# 100 najčastejších podstatných mien v esperante s príkladmi

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/najcastejsie-podstatne-mena/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> 100 najčastejších esperantských podstatných mien z 822 296 viet Tatoeby s významami, rodinami slov a príkladmi. Podstatné mená tvoria 8,7 % všetkých slov.

Najčastejšie esperantské podstatné mená sú *homo* „človek“, *tempo* „čas“, *libro* „kniha“, *infano* „dieťa“, *jaro* „rok“ a *lingvo* „jazyk“. 100 najčastejších podstatných mien z nášho [zoznamu 1 000 najbežnejších slov](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/) tvorí **5,2 % všetkých slov** v korpuse s 5,8 milióna slov z každodenných esperantských viet a samotných desať najčastejších tvorí 1,3 %. Každé podstatné meno sa končí na *-o*, takže ho spoznáte na prvý pohľad, a tabuľka nižšie uvádza pri každom dve alebo tri ďalšie slová utvorené z rovnakého koreňa.

## Každé podstatné meno sa končí na -o, množné číslo má -j a predmet -n

Pre viac než jedno pridajte *-j*, pre priamy predmet *-n*. Ak podstatné meno potrebuje obe, poradie je vždy *-j* a potom *-n*. Výnimky neexistujú; pozri [podstatné a prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/) a [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/).

| Tvar | Koncovka | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| jeden | *-o* | *La libro estas sur la tablo.* | „Kniha je na stole.“ |
| niekoľko | *-oj* | *La libroj estas sur la tablo.* | „Knihy sú na stole.“ |
| jeden, ako predmet | *-on* | *Mi legas la libron.* | „Čítam knihu.“ |
| niekoľko, ako predmet | *-ojn* | *Mi legas la librojn.* | „Čítam knihy.“ |

Slovenčina má šesť pádov a tri rody; esperanto má len dva tvary podstatného mena v každom čísle, *-o* a *-on*. Ostatné pády nahrádzajú predložky: *en la domo* „v dome“, *kun la patro* „s otcom“. Samotné *-n* po predložke označuje smer: *en la domo* „v dome“, ale *en la domon* „do domu“.

Esperanto má len [člen *la*](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/clen/) („ten“), ktorý sa nikdy nemení: *la libro*, *la libroj*, *la librojn*. Slovo pre „nejaký“ neexistuje: *libro* znamená „kniha“ aj „nejaká kniha“. Slovenčina člen nemá, a preto je *la* pre Slovákov nové.

## Podstatné mená pre osoby: -in- tvorí ženský tvar

Esperanto nemá gramatický rod. Väčšina slov pre osoby, napríklad *homo*, *infano*, *amiko*, *persono*, *instruisto*, *kuracisto* a *studento*, o pohlaví nič nehovorí. Niekoľko koreňov je už významom mužských a prípona *-in-* z nich tvorí ženský tvar. Šesť takých dvojíc patrí medzi 100 najčastejších podstatných mien; čísla udávajú poradie v zozname.

| Významom mužské | Ženské s *-in-* |
|---|---|
| *patro* „otec“ (133) | *patrino* „matka“ (173) |
| *frato* „brat“ (221) | *fratino* „sestra“ (261) |
| *filo* „syn“ (237) | *filino* „dcéra“ (342) |
| *knabo* „chlapec“ (218) | *knabino* „dievča“ (228) |
| *edzo* „manžel“ (402) | *edzino* „manželka“ (230) |
| *viro* „muž“ (156) | *virino* „žena“ (174) |

Predpona *ge-* označuje obe pohlavia spolu: *gepatroj* „rodičia“, *gefratoj* „súrodenci“, *gefiloj* „synovia a dcéry“, *geedzoj* „manželia“. Pozri [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/) a [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/). Slovenčina naopak tvorí ženský tvar pri väčšine povolaní („učiteľ – učiteľka“); v esperante je *instruisto* učiteľ aj učiteľka a *instruistino* poviete, len keď chcete zdôrazniť, že ide o ženu.

## 10 podstatných mien, od ktorých začať

Je to náš vlastný výber, nie oficiálny zoznam. Šesť z desiatich patrí medzi 20 najčastejších podstatných mien v tabuľke. *Nomo*, *akvo*, *demando* a *familio* sú v zozname nižšie, ale začiatočník ich potrebuje už v prvom rozhovore.

| Podstatné meno | Po slovensky | Prečo prvé | Príklad |
|---|---|---|---|
| *nomo* | meno | Predstavenie sa | *Mia nomo estas Anna.* – „Moje meno je Anna.“ |
| *amiko* | priateľ, kamarát | Rozprávanie o ľuďoch, ktorých poznáte | *Mi havas bonan amikon.* – „Mám dobrého kamaráta.“ |
| *familio* | rodina | Rozprávanie o domove | *Ĉu vi havas grandan familion?* – „Máte veľkú rodinu?“ |
| *lingvo* | jazyk | Povedať, ktorými jazykmi hovoríte a ktoré sa učíte | *Kiun lingvon vi parolas?* – „Akým jazykom hovoríte?“ |
| *tago* | deň | Pozdravy, dátumy a plány | *Kiu tago estas hodiaŭ?* – „Aký je dnes deň?“ |
| *tempo* | čas | Plány, pozvania a zdvorilé otázky | *Ĉu vi havas tempon?* – „Máte čas?“ |
| *akvo* | voda | Jedlo, pitie a prvá vec, o ktorú požiadate | *Unu glason da akvo, bonvolu.* – „Jeden pohár vody, prosím.“ |
| *mono* | peniaze | Nakupovanie a ceny | *Kiom da mono vi bezonas?* – „Koľko peňazí potrebujete?“ |
| *demando* | otázka | Pýtanie sa a overovanie | *Ĉu vi komprenas la demandon?* – „Rozumiete tej otázke?“ |
| *vorto* | slovo | Učenie nových slov | *Kion signifas tiu vorto?* – „Čo znamená to slovo?“ |

