# Lekcia esperanta 2: rodina, podstatné mená a množné číslo

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-2/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Podstatné mená v esperante sa končia na -o, množné číslo pridáva -j a člen la je len jeden. Naučte sa slová o rodine, mia, via a jen.

V tejto lekcii spoznáte, ako fungujú esperantské podstatné mená. Každé podstatné meno sa končí na *-o*, množné číslo pridáva *-j* a jediný člen, *la*, stojí pri všetkých podstatných menách. Rodinu opíšete pomocou *mia* – „môj“, na veci ukážete slovom *jen* – „hľa, tu je“ a ďalších ľudí pridáte slovami *kaj* – „a“ a *ankaŭ* – „aj, tiež“.

## Dialóg

O týždeň neskôr majú Ana a Tomo videohovor. Ana ukazuje fotku svojej rodiny.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| **Ana:** Saluton, Tomo! Jen foto de mia familio. | Ahoj, Tomo! Tu je fotka mojej rodiny. |
| **Tomo:** Saluton! Ho, granda familio! | Ahoj! Ó, veľká rodina! |
| **Ana:** Jes! Jen miaj gepatroj, Paulo kaj Rita. | Áno! Toto sú moji rodičia, Paulo a Rita. |
| **Tomo:** Kaj la knabo? | A ten chlapec? |
| **Ana:** La knabo estas mia frato, Pedro. Li estas studento, kiel mi. | Ten chlapec je môj brat Pedro. Je študent ako ja. |
| **Tomo:** Kaj la du knabinoj? | A tie dve dievčatá? |
| **Ana:** Ili estas miaj fratinoj, Bia kaj Lara. Ili estas ĝemeloj. | To sú moje sestry, Bia a Lara. Sú to dvojičky. |
| **Tomo:** Kaj la kato? | A tá mačka? |
| **Ana:** La kato estas Kafo. Ĝi estas la ĉefo de la familio! | Tá mačka je Kafo („Káva“). Je to šéfka celej rodiny! |
| **Tomo:** Ha ha! Jen ankaŭ mia familio: miaj gepatroj, mia fratino Marta kaj mi. | Haha! A tu je aj moja rodina: moji rodičia, moja sestra Marta a ja. |
| **Ana:** Kaj la sinjorino? | A tá pani? |
| **Tomo:** Ŝi estas mia avino, Zofia. Ŝi estas la ĉefo de nia familio! | To je moja babka Zofia. Tá je šéfkou našej rodiny! |
| **Ana:** Ha ha! Kafo kaj Zofia – du ĉefoj! | Haha! Kafo a Zofia – dve šéfky! |

## Nové slová

| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| *familio* | rodina | podstatné meno |
| *foto* | fotka, fotografia | |
| *patro* | otec | *patrino* „matka“ |
| *gepatroj* | rodičia | *ge-* = obe pohlavia |
| *frato* | brat | *fratino* „sestra“ |
| *avo* | starý otec, dedko | *avino* „stará mama, babka“, *geavoj* „starí rodičia“ |
| *knabo* | chlapec | *knabino* „dievča“ |
| *studento* | študent, študentka | pre kohokoľvek |
| *ĝemeloj* | dvojčatá, dvojičky | jednotné číslo *ĝemelo* |
| *kato* | mačka, kocúr | |
| *ĉefo* | šéf, vedúci, hlava | podobné slovenskému „šéf“, ale číta sa „čefo“ |
| *sinjorino* | pani | *sinjoro* „pán“ |
| *la* | ten, tá, to (určitý člen) | jediný člen |
| *jen* | hľa, tu je, tu sú | na ukazovanie |
| *de* | od; vyjadruje aj 2. pád | *foto de mia familio* „fotka mojej rodiny“ |
| *mia* | môj, moja, moje | *miaj* pred množným číslom |
| *via* | tvoj, váš | |
| *nia* | náš | |
| *du* | dva, dve | číslovky v lekcii 8 |
| *granda* | veľký | prídavné meno (lekcia 3) |
| *kiel* | ako | *kiel mi* „ako ja“ |
| *ho* | ó, ach | citoslovce |

## Gramatika

### Podstatné mená sa končia na *-o*

Každé esperantské podstatné meno sa končí na *-o*: *familio, patro, kato, foto*. Podstatné meno tak spoznáte na prvý pohľad, aj keď slovo nepoznáte. Podstatné mená nemajú gramatický rod: *la familio* aj *la kato* majú rovnaké *la*. Viac nájdete na stránke o [podstatných a prídavných menách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/).

