# Najčastejšie prídavné mená v esperante (aj s protikladmi)

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/najcastejsie-pridavne-mena/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> 120 prídavných mien z 1 000 najbežnejších esperantských slov so slovenským významom, protikladom a príkladom. Prídavné mená tvoria 3,2 % všetkých slov.

Najčastejšie esperantské prídavné mená sú *bona* „dobrý“, *alia* „iný“, *granda* „veľký“, *multa* „mnohý“, *bela* „krásny“ a *nova* „nový“. Náš [zoznam 1 000 najbežnejších slov](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/) obsahuje **120 prídavných mien** a všetky sú uvedené nižšie. Dokopy tvoria **3,2 % všetkých slov** v korpuse s 5,8 milióna slov z každodenných esperantských viet a desať najčastejších tvorí 1,2 %. Prídavné meno sa končí na *-a* a preberá *-j* a *-n* od svojho podstatného mena, takže jedna krátka lekcia o [podstatných a prídavných menách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/) pokryje všetkých 120.

## Jedna koncovka, dve koncovky zhody

Každé prídavné meno v zozname sa končí na *-a*, okrem *ambaŭ* „obaja, oba, obe“. Pre množné číslo pridajte *-j* a pre predmet *-n*, vždy v tomto poradí.

| | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| **Podmet** | *nova libro* | *novaj libroj* |
| **Predmet (-n)** | *novan libron* | *novajn librojn* |

- **Po *esti* nie je -n:** *La libro estas nova.* – „Kniha je nová.“ *La libroj estas novaj.* – „Knihy sú nové.“
- **Poradie je voľné.** *Nova libro* aj *libro nova* sú správne; PMEG poznamenáva, že prídavné meno za podstatným menom býva zdôraznené.
- **Bez podstatného mena.** Názvy jazykov vynechávajú slovo *lingvo*: *Ŝi parolas la francan.* – „Hovorí po francúzsky.“ Prídavné mená množstva často stoja samostatne: *Multaj scias tion.* – „Mnohí to vedia.“
- ***Ambaŭ* je výnimka.** Neberie *-j* ani *-n* a nekombinuje sa s *la*: *ambaŭ knabinoj* – „obe dievčatá“, *Mi vidis ambaŭ knabinojn.* – „Videl/a som obe dievčatá.“

## 10 prídavných mien, od ktorých začať

Je to náš vlastný výber, nie oficiálny zoznam. Šesť z desiatich patrí k šiestim vôbec najčastejším prídavným menám: *bona*, *alia*, *granda*, *multa*, *bela* a *nova*. Ďalšie štyri podľa početnosti, *tuta* „celý“, *kelka* „niekoľko“, *sola* „sám“ a *unua* „prvý“, fungujú ako malé slová pre množstvo a poradie a prídu hneď potom. Namiesto nich berieme protiklady *malbona* a *malgranda* a ďalej *feliĉa* a *malfacila*, pretože ich začiatočník potrebuje v prvých rozhovoroch.

| Prídavné meno | Po slovensky | Protiklad | Prečo prvé |
|---|---|---|---|
| *bona* | dobrý | *malbona* | Najčastejšie prídavné meno, asi jedno slovo z 500: *Bonan tagon!* – „Dobrý deň!“ |
| *malbona* | zlý | *bona* | Prvé slovo s *mal-*, ktoré stretnete |
| *granda* | veľký | *malgranda* | Veľkosť; *grandega* „obrovský“ je v zozname tiež |
| *malgranda* | malý | *granda* | Dopĺňa dvojicu veľkostí |
| *nova* | nový | *malnova* | Veci a novinky; *malnova* znamená „starý“ |
| *bela* | krásny, pekný | *malbela* | Komplimenty |
| *multa* | veľa, mnohý | *malmulta* | Množstvo: *multan dankon* – „veľká vďaka“ |
| *alia* | iný, druhý | *sama* | Žiadosť o niečo iné |
| *feliĉa* | šťastný | *malfeliĉa* | Priania: *Feliĉan naskiĝtagon!* – „Všetko najlepšie k narodeninám!“ |
| *malfacila* | ťažký, obtiažny | *facila* | Rozprávanie o učení; *facila* „ľahký“ nevyžaduje ďalší koreň |

