# Lekcia esperanta 10: tvorenie slov, predpony a prípony

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-10/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Jeden koreň, mnoho slov: z lerni je lernejo „škola“ a malsanulejo znamená „nemocnica“. Naučte sa mal-, -ej-, -ist-, -in-, -et-, -eg-, -ul- a -an-.

V tejto lekcii sa naučíte trik, vďaka ktorému esperantská slovná zásoba rastie tak rýchlo: skladanie slov z častí. Koreň, k nemu predpona alebo prípona a koncovka dajú nové slovo, ktorému porozumiete bez slovníka: *lern·ej·o* „učiť sa + miesto + podstatné meno“ = „škola“. Naučíte sa osem najužitočnejších predpôn a prípon – *mal-, -ej-, -ist-, -in-, -et-, -eg-, -ul-* a *-an-* – a uvidíte, ako z jedného koreňa vyrastie celá rodina slov.

## Dialóg

Na kongrese je večer hier. Juma, ktorý viedol internetovú skupinu z lekcie 1, moderuje slovnú hru.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| **Juma:** Bonvenon al la vortludo! La reguloj estas simplaj: mi diras vorton, kaj vi faras novajn vortojn. | Vitajte pri slovnej hre! Pravidlá sú jednoduché: ja poviem slovo a vy z neho utvoríte nové slová. |
| **Juma:** La unua vorto: *granda*. Kio estas la malo? | Prvé slovo: *granda* „veľký“. Aký je jeho opak? |
| **Ana:** Malgranda! | Malý! |
| **Juma:** Ĝuste! Kaj tre, tre granda? | Správne! A veľmi, veľmi veľký? |
| **Tomo:** Grandega! Kiel la kongresejo! | Obrovský! Ako kongresové centrum! |
| **Juma:** Bonege. Nun: *lerni*. Kiel ni nomas la lokon, kie oni lernas? | Výborne. Teraz: *lerni* „učiť sa“. Ako voláme miesto, kde sa učí? |
| **Keiko:** Lernejo! | Škola! |
| **Juma:** Kaj la personon, kiu instruas tie? | A človeka, ktorý tam učí? |
| **Ana:** Instruisto – aŭ instruistino, se ŝi estas virino. | Učiteľ – alebo učiteľka, ak je to žena. |
| **Juma:** Perfekte! Kaj ni ĉiuj ĉi tie, ĉe la kongreso? | Perfektné! A my všetci tu na kongrese? |
| **Tomo:** Ni estas kongresanoj! | Sme účastníci kongresu! |
| **Juma:** Jes! Lasta vorto: *domo*. Kaj malgranda domo? | Áno! Posledné slovo: *domo* „dom“. A malý dom? |
| **Keiko:** Dometo! | Domček! |
| **Juma:** Kaj persono, kiu estas juna? | A človek, ktorý je mladý? |
| **Ana:** Junulo! Kiel ni! | Mladý človek! Ako my! |
| **Juma:** Ha ha! Gratulon – vi ĉiuj gajnis! | Haha! Gratulujem – vyhrali ste všetci! |

*Kie* a *kiu* spájajú aj dve časti vety: *la lokon, kie oni lernas* – „miesto, kde sa učí“; *la personon, kiu instruas* – „človeka, ktorý učí“. Rovnako ako slovenské „kde“ a „ktorý“.

## Nové slová

| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| *vortludo* | slovná hra | *vorto* „slovo“ + *ludo* „hra“ |
| *regulo* | pravidlo | |
| *simpla* | jednoduchý | |
| *diri* | povedať, hovoriť | |
| *malo* | opak | *mal-* ako samostatné slovo |
| *loko* | miesto | |
| *oni* | (neurčito) sa, ľudia | pozor: slovenské „oni“ je *ili*! *kie oni lernas* „kde sa učí“ |
| *instrui* | učiť (niekoho) | *lerni* „učiť sa“ |
| *persono* | osoba, človek | |
| *virino* | žena | *viro* „muž“ |
| *domo* | dom | |
| *juna* | mladý | *maljuna* „starý (o ľuďoch)“ |
| *lasta* | posledný | |
| *gajni* | vyhrať, získať | |
| *gratulon!* | gratulujem! | |
| *se* | ak, keď | |
| *lernejo* | škola | *lern-* + *-ej-* |
| *instruisto* | učiteľ | *instru-* + *-ist-* |
| *kongresano* | účastník kongresu | *kongres-* + *-an-* |
| *dometo* | domček, chalúpka | *dom-* + *-et-* |
| *grandega* | obrovský | *grand-* + *-eg-* |
| *junulo* | mladý človek, mladík | *jun-* + *-ul-* |
| *malsanulejo* | nemocnica | *mal-* + *san-* + *-ul-* + *-ej-* |

**Pozor, falošný priateľ: *oni*.** Esperantské *oni* neznamená slovenské „oni“! Je to neurčité zámeno: *Oni parolas Esperanton tie* – „Hovorí sa tam po esperantsky“. Slovenské „oni“ a „ony“ sú *ili*. Veta z dialógu *kie oni lernas* teda znamená „kde sa učí“, nie „kde sa oni učia“. Viac o *oni* na stránke o [zámenách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/).

