# Lekcia esperanta 5: akuzatív -n, jedlo a nápoje

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-5/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Koncovka -n označuje, čo vidíte, jete alebo pijete: Mi vidas la katon. Naučte sa esperantský akuzatív, voľný slovosled a 20 slov o jedle a pití.

V tejto lekcii spoznáte najslávnejšiu esperantskú koncovku: *-n*. Označuje priamy predmet – vec, ktorú niekto vidí, je, pije, chce alebo varí: *Mi vidas la katon* – „Vidím mačku“. Pretože *-n* ukazuje predmet, slovosled sa môže meniť bez zmeny významu. Popritom sa naučíte asi dvadsať slov o jedle a pití. Akuzatív poznáte zo slovenčiny ako 4. pád, takže *-n* vám nebude cudzie – niekoľko pascí na vás však čaká nižšie.

## Dialóg

Videohovor v čase večere v Krakove – a obeda v São Paule.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| **Ana:** Saluton, Tomo! Kion vi faras? | Ahoj, Tomo! Čo robíš? |
| **Tomo:** Mi kuiras la vespermanĝon. Kaj vi? | Varím večeru. A ty? |
| **Ana:** Mi manĝas mian tagmanĝon: rizon, fazeolojn kaj salaton. | Jem obed: ryžu, fazuľu a šalát. |
| **Tomo:** Mmm, bongusta tagmanĝo! Mi kuiras fungan supon, kiel mia avino. | Mmm, chutný obed! Ja varím hubovú polievku, ako moja babka. |
| **Tomo:** Ho, mi vidas la katon! Saluton, Kafo! | Ó, vidím mačku! Ahoj, Kafo! |
| **Ana:** Jes. Kafo ŝatas rizon, sed ne fazeolojn! | Áno. Kafo má rada ryžu, ale fazuľu nie! |
| **Tomo:** Kaj kion vi trinkas? | A čo piješ? |
| **Ana:** Mi trinkas kafon. | Pijem kávu. |
| **Tomo:** Kafon aŭ Kafon? | Kávu, alebo mačku Kafo? |
| **Ana:** Ha ha! La trinkaĵon, kompreneble, ne la katon! | Haha! Nápoj, samozrejme, nie mačku! |
| **Tomo:** Mi trinkas teon kun citrono. | Ja pijem čaj s citrónom. |
| **Ana:** Kaj la supon vi manĝas kun pano? | A polievku ješ s chlebom? |
| **Tomo:** Kompreneble! Supon sen pano mi ne manĝas! | Samozrejme! Polievku bez chleba nejem! |
| **Ana:** Nun mi volas supon! | Teraz chcem polievku! |
| **Tomo:** Do vi devas veni al Krakovo! | Tak musíš prísť do Krakova! |

Všimnite si vtip: *kafon* „kávu“ a *Kafon* „mačku Kafo“ znejú rovnako. Obe majú *-n*, pretože obe sú predmetom slovesa *trinkas* – rovnako ako je slovo „kávu“ vo vete „pijem kávu“ v 4. páde.

## Nové slová

| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| *vidi* | vidieť | |
| *manĝi* | jesť | *manĝo* „jedlo“ |
| *trinki* | piť | *trinkaĵo* „nápoj“ |
| *veni* | prísť | |
| *tagmanĝo* | obed | *tago* „deň“ + *manĝo* „jedlo“ |
| *vespermanĝo* | večera | *vespero* + *manĝo* |
| *matenmanĝo* | raňajky | *mateno* + *manĝo* |
| *rizo* | ryža | |
| *fazeolo* | fazuľa | zvyčajne v množnom čísle: *fazeoloj* |
| *salato* | šalát | |
| *supo* | polievka | |
| *fungo* | huba | *funga supo* „hubová polievka“ |
| *pano* | chlieb | pozor: slovenské „pán“ je *sinjoro* |
| *fromaĝo* | syr | |
| *pomo* | jablko | *terpomo* „zemiak“ (doslova „zemné jablko“) |
| *kafo* | káva | |
| *teo* | čaj | |
| *akvo* | voda | |
| *lakto* | mlieko | |
| *citrono* | citrón | |
| *bongusta* | chutný | *bona* + *gusto* „chuť“ |
| *kun* | s, so | |
| *sen* | bez | pozor: nie je to slovenské „sen“ |
| *aŭ* | alebo | |
| *kompreneble* | samozrejme | |

:::match Jedlo a nápoje
pano = chlieb
akvo = voda
fromaĝo = syr
lakto = mlieko
pomo = jablko
supo = polievka
:::

## Gramatika

### Čo robí *-n*

Koncovka *-n* označuje priamy predmet: osobu alebo vec, na ktorú dej pôsobí. Podmet – ten, kto koná – *-n* nemá. Zodpovedá to slovenskému 4. pádu: pýtate sa „koho? čo?“. Úplné pravidlá nájdete na stránke o [akuzatíve](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/).