## 120 najčastejších esperantských prídavných mien

*Poradie* je miesto prídavného mena medzi všetkými 1 000 slovami zoznamu, takže *bona* na 57. mieste je prvé prídavné meno, ktoré sa objaví. Stĺpec *Protiklad* uvádza slovo, ktoré by ste použili na opačný význam: slovo s *mal-*, ak ho [ReVo](https://reta-vortaro.de/), Reta Vortaro, má s čistým opačným významom, inak samostatné slovo, ktoré ReVo vymedzuje voči nemu alebo uvádza ako jeho antonymum, a **–** tam, kde sme nenašli prirodzenú dvojicu. Zriedkavé slová s úzkym významom, ako *malpropra* alebo *malpreta*, sme vynechali. Príklady sú naše; každé prídavné meno si vyhľadajte v [slovníku](https://esperantopedia.org/sk/slovnik/).

| Poradie | Prídavné meno | Po slovensky | Protiklad | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| 57 | *bona* | dobrý | *malbona* „zlý“ | *Ŝi estas bona instruistino.* – „Je dobrá učiteľka.“ |
| 63 | *alia* | iný, druhý | *sama* „rovnaký“ | *Mi volas alian libron.* – „Chcem inú knihu.“ |
| 81 | *granda* | veľký | *malgranda* „malý“ | *Ili havas grandan domon.* – „Majú veľký dom.“ |
| 82 | *multa* | veľa, mnohý | *malmulta* „málo“ | *En la ĉambro estas multaj homoj.* – „V izbe je veľa ľudí.“ |
| 117 | *bela* | krásny, pekný | *malbela* „škaredý“ | *Kia bela tago!* – „Aký krásny deň!“ |
| 118 | *nova* | nový | *malnova* „starý (o veciach)“ | *Mi havas novan telefonon.* – „Mám nový telefón.“ |
| 123 | *tuta* | celý | – | *Mi legis la tutan libron.* – „Prečítal/a som celú knihu.“ |
| 143 | *kelka* | niekoľko, nejaký | – | *Kelkaj infanoj ludas ekstere.* – „Niekoľko detí sa hrá vonku.“ |
| 152 | *sola* | sám, jediný | – | *Li loĝas sola.* – „Býva sám.“ |
| 180 | *unua* | prvý | *lasta* „posledný“ | *Ĉi tio estas mia unua vizito.* – „Toto je moja prvá návšteva.“ |
| 185 | *franca* | francúzsky | – | *Ŝi parolas la francan.* – „Hovorí po francúzsky.“ |
| 193 | *angla* | anglický | – | *Tio estas angla vorto.* – „To je anglické slovo.“ |
| 229 | *malbona* | zlý | *bona* „dobrý“ | *Hodiaŭ la vetero estas malbona.* – „Dnes je zlé počasie.“ |
| 247 | *juna* | mladý | *maljuna* „starý (o ľuďoch)“ | *Mia fratino estas ankoraŭ juna.* – „Moja sestra je ešte mladá.“ |
| 248 | *lasta* | posledný | *unua* „prvý“ | *Ĉu tio estas la lasta trajno?* – „Je to posledný vlak?“ |
| 251 | *grava* | dôležitý, vážny | *malgrava* „nedôležitý“ | *Ĉi tiu letero estas tre grava.* – „Tento list je veľmi dôležitý.“ |
| 252 | *longa* | dlhý | *mallonga* „krátky“ | *Ĝi estas longa rivero.* – „Je to dlhá rieka.“ |
| 253 | *feliĉa* | šťastný | *malfeliĉa* „nešťastný“ | *La infanoj estas feliĉaj.* – „Deti sú šťastné.“ |
| 268 | *malgranda* | malý | *granda* „veľký“ | *Mi havas malgrandan hundon.* – „Mám malého psa.“ |
| 274 | *propra* | vlastný | – | *Ŝi havas sian propran ĉambron.* – „Má vlastnú izbu.“ |
| 277 | *sama* | rovnaký, ten istý | *malsama* „odlišný“ | *Ni havas la saman nomon.* – „Máme rovnaké meno.“ |
| 278 | *vera* | pravdivý, skutočný | *malvera* „nepravdivý“ | *Tio estas vera rakonto.* – „To je pravdivý príbeh.“ |
| 286 | *ambaŭ* | obaja, oba, obe | – | *Ambaŭ knabinoj ŝatas muzikon.* – „Obe dievčatá majú rady hudbu.“ |
| 290 | *alta* | vysoký | *malalta* „nízky“ | *La monto estas tre alta.* – „Hora je veľmi vysoká.“ |
| 300 | *ruĝa* | červený | – | *Ŝi portas ruĝan robon.* – „Má na sebe červené šaty.“ |
