# Lekcia esperanta 3: prídavné mená, farby a zápor

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-3/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Prídavné mená sa v esperante končia na -a a v množnom čísle pridávajú -j: bela tago, belaj tagoj. Naučte sa 12 farieb, slová o počasí, tre a ne.

V tejto lekcii sa naučíte veci opisovať. Esperantské prídavné mená sa končia na *-a* a pridávajú *-j*, keď je ich podstatné meno v množnom čísle: *bela tago* „krásny deň“, *belaj tagoj* „krásne dni“. Naučíte sa aj dvanásť farieb, niekoľko slov o počasí, *tre* „veľmi“ a *ne* „nie“ – a prvý raz uvidíte *mal-*, predponu, ktorá zo slova urobí jeho opak.

## Dialóg

Je október. V Krakove sa začala jeseň, v São Paule je jar.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| **Ana:** Saluton, Tomo! Kia estas la vetero en Krakovo? | Ahoj, Tomo! Aké je počasie v Krakove? |
| **Tomo:** Ne bona. La ĉielo estas griza, kaj la vento estas forta. | Nič moc. Obloha je sivá a vietor je silný. |
| **Ana:** Ho ne! Ĉi tie la ĉielo estas tute blua. | Ach nie! Tu je obloha úplne modrá. |
| **Tomo:** Vere? | Naozaj? |
| **Ana:** Jes! En Brazilo nun estas printempo. La tagoj estas longaj kaj varmaj. | Áno! V Brazílii je teraz jar. Dni sú dlhé a teplé. |
| **Tomo:** Kaj ĉi tie estas aŭtuno. La tagoj estas mallongaj kaj malvarmaj. | A tu je jeseň. Dni sú krátke a studené. |
| **Ana:** Ho, kompatinda Tomo! | Ach, chudák Tomo! |
| **Tomo:** Sed la aŭtuno ankaŭ estas bela. La folioj estas flavaj, oranĝaj kaj ruĝaj. | Ale aj jeseň je krásna. Listy sú žlté, oranžové a červené. |
| **Ana:** Kiel bele! En San-Paŭlo la folioj ĉiam estas verdaj. | To je krása! V São Paule sú listy stále zelené. |
| **Tomo:** Verdaj folioj kaj blua ĉielo… Mi tre envias vin! | Zelené listy a modrá obloha… Veľmi ti závidím! |
| **Ana:** Ha ha! Sed San-Paŭlo ne estas trankvila urbo. Ĝi estas tre granda kaj tre brua. | Haha! Lenže São Paulo nie je pokojné mesto. Je veľmi veľké a veľmi hlučné. |
| **Tomo:** Krakovo ne estas tiel granda, sed ĝi estas malnova kaj tre bela. | Krakov nie je taký veľký, ale je starý a veľmi krásny. |
| **Ana:** Malnovaj urboj estas tre belaj! | Staré mestá sú veľmi krásne! |

*Kia…?* znamená „aký…?“. Znova ho stretnete v tabuľke opytovacích slov v lekcii 11.

## Nové slová

| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| *bela* | krásny, pekný | prídavné meno |
| *bona* | dobrý | *bone* „dobre“ |
| *granda* | veľký | |
| *longa* | dlhý | *mallonga* „krátky“ |
| *varma* | teplý | *malvarma* „studený“ |
| *nova* | nový | *malnova* „starý“ (o veciach) |
| *forta* | silný | |
| *trankvila* | pokojný, tichý | |
| *brua* | hlučný | od *bruo* „hluk“ |
| *kompatinda* | úbohý, poľutovaniahodný | *kompatinda Tomo!* „chudák Tomo!“ |
| *envii* | závidieť | *Mi envias vin.* „Závidím ti.“ (*vin*: lekcia 5) |
| *vetero* | počasie | pozor, nie je to „vietor“ (ten je *vento*) |
| *ĉielo* | obloha, nebo | |
| *vento* | vietor | |
| *folio* | list (stromu aj papiera) | rovnako ako slovenské „list“ |
| *urbo* | mesto | |
| *printempo* | jar | |
| *aŭtuno* | jeseň | |
| *tre* | veľmi | |
| *tute* | úplne, celkom | |
| *ne* | nie | zápor aj odpoveď „nie“ |
| *tiel* | tak | *ne tiel granda* „nie taký veľký“ |
| *ĉiam* | vždy, stále | |
| *nun* | teraz | |
| *en* | v, vo | *en Brazilo* „v Brazílii“ (lekcia 9) |
| *feliĉa* | šťastný | |
| *vere* | naozaj, skutočne | |

## Gramatika

### Prídavné mená sa končia na *-a*

Každé esperantské prídavné meno sa končí na *-a*: *bela, granda, varma*. Môže stáť pred podstatným menom aj za ním (*bela tago* aj *tago bela* znamenajú „krásny deň“), častejšie však stojí pred ním. Podrobnosti nájdete na stránke o [podstatných a prídavných menách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/).

