉ* (U+0109) a *č* (U+010D) sú v Unicode dve rôzne písmená. Skúste to na slove *ĉiuĵaŭde* „každý štvrtok“: číta sa „či-u-ŽAU-de“ a obsahuje hneď tri osobitné písmená. Slovenské „ch“ a „dž“ sa píšu dvoma znakmi, esperanto na ne má po jednom: *ĥ* a *ĝ*.
- ***ŭ* je polosamohláska.** Nad ním je malý oblúčik (breve). Znie ako druhá časť dvojhlásky v slovách „auto“ a „euro“ a v bežných slovách sa píše takmer výlučne v *aŭ* a *eŭ*. Bez znamienka by *u* po samohláske tvorilo samostatnú slabiku, ako po slovensky v slovách „na-učiť“ a „ne-uznať“ (pozri *ĉi-u-ĴAŬ-de* vyššie).
- **Prízvuk je inde než v slovenčine.** Spisovná slovenčina prízvukuje vždy prvú slabiku, esperanto predposlednú: *es-pe-RAN-to*, nie „ES-pe-ran-to“. U dvojslabičných slov (*KA-to*, *DO-mo*) sa oba spôsoby zhodujú, u dlhších nie.
- **Znelé spoluhlásky na konci slova zostávajú znelé.** Slovenčina pred pauzou vyslovuje znelé spoluhlásky na konci slova neznelo: „hrad“ sa číta ako „hrat“ a „dub“ ako „dup“. V esperante je to chyba: *sed* „ale“ sa číta „sed“, nie „set“, a *apud* „vedľa“ sa číta „apud“, nie „aput“ (PMEG).
- **Pred *i* a *e* nemäkčite *d, t, n, l*.** V domácich slovách slovenčina vyslovuje *d, t, n, l* pred *i, í, e, ia, ie, iu* mäkko („divadlo“, „ticho“, „telo“, „lipa“); v cudzích slovách tvrdo („diktát“, „politika“, „tím“). V esperante ich čítajte vždy tvrdo, ako v slovách „diktát“ a „politika“: *diri* „povedať“, *tiu* „ten“, *nigra* „čierny“, *lerni* „učiť sa“.
- **Dĺžka samohlások a slovenské znaky.** Slovenské *á, ä, é, í, ó, ô, ú, ý, ĺ, ŕ, ď, ť, ň, ľ* esperanto nepozná a dĺžka samohlásky nič nerozlišuje. Slovenské *y* a *ý* sa v esperante píšu ako *i*: *sistemo* „systém“. Dvojhlásky *ia, ie, iu* v esperante neexistujú: *kiel* sa číta KI-el, *kiu* KI-u a *familio* fa-mi-LI-o, vždy s osobitnou slabikou pre *i*.
- ***h* a *ĥ* sú dve rôzne písmená.** *Ĥ* je ako slovenské „ch“ v slove „chlieb“. *H* je neznelý dych; slovenské „h“ je znelé [ɦ], PMEG však pripúšťa znelé *h* medzi samohláskami, takže vám to nebude robiť problémy. *Ĥ* je najvzácnejšie písmeno a viaceré slová s ním majú tvary s *k*: *ĥemio* = *kemio* „chémia“.

Ďalší krok: naučte sa slová, ktoré začujete ako prvé, v článku [Základné frázy v esperante](https://esperantopedia.org/sk/frazy/zakladne-frazy/).

## Časté otázky

### Koľko písmen má esperantská abeceda?

Má 28 písmen: latinku bez q, w, x a y a k tomu šesť písmen so znamienkami: ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ a ŭ.

### Číta sa esperanto tak, ako sa píše?

Áno. Každé písmeno znamená jeden zvuk a vyslovuje sa každé písmeno. Keď poznáte 28 písmen a pravidlo o prízvuku, prečítate nahlas ľubovoľné slovo.

### Čítajú sa písmená esperanta ako po slovensky?

Väčšina z nich áno: *b, c, d, f, g, j, k, l, m, n, p, r, s, t, v, z* sa čítajú ako po slovensky, *ĉ* ako „č“, *ĝ* ako „dž“, *ĥ* ako „ch“, *ĵ* ako „ž“ a *ŝ* ako „š“. Líši sa prízvuk (predposledná slabika namiesto prvej), esperanto na konci slova znelé spoluhlásky neoslabuje a *d, t, n, l* pred *i* a *e* nemäkčí; *h* je neznelé, no rozdiel oproti slovenskému „h“ nevadí.

### Kde je prízvuk v esperantských slovách?

Vždy na predposlednej samohláske: *ta-BLO* je zle, *TA-blo* „stôl“ je správne. Písmená *j* a *ŭ* sa za samohlásky nepočítajú.

### Prečo esperanto používa písmená ako ĉ a ŝ?

Každý zvuk potrebuje práve jedno písmeno. Namiesto dvojíc ako *ch* alebo *sh* esperanto používa jedno písmeno so znamienkom, takže pravopis nikdy nie je nejednoznačný.

### Ako napísať ĉ, ĝ a ŝ?

V telefóne pridajte do klávesnice esperanto (Gboard ho podporuje na Androide aj na iPhone) a podržte písmeno, napríklad *c* pre *ĉ*. V počítači nainštalujte esperantské rozloženie klávesnice alebo píšte x-systémom (*cx, gx, sx*); náš slovník aj cvičenia v kurze ho prevádzajú počas písania.

## Zdroje

- [PMEG: Literoj (abeceda a názvy písmen)](https://bertilow.com/pmeg/skribo_elparolo/skribo/literoj.html)
- [PMEG: Bazaj elparolaj reguloj (výslovnosť, prízvuk, r, ĥ, h, znelosť na konci slova)](https://bertilow.com/pmeg/skribo_elparolo/elparolo/bazaj_reguloj.html)
- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (1905)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [Akademio de Esperanto: Pri apartaj teknikaj bezonoj (2007)](https://www.akademio-de-esperanto.org/decidoj/apartaj_teknikaj_bezonoj.html)
- [Akademio de Esperanto: Deklaro pri la Esperanta litero ŭ (2023)](https://www.akademio-de-esperanto.org/decidoj/pri-la-litero-u.html)
- [Vikipedio: X-sistemo](https://eo.wikipedia.org/wiki/X-sistemo)
- [Slovak phonology](https://en.wikipedia.org/wiki/Slovak_phonology) – Wikipédia (po anglicky) (prízvuk na prvej slabike, znelé [ɦ] pre „h“, ch = [x]) a [Esperanto phonology](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_phonology) – Wikipédia (po anglicky)
- J. Findra, [Ústny jazykový prejav a spodobovanie](https://www.e-obce.sk/clanky/1376.html), „Verejná správa“ 6/2010 (znelé spoluhlásky na konci slova pred pauzou sa vyslovujú neznelo)
- [Pravidlá slovenského pravopisu](https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf), 3. vyd., Veda 2000, časť 4 (mäkké spoluhlásky *ď, ť, ň, ľ* písané ako *d, t, n, l* pred *e, i, í* v domácich slovách a výnimky v cudzích slovách)