| 306 | *malnova* | starý (o veciach) | *nova* „nový“ | *Ni loĝas en malnova domo.* – „Bývame v starom dome.“ |
| 318 | *blanka* | biely | *nigra* „čierny“ | *La neĝo estas blanka.* – „Sneh je biely.“ |
| 343 | *verda* | zelený | – | *La herbo estas verda.* – „Tráva je zelená.“ |
| 346 | *dua* | druhý | – | *Mi loĝas en la dua etaĝo.* – „Bývam na druhom poschodí.“ |
| 375 | *forta* | silný | *malforta* „slabý“ | *Li estas forta viro.* – „Je to silný muž.“ |
| 379 | *nigra* | čierny | *blanka* „biely“ | *Mi havas nigran katon.* – „Mám čiernu mačku.“ |
| 386 | *plia* | ďalší, dodatočný | *malplia* „menší“ | *Ĉu vi bezonas pliajn informojn?* – „Potrebujete ďalšie informácie?“ |
| 388 | *malfacila* | ťažký, obtiažny | *facila* „ľahký“ | *Tiu demando estas tro malfacila.* – „Tá otázka je príliš ťažká.“ |
| 394 | *plena* | plný | *malplena* „prázdny“ | *La glaso estas plena.* – „Pohár je plný.“ |
| 400 | *germana* | nemecký | – | *Li havas germanan aŭton.* – „Má nemecké auto.“ |
| 403 | *maljuna* | starý (o ľuďoch) | *juna* „mladý“ | *Mia avo estas maljuna.* – „Môj dedko je starý.“ |
| 410 | *japana* | japonský | – | *Ni manĝis japanan manĝaĵon.* – „Jedli sme japonské jedlo.“ |
| 415 | *certa* | istý, určitý | *malcerta* „neistý“ | *Mi estas certa pri tio.* – „Som si tým istý/istá.“ |
| 436 | *blua* | modrý | – | *La ĉielo estas blua.* – „Obloha je modrá.“ |
| 441 | *riĉa* | bohatý | *malriĉa* „chudobný“ | *Li estas riĉa, sed ne feliĉa.* – „Je bohatý, ale nie šťastný.“ |
| 451 | *interesa* | zaujímavý | *enuiga* „nudný“ | *Tio estas interesa libro.* – „To je zaujímavá kniha.“ |
| 453 | *stulta* | hlúpy | *inteligenta* „inteligentný“ | *Tio estis stulta demando.* – „Bola to hlúpa otázka.“ |
| 454 | *stranga* | čudný, zvláštny | *normala* „normálny“ | *Mi aŭdis strangan bruon.* – „Počul/a som zvláštny hluk.“ |
| 457 | *homa* | ľudský | – | *Tio estas homa eraro.* – „To je ľudská chyba.“ |
| 483 | *venonta* | budúci, nasledujúci | *pasinta* „minulý“ | *Ni vizitos vin la venontan semajnon.* – „Navštívime vás budúci týždeň.“ |
| 490 | *ĝusta* | správny | *malĝusta* „nesprávny“ | *Ĉu tio estas la ĝusta vojo?* – „Je to správna cesta?“ |
| 513 | *malsana* | chorý | *sana* „zdravý“ | *Mia filo estas malsana.* – „Môj syn je chorý.“ |
| 516 | *plura* | viacerý, niekoľko | – | *Li havas plurajn amikojn en Berlino.* – „Má viacerých kamarátov v Berlíne.“ |
| 525 | *pasinta* | minulý | *venonta* „budúci“ | *La pasinta semajno estis longa.* – „Minulý týždeň bol dlhý.“ |
| 537 | *laca* | unavený | *vigla* „čulý“ | *Mi estas tre laca hodiaŭ.* – „Dnes som veľmi unavený/á.“ |
| 539 | *eta* | maličký, drobný | – | *Ni havas etan kuirejon.* – „Máme maličkú kuchyňu.“ |
| 541 | *preta* | hotový, pripravený | – | *La vespermanĝo estas preta.* – „Večera je hotová.“ |
| 547 | *libera* | voľný, slobodný | *mallibera* „neslobodný“ | *Ĉu tiu ĉi loko estas libera?* – „Je toto miesto voľné?“ |
| 593 | *simpla* | jednoduchý | *malsimpla* „zložitý“ | *Mi serĉas simplan solvon.* – „Hľadám jednoduché riešenie.“ |
| 599 | *varma* | teplý, horúci | *malvarma* „studený“ | *La kafo estas varma.* – „Káva je horúca.“ |
| 612 | *farita* | urobený, vyrobený | – | *La laboro jam estas farita.* – „Práca je už urobená.“ |
| 613 | *okupata* | zaneprázdnený | – | *Ŝi estas tre okupata hodiaŭ.* – „Dnes je veľmi zaneprázdnená.“ |
| 617 | *ŝatata* | obľúbený | – | *Ĉi tio estas mia plej ŝatata kanto.* – „Toto je moja najobľúbenejšia pieseň.“ |