Esperanto má aj dve slovesá tam, kde slovenčina vystačí s jedným: *instrui* „učiť (niekoho)“ a *lerni* „učiť sa“. *Ana instruas* je „Ana učí“, *Ana lernas* „Ana sa učí“.

## Gramatika

### Ako funguje tvorenie slov

Esperantské slovo sa skladá z koreňa, prípadných predpôn a prípon a koncovky. Koncovka hovorí, aký je to slovný druh – *-o* podstatné meno, *-a* prídavné meno, *-e* príslovka, *-i* sloveso – a predpony a prípony pridávajú význam. *Fundamento* (pravidlo 11) hovorí, že nové slová vznikajú spájaním existujúcich častí. Viac na stránke o [tvorení slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/).

lernejo = škola | lern = učiť sa
kongresano = účastník kongresu | kongres = kongres
malsanulejo = nemocnica | san = zdravý

Mechanizmus poznáte zo slovenčiny: „učebňa“ je miesto, kde sa učí, „učiteľ“ ten, kto učí, „domček“ malý dom. Rozdiel je jediný – v esperante všetko funguje pravidelne a pri každom koreni.

### Osem predpôn a prípon na začiatok

Esperanto má 10 oficiálnych predpôn a 31 prípon. Týchto osem pokrýva veľkú časť každodenných slov. Úplné zoznamy nájdete na stránkach o [predponách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/) a [príponách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

| Predpona, prípona | Význam | Príklady |
|---|---|---|
| *mal-* | opak | *granda* → *malgranda* „malý“; *fermi* „zatvoriť“ → *malfermi* „otvoriť“ |
| *-ej-* | miesto na | *lerni* → *lernejo* „škola“; *kafo* → *kafejo* „kaviareň“ |
| *-ist-* | povolanie, odborník | *instrui* → *instruisto* „učiteľ“; *programo* → *programisto* „programátor“ |
| *-in-* | ženský náprotivok | *amiko* → *amikino* „kamarátka“; *instruisto* → *instruistino* „učiteľka“ |
| *-et-* | malý, slabší | *domo* → *dometo* „domček“; *ridi* „smiať sa“ → *rideti* „usmievať sa“ |
| *-eg-* | veľký, silnejší | *granda* → *grandega* „obrovský“; *pluvo* „dážď“ → *pluvego* „lejak“ |
| *-ul-* | človek s danou vlastnosťou | *juna* → *junulo* „mladý človek“; *riĉa* „bohatý“ → *riĉulo* „boháč“ |
| *-an-* | člen, obyvateľ | *kongreso* → *kongresano* „účastník kongresu“; *urbo* → *urbano* „mešťan“ |

Mnohé z nich majú slovenské náprotivky. *-et-* zodpovedá zdrobneninám („dom – domček“, *domo – dometo*), *-in-* prípone „-ka“ („učiteľ – učiteľka“, *instruisto – instruistino*), *-an-* prípone „-an“ („mešťan“, *urbano*) a *-ist-* prípone „-ista“ („pianista“, *pianisto*).

:::match Čo znamenajú predpony a prípony?
mal- = opak
-ej- = miesto na…
-ist- = povolanie
-et- = malý, slabší
-eg- = veľký, silnejší
-ul- = človek s danou vlastnosťou
:::

### Zmeňte koncovku, zmení sa slovný druh

Ten istý koreň sa stane podstatným menom, prídavným menom, príslovkou alebo slovesom len zmenou koncovky.

| Koncovka | Slovo | Význam |
|---|---|---|
| *-o* (podstatné meno) | *kanto* | pieseň |
| *-i* (sloveso) | *kanti* | spievať |
| *-a* (prídavné meno) | *kanta* | spevácky, piesňový |
| *-e* (príslovka) | *kante* | spevom, spievajúc |

:::ending Jeden koreň, štyri koncovky
- o a e i
? pieseň
= kant[o]
? Ana rada spieva.
= Ana ŝatas kant[i].
? Tá práca je zaujímavá.
= La labor[o] estas interes[a].
? Tomo dobre varí.
= Tomo kuiras bon[e].
? zdravý chlapec
= san[a] knab[o]
:::

### Jeden koreň, celá rodina

Naučte sa koreň *san-* „zdravý“ a rozumiete celej rodine slov. Náš [slovník esperanta](https://esperantopedia.org/sk/slovnik/) ukazuje pri každom hesle jeho časti aj rodinu slov.

| Slovo | Význam |
|---|---|
| *sana* | zdravý |
| *sano* | zdravie |
| *malsana* | chorý |
| *malsano* | choroba |
| *malsanulo* | pacient, chorý |
| *malsanulejo* | nemocnica |
| *saniĝi* | uzdraviť sa |

Po slovensky sú to rôzne slová („zdravý“, „chorý“, „pacient“, „nemocnica“), v esperante sa naučíte jeden koreň a niekoľko prípon.