## 100 najčastejších esperantských podstatných mien

*Poradie* je miesto podstatného mena medzi všetkými 1 000 slovami zoznamu, takže *homo* na 55. mieste je prvé podstatné meno: 54 slov pred ním tvorí 38 gramatických slov, 12 slovies a 4 príslovky. Stĺpec *Rodina* uvádza dve alebo tri slová utvorené z rovnakého koreňa (menej tam, kde ich Reta Vortaro, ReVo, uvádza menej); významy sú skrátené z ReVo. Príklady sú naše. *Esperanto* a *Dio* sa podľa zvyku píšu veľkým písmenom. Ktorékoľvek podstatné meno si vyhľadajte v [slovníku](https://esperantopedia.org/sk/slovnik/).

| Poradie | Podstatné meno | Po slovensky | Rodina | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| 55 | *homo* | človek, ľudská bytosť | *homa* „ľudský“, *homaro* „ľudstvo“, *homeco* „ľudskosť“ | *Ĉiu homo bezonas amikojn.* – „Každý človek potrebuje priateľov.“ |
| 78 | *tempo* | čas | *libertempo* „voľný čas“, *nuntempo* „súčasnosť“, *longtempe* „dlho“ | *Mi ne havas tempon hodiaŭ.* – „Dnes nemám čas.“ |
| 88 | *libro* | kniha | *librejo* „kníhkupectvo“, *libreto* „brožúrka“, *taglibro* „denník“ | *Ŝi legas interesan libron.* – „Číta zaujímavú knihu.“ |
| 89 | *infano* | dieťa | *infana* „detský“, *infaneco* „detstvo“, *infaneto* „dieťatko“ | *La infanoj ludas en la parko.* – „Deti sa hrajú v parku.“ |
| 90 | *jaro* | rok | *jardeko* „desaťročie“, *jarcento* „storočie“, *Novjaro* „Nový rok“ | *La jaro havas dek du monatojn.* – „Rok má dvanásť mesiacov.“ |
| 91 | *lingvo* | jazyk | *lingva* „jazykový“, *lingvisto* „jazykovedec“, *gestolingvo* „posunkový jazyk“ | *Esperanto estas facila lingvo.* – „Esperanto je ľahký jazyk.“ |
| 95 | *vivo* | život | *vivi* „žiť“, *viva* „živý“, *viveco* „živosť“ | *La vivo estas bela.* – „Život je krásny.“ |
| 96 | *tago* | deň | *tage* „cez deň“, *ĉiutaga* „každodenný“, *naskiĝtago* „narodeniny“ | *Hodiaŭ estas bela tago.* – „Dnes je krásny deň.“ |
| 103 | *domo* | dom | *dometo* „domček“, *domego* „veľký dom, sídlo“, *stacidomo* „stanica“ | *Nia domo havas ruĝan pordon.* – „Náš dom má červené dvere.“ |
| 113 | *mono* | peniaze | *monujo* „peňaženka“, *monero* „minca“, *poŝmono* „vreckové“ | *Mi ne havas sufiĉe da mono.* – „Nemám dosť peňazí.“ |
| 114 | *afero* | vec, záležitosť | *aferisto* „podnikateľ“, *amafero* „milostný pomer“, *afereca* „vecný“ | *Tio ne estas mia afero.* – „To nie je moja vec.“ |
| 116 | *amiko* | priateľ, kamarát | *amika* „priateľský“, *amikino* „priateľka“, *amikeco* „priateľstvo“ | *Mia amiko loĝas en Berlino.* – „Môj kamarát býva v Berlíne.“ |
| 125 | *laboro* | práca | *labori* „pracovať“, *laboristo* „robotník“, *kunlabori* „spolupracovať“ | *Mi serĉas novan laboron.* – „Hľadám novú prácu.“ |
| 133 | *patro* | otec | *patrino* „matka“, *bopatro* „svokor, tesť“, *prapatro* „praotec“ | *Mia patro laboras en banko.* – „Môj otec pracuje v banke.“ |
| 138 | *aŭto* | auto | *aŭtejo* „garáž“, *aŭtisto* „vodič“, *ŝarĝaŭto* „nákladné auto“ | *Ni veturas per aŭto.* – „Cestujeme autom.“ |
| 141 | *vorto* | slovo | *vortaro* „slovník“, *pasvorto* „heslo“, *vorta* „slovný“ | *Kiel oni diras tiun vorton en Esperanto?* – „Ako sa to slovo povie v esperante?“ |
| 147 | *horo* | hodina | *horaro* „rozvrh, cestovný poriadok“, *duonhoro* „pol hodiny“, *kvaronhoro* „štvrťhodina“ | *La filmo daŭras du horojn.* – „Film trvá dve hodiny.“ |
| 154 | *mondo* | svet | *tutmonda* „celosvetový“, *mondoparto* „svetadiel“, *mondmilito* „svetová vojna“ | *Esperanto estas parolata en la tuta mondo.* – „Esperanto sa hovorí na celom svete.“ |
| 155 | *problemo* | problém, ťažkosť | *problema* „problematický“ | *Ne estas problemo!* – „Žiadny problém!“ |
| 156 | *viro* | muž | *vira* „mužský“, *vireco* „mužnosť“, *virkato* „kocúr“ | *Tiu viro estas kuracisto.* – „Ten muž je lekár.“ |
| 157 | *hundo* | pes | *hundino* „suka“, *hundido* „šteňa“, *hundejo* „psia búda“ | *La hundo dormas sub la tablo.* – „Pes spí pod stolom.“ |
| 165 | *lando* | krajina, štát | *eksterlando* „cudzina“, *tutlanda* „celoštátny“, *landnomo* „názov krajiny“ | *Kiu estas la plej granda lando en la mondo?* – „Ktorá je najväčšia krajina na svete?“ |
| 173 | *patrino* | matka | *bopatrino* „svokra, testiná“, *prapatrino* „pramatka“, *duonpatrino* „nevlastná matka“ | *Mia patrino kuiras vespermanĝon.* – „Moja mama varí večeru.“ |
