# Lekcia esperanta 6: minulý a budúci čas, dni v týždni

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-6/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Esperanto má tri časové koncovky: -is pre minulosť, -as pre prítomnosť a -os pre budúcnosť. Naučte sa ich so slovami včera, zajtra a s dňami v týždni.

V tejto lekcii sa naučíte hovoriť o minulosti a budúcnosti. Esperanto má tri časové koncovky – *-is* pre minulosť, *-as* pre prítomnosť a *-os* pre budúcnosť – a pri všetkých slovesách fungujú rovnako. Naučíte sa aj dni v týždni, slová ako *hieraŭ* „včera“ a *morgaŭ* „zajtra“ a ako povedať „v pondelok“.

## Dialóg

Ana má novinu. V utorok večer volá Tomovi.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| **Ana:** Tomo! Mi havas grandan novaĵon! | Tomo! Mám veľkú novinu! |
| **Tomo:** Kio okazis? | Čo sa stalo? |
| **Ana:** Hieraŭ mi aĉetis flugbileton. En Julio mi iros al la Universala Kongreso! | Včera som si kúpila letenku. V júli pôjdem na Svetový kongres! |
| **Tomo:** Vere? Bonege! | Naozaj? Skvelé! |
| **Ana:** Kaj vi? Vi ankaŭ venos, ĉu ne? | A ty? Prídeš tiež, však? |
| **Tomo:** Mi ankoraŭ ne decidis. Mi devos peti feriojn. | Ešte som sa nerozhodol. Budem musieť požiadať o dovolenku. |
| **Ana:** Vi devas veni! Ni finfine renkontiĝos! | Musíš prísť! Konečne sa stretneme! |
| **Tomo:** Vi pravas. Lundon mi parolos kun mia ĉefo. | Máš pravdu. V pondelok sa porozprávam so šéfom. |
| **Ana:** Bone! Kaj kion vi faris dum la semajnfino? | Dobre! A čo si robil cez víkend? |
| **Tomo:** Sabaton mi vizitis mian avinon. Dimanĉon mi dormis la tutan tagon! | V sobotu som navštívil babku. V nedeľu som celý deň spal! |
| **Ana:** Ha ha! Mi ne dormis multe. Mi kantis kun la koruso en du koncertoj. | Haha! Ja som veľa nespala. Spievala som so zborom na dvoch koncertoch. |
| **Tomo:** Kaj kion vi faros morgaŭ? | A čo budeš robiť zajtra? |
| **Ana:** Morgaŭ mi havos ekzamenon pri biologio. Hodiaŭ mi devas studi! | Zajtra mám skúšku z biológie. Dnes sa musím učiť! |
| **Tomo:** Bonŝancon! Mi skribos al vi lundon, post la renkontiĝo kun la ĉefo. | Veľa šťastia! Napíšem ti v pondelok, po stretnutí so šéfom. |

*Ĉu ne?* na konci vety funguje ako slovenské „však?“, „že áno?“ alebo „nie?“.

## Nové slová

| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| *hieraŭ* | včera | |
| *hodiaŭ* | dnes | |
| *morgaŭ* | zajtra | |
| *ankoraŭ ne* | ešte nie | *ankoraŭ* „ešte, stále“ |
| *finfine* | konečne | |
| *havi* | mať | |
| *aĉeti* | kúpiť, kupovať | |
| *iri* | ísť | |
| *okazi* | stať sa, konať sa | *Kio okazis?* „Čo sa stalo?“ |
| *decidi* | rozhodnúť (sa) | |
| *peti* | prosiť, žiadať (o niečo) | |
| *paroli* | hovoriť, rozprávať | |
| *viziti* | navštíviť | |
| *dormi* | spať | |
| *skribi* | písať | |
| *renkontiĝi* | stretnúť sa | *renkontiĝo* „stretnutie“ |
| *pravi* | mať pravdu | je to sloveso: *Vi pravas.* „Máš pravdu.“ |
| *novaĵo* | novina, novinka | od *nova* „nový“ |
| *flugbileto* | letenka | *flugi* „letieť“ + *bileto* „lístok“ |
| *ferioj* | prázdniny, dovolenka | zvyčajne v množnom čísle; *ferio* „voľný deň“ |
| *ekzameno* | skúška | |
| *semajnfino* | víkend | *semajno* „týždeň“ + *fino* „koniec“ |
| *dum* | počas | |
| *pri* | o (čom) | *ekzameno pri biologio* „skúška z biológie“; pozor, nie je to slovenské „pri“ |
| *post* | po (časovo) | *post la renkontiĝo* „po stretnutí“; esperantské *po* znamená niečo iné |
| *multe* | veľa, mnoho | *Mi ne dormis multe.* |
| *tuta* | celý | *la tutan tagon* „celý deň“ |
| *kongreso* | kongres | *la Universala Kongreso* „Svetový kongres esperanta“ |
| *bonŝancon!* | veľa šťastia! | |

