# Lekcia esperanta 8: čísla, hodiny, dátumy a ceny

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/lekcia-8/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Esperanto počíta od 0 do 999 999 len s 13 číselnými slovami – 1887 je mil okcent okdek sep. Naučte sa povedať čas, dátum a zaplatiť v obchode.

V tejto lekcii sa naučíte počítať, povedať, koľko je hodín, uviesť dátum a zaplatiť v obchode. Esperantské čísla sa skladajú ako stavebnica: naučte sa *nul* až *dek* a k tomu *cent* „sto“ a *mil* „tisíc“ – trinásť slov – a poviete akékoľvek číslo do 999 999. Naučíte sa aj radové číslovky s *-a* – *unua* „prvý“, *dua* „druhý“ –, ktoré potrebujete pri čase a dátumoch.

## Dialóg

Druhý deň kongresu, ráno pred slávnostným otvorením. Ana a Tomo si prezerajú program.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| **Ana:** Tomo, kioma horo estas? | Tomo, koľko je hodín? |
| **Tomo:** Estas la naŭa kaj kvarono. | Je štvrť na desať. |
| **Ana:** Ho, la Inaŭguro komenciĝos je la deka! | Ó, otvorenie sa začne o desiatej! |
| **Tomo:** Ni havas ankoraŭ kvardek kvin minutojn – sufiĉe por la libroservo! | Máme ešte štyridsaťpäť minút – to stačí na kníhkupectvo! |
| **Ana:** Bonan matenon! Kiom kostas ĉi tiu romano? | Dobré ráno! Koľko stojí tento román? |
| **Vendisto:** Dek ok eŭrojn. | Osemnásť eur. |
| **Ana:** Kaj la kantaro? | A ten spevník? |
| **Vendisto:** La kantaro kostas sep eŭrojn kaj kvindek cendojn. | Spevník stojí sedem eur päťdesiat centov. |
| **Ana:** Do mi prenas ambaŭ. Tio estas… dudek kvin eŭroj kaj kvindek cendoj. | Tak si vezmem oboje. To je… dvadsaťpäť eur päťdesiat. |
| **Vendisto:** Ĝuste. Ĉu vi pagas per karto? | Presne tak. Platíte kartou? |
| **Ana:** Jes. Tomo, kiu dato estas hodiaŭ? Mi volas skribi ĝin en la kantaro. | Áno. Tomo, koľkého je dnes? Chcem to napísať do spevníka. |
| **Tomo:** Hodiaŭ estas dimanĉo, la dudek-kvina de Julio. | Dnes je nedeľa, dvadsiateho piateho júla. |
| **Ana:** Dankon. "Por Tomo – memoraĵo de nia unua kongreso." | Vďaka. „Pre Toma – na pamiatku nášho prvého kongresu.“ |
| **Tomo:** Kantaro por mi? Sed mi ne kantas bone! | Spevník pre mňa? Ale ja predsa nespievam dobre! |
| **Ana:** Ĝuste tial! Kaj nun rapide – estas jam la naŭa kaj kvindek! | Práve preto! A teraz rýchlo – už je deväť päťdesiat! |

*Inaŭguro* je slávnostné otvorenie Svetového kongresu esperanta. *Libroservo* je kongresové kníhkupectvo. A ešte *por*: *Por Tomo* znamená „pre Toma“. Pozor, slovenské „pre“ má dva významy: „pre Toma“ (komu, na aký účel) je *por*, ale „pre dážď“ (z akej príčiny) je podobné slovo *pro*.

## Nové slová

| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| *horo* | hodina | *Kioma horo estas?* „Koľko je hodín?“ |
| *minuto* | minúta | |
| *kvarono* | štvrtina, štvrť | z *kvar* „štyri“ + *-on-* „zlomok“ |
| *duono* | polovica, pol | z *du* „dva“ + *-on-* |
| *je* | o (pri čase) | *je la deka* „o desiatej“ |
| *dato* | dátum | |
| *komenciĝi* | začínať sa, začať sa | *La kongreso komenciĝas.* „Kongres sa začína.“ |
| *kosti* | stáť (o cene) | *Kiom kostas…?* „Koľko stojí…?“ |
| *pagi* | platiť | *pagi per karto* „platiť kartou“ |
| *preni* | vziať, brať | |
| *eŭro* | euro | *cendo* „cent“ |
| *romano* | román | |
| *kantaro* | spevník | *kanto* „pieseň“ + *-ar-* „súbor“ |
| *libroservo* | kníhkupectvo (na podujatí) | *libro* „kniha“ + *servo* „služba“ |
| *vendisto* | predavač | *vendi* „predávať“ |
| *memoraĵo* | pamiatka, suvenír | *memori* „pamätať si“ |
| *ambaŭ* | obaja, obe, oboje | |
| *sufiĉe* | dosť | |
| *ĝuste* | presne, správne | |
| *tial* | preto | *ĝuste tial* „práve preto“ |
| *rapide* | rýchlo | |
| *per* | pomocou (čoho), čím | *per karto* „kartou“ – po slovensky 7. pád |
| *ĉi tiu* | tento | *ĉi*: lekcia 11 |

## Gramatika

### Čísla 0–10

| 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| *nul* | *unu* | *du* | *tri* | *kvar* | *kvin* | *ses* | *sep* | *ok* | *naŭ* | *dek* |

Mnohé z týchto slov poznáte z cudzích slov: *du* – duet, *tri* – trio, *kvar* – kvarteto, *kvin* – kvinteto, *ses* – sexteto, *sep* – septeto, *ok* – okteto, *dek* – dekáda, *cent* – percento, *mil* – milimeter.