| 174 | *virino* | žena | *virina* „ženský“, *virineco* „ženskosť“, *virinismo* „feminizmus“ | *Tiu virino parolas kvar lingvojn.* – „Tá žena hovorí štyrmi jazykmi.“ |
| 175 | *ĉambro* | izba, miestnosť | *dormoĉambro* „spálňa“, *banĉambro* „kúpeľňa“, *klasĉambro* „trieda“ | *Mia ĉambro estas malgranda, sed bela.* – „Moja izba je malá, ale pekná.“ |
| 181 | *akvo* | voda | *akva* „vodný“, *akvumi* „polievať“, *marakvo* „morská voda“ | *Mi trinkas glason da akvo.* – „Pijem pohár vody.“ |
| 184 | *lernejo* | škola | *lerni* „učiť sa“, *lernanto* „žiak“, *mezlernejo* „stredná škola“ | *Mia filino iras al la lernejo.* – „Moja dcéra chodí do školy.“ |
| 189 | *urbo* | mesto | *urbano* „obyvateľ mesta“, *urbestro* „primátor, starosta“, *ĉefurbo* „hlavné mesto“ | *Parizo estas bela urbo.* – „Paríž je krásne mesto.“ |
| 196 | *frazo* | veta, fráza | *frazaro* „zbierka viet“, *frapfrazo* „slogan“, *frazlibro* „konverzačná príručka“ | *Ĉi tiu frazo estas tro longa.* – „Táto veta je príliš dlhá.“ |
| 199 | *nomo* | meno | *nomi* „nazývať“, *nomiĝi* „volať sa“, *familinomo* „priezvisko“ | *Kio estas via nomo?* – „Aké je vaše meno?“ |
| 201 | *demando* | otázka | *demandi* „pýtať sa“, *demandaro* „dotazník“, *demandosigno* „otáznik“ | *Mi havas demandon pri la leciono.* – „Mám otázku k lekcii.“ |
| 202 | *kato* | mačka | *katino* „mačka (samica)“, *katido* „mačiatko“, *virkato* „kocúr“ | *Nia kato ŝatas dormi sur la lito.* – „Naša mačka rada spí na posteli.“ |
| 208 | *Dio* | Boh, boh | *dia* „božský“, *diino* „bohyňa“, *sendia* „bezbožný“ | *Ŝi preĝas al Dio.* – „Modlí sa k Bohu.“ |
| 217 | *pordo* | dvere | *pordego* „brána“, *pordisto* „vrátnik“, *dompordo* „vchodové dvere“ | *Bonvolu fermi la pordon.* – „Zatvorte, prosím, dvere.“ |
| 218 | *knabo* | chlapec | *knabino* „dievča“, *ŝipknabo* „lodný chlapec“ | *La knabo havas ruĝan pilkon.* – „Chlapec má červenú loptu.“ |
| 221 | *frato* | brat | *fratino* „sestra“, *gefratoj* „súrodenci“, *frateco* „bratstvo“ | *Mia frato estas pli aĝa ol mi.* – „Môj brat je starší ako ja.“ |
| 223 | *okulo* | oko | *okula* „očný“, *okulisto* „očný lekár“, *okulvitroj* „okuliare“ | *Ŝi havas bluajn okulojn.* – „Má modré oči.“ |
| 225 | *mano* | ruka | *dekstramana* „pravoruký“, *maldekstramana* „ľavoruký“, *manpleno* „hrsť“ | *Li tenas libron en la mano.* – „Drží knihu v ruke.“ |
| 226 | *vero* | pravda | *vera* „pravdivý“, *vere* „naozaj“, *malvera* „nepravdivý“ | *Ĉu tio estas la vero?* – „Je to pravda?“ |
| 228 | *knabino* | dievča | *knabo* „chlapec“ | *La knabino legas fabelon.* – „Dievča číta rozprávku.“ |
| 230 | *edzino* | manželka | *edzo* „manžel“, *geedzoj* „manželia“, *edziniĝi* „vydať sa“ | *Lia edzino laboras en hospitalo.* – „Jeho manželka pracuje v nemocnici.“ |
| 232 | *ideo* | nápad, myšlienka | *idearo* „súbor myšlienok“, *samideano* „človek s rovnakými názormi“ | *Tio estas bona ideo!* – „To je dobrý nápad!“ |
| 233 | *instruisto* | učiteľ | *instrui* „učiť“, *instruado* „vyučovanie“, *instruejo* „škola, učebňa“ | *Nia instruisto parolas tre klare.* – „Náš učiteľ hovorí veľmi zreteľne.“ |
| 234 | *loko* | miesto | *loka* „miestny“, *loki* „umiestniť“, *translokiĝi* „presťahovať sa“ | *Ĉi tiu loko estas tre trankvila.* – „Toto miesto je veľmi pokojné.“ |
| 237 | *filo* | syn | *bofilo* „zať“, *gefiloj* „synovia a dcéry“, *duonfilo* „nevlastný syn“ | *Mia filo studas en la universitato.* – „Môj syn študuje na univerzite.“ |
| 238 | *persono* | osoba | *persona* „osobný“, *personaro* „personál“, *personeco* „osobnosť“ | *En la ĉambro estas dek personoj.* – „V izbe je desať ľudí.“ |
| 241 | *gepatro* | rodič | *patro* „otec“, *patrino* „matka“, *bogepatroj* „rodičia manžela či manželky“ | *Miaj gepatroj loĝas en vilaĝo.* – „Moji rodičia bývajú v dedine.“ |
| 242 | *vojo* | cesta | *vojeto* „cestička“, *fervojo* „železnica“, *aŭtovojo* „diaľnica“ | *Ĉu vi konas la vojon al la stacidomo?* – „Poznáte cestu na stanicu?“ |
| 254 | *eraro* | chyba, omyl | *erari* „mýliť sa“, *erara* „chybný“, *senerara* „bezchybný“ | *En ĉi tiu frazo estas eraro.* – „V tejto vete je chyba.“ |