Pre Slováka je to úľava: nemusíte sa učiť, že „stôl“ je „on“, „lampa“ „ona“ a „okno“ „ono“. V esperante je každá vec jednoducho *ĝi*.

### Množné číslo: pridajte *-j*

Množné číslo vytvoríte pridaním *-j*. Koncovka *-oj* znie ako slovenské „oj“ v slove „boj“.

| Jednotné číslo | Množné číslo | Po slovensky |
|---|---|---|
| *frato* | *fratoj* | bratia |
| *familio* | *familioj* | rodiny |
| *knabino* | *knabinoj* | dievčatá |
| *ĉefo* | *ĉefoj* | šéfovia |

Nepravidelné množné čísla neexistujú: *infano* „dieťa“ → *infanoj* „deti“, *homo* „človek“ → *homoj* „ľudia“. Žiadne „človek – ľudia“ ani „oko – oči“ ako v slovenčine: v esperante vždy stačí *-j*.

### Jediný člen: *la*

*La* je určitý člen a nikdy sa nemení: *la knabo, la knaboj, la knabino*. Slovenčina člen nemá, takže *la* zodpovedá zhruba slovenskému „ten, tá, to“. Jednoduchý test: kde by sa do slovenskej vety hodilo „ten“, dajte *la*; kde by sa hodilo „nejaký“, nedávajte nič. Preto *kato* je „mačka“ alebo „nejaká mačka“ a *la kato* „tá mačka“. Podrobnosti nájdete na stránke o [člene](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/clen/).

### Ženské tvary s *-in-*

Niekoľko slov pre ľudí označuje bez prípony muža: slová o rodine ako *patro, frato, avo* a tiež *knabo* „chlapec“ a *sinjoro* „pán“. Prípona *-in-* z nich tvorí ženský tvar: *patrino* „matka“, *fratino* „sestra“. Predpona *ge-* znamená „obe pohlavia spolu“: *gepatroj* „rodičia“, *gefratoj* „súrodenci“. Väčšina ostatných slov pre ľudí, ako *studento* a *amiko*, sa hodí pre kohokoľvek.

| Mužský | Ženský | Obe pohlavia |
|---|---|---|
| *patro* – otec | *patrino* – matka | *gepatroj* – rodičia |
| *frato* – brat | *fratino* – sestra | *gefratoj* – súrodenci |
| *avo* – starý otec | *avino* – stará mama | *geavoj* – starí rodičia |
| *knabo* – chlapec | *knabino* – dievča | *geknaboj* – chlapci a dievčatá |

patrino = matka | patr = otec
gepatroj = rodičia | patr = otec

Slovenské „rodičia“ a „súrodenci“ sú celkom iné slová ako „otec“ a „brat“; esperantu stačí *ge-*.

:::match Slová o rodine
patrino = matka
frato = brat
fratino = sestra
gepatroj = rodičia
avino = stará mama
knabo = chlapec
:::

### „Môj“, „tvoj“, „náš“: k zámenu pridajte *-a*

Privlastňovacie zámená sú osobné zámená s koncovkou prídavných mien *-a*. Pred podstatným menom v množnom čísle dostávajú *-j*, rovnako ako podstatné meno: *mia frato* „môj brat“, *miaj fratoj* „moji bratia“. Všetky tvary nájdete na stránke o [zámenách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/).

| Zámeno | Privlastňovacie | Príklad |
|---|---|---|
| *mi* | *mia* – môj | *mia familio* |
| *vi* | *via* – tvoj, váš | *via frato* |
| *li* | *lia* – jeho | *lia patrino* |
| *ŝi* | *ŝia* – jej | *ŝiaj gepatroj* |
| *ĝi* | *ĝia* – jeho (veci, zvieraťa) | *ĝia nomo* |
| *ni* | *nia* – náš | *nia avino* |
| *ili* | *ilia* – ich | *ilia kato* |

Zhodu privlastňovacieho zámena s podstatným menom poznáte zo slovenčiny („môj brat, moja sestra, moji bratia“). V esperante z nej zostáva len *mia* a *miaj*.