| 619 | *fama* | slávny, preslávený | – | *Ŝi estas fama kantistino.* – „Je to slávna speváčka.“ |
| 621 | *aĝa* | vo veku, starý | *juna* „mladý“ | *Kiom aĝa vi estas?* – „Koľko máte rokov?“ |
| 623 | *bonega* | výborný, skvelý | *malbonega* „hrozný“ | *La manĝaĵo estis bonega.* – „Jedlo bolo výborné.“ |
| 626 | *bruna* | hnedý | – | *Li havas brunajn okulojn.* – „Má hnedé oči.“ |
| 643 | *malvarma* | studený, chladný | *varma* „teplý, horúci“ | *La akvo estas tro malvarma.* – „Voda je príliš studená.“ |
| 644 | *usona* | americký (z USA) | – | *Mia amiko estas usona.* – „Môj kamarát je Američan.“ |
| 658 | *malmulta* | málo | *multa* „veľa, mnohý“ | *Malmultaj homoj scias tion.* – „Málo ľudí to vie.“ |
| 667 | *facila* | ľahký, jednoduchý | *malfacila* „ťažký“ | *Ĉi tiu ekzerco estas facila.* – „Toto cvičenie je ľahké.“ |
| 668 | *ĉina* | čínsky | – | *Mi ŝatas ĉinan teon.* – „Mám rád/rada čínsky čaj.“ |
| 672 | *terura* | strašný, hrozný | *bonega* „výborný“ | *La vetero estis terura.* – „Počasie bolo strašné.“ |
| 675 | *afabla* | láskavý, prívetivý | *malafabla* „nevľúdny“ | *La vendisto estas tre afabla.* – „Predavač je veľmi prívetivý.“ |
| 680 | *proksima* | blízky | *malproksima* „ďaleký“ | *La stacidomo estas proksima.* – „Stanica je blízko.“ |
| 681 | *malsama* | odlišný, rozdielny | *sama* „rovnaký“ | *Ni havas malsamajn opiniojn.* – „Máme odlišné názory.“ |
| 684 | *danĝera* | nebezpečný | *sekura* „bezpečný“ | *Tiu strato estas danĝera nokte.* – „Tá ulica je v noci nebezpečná.“ |
| 704 | *malfermita* | otvorený | *fermita* „zatvorený“ | *La pordo estas malfermita.* – „Dvere sú otvorené.“ |
| 705 | *inteligenta* | inteligentný | *stulta* „hlúpy“ | *Ŝi estas tre inteligenta knabino.* – „Je to veľmi inteligentné dievča.“ |
| 728 | *flava* | žltý | – | *Mi ŝatas flavajn florojn.* – „Mám rád/rada žlté kvety.“ |
| 732 | *rusa* | ruský | – | *Li legas rusan libron.* – „Číta ruskú knihu.“ |
| 741 | *mallonga* | krátky | *longa* „dlhý“ | *Mi skribis mallongan leteron.* – „Napísal/a som krátky list.“ |
| 743 | *fremda* | cudzí | – | *Ŝi lernas fremdan lingvon.* – „Učí sa cudzí jazyk.“ |
| 752 | *tria* | tretí | – | *Tio estas mia tria taso da teo.* – „To je moja tretia šálka čaju.“ |
| 756 | *amuza* | zábavný, vtipný | – | *Tiu filmo estas tre amuza.* – „Ten film je veľmi zábavný.“ |
| 759 | *diversa* | rôzny, rozmanitý | – | *Ili vendas diversajn fruktojn.* – „Predávajú rôzne ovocie.“ |
| 763 | *saĝa* | múdry | *malsaĝa* „pošetilý“ | *Mia avino estas saĝa virino.* – „Moja stará mama je múdra žena.“ |
| 764 | *dika* | hrubý, tučný | *maldika* „tenký“ | *La libro estas tre dika.* – „Kniha je veľmi hrubá.“ |
| 768 | *agrabla* | príjemný | *malagrabla* „nepríjemný“ | *Ĉi tiu ĉambro estas agrabla.* – „Táto izba je príjemná.“ |
| 774 | *multekosta* | drahý | *malmultekosta* „lacný“ | *Tiu robo estas tro multekosta.* – „Tie šaty sú príliš drahé.“ |
| 776 | *pura* | čistý | *malpura* „špinavý“ | *Mia ĉambro estas pura.* – „Moja izba je čistá.“ |
| 784 | *mortinta* | mŕtvy, zomrelý | *viva* „živý“ | *Mortinta birdo kuŝas en la ĝardeno.* – „V záhrade leží mŕtvy vták.“ |
| 796 | *konata* | známy | – | *Tiu kanto estas tre konata.* – „Tá pieseň je veľmi známa.“ |
| 798 | *kioma* | koľký | – | *Kioma horo estas?* – „Koľko je hodín?“ |