| 255 | *amo* | láska | *ami* „milovať“, *amanto* „milenec“, *malamo* „nenávisť“ | *Amo estas pli forta ol timo.* – „Láska je silnejšia ako strach.“ |
| 257 | *letero* | list | *retletero* „e-mail“, *novaĵletero* „spravodaj“, *leteri* „písať list“ | *Mi skribas leteron al mia avino.* – „Píšem list svojej starej mame.“ |
| 261 | *fratino* | sestra | *frato* „brat“, *fratina* „sesterský“, *fratineco* „sesterstvo“ | *Mia fratino ludas pianon.* – „Moja sestra hrá na klavíri.“ |
| 262 | *arbo* | strom | *arba* „stromový“, *arbeto* „krík“, *arbaro* „les“ | *Sur la arbo sidas birdo.* – „Na strome sedí vták.“ |
| 269 | *nokto* | noc | *nokte* „v noci“, *noktiĝi* „zotmieť sa“, *tranokti* „prenocovať“ | *Dum la nokto la urbo estas silenta.* – „V noci je mesto tiché.“ |
| 273 | *semajno* | týždeň | *semajna* „týždenný“, *semajnfino* „víkend“ | *La semajno havas sep tagojn.* – „Týždeň má sedem dní.“ |
| 276 | *fojo* | raz, krát | *foje* „občas“, *unuafoje* „prvýkrát“, *ĉiufoje* „zakaždým“ | *Mi vidis tiun filmon du fojojn.* – „Ten film som videl/a dvakrát.“ |
| 281 | *familio* | rodina | *familia* „rodinný“, *familiano* „člen rodiny“, *familiestro* „hlava rodiny“ | *Nia familio estas malgranda.* – „Naša rodina je malá.“ |
| 284 | *Esperanto* | esperanto (jazyk) | *esperanta* „esperantský“, *esperantisto* „esperantista“, *esperante* „po esperantsky“ | *Mi parolas Esperanton ĉiutage.* – „Po esperantsky hovorím každý deň.“ |
| 292 | *kafo* | káva | *kafejo* „kaviareň“, *kafumi* „piť kávu v spoločnosti“, *kafkruĉo* „kanvica na kávu“ | *Ĉu vi volas kafon aŭ teon?* – „Chcete kávu alebo čaj?“ |
| 294 | *kuracisto* | lekár | *kuraci* „liečiť“, *bestkuracisto* „veterinár“, *infankuracisto* „detský lekár“ | *Li iris al la kuracisto, ĉar li estis malsana.* – „Išiel k lekárovi, lebo bol chorý.“ |
| 298 | *helpo* | pomoc | *helpi* „pomáhať“, *helpanto* „pomocník“, *malhelpi* „brániť“ | *Mi bezonas vian helpon.* – „Potrebujem vašu pomoc.“ |
| 299 | *tablo* | stôl | *tableto* „stolík“, *skribtablo* „písací stôl“, *labortablo* „pracovný stôl“ | *La libro estas sur la tablo.* – „Kniha leží na stole.“ |
| 301 | *fenestro* | okno | *fenestreto* „okienko“, *montrofenestro* „výklad“ | *El mia fenestro mi vidas la maron.* – „Z môjho okna vidím more.“ |
| 305 | *filmo* | film | *filmi* „natáčať“, *filmeto* „krátke video“, *desegnofilmo* „kreslený film“ | *Ni rigardas interesan filmon.* – „Pozeráme zaujímavý film.“ |
| 307 | *trajno* | vlak | *trajni* „ísť vlakom“, *rapidtrajno* „rýchlik“, *eltrajniĝi* „vystúpiť z vlaku“ | *La trajno al Varsovio foriras je la kvina.* – „Vlak do Varšavy odchádza o piatej.“ |
| 310 | *koro* | srdce | *kora* „srdečný“, *bonkora* „dobrosrdečný“, *senkora* „bezcitný“ | *Mia koro batas rapide.* – „Srdce mi rýchlo bije.“ |
| 312 | *tero* | zem, pôda | *tera* „pozemský“, *terpomo* „zemiak“, *alteriĝi* „pristáť“ | *La infanoj sidas sur la tero.* – „Deti sedia na zemi.“ |
| 317 | *sinjoro* | pán | *sinjorino* „pani“, *gesinjoroj* „dámy a páni“ | *Pardonu, sinjoro, kie estas la stacidomo?* – „Prepáčte, pane, kde je stanica?“ |
| 323 | *opinio* | názor, mienka | *opinii* „domnievať sa“, *miaopinie* „podľa môjho názoru“, *samopinii* „mať ten istý názor“ | *Kia estas via opinio pri tiu libro?* – „Aký je váš názor na tú knihu?“ |
| 328 | *morto* | smrť | *morti* „zomrieť“, *morta* „smrteľný“, *mortinto* „zomrelý“ | *Li ne timas la morton.* – „Nebojí sa smrti.“ |
| 331 | *minuto* | minúta | *minute* „na minútu“, *ĉiuminute* „každú minútu“, *lumminuto* „svetelná minúta“ | *Atendu minuton, bonvolu.* – „Počkajte, prosím, minútu.“ |
| 332 | *strato* | ulica | *ĉefstrato* „hlavná ulica“, *sakstrato* „slepá ulica“, *stratangulo* „roh ulice“ | *Mi loĝas en trankvila strato.* – „Bývam na pokojnej ulici.“ |
| 335 | *floro* | kvet | *flori* „kvitnúť“, *florejo* „kvetinový záhon“, *sunfloro* „slnečnica“ | *Ŝi donis al mi ruĝan floron.* – „Dala mi červený kvet.“ |
| 342 | *filino* | dcéra | *filo* „syn“, *bofilino* „nevesta“, *duonfilino* „nevlastná dcéra“ | *Nia filino lernas naĝi.* – „Naša dcéra sa učí plávať.“ |
| 344 | *monato* | mesiac (v kalendári) | *monata* „mesačný“, *mielmonato* „medové týždne“ | *Septembro estas la naŭa monato.* – „September je deviaty mesiac.“ |