### Zhoda: podstatné meno v množnom čísle, prídavné meno tiež

Keď je podstatné meno v množnom čísle, dostáva *-j* aj jeho prídavné meno. Platí to aj po *estas*: vo vete *La tagoj estas longaj* prídavné meno opisuje *la tagoj*, a preto má *-j*.

| Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|
| *bela tago* – krásny deň | *belaj tagoj* – krásne dni |
| *la granda urbo* – to veľké mesto | *la grandaj urboj* – tie veľké mestá |
| *La folio estas flava.* – List je žltý. | *La folioj estas flavaj.* – Listy sú žlté. |
| *mia malnova foto* – moja stará fotka | *miaj malnovaj fotoj* – moje staré fotky |

Platí to aj pri zámenách: *Ni estas feliĉaj* – „Sme šťastní“, pretože *ni* je v množnom čísle. Pri *vi* myslite na to, koľkým ľuďom to hovoríte: *Vi estas feliĉa* (jednej osobe), *Vi estas feliĉaj* (viacerým osobám). Je to podobné ako pri slovenskom vykaní: jednému človeku poviete „Vy ste šťastný“, nie „šťastní“.

Po slovensky sa prídavné meno mení podľa rodu, čísla a šiestich pádov („krásny, krásna, krásne, krásneho, krásnemu…“). V esperante zostávajú len dve zmeny: *-j* pre množné číslo a *-n* pre predmet (lekcia 5). *Bela* teda znamená „krásny“, „krásna“ aj „krásne“.

:::ending Doplňte koncovky
- o oj a aj
? krásne dni
= bel[aj] tag[oj]
? Listy sú žlté.
= La foli[oj] estas flav[aj].
? moja stará fotka
= mia malnov[a] fot[o]
? Sme šťastní.
= Ni estas feliĉ[aj].
? Mesto je veľmi hlučné.
= La urb[o] estas tre bru[a].
:::

### Farby

Farby sú obyčajné prídavné mená, takže sa tiež zhodujú: *ruĝa folio*, *ruĝaj folioj*. Ďalšie odtiene nájdete na stránke o [farbách](https://esperantopedia.org/sk/frazy/farby/).

| Esperanto | Po slovensky | Esperanto | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| *ruĝa* | červený | *bruna* | hnedý |
| *oranĝa* | oranžový | *griza* | sivý |
| *flava* | žltý | *nigra* | čierny |
| *verda* | zelený | *blanka* | biely |
| *blua* | modrý | *roza* | ružový |
| *viola* | fialový | *ora* | zlatý |

:::match Farby
ruĝa = červený
flava = žltý
verda = zelený
blua = modrý
nigra = čierny
blanka = biely
:::

### *Tre* „veľmi“ a *ne* „nie“

*Tre* stojí pred prídavným menom alebo príslovkou: *tre bela* „veľmi krásny“, *tre bone* „veľmi dobre“. *Ne* stojí tesne pred slovom, ktoré popiera, zvyčajne pred slovesom: *La ĉielo ne estas blua* – „Obloha nie je modrá“. Po slovensky píšeme zápor so slovesom väčšinou spolu („nemám“, „nevidím“), v esperante je *ne* vždy samostatné slovo. *Ne* znamená aj „nie“ ako odpoveď: *Ne, la vetero ne estas bona*. Pozrite si [otázky a zápor](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/otazky-a-zapor/).