## Gramatika

### Tri časy, tri koncovky

Esperantské slovesá majú pre každý čas jednu koncovku, rovnakú pre všetky osoby. Vymeňte *-as* za *-is* a máte minulosť, za *-os* a máte budúcnosť. Viac na stránke o [slovesách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/).

| Infinitív | Minulý čas *-is* | Prítomný čas *-as* | Budúci čas *-os* |
|---|---|---|---|
| *esti* – byť | *estis* – bol, bola, boli | *estas* – som, je, sú | *estos* – budem, bude, budú |
| *labori* – pracovať | *laboris* – pracoval | *laboras* – pracuje | *laboros* – bude pracovať |
| *iri* – ísť | *iris* – šiel | *iras* – ide | *iros* – pôjde |
| *havi* – mať | *havis* – mal | *havas* – má | *havos* – bude mať |

Tvar na *-is* pokrýva slovenské „pracoval“ aj „pracovala“, „písal“ aj „napísal“. *Mi jam manĝis* znamená „Už som jedol“.

Slovenčina má vid: „písal“ je nedokonavé, „napísal“ dokonavé. Po esperantsky je oboje *skribis* a *-os* vyjadrí „budem písať“ aj „napíšem“. Rozdiel ukáže súvislosť a slová ako *jam* „už“. Pozor na tvary ako „napíšem“: vyzerajú ako prítomný čas, ale znamenajú budúcnosť, takže po esperantsky *skribos*. Koncovka neprezradí ani rod: *Mi aĉetis* je „kúpil som“ aj „kúpila som“.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Hieraŭ mi aĉetis flugbileton.* | Včera som si kúpil letenku. |
| *Mi ankoraŭ ne decidis.* | Ešte som sa nerozhodol. |
| *En Julio mi iros al la kongreso.* | V júli pôjdem na kongres. |
| *Morgaŭ mi havos ekzamenon.* | Zajtra budem mať skúšku. |

Po slovensky o plánoch často hovoríme v prítomnom čase („V júli idem na kongres“). Esperanto v takých prípadoch obvykle použije *-os*: *En Julio mi iros al la kongreso*.

:::ending Minulosť, prítomnosť, alebo budúcnosť?
- is as os
? Včera som si kúpila letenku.
= Hieraŭ mi aĉet[is] flugbileton.
? Zajtra budem mať skúšku.
= Morgaŭ mi hav[os] ekzamenon.
? Teraz sa učím.
= Nun mi stud[as].
? V nedeľu som celý deň spal.
= Dimanĉon mi dorm[is] la tutan tagon.
? V júli idem na kongres.
= En Julio mi ir[os] al la kongreso.
:::

### Slová o čase

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *antaŭhieraŭ* | predvčerom |
| *hieraŭ* | včera |
| *hodiaŭ* | dnes |
| *morgaŭ* | zajtra |
| *postmorgaŭ* | pozajtra |
| *nun* | teraz |
| *baldaŭ* | čoskoro |
| *jam* | už |
| *ankoraŭ* | ešte, stále; *ankoraŭ ne* – ešte nie |
| *poste* | neskôr, potom |

### Dni v týždni

Dni sú podstatné mená a píšu sa malým písmenom – rovnako ako po slovensky. Na stránke [dni a mesiace](https://esperantopedia.org/sk/frazy/dni-a-mesiace/) nájdete aj mesiace a dátumy.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *lundo* | pondelok |
| *mardo* | utorok |
| *merkredo* | streda |
| *ĵaŭdo* | štvrtok |
| *vendredo* | piatok |
| *sabato* | sobota |
| *dimanĉo* | nedeľa |

:::match Dni v týždni
lundo = pondelok
mardo = utorok
merkredo = streda
ĵaŭdo = štvrtok
vendredo = piatok
sabato = sobota
dimanĉo = nedeľa
:::