| 345 | *kapo* | hlava | *kapdoloro* „bolesť hlavy“, *kapkuseno* „vankúš“, *kapjesi* „prikývnuť“ | *Mi havas doloron en la kapo.* – „Bolí ma hlava.“ |
| 351 | *muziko* | hudba | *muzika* „hudobný“, *muzikisto* „hudobník“, *muzikilo* „hudobný nástroj“ | *Ŝi aŭskultas muzikon ĉiuvespere.* – „Každý večer počúva hudbu.“ |
| 352 | *ĝardeno* | záhrada | *ĝardenisto* „záhradník“, *infanĝardeno* „materská škola“, *bestoĝardeno* „zoologická záhrada“ | *En nia ĝardeno kreskas pomarbo.* – „V našej záhrade rastie jabloň.“ |
| 354 | *besto* | zviera | *bestaro* „fauna“, *dombesto* „domáce zviera“, *rabobesto* „dravec“ | *Kiun beston vi plej ŝatas?* – „Ktoré zviera máte najradšej?“ |
| 355 | *festo* | oslava, slávnosť | *festi* „oslavovať“, *festa* „slávnostný“ | *Ĉiuj amikoj venis al la festo.* – „Všetci priatelia prišli na oslavu.“ |
| 357 | *historio* | história, dejiny | *historia* „historický“, *historiisto* „historik“, *prahistorio* „pravek“ | *Mi ŝatas legi pri la historio de Eŭropo.* – „Rád/rada čítam o dejinách Európy.“ |
| 358 | *ĉielo* | nebo, obloha | *ĉielarko* „dúha“, *ĉielblua* „nebesky modrý“, *ĉielskrapanto* „mrakodrap“ | *La ĉielo estas hodiaŭ tre blua.* – „Obloha je dnes veľmi modrá.“ |
| 363 | *manĝaĵo* | jedlo, pokrm | *manĝi* „jesť“, *manĝo* „jedlo (obed, večera a pod.), jedenie“, *matenmanĝo* „raňajky“ | *Ĉi tiu manĝaĵo estas tre bongusta.* – „Toto jedlo je veľmi chutné.“ |
| 367 | *rivero* | rieka | *rivereto* „potok“, *riverego* „veľká rieka“ | *La rivero fluas tra la urbo.* – „Rieka preteká mestom.“ |
| 368 | *respondo* | odpoveď | *respondi* „odpovedať“, *respondeci* „byť zodpovedný“, *respondeco* „zodpovednosť“ | *Via respondo estas ĝusta.* – „Vaša odpoveď je správna.“ |
| 371 | *maniero* | spôsob | *sammaniere* „rovnakým spôsobom“, *alimaniere* „iným spôsobom“, *vivmaniero* „spôsob života“ | *Ĉiu havas sian manieron lerni.* – „Každý má svoj spôsob učenia.“ |
| 374 | *studento* | študent (vysokej školy) | *studi* „študovať“, *studado* „štúdium“, *kunstudento* „spolužiak“ | *Mi estas studento en Vieno.* – „Som študent/študentka vo Viedni.“ |
| 376 | *milito* | vojna | *militi* „viesť vojnu“, *milita* „vojnový“, *militisto* „vojak“ | *Nenio estas pli malbona ol milito.* – „Nič nie je horšie ako vojna.“ |
| 378 | *birdo* | vták | *birdido* „vtáča“, *birdaro* „kŕdeľ vtákov“, *kortobirdo* „hydina“ | *La birdoj kantas en la arbo.* – „Vtáky spievajú na strome.“ |
| 380 | *situacio* | situácia | *situacia* „situačný“ | *La situacio estas tre malfacila.* – „Situácia je veľmi ťažká.“ |
| 381 | *vetero* | počasie | *misvetero* „zlé počasie“, *veterprognozo* „predpoveď počasia“ | *Kia estas la vetero hodiaŭ?* – „Aké je dnes počasie?“ |
| 383 | *suno* | slnko | *sunsubiro* „západ slnka“, *sunleviĝo* „východ slnka“, *sunumi* „opaľovať sa“ | *La suno brilas, kaj ni iras al la maro.* – „Slnko svieti a ideme k moru.“ |
| 389 | *arbaro* | les | *arbo* „strom“, *pluvarbaro* „dažďový prales“, *praarbaro* „prales“ | *Ni promenas tra la arbaro.* – „Prechádzame sa lesom.“ |
| 391 | *momento* | okamih, chvíľa | *momenta* „okamžitý“, *momente* „v okamihu, práve teraz“, *lastmomente* „na poslednú chvíľu“ | *Atendu momenton, mi tuj revenos.* – „Počkajte chvíľu, hneď sa vrátim.“ |
| 392 | *danko* | vďaka, poďakovanie | *danki* „ďakovať“, *dankema* „vďačný“, *sendanka* „nevďačný“ | *Mil dankojn por via helpo!* – „Tisíckrát ďakujem za vašu pomoc!“ |
| 396 | *parto* | časť, diel | *parte* „čiastočne“, *partopreni* „zúčastniť sa“, *plejparte* „väčšinou“ | *Ĉi tiu parto de la urbo estas tre malnova.* – „Táto časť mesta je veľmi stará.“ |
| 398 | *plano* | plán | *plani* „plánovať“, *laborplano* „pracovný plán“ | *Kio estas via plano por morgaŭ?* – „Aký máte plán na zajtra?“ |
| 402 | *edzo* | manžel | *edzino* „manželka“, *geedzoj* „manželia“, *edziĝi* „oženiť sa“ | *Ŝia edzo estas inĝeniero.* – „Jej manžel je inžinier.“ |
| 405 | *celo* | cieľ, účel | *celi* „mieriť“, *sencela* „bezúčelný“, *vivcelo* „životný cieľ“ | *Mia celo estas lerni Esperanton.* – „Mojím cieľom je naučiť sa esperanto.“ |
| 411 | *vizaĝo* | tvár | *vizaĝesprimo* „výraz tváre“, *vizaĝalvizaĝe* „tvárou v tvár“ | *Li lavis sian vizaĝon.* – „Umyl si tvár.“ |