:::order Zostavte vetu
? Dni nie sú dlhé.
= La tagoj ne estas longaj.
- longa
? Staré mestá sú veľmi krásne.
= Malnovaj urboj estas tre belaj.
- bela
? Obloha nie je sivá.
= La ĉielo ne estas griza.
- grizaj
:::

### Prvé zoznámenie s *mal-*

Predpona *mal-* dáva presný opak. Jeden koreň a *mal-* vám ušetria učenie ďalšieho slova. Ďalšie triky tvorenia slov spoznáte v [lekcii 10](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-10/).

| Slovo | Opak s *mal-* |
|---|---|
| *varma* – teplý | *malvarma* – studený |
| *longa* – dlhý | *mallonga* – krátky |
| *nova* – nový | *malnova* – starý |
| *bona* – dobrý | *malbona* – zlý |
| *granda* – veľký | *malgranda* – malý |

Po slovensky sú opaky väčšinou úplne iné slová („dobrý – zlý“, „veľký – malý“), takže *mal-* je veľká úspora. Pozor na dve veci. *Mal-* nemá nič spoločné so slovenským „malý“: *malvarma* nie je „trochu teplý“, ale „studený“. A nie je to ani slovenské „ne-“: *malbona* je „zlý“, kým *ne bona* znamená len „nie práve dobrý“.

:::write Opaky s mal-
? opak slova *granda* „veľký“
= malgranda
? opak slova *bona* „dobrý“
= malbona
? opak slova *longa* „dlhý“
= mallonga
! malonga → Zachovajte obe *l*: *mal* + *longa* = *mallonga*.
? opak slova *varma* „teplý“
= malvarma
:::

## Precvičovanie

:::quiz Precvičovanie k lekcii 3
? Vyberte správny tvar: *La folioj estas ___.*
- *flava*
- *flavaj* *
- *flavoj*
? Preložte do esperanta: „krásny deň“
= bela tago | tago bela
? Ktoré slovo znamená „studený“?
- *varma*
- *malvarma* *
- *malnova*
? Preložte do esperanta: „Obloha nie je modrá.“ (so členom *la*)
= La ĉielo ne estas blua
? Ktorá koncovka označuje prídavné meno?
- -o
- -a *
- -j
? Preložte do esperanta: „zelené listy“
= {verdaj} {folioj}
? Čo znamená *tre bela*?
- „veľmi krásny“ *
- „tri krásne“
- „nekrásny“
? Utvorte množné číslo: *granda urbo*
= grandaj urboj
? Preložte do esperanta: „Dni sú dlhé a teplé.“ (so členom *la*)
= La tagoj estas longaj kaj varmaj
:::

## Kultúrne okienko

Zelená je farba esperanta. Esperantskú vlajku – zelenú, s bielym štvorcom, v ktorom je zelená päťcípa hviezda – prijal prvý Svetový kongres esperanta v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku v roku 1905. Zelená tradične znamená nádej a päť cípov päť kontinentov. Nadšeným esperantistom sa dokonca prezýva *verduloj* – „zelení“; viac o [vlajke a symboloch](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/vlajka-a-symboly/).

## Časté otázky

### Stojí prídavné meno pred podstatným menom, alebo za ním?

Oboje je možné. *Bela tago* a *tago bela* znamenajú to isté, ale pred podstatným menom je to bežnejšie. Koncovky ukazujú, ktoré slovo je ktoré, takže slovosled je voľný – podobne ako v slovenčine.

### Zhoduje sa prídavné meno vždy s podstatným menom?

Áno. Prídavné meno dostáva *-j* pri podstatnom mene v množnom čísle a – ako uvidíte v [lekcii 5](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-5/) – *-n*, keď má *-n* jeho podstatné meno. Rovnako sa správajú privlastňovacie zámená ako *mia*.

### Ako sa povie „starý“ o človeku?

*Malnova* sa hovorí o veciach: *malnova urbo* – „staré mesto“. O ľuďoch a zvieratách sa používa *maljuna* – „starý“, opak *juna* – „mladý“. *Malnova amiko* je „starý priateľ“ v zmysle „dlhoročný priateľ“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 3, prídavné mená)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG: A-vortoj – bazaj reguloj (prídavné mená)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/a-vortoj/bazaj_reguloj.html)
- [PMEG: Nombro ĉe A-vortoj (zhoda v čísle)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/unu-nombro_multe-nombro/uzado/a-vortoj.html)
- [PMEG: Neado (zápor)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/neado.html)
- [PMEG: MAL](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/mal.html)
- [Wikipedia: Esperanto symbols (po anglicky)](https://en.wikipedia.org/wiki/Esperanto_symbols)
- [Vikipedio: Esperanto-flago](https://eo.wikipedia.org/wiki/Esperanto-flago)