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Tomo vidas la katon.* | Tomo vidí mačku. |
| *La kato vidas Tomon.* | Mačka vidí Toma. |
| *Ana trinkas kafon.* | Ana pije kávu. |
| *Mi volas supon.* | Chcem polievku. |

*-n* dostávajú aj zámená: *min* „ma, mňa“, *vin* „ťa, vás“, *lin* „ho“, *ŝin* „ju“, *ĝin* „ho, ju (o veci alebo zvierati)“, *nin* „nás“, *ilin* „ich“. *La kato vidas min* – „Mačka ma vidí“. A tiež opytovacie slová: *Kion vi trinkas?* – „Čo piješ?“

**Pasce akuzatívu pre Slovákov.** *-n* zodpovedá otázke „koho? čo?“, lenže slovenčina nepoužíva 4. pád vždy a jeho tvar často splýva s 1. pádom. Pozor na tri situácie:

1. **4. pád rovnaký ako 1. pád.** „Vidím auto“, „vidím stôl“, „vidím mesto“ – slovenský tvar sa nemení, a preto sa *-n* ľahko zabudne. Esperantský predmet ho má vždy: *Mi vidas la aŭton*.
2. **Slovesá s iným pádom.** Po slovensky „pomáham ti“ (3. pád) a „bojím sa psa“ (2. pád), v esperante má priamy predmet vždy *-n*: *Mi helpas vin*, *Mi timas la hundon*.
3. **Predložky.** Po slovensky sa po predložke mení pád („s chlebom“, „bez chleba“), v esperante predložka žiadne *-n* nevyžaduje: *kun pano*, *sen pano*.

:::ending Podmet, alebo predmet?
- o on
? Tomo vidí mačku.
= Tom[o] vidas la kat[on].
? Mačka vidí Toma.
= La kat[o] vidas Tom[on].
? Ana pije kávu.
= Ana trinkas kaf[on].
? Polievka je chutná.
= La sup[o] estas bongusta.
? Jem chlieb so syrom.
= Mi manĝas pan[on] kun fromaĝ[o].
:::

### *-n* v množnom čísle a pri prídavných menách

Keď je predmet v množnom čísle, stojí *-n* za *-j*: *-ojn*. *-n* dostávajú aj prídavné mená a privlastňovacie zámená, ktoré predmet opisujú.

| Tvar podmetu | Tvar predmetu |
|---|---|
| *fazeoloj* | *fazeolojn* |
| *mia tagmanĝo* | *mian tagmanĝon* |
| *funga supo* | *fungan supon* |
| *ruĝaj pomoj* | *ruĝajn pomojn* |

:::write Urobte z toho predmet
? *Mi ŝatas ___.* – *ruĝaj pomoj*
= ruĝajn pomojn
? *Tomo kuiras ___.* – *funga supo*
= fungan supon
? *La kato vidas ___.* – *mi*
= min
? *Ni trinkas ___.* – *la akvo*
= la akvon
:::

### Slovosled je voľný

Pretože *-n* označuje predmet, môžete ho presunúť bez toho, aby sa zmenilo, kto čo robí. Obvyklé poradie je podmet – sloveso – predmet, rovnako ako v slovenčine. Predmet na začiatku vety získava dôraz, ako v Tomovom *Supon sen pano mi ne manĝas!* Pozrite si [slovosled](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovosled/).

V prvých troch vetách nižšie ukazuje šípka vždy na slovo s *-n*, nech stojí kdekoľvek: Tomo vidí mačku. Prvá veta má bežný slovosled. Ďalšie dve dávajú *la katon* na začiatok: *La katon vidas Tomo* zdôrazňuje, že ju vidí práve Tomo, a nie niekto iný, a *La katon Tomo vidas* zdôrazňuje, že Tomo vidí práve mačku, a nie niečo iné. V poslednej vete sa *-n* presunulo k *Tomon*, takže teraz sa mačka pozerá na Toma.

Tomo vidas la katon. | Tomo vidí mačku.
La katon vidas Tomo. | Mačku vidí Tomo.
La katon Tomo vidas. | Mačku Tomo vidí.

La kato vidas Tomon. | Mačka vidí Toma.

Pre Slováka nič nové: aj „Mačku vidí Tomo“ je správne a znamená to isté. Esperanto na to len potrebuje *-n* – po slovensky to zariadi pád.