Prípona *-iĝ-* v *saniĝi* znamená „stať sa (nejakým)“: už ste ju stretli v *renkontiĝi*, *nomiĝi*, *komenciĝi* a *turniĝi*. Často zodpovedá slovenskému zvratnému „sa“: „stretnúť sa“, „volať sa“, „začať sa“, „otočiť sa“. Nie každé slovenské „sa“ je však *-iĝ-*: „smiať sa“ je *ridi*, „učiť sa“ *lerni*, „báť sa“ *timi*.

### Predpony a prípony môžu stáť samostatne

Keďže predpony a prípony sú samy koreňmi, môžu dostať koncovku a stať sa slovami: *malo* „opak“, *ejo* „miesto“, *eta* „drobný“, *ega* „obrovský“, *ino* „žena, samica“. Obzvlášť častá je príslovka *ege* „nesmierne“: *ege bona* – „nesmierne dobrý“.

:::write Utvorte jedno slovo
? jedáleň – miesto na jedenie (*manĝi* + *-ej-*)
= manĝejo
? malý stôl (*tablo*)
= tableto
? kuchár – človek, ktorý varí ako povolanie (*kuiri*)
= kuiristo
! kuirejo → *Kuirejo* je kuchyňa, miesto na varenie. Pre človeka, ktorý varí ako povolanie, použite *-ist-*.
? veľmi silný vietor, víchrica (*vento*)
= ventego
? člen rodiny (*familio*)
= familiano
:::

## Precvičovanie

:::quiz Precvičovanie k lekcii 10
? Čo znamená *malbela*?
- veľmi krásny
- škaredý *
- krásne miesto
? Ktorá prípona znamená „miesto“?
- -ej- *
- -et-
- -eg-
? Preložte jedným slovom: „učiteľka“
= instruistino
? Čo je *dometo*?
- veľký dom
- malý dom *
- žena v domácnosti
? Čo znamená *mal·san·ul·ej·o*?
- nemocnica *
- lekár
- liek
? Preložte jedným slovom: „obrovský, veľmi veľký“
= grandega
? Ktoré slovo znamená „účastník kongresu“?
- *kongresisto*
- *kongresano* *
- *kongresejo*
? Preložte jedným slovom: „mladý človek“
= junulo
? Aký je opak slova *nova*?
= malnova
? Ktoré slovo označuje povolanie?
- *lernejo*
- *instruisto* *
- *lernanto*
:::

## Kultúrne okienko

Esperanto má vlastnú literatúru, písanú aj prekladanú od roku 1887. Spisovatelia ako Kálmán Kalocsay, Julio Baghy a škótsky básnik William Auld písali pôvodnú poéziu aj romány a Auld preložil „Pána prsteňov“ (1995–97). Všetky esperantské knihy nikto nespočítal; jeden prehľad odhaduje okolo roku 2000 asi 10 000 titulov. Preskúmajte [esperantskú literatúru](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/literatura/).

## Časté otázky

### Koľko predpôn a prípon má esperanto?

Oficiálnych predpôn je 10 a prípon 31, k tomu šesť prípon pre príčastia. Nepotrebujete ich všetky naraz; osem z tejto lekcie pokrýva veľkú časť bežnej reči.

### Môžem si vymýšľať vlastné slová?

Áno, v rozumných medziach. Keď je spojenie jasné a bežné slovo pre ten význam ešte neexistuje, ľudia mu porozumejú. Ak už známe slovo existuje, použite ho: *malsanulejo* „nemocnica“ pochopí každý (nájdete aj *hospitalo*).

### Je *malbona* naozaj bežné slovo pre „zlý“?

Áno. *Malbona* „zlý“ je štandardné slovo, rovnako ako *malgranda* „malý“. Začiatočníkom pripadajú slová s *mal-* spočiatku zvláštne, ale používa ich každý hovoriaci.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 11, zložené slová)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG: Vortfarado – principoj (zásady tvorenia slov)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/principoj/index.html)
- [PMEG: Prefiksoj (zoznam desiatich predpôn)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/index.html)
- [PMEG: Sufiksoj (zoznam 31 prípon)](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/index.html)
- [PMEG: MAL](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/mal.html)
- [Universala Vortaro (Fundamento, 1905)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/universala_vortaro.html)
- [Wikipedia: William Auld (po anglicky)](https://en.wikipedia.org/wiki/William_Auld)
- [Wikipedia: Translations of The Lord of the Rings (po anglicky)](https://en.wikipedia.org/wiki/Translations_of_The_Lord_of_the_Rings)
- [EBSCO Research Starters: Esperanto (po anglicky)](https://www.ebsco.com/research-starters/social-sciences-and-humanities/esperanto)