### Väčšie čísla: poskladajte si ich

Všetku prácu urobia dve pravidlá. **Násobí sa** spojením slov: *du* + *dek* = *dudek* (20), *tri* + *cent* = *tricent* (300). **Sčítava sa** písaním zvlášť: *dek unu* (11), *dudek kvin* (25). Zlomky a ďalšie nájdete na stránke o [číslovkách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/cislovky/).

Slová písané spolu sa násobia, písané zvlášť sa sčítavajú

| Číslo | Esperanto | Ako vzniká |
|---|---|---|
| 11 | *dek unu* | 10 + 1 |
| 17 | *dek sep* | 10 + 7 |
| 20 | *dudek* | 2 × 10 |
| 45 | *kvardek kvin* | 4 × 10 + 5 |
| 99 | *naŭdek naŭ* | 9 × 10 + 9 |
| 100 | *cent* | |
| 250 | *ducent kvindek* | 2 × 100 + 5 × 10 |
| 1 000 | *mil* | |
| 1887 | *mil okcent okdek sep* | 1000 + 8 × 100 + 8 × 10 + 7 |
| 1 000 000 | *miliono* | podstatné meno: *du milionoj* |

Po slovensky majú čísla 11–19 vlastné slová („jedenásť“, „trinásť“) a číslovky sa skloňujú („dvoch, dvom, piatich“). Esperantské číslovky sú nemenné a pravidelné: 13 je jednoducho *dek tri*, „desať tri“. A pozor na pravopis: po slovensky píšeme „dvadsaťpäť“ ako jedno slovo, ale v esperante by spojené slová znamenali násobenie – 25 je *dudek kvin*, dve slová.

Každé číslo si môžete overiť v [prevodníku čísel](https://esperantopedia.org/sk/nastroje/cisla/).

:::match Čísla
dek unu = 11
dudek = 20
kvardek kvin = 45
cent = 100
ducent kvindek = 250
mil = 1000
:::

### Radové číslovky s *-a*

Pridaním *-a* vznikne „prvý, druhý, tretí“: *unua, dua, tria, kvara, deka*. Pri zložených číslach spojte časti spojovníkom alebo ich napíšte spolu: *la dudek-kvara* „dvadsiaty štvrtý“. Radové číslovky sú prídavné mená, takže sa zhodujú: *la unuaj tagoj* „prvé dni“.

:::write Čísla slovami
? 17
= dek sep
! deksep → Slová písané zvlášť sa sčítavajú: *dek sep* = 10 + 7. Slová písané spolu sa násobia.
? 60
= sesdek
! ses dek → Slová písané spolu sa násobia: *sesdek* = 6 × 10. *Ses dek* by znamenalo 6 + 10.
? 99
= naŭdek naŭ
! naŭdeknaŭ → Sčítané časti sa píšu zvlášť: *naŭdek naŭ* = 90 + 9, hoci po slovensky píšeme „deväťdesiatdeväť“ spolu.
? 1905
= mil naŭcent kvin
? „tretí“ (radová číslovka od *tri*)
= tria | la tria
:::

### Koľko je hodín

Časové údaje sú radové číslovky s *la*: „deviata (hodina)“. Slovo *horo* sa obvykle vynecháva.

| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| *Kioma horo estas?* | Koľko je hodín? |
| *Estas la naŭa.* | Je deväť hodín. |
| *Estas la naŭa kaj kvarono.* | Je štvrť na desať (9:15). |
| *Estas la naŭa kaj duono.* | Je pol desiatej (9:30). |
| *Estas kvarono antaŭ la deka.* | Je tri štvrte na desať (9:45). |
| *Estas la naŭa kaj kvindek.* | Je deväť päťdesiat. |
| *Je kioma horo?* – *Je la deka.* | O koľkej? – O desiatej. |

**Pozor na slovenskú štvrť a pol.** Po slovensky hovoríme „štvrť na desať“, „pol desiatej“ a „tri štvrte na desať“ – menujeme hodinu, ktorá ešte len príde. Esperanto počíta od hodiny, ktorá už odbila: 9:15 je *la naŭa kaj kvarono* („deviata a štvrť“) a 9:30 *la naŭa kaj duono* („deviata a pol“). Nehovorte *la deka kaj duono* – to je 10:30. Pre 9:45 sa hovorí *kvarono antaŭ la deka*, doslova „štvrť pred desiatou“.

24-hodinový čas funguje rovnako: *je la dudeka* „o 20:00“.