### „V pondelok“ a „každý pondelok“

Pre „v pondelok“ použite *-n* alebo *en*: *lundon* alebo *en lundo*. Príslovka *lunde* znamená „v pondelok“ v zmysle „každý pondelok“ alebo „v ktorýkoľvek pondelok“. Rovnaké *-n* ukazuje, ako dlho niečo trvá: *la tutan tagon* „celý deň“. Aj po slovensky tu stojí 4. pád: „v sobotu“, „celý deň“ – esperanto ho vyjadrí koncovkou *-n*: *sabaton*, *la tutan tagon*.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Lundon mi parolos kun la ĉefo.* | V pondelok sa porozprávam so šéfom. |
| *Sabate mi kantas en koruso.* | Každú sobotu spievam v zbore. |
| *Mi dormis la tutan tagon.* | Spal som celý deň. |

:::write Kedy?
? „v piatok“ – jeden konkrétny piatok (jedno slovo)
= vendredon
! vendrede → *Vendrede* obvykle znamená „každý piatok“. Pre jeden konkrétny piatok pridajte -n: *vendredon*.
? „v piatok“ – každý piatok (jedno slovo)
= vendrede
! vendredon → *Vendredon* je jeden piatok. „Každý piatok“ vyjadruje príslovka: *vendrede*.
? „celý deň“ (tri slová)
= la tutan tagon
? „pozajtra“ (jedno slovo)
= postmorgaŭ
:::

## Precvičovanie

:::quiz Precvičovanie k lekcii 6
? Ktorá koncovka označuje budúci čas?
- -is
- -as
- -os *
? Preložte do esperanta: „Včera som pracoval.“
= {Hieraŭ} {mi} {laboris}
? Dajte do minulého času: *Mi dormas.*
= Mi dormis
? Preložte do esperanta: „Zajtra pôjdeme na kongres.“ (so členom *la*)
= {Morgaŭ} {ni} {iros} {al la kongreso}
? Ktorý deň nasleduje po *merkredo*?
- *mardo*
- *ĵaŭdo* *
- *vendredo*
? Čo znamená *Lunde mi laboras*?
- „Každý pondelok pracujem.“ *
- „V pondelok som pracoval.“
- „V pondelok budem pracovať.“
? Doplňte *esti*: *Hieraŭ la vetero ___ bela.*
= estis
? Preložte do esperanta: „Ešte som sa nerozhodol.“
= Mi ankoraŭ ne decidis
? Preložte do esperanta: „V sobotu som navštívil moju babku.“
= Sabaton mi vizitis mian avinon | En sabato mi vizitis mian avinon | Mi vizitis mian avinon sabaton | Mi vizitis mian avinon en sabato
:::

## Kultúrne okienko

Najslávnejším esperantským sviatkom je **Zamenhofov deň**, 15. decembra – narodeniny tvorcu jazyka, ktorý sa narodil v roku 1859 v Białystoku. Od 20. rokov 20. storočia je to aj Deň esperantskej knihy, keď si esperantisti kupujú alebo darujú knihu v esperante. Miestne kluby sa stretávajú na prednáškach, večeriach alebo pri narodeninovej torte. Viac o [Zamenhofovom dni](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/zamenhofov-den/).

## Časté otázky

### Ako sa v esperante povie „už som to urobil“?

Obvykle jednoduchým minulým časom: *Mi jam manĝis* – „Už som jedol“. Zložené tvary s [príčastiami](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/) existujú, ale potrebujete ich zriedka; krátko ich uvidíte v [lekcii 12](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-12/).

### Píšu sa dni v týždni v esperante veľkým písmenom?

Nie. Dni sa píšu malým písmenom: *lundo, sabato*. Názvy mesiacov sa tradične písali veľkým písmenom – *Julio* – a príručka PMEG to odporúča, hoci mnohí ich dnes píšu malým. Po slovensky píšeme „júl“ malým písmenom, takže *julio* vám môže pripadať prirodzenejšie; v tomto kurze sa však držíme odporúčania PMEG a píšeme *Julio*.

### Ako sa povie „budúci týždeň“ a „minulý týždeň“?

*La venontan semajnon* je „budúci týždeň“ a *la pasintan semajnon* „minulý týždeň“. Oboje má *-n*, pretože hovorí, kedy sa niečo deje.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 6, slovesá)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG: IS (minulý čas)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/reala/pasinta_tempo.html)
- [PMEG: Venonta tempo – OS-finaĵo (budúci čas)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj/reala/venonta_tempo.html)
- [PMEG: N-finaĵo por tempopunkto (lundon)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/tempopunkto.html)
- [PMEG: Bazaj reguloj por E-vortoj (lunde, matene)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/e-vortoj/bazaj_reguloj.html)
- [PMEG: Majuskloj ĉe propraj nomoj (mesiace a dni v týždni)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/propraj_nomoj/majuskloj.html)
- [Wikipedia: Zamenhof Day (po anglicky)](https://en.wikipedia.org/wiki/Zamenhof_Day)