Väčšina rodín používa pri koreni príponu alebo predponu: *dom·et·o* „domček“ je „dom + malý“ a *bo·patr·o* „svokor, tesť“ je „príbuzný cez manželstvo + otec“. Iné spájajú dva korene: *dormo·ĉambro* „spálňa“. Rovnaký koreň dáva aj slová iných slovných druhov, napríklad sloveso *vivi* a prídavné meno *viva* popri *vivo*. Pravidlá sú na stránke [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/).

## Podstatné mená zo slovies a prídavných mien

Koreň nemá vlastný slovný druh; rozhoduje koncovka. Preto osem zo 100 podstatných mien má rovnaký koreň ako jedno zo [100 najčastejších slovies](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/najcastejsie-slovesa/):

| Podstatné meno | Sloveso s rovnakým koreňom |
|---|---|
| *vivo* „život“ (95) | *vivi* „žiť“ (129) |
| *laboro* „práca“ (125) | *labori* „pracovať“ (126) |
| *demando* „otázka“ (201) | *demandi* „pýtať sa“ (188) |
| *amo* „láska“ (255) | *ami* „milovať“ (145) |
| *helpo* „pomoc“ (298) | *helpi* „pomáhať“ (110) |
| *opinio* „názor“ (323) | *opinii* „domnievať sa“ (170) |
| *morto* „smrť“ (328) | *morti* „zomrieť“ (182) |
| *respondo* „odpoveď“ (368) | *respondi* „odpovedať“ (271) |

Niekoľko ďalších dvojíc je v zozname nižšie: *nomo* a *nomi* „nazývať“ (372), *eraro* a *erari* „mýliť sa“ (633), *danko* a *danki* „ďakovať“ (635), *celo* a *celi* „mieriť“ (706), *plano* a *plani* „plánovať“ (721).