### Dátumy

Dátum tvorí radová číslovka, *de* a mesiac: *la dudek-kvara de Julio* – „24. júla“. Písomne použite číslicu s *-a*: *la 24-a de Julio* – kde po slovensky píšete za číslom bodku, má esperanto *-a*. Ak chcete povedať, že sa niečo deje v určitý deň, pridajte *-n* ako v *lundon*: *Ni venos la dudek-kvaran de Julio* – „Prídeme 24. júla“. Po slovensky stojí mesiac v 2. páde („júla“), v esperante zostáva názov mesiaca po *de* bez zmeny. Viac na stránke [dni a mesiace](https://esperantopedia.org/sk/frazy/dni-a-mesiace/).

### Ceny

Opýtajte sa *Kiom kostas…?* – „Koľko stojí…?“ Cena dostáva *-n*, pretože je to miera: *Ĝi kostas dek ok eŭrojn*. Po *estas* žiadne *-n* nie je: *Tio estas dudek kvin eŭroj* – „To je dvadsaťpäť eur“. Nehľadajte tu slovenský 2. pád po číslovke („päť eur“): esperanto má obyčajné množné číslo, *kvin eŭrojn*.

:::order Čas a ceny
? Je štvrť na desať (9:15).
= Estas la naŭa kaj kvarono.
- naŭ
? Je tri štvrte na desať (9:45).
= Estas kvarono antaŭ la deka.
- dek
? Román stojí osemnásť eur.
= La romano kostas dek ok eŭrojn.
- eŭroj
:::

## Precvičovanie

:::quiz Precvičovanie k lekcii 8
? Čo je *dek sep*?
- 7
- 17 *
- 70
? Napíšte po esperantsky 25.
= dudek kvin
? Napíšte po esperantsky 300.
= tricent
? Čo je *mil okcent okdek sep*?
- 1887 *
- 1787
- 1878
? Preložte do esperanta: „Je pol štvrtej (3:30).“
= Estas la tria kaj duono | Estas duono post la tria | Estas la tria kaj tridek
? Preložte do esperanta: „Koľko je hodín?“
= Kioma horo estas
? Čo znamená *je la oka*?
- „o ôsmej hodine“ *
- „osem hodín“
- „ôsmy“
? Vyberte: *La libro kostas dek ___.*
- *eŭroj*
- *eŭrojn* *
- *eŭro*
? Preložte do esperanta: „prvý deň“ (so členom *la*)
= la unua tago
? Preložte do esperanta: „Koľko stojí tá kniha?“
= Kiom kostas la libro
:::

## Kultúrne okienko

Prvý Svetový kongres esperanta sa zišiel v auguste 1905 v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku; prišlo naň 688 účastníkov z asi 20 krajín. Najväčší bol kongres vo Varšave v roku 1987, k stému výročiu jazyka, s 5 946 účastníkmi. Nedávne kongresy mávajú asi 850 až 1 300 účastníkov – 1 138 v Grazi v roku 2026 – a prvý kongres v Afrike sa konal v roku 2024 v Aruši v Tanzánii. Na Slovensku sa Svetový kongres konal prvý raz v roku 2016 v Nitre (101. kongres) a prišlo naň viac než 1 200 účastníkov. Celý zoznam nájdete na stránke [Svetový kongres esperanta](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/svetovy-kongres-esperanta/).

## Časté otázky

### Prečo je *kostas dek ok eŭrojn* s *-n*?

Cena je miera a miery môžu mať *-n*. Samotné *Fundamento* uvádza príklad *kostas naŭ frankojn* – „stojí deväť frankov“.

### Ako sa po esperantsky povie „dopoludnia“ a „popoludní“?

*Antaŭtagmeze* je „dopoludnia“ (doslova „pred poludním“) a *posttagmeze* „popoludní“: *la oka antaŭtagmeze* „osem hodín dopoludnia“, *la tria posttagmeze* „tri hodiny popoludní“. V bežnej reči sa používa aj *matene* „ráno“ a *vespere* „večer“: *la oka vespere* „osem večer“. Rovnako dobre môžete použiť 24-hodinový čas, na ktorý ste zvyknutí zo slovenčiny: *la dudeka* „20:00“.

### Je *miliono* číslovka, alebo podstatné meno?

Podstatné meno. Rovnako ako *duono* a *kvarono* sa končí na *-o* a pred ďalším podstatným menom za ním stojí *da*: *miliono da homoj* – „milión ľudí“.

## Zdroje

- [Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 4, číslovky)](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/gramatiko_angla.html)
- [PMEG: Nombroj (číslovky)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/index.html)
- [PMEG: A-vortoj (radové číslovky)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/a-vortoj.html)
- [PMEG: Horoj (čas na hodinách)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/horoj.html)
- [PMEG: Datoj (dátumy)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/nombroj/datoj.html)
- [PMEG: N-finaĵo por mezuro (kostas naŭ frankojn)](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/mezuro.html)
- [Svetový esperantský zväz (UEA): zoznam svetových kongresov](https://uea.org/kongresoj/listo)
- [La Ondo de Esperanto: správa o kongrese v Grazi 2026](https://sezonoj.ru/2026/08/graco-38/)
- [Wikipédia: Esperanto (101. Svetový kongres esperanta v Nitre)](https://sk.wikipedia.org/wiki/Esperanto)