| 802 | *hispana* | španielsky | – | *Mi trinkis hispanan vinon.* – „Pil/a som španielske víno.“ |
| 806 | *freneza* | šialený, bláznivý | – | *Tio estas freneza ideo.* – „To je šialený nápad.“ |
| 812 | *kontenta* | spokojný | *malkontenta* „nespokojný“ | *Ni estas kontentaj pri la rezulto.* – „Sme spokojní s výsledkom.“ |
| 823 | *ĉarma* | očarujúci | – | *Vi havas ĉarman ĝardenon.* – „Máte očarujúcu záhradu.“ |
| 835 | *belega* | nádherný | – | *La vido estas belega.* – „Výhľad je nádherný.“ |
| 846 | *griza* | sivý | – | *Hodiaŭ la ĉielo estas griza.* – „Dnes je obloha sivá.“ |
| 865 | *okupita* | obsadený, zaneprázdnený | – | *Ĉu ĉi tiu seĝo estas okupita?* – „Je táto stolička obsadená?“ |
| 869 | *bongusta* | chutný | – | *La supo estas bongusta.* – „Polievka je chutná.“ |
| 875 | *mirinda* | úžasný, obdivuhodný | – | *Ĝi estis mirinda vojaĝo.* – „Bola to úžasná cesta.“ |
| 878 | *ĉefa* | hlavný | – | *Tio estas la ĉefa problemo.* – „To je hlavný problém.“ |
| 879 | *fermita* | zatvorený | *malfermita* „otvorený“ | *La vendejo estas fermita hodiaŭ.* – „Obchod je dnes zatvorený.“ |
| 887 | *antikva* | staroveký, antický | *moderna* „moderný“ | *Ni vizitis antikvan urbon.* – „Navštívili sme staroveké mesto.“ |
| 897 | *malriĉa* | chudobný | *riĉa* „bohatý“ | *Ili estis malriĉaj, sed feliĉaj.* – „Boli chudobní, ale šťastní.“ |
| 898 | *rapida* | rýchly | *malrapida* „pomalý“ | *Ŝi estas rapida kuristino.* – „Je rýchla bežkyňa.“ |
| 905 | *sekva* | nasledujúci, ďalší | *antaŭa* „predchádzajúci“ | *La sekva trajno foriras je la deka.* – „Nasledujúci vlak odchádza o desiatej.“ |
| 919 | *grandega* | obrovský | – | *Ni vidis grandegan elefanton.* – „Videli sme obrovského slona.“ |
| 927 | *komuna* | spoločný | – | *Ni havas komunan amikon.* – „Máme spoločného kamaráta.“ |
| 930 | *kara* | drahý, milý | *malkara* „lacný“ | *Kara amiko, mi skribas al vi el Parizo.* – „Milý priateľu, píšem ti z Paríža.“ |
| 942 | *serioza* | vážny | *malserioza* „ľahkomyseľný“ | *Li estas serioza homo.* – „Je to vážny človek.“ |
| 952 | *internacia* | medzinárodný | – | *Esperanto estas internacia lingvo.* – „Esperanto je medzinárodný jazyk.“ |
| 954 | *perfekta* | dokonalý | – | *Neniu estas perfekta.* – „Nikto nie je dokonalý.“ |
| 959 | *malplena* | prázdny | *plena* „plný“ | *La botelo estas malplena.* – „Fľaša je prázdna.“ |
| 961 | *freŝa* | čerstvý | *malfreŝa* „nečerstvý“ | *Mi aĉetis freŝan panon.* – „Kúpil/a som čerstvý chlieb.“ |
| 970 | *sesa* | šiesty | – | *Mi leviĝas je la sesa horo.* – „Vstávam o šiestej.“ |
| 976 | *utila* | užitočný | *malutila* „škodlivý“ | *Via konsilo estis tre utila.* – „Vaša rada bola veľmi užitočná.“ |
| 977 | *itala* | taliansky | – | *Mi ŝatas italan kafon.* – „Mám rád/rada taliansku kávu.“ |
| 989 | *eŭropa* | európsky | – | *Ŝi vojaĝas tra eŭropaj landoj.* – „Cestuje po európskych krajinách.“ |
| 991 | *antaŭa* | predchádzajúci, bývalý | *sekva* „nasledujúci“ | *Ni parolis pri tio en la antaŭa leciono.* – „Hovorili sme o tom na predchádzajúcej lekcii.“ |
| 996 | *natura* | prirodzený, prírodný | *malnatura* „neprirodzený“ | *Tio estas tute natura.* – „To je úplne prirodzené.“ |
| 997 | *necesa* | potrebný, nevyhnutný | – | *La bileto ne estas necesa.* – „Lístok nie je potrebný.“ |
| 998 | *taŭga* | vhodný | *maltaŭga* „nevhodný“ | *Tiu ĉambro estas taŭga por ni.* – „Tá izba je pre nás vhodná.“ |