Tieto koncovky tvoria nové podstatné mená zo slovies a prídavných mien:

| Koncovka | Čo pomenúva | Príklady | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| *-o* na slovesnom koreni | samotný dej | *labori* → *laboro* | „pracovať“ → „práca“ |
| *-ado* | dej, ktorý trvá alebo sa opakuje | *skribi* → *skribado* | „písať“ → „písanie (ako činnosť)“ |
| *-aĵo* | konkrétnu vec spojenú s dejom alebo vlastnosťou | *skribi* → *skribaĵo*; *manĝi* → *manĝaĵo*; *nova* → *novaĵo* | „písomnosť“; „jedlo“; „novinka, správa“ |
| *-eco* | vlastnosť alebo stav, ktorý prídavné meno opisuje | *bela* → *beleco*; *libera* → *libereco* | „krásny“ → „krása“; „slobodný“ → „sloboda“ |
| *-ulo* | osobu s touto vlastnosťou | *riĉa* → *riĉulo*; *blinda* → *blindulo* | „bohatý“ → „boháč“; „slepý“ → „slepec“ |

PMEG uvádza orientačné pravidlo: *-eco* vždy pomenúva vlastnosť alebo stav, zatiaľ čo *-aĵo* zvyčajne konkrétnu vec. Takže *beleco* je „krása“ ako vlastnosť a *belaĵo* „niečo krásne“. Všetky prípony sú na stránke [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

## Podstatné mená v esperante a v slovenčine: na čo si dať pozor

Pre Slováka je najväčší rozdiel v rode, pádoch a množnom čísle. Slovenské podstatné meno má rod, šesť pádov a rad nepravidelných množných čísel; esperantské má jedinú koncovku *-o* a jedno *-j*.

| V slovenčine | V esperante | Príklad |
|---|---|---|
| Tri rody (otec, matka, dieťa) | Gramatický rod neexistuje. Pohlavie vyjadruje prípona *-in-* | *patro* – „otec“, *patrino* – „matka“, *infano* – „dieťa“ |
| Koncovka *-o* pripomína stredný rod („okno“, „mesto“) | *-o* je len znak podstatného mena a o rode nič nehovorí | *knabo* – „chlapec“, *kato* – „mačka“, *libro* – „kniha“ |
| Často samostatné slová: syn – dcéra, brat – sestra, manžel – manželka | Jeden koreň a *-in-* | *filo* – *filino*, *frato* – *fratino*, *edzo* – *edzino* |
| Nepravidelné množné čísla: človek – ľudia, dieťa – deti, priateľ – priatelia, oko – oči | Vždy *-j* | *homo* – *homoj*, *infano* – *infanoj*, *amiko* – *amikoj*, *okulo* – *okuloj* |
| Len množné číslo: dvere, peniaze | Obyčajné jednotné číslo | *Bonvolu fermi la pordon.* – „Zatvorte, prosím, dvere.“ *Mi ne havas sufiĉe da mono.* – „Nemám dosť peňazí.“ |
| Povolania so ženským tvarom: učiteľ – učiteľka, herec – herečka | Jeden základný tvar, *-in-* pre ženu | *instruisto* – *instruistino*, *kuracisto* – *kuracistino* |
| Šesť pádov: mačka, mačky, mačke, mačku, mačke, mačkou | Len *-n* (akuzatív); zvyšok zariadia predložky | *Mi vidas katon.* – „Vidím mačku.“ *Mi parolas pri kato.* – „Hovorím o mačke.“ |
| Žiadny člen | Jedno *la* pre veci známe obom stranám; „nejaký“ neexistuje | *Mi havas hundon.* – „Mám psa.“ *La hundo estas granda.* – „Pes je veľký.“ |

Zámeno volíte podľa osoby, nie podľa rodu podstatného mena: slovenské „osoba“ je ženského rodu, ale o *persono*, ktorá je muž, poviete *li*, a o žene *ŝi*. Pozri [zámená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/zamena/). Slovesá sa podľa pohlavia nemenia vôbec: *Li iris* – „Šiel“, *Ŝi iris* – „Šla“.

Niekoľko podstatných mien vyzerá povedome, ale znamená niečo iné alebo sa rozlišuje inak:

- ***Tempo* je predovšetkým „čas“,** nie slovenské „tempo“ v zmysle rýchlosti. Rýchlosť je *rapideco* a *Mi ne havas tempon* znamená „Nemám čas“.
- ***Letero* je „list“** v zmysle písomnej správy, nie „písmeno“ ani „list stromu“. Písmeno abecedy sa povie *litero*, list stromu *folio*. Rozdiel jednej samohlásky rozhoduje o význame: *Mi skribas leteron* – „Píšem list“, ale *la litero ĉ* – „písmeno ĉ“.
- ***Tablo* je „stôl“,** nie „tabuľa“. Doska alebo tabuľa je *tabulo*: *La libro estas sur la tablo* – „Kniha leží na stole“.
- ***Monato* je „mesiac“** v kalendári, zatiaľ čo „mesiac“ na oblohe je *luno*. Slovenčina má pre oboje jedno slovo, esperanto dve.
- ***Studento* je „študent vysokej školy“** (ReVo: *lernanto en supera lernejo*, teda na univerzite, akadémii a podobne). Slovenčina hovorí „študent“ aj stredoškolákovi; žiak všeobecne je *lernanto*.

## Ako sme počítali

Počítali sme 8. októbra 2026 v našom súbore [esperanto-1000-common-words-sk.csv](/downloads/esperanto-1000-common-words-sk.csv). Vychádza z 822 296 viet z Tatoeby s 5 831 657 slovami. Množné *-j* a akuzatívne *-n* sa odstraňujú, takže *libro*, *libroj* a *libron* sa počítajú spolu pod *libro*; metóda je opísaná na stránke [najbežnejšie slová](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/).