:::order -n ukazuje predmet
? Tomo vidí mačku.
= Tomo vidas la katon.
= La katon vidas Tomo.
= La katon Tomo vidas.
= Tomo la katon vidas.
= Vidas Tomo la katon.
= Vidas la katon Tomo.
- kato Tomon
? Ana pije kávu.
= Ana trinkas kafon.
= Kafon Ana trinkas.
= Kafon trinkas Ana.
= Ana kafon trinkas.
= Trinkas Ana kafon.
= Trinkas kafon Ana.
- kafo
:::

### Kedy *-n* nepatrí

- **Po *esti*.** *La kato estas Kafo* – mačka a Kafo sú to isté, takže tu žiadny predmet nie je. Po slovensky tu niekedy stojí 7. pád („je šéfom“), v esperante žiadna koncovka.
- **Po predložke.** *kun pano* „s chlebom“, *sen fazeoloj* „bez fazule“. Jednu výnimku, pre smer, spoznáte v [lekcii 9](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-9/).

### Prečo sa *saluton* a *bonan tagon* končia na *-n*

Tieto pozdravy sú predmetom slovesa, ktoré nevyslovíte: *(Mi deziras al vi) bonan tagon* – „(Prajem vám) dobrý deň“. *Saluton* je skratka z *(Mi donas al vi) saluton* – „(Dávam vám) pozdrav“. Preto sa *bona* mení na *bonan*, *tago* na *tagon* a *saluto* „pozdrav“ na *saluton*. Rovnako funguje *dankon* „ďakujem“. Aj slovenské „prajem dobrý deň“ má pozdrav v 4. páde; na tvare „deň“ to nevidno, na „dobrú noc“ áno.

## Precvičovanie

:::quiz Precvičovanie k lekcii 5
? *La kato vidas Tomon.* Kto koho vidí?
- Tomo vidí mačku.
- Mačka vidí Toma. *
- Vidia sa navzájom.
? Preložte do esperanta: „Pijem kávu.“
= {Mi} {trinkas} {kafon}
? Vyberte: *Ana manĝas ___.*
- *rizo*
- *rizon* *
- *rizoj*
? Vyberte: *Mi ŝatas ___ pomojn.*
- *ruĝa*
- *ruĝaj*
- *ruĝajn* *
? Ktorá veta je správna?
- *La supo estas bongustan.*
- *La supo estas bongusta.* *
- *La supon estas bongusta.*
? Preložte do esperanta: „Ona ma vidí.“
= {Ŝi} {vidas} {min}
? Preložte do esperanta: „Jeme chlieb so syrom.“
= {Ni} {manĝas} {panon kun fromaĝo}
? Vyberte: *Tomo kuiras kun ___.*
- *la avino* *
- *la avinon*
- *la avinojn*
? Čo znamená *Supon sen pano mi ne manĝas*?
- „Polievku bez chleba nejem.“ *
- „Polievka neje chlieb.“
- „Jem chlieb bez polievky.“
:::

## Kultúrne okienko

Esperantisti sa často stretávajú pri jedle doma. *Pasporta Servo*, bezplatná sieť hostiteľov, ktorú od roku 1974 prevádzkuje mládežnícka organizácia TEJO, uvádza viac než 2 400 hostiteľov v 121 krajinách. Hostia u nich bývajú zadarmo a hovoria s nimi po esperantsky – často pri večeri. Pozrite si, [kde sa hovorí esperantom](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/krajiny/).

## Časté otázky

### Prečo má esperanto akuzatív?

Jasne ukazuje predmet, takže sa slovosled môže kvôli dôrazu meniť bez toho, aby sa zmenilo, kto čo robí – podobne ako to umožňujú slovenské pády. *Fundamento* (1905) ho definuje v pravidle 2: akuzatív vzniká pridaním *-n* k nominatívu.

### Porozumejú mi ľudia, keď *-n* zabudnem?

Väčšinou áno, zo súvislosti. Niekedy však *-n* mení význam: *La hundo ĉasas la katon* znamená „Pes naháňa mačku“, kým *La hundon ĉasas la kato* znamená „Psa naháňa mačka“.

### Dostávajú *-n* aj mená?

Mená na *-o*, ako *Tomo* alebo *Kafo*, dostávajú *-n* ako každé podstatné meno: *Mi vidas Tomon*. Podľa PMEG môže meno, ktoré sa končí inou samohláskou, dostať *-n* priamo – *Mi vidas Anan* – alebo zostať bez neho, keď je význam jasný.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlá 2 a 8)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG: N-finaĵo – bazaj reguloj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/bazaj_reguloj.html)
- [PMEG: N-finaĵo por objekto (predmet)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/objekto.html)
- [PMEG: Vortordo (slovosled)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/vortordo/index.html)
- [PMEG: Mallongigitaj frazoj (pozdravy s -n)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/frazospecoj/mallongigitaj_frazoj.html)
- [PMEG: Ne-esperantigitaj nomoj (mená a koncovka -n)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/propraj_nomoj/ne-esperantigitaj.html)
- [Pasporta Servo](https://www.pasportaservo.org/)
- [TEJO – o organizácii (po anglicky)](https://www.tejo.org/en/about-tejo/)