Štyri poznámky k tabuľke:

- **Protiklady.** 71 zo 120 prídavných mien ho má: 52 cez *mal-* a 19 cez samostatné slovo. 49 pomlčiek zahŕňa farby, národnosti a radové číslovky, ktoré protiklad nemajú, a prídavné mená ako *amuza* alebo *freneza*, pri ktorých žiadne jediné slovo nie je prirodzeným opakom. Pre prosté zapretie použite *ne*: *nekonata* „neznámy“, *nenecesa* „zbytočný“. Nie sú to protiklady; rozdiel vysvetľuje stránka [protiklady v esperante](https://esperantopedia.org/sk/frazy/protiklady/).
- **Príčastia.** Desať položiek sú príčastia použité ako prídavné mená: *venonta*, *pasinta*, *farita*, *okupata*, *ŝatata*, *mortinta*, *malfermita*, *okupita*, *fermita* a *konata*. Pozri [príčastia](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/pricastia/).
- ***Okupata* a *okupita*.** Obe sú trpné príčastia slovesa *okupi* a obe znamenajú „zaneprázdnený“. Zamenhof napísal, že zvyk vyžaduje *mi estas okupita* (*Lingvaj Respondoj*, citované v ReVo). PMEG tiež považuje *okupita* za obvyklejší tvar, ale hovorí, že pre zaneprázdnenie prácou možno použiť ktorékoľvek z nich, bez praktického rozdielu. V našom zozname je častejšie *okupata* (617). Obsadené miesto je *okupita*.
- **Farby.** Osem farieb je *ruĝa*, *blanka*, *verda*, *nigra*, *blua*, *bruna*, *flava* a *griza*; ďalšie odtiene a použitie *hel-* a *mal-hel-* sú na stránke [farby](https://esperantopedia.org/sk/frazy/farby/).