- **359 z 1 000 položiek sú podstatné mená** (35,9 %). Ich hodnoty `per_million` dávajú dokopy 86 593 na milión, takže podstatné mená tvoria **8,7 % všetkých slov** v korpuse. Slovesá tvoria 17,6 %.
- **8 zo 100 najbežnejších slov sú podstatné mená** a 62 z prvých 300.
- **100 najčastejších podstatných mien** leží na pozíciách 55 až 411 zoznamu. Ich hodnoty `per_million` dávajú dokopy 52 217, teda **5,2 % všetkých slov** a 60,3 % všetkých výskytov podstatných mien, ktoré zoznam pokrýva.
- **Prvých 10, 20 a 50 podstatných mien** tvorí 1,3 %, 2,2 % a 3,8 % všetkých slov. Samotné *homo* tvorí 0,2 %.

Slovné druhy poznáme podľa koncoviek: položka končiaca na *-o* je podstatné meno, okrem gramatických slov ako *kio* a *tio*, ktoré sa počítajú medzi korelatívy. Odvodené podstatné meno sa počíta osobitne, takže *patro* a *patrino* sú dve podstatné mená. Mená písané veľkým písmenom (*Maria*, *Parizo*) sme vynechali, okrem *Esperanto* a *Dio*. Tatoeba obsahuje krátke, písané, často prekladané vety; romány alebo hovorená reč by dali iné poradie, ako ukazuje zoznam na stránke [Slovná zásoba](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/slovna-zasoba/).

## Časté otázky

### Aké sú najčastejšie podstatné mená v esperante?

Desať najčastejších podstatných mien v našom zozname je *homo*, *tempo*, *libro*, *infano*, *jaro*, *lingvo*, *vivo*, *tago*, *domo* a *mono*. Dokopy tvoria 1,3 % všetkých slov v korpuse Tatoeby.

### Koľko esperantských podstatných mien treba poznať?

20 najčastejších podstatných mien pokrýva 2,2 % všetkých slov v našom korpuse, 50 najčastejších 3,8 % a 100 najčastejších 5,2 %. Všetky podstatné mená dokopy tvoria 8,7 % slov, pretože sa v každej vete vracajú rovnaké gramatické slová a slovesá: samotné gramatické slová tvoria 44,4 %. Ostatné slovné druhy nájdete v [zozname 1 000 slov](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/).

### Ako sa tvorí množné číslo podstatného mena v esperante?

Pridajte k podstatnému menu *-j*: *libro* → *libroj*. Pre predmet pridajte za neho *-n*: *librojn*. Platí to pre všetky podstatné mená a člen *la* sa nemení.

### Majú esperantské podstatné mená rod?

Nie. Esperanto nemá gramatický rod. Väčšina slov pre osoby, napríklad *amiko* „priateľ“, o pohlaví nič nehovorí a prípona *-in-* tvorí ženský tvar pri koreňoch, ktoré sú významom mužské: *patro* „otec“ → *patrino* „matka“.

### Ako sa v esperante urobí podstatné meno zo slovesa alebo prídavného mena?

Zmeňte koncovku: *labori* „pracovať“ → *laboro* „práca“. Pre trvajúci dej pridajte *-ad-* (*skribado*), pre konkrétnu vec *-aĵ-* (*manĝaĵo*), pre vlastnosť *-ec-* (*beleco*) a pre osobu s vlastnosťou *-ul-* (*riĉulo*). Pozri [prípony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pripony/).

## Zdroje

- Esperantopedia: [1 000 najbežnejších esperantských slov](/downloads/esperanto-1000-common-words-sk.csv) (CSV, poradie, slovný druh, slovenský význam, početnosť na milión), spočítané 8. októbra 2026; metóda na [tejto stránke](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/)
- [Tatoeba: downloads](https://tatoeba.org/en/downloads) – esperantské vety, stiahnuté 7. októbra 2026; licencia [CC BY 2.0 FR](https://creativecommons.org/licenses/by/2.0/fr/)
- [Reta Vortaro](https://reta-vortaro.de/) (ReVo): heslá ako [domo](https://reta-vortaro.de/revo/art/dom.html), [patro](https://reta-vortaro.de/revo/art/patr.html), [knabo](https://reta-vortaro.de/revo/art/knab.html), [studi](https://reta-vortaro.de/revo/art/stud.html) a [skribi](https://reta-vortaro.de/revo/art/skrib.html), prečítané 8. októbra 2026; významy slov v rodinách sú z ReVo skrátené a preložené do slovenčiny
- PMEG: [Bazaj reguloj por O-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/o-vortoj/bazaj_reguloj.html), [Seksa signifo de O-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/o-vortoj/seksa_signifo.html) a stránky o príponách [AD](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ad.html), [AĴ](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ajh.html) a [EC](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/sufiksoj/ec.html)
- [Wiktionary: Esperanto lemmas](https://en.wiktionary.org/wiki/Category:Esperanto_lemmas) (CC BY-SA 4.0) a [ESPDIC](http://www.denisowski.org/Esperanto/ESPDIC/espdic_readme.html) Paula Denisowského (CC BY 3.0), zdroje anglických významov v zozname; slovenské významy sme pripravili sami a skontrolovali ich v slovenských prekladoch ReVo