:::write Množné číslo
? *knabino* „dievča“
= knabinoj
? *la kato* „tá mačka“
= la katoj
? *mia amiko* „môj priateľ“
= miaj amikoj
! mia amikoj → *Mia* sa správa ako prídavné meno, takže tiež dostáva -j: *miaj amikoj*.
? *nia avo* „náš starý otec“
= niaj avoj
! nia avoj → Aj *nia* dostáva -j: *niaj avoj*.
:::

### *Jen*, *kaj*, *ankaŭ*

*Jen* na niečo ukazuje: *Jen mia frato* – „Tu je môj brat“, *Jen la fotoj* – „Tu sú tie fotky“. *Kaj* spája slová aj vety: *Paulo kaj Rita*. *Ankaŭ* znamená „aj, tiež“ a obvykle stojí tesne pred slovom, ku ktorému sa vzťahuje, podobne ako slovenské „aj“: *Ankaŭ Marta estas studento* – „Aj Marta je študentka“. Pri mene alebo zámene budete počuť aj opačné poradie s rovnakým významom: *Marta ankaŭ estas studento*.

:::order Zostavte vetu
? Tu sú moji rodičia.
= Jen miaj gepatroj.
- mia
? Tu je fotka mojej rodiny.
= Jen foto de mia familio.
- la
? Mačka je šéfkou rodiny.
= La kato estas la ĉefo de la familio.
= La ĉefo de la familio estas la kato.
? Aj Marta je študentka (rovnako ako Pedro).
= Ankaŭ Marta estas studento.
= Marta ankaŭ estas studento.
:::

## Precvičovanie

:::quiz Precvičovanie k lekcii 2
? Aké je množné číslo od *frato*?
= fratoj
? Ktoré slovo označuje ženu alebo dievča?
- *patro*
- *fratino* *
- *knabo*
? Preložte do esperanta: „tie mačky“
= la katoj
? Čo znamená *Jen miaj gepatroj*?
- „Tu sú moji rodičia.“ *
- „Tu je môj otec.“
- „Tu sú moji starí rodičia.“
? Doplňte člen: *___ familio estas granda.*
= La
? Preložte do esperanta: „moje sestry“
= miaj fratinoj
? Ktorá veta znamená „Aj Marta je študentka“?
- *Ankaŭ Marta estas studento.* *
- *Jen Marta, la studento.*
- *Marta estas mia studento.*
? Čo znamená *gepatroj*?
- starí rodičia
- rodičia *
- súrodenci
? Preložte do esperanta: „Tu je môj brat.“
= Jen mia frato | Jen estas mia frato
:::

## Kultúrne okienko

V niektorých rodinách sa esperantom hovorí doma. Deťom, ktoré s ním vyrastajú, sa hovorí *denaskuloj* – „ľudia od narodenia“ – a výskumníci odhadujú, že ich je asi 1 000 až 2 000. Niektoré pochádzajú z párov, ktoré sa zoznámili vďaka esperantu a iný spoločný jazyk nemajú; častejšie však po esperantsky hovoria s deťmi rodičia, ktorí majú spoločný materinský jazyk. Viac o [rodených hovoriacich esperantom](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/rodeni-hovoriaci/).

## Časté otázky

### Má esperanto gramatický rod?

Nie. Podstatné mená rod nemajú a *la* je pri všetkých rovnaké. Pohlavie môžu vyjadrovať len slová pre ľudí a zvieratá a ženský tvar tvorí *-in-*.

### Má esperanto neurčitý člen?

Nie. Má len jeden člen, určitý: *la*. Neurčitý člen chýba rovnako ako v slovenčine: *kato* znamená „mačka“ alebo „nejaká mačka“ a *la kato* „tá mačka“.

### Prečo sa hovorí *miaj gepatroj*, a nie *mia gepatroj*?

*Mia* sa správa ako prídavné meno a prídavné mená dostávajú *-j*, keď je podstatné meno v množnom čísle – rovnako ako po slovensky hovoríme „moji rodičia“, a nie „môj rodičia“. Precvičíte si to v [lekcii 3](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-3/).

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlá 1–3)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG: La – bazaj reguloj (člen)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/difiniloj/la/bazaj_reguloj.html)
- [PMEG: Nombro – bazaj reguloj (množné číslo)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/unu-nombro_multe-nombro/bazaj_reguloj.html)
- [PMEG: Seksa signifo de O-vortoj (mužské, ženské a neutrálne podstatné mená)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/o-vortoj/seksa_signifo.html)
- [PMEG: Posedaj pronomoj (privlastňovacie zámená)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pronomoj/posedaj.html)
- [PMEG: Ankaŭ (miesto vo vete)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortecaj_vortetoj/ceteraj/ankau.html)
- [Jouko Lindstedt, „Native Esperanto as a test case for natural language“, SKY Journal of Linguistics 19 (2006)](https://journal.fi/finjol/article/view/153130/98645)
- [Wikipedia: Native Esperanto speakers (po anglicky)](https://en.wikipedia.org/wiki/Native_Esperanto_speakers)