## Protiklady: mal- a samostatné slová

Trinásť prídavných mien v zozname začína na *mal-* a dvanásť dvojíc je v zozname s oboma slovami: *bona* a *malbona*, *granda* a *malgranda*, *multa* a *malmulta*, *nova* a *malnova*, *juna* a *maljuna*, *longa* a *mallonga*, *sama* a *malsama*, *plena* a *malplena*, *riĉa* a *malriĉa*, *varma* a *malvarma*, *facila* a *malfacila*, *fermita* a *malfermita*. Jeden koreň vám dá oba konce stupnice; pozri [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/) a 74 dvojíc na [stránke protikladov](https://esperantopedia.org/sk/frazy/protiklady/).

Iné protiklady sú dve samostatné slová, takže *mal-* nepomôže. Tieto dvojice sú v tabuľke vyššie:

| Dvojica | Po slovensky | Prečo ich spájame |
|---|---|---|
| *nigra – blanka* | čierny – biely | ReVo uvádza *blanka* ako antonymum k *nigra* |
| *unua – lasta* | prvý – posledný | Prvé a posledné miesto v rade |
| *venonta – pasinta* | budúci – minulý | ReVo vymedzuje každé voči druhému |
| *sekva – antaŭa* | nasledujúci – predchádzajúci | Poradie v rade alebo v čase |
| *laca – vigla* | unavený – čulý | ReVo vymedzuje *laca* ako *malvigla* |
| *stulta – inteligenta* | hlúpy – inteligentný | ReVo vymedzuje *malinteligenta* ako *stulta* |
| *interesa – enuiga* | zaujímavý – nudný | ReVo vymedzuje *enui* ako cítiť nelibosť z nedostatku záujmu |
| *danĝera – sekura* | nebezpečný – bezpečný | *Sekura* znamená byť v situácii bez nebezpečenstva |
| *antikva – moderna* | staroveký – moderný | ReVo vymedzuje *moderna* „na rozdiel od starovekého“ |
| *alia – sama* | iný – rovnaký | ReVo vymedzuje *alia* ako *malsama* |
| *terura – bonega* | strašný – výborný | ReVo vymedzuje *terura* v jednom význame ako *malbonega* |
| *stranga – normala* | čudný – normálny | ReVo vymedzuje *stranga* ako nezvyčajné; *nenormala* je medzi príbuznými slovami |

## Stupňovanie: pli, plej, ol

Prídavné mená nemajú stupňovaciu koncovku. *Pli* znamená „viac“, *plej* „najviac“, *ol* „než“ a *tiel … kiel* „tak … ako“. Nepravidelné tvary neexistujú: „lepší“ je *pli bona* a „horší“ je *pli malbona*. Slovenčina má nepravidelné tvary („dobrý – lepší – najlepší“, „zlý – horší“, „veľký – väčší“); esperanto ich nahrádza stále rovnakým *pli* a *plej*. Úplné pravidlá sú na stránke [stupňovanie](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/stupnovanie/).

| Význam | Vzorec | Príklad |
|---|---|---|
| viac … než | *pli … ol* | *Tiu libro estas pli interesa ol ĉi tiu.* – „Tá kniha je zaujímavejšia ako táto.“ |
| najviac | *la plej … el* | *Ŝi estas la plej juna el la infanoj.* – „Je najmladšia z detí.“ |
| menej … než | *malpli … ol* | *Ĉi tiu ekzerco estas malpli malfacila ol la alia.* – „Toto cvičenie je menej ťažké ako to druhé.“ |
| tak … ako | *tiel … kiel* | *La libro estas tiel dika kiel la vortaro.* – „Kniha je taká hrubá ako slovník.“ |
| veľmi, príliš | *tre*, *tro* | *tre bela*, *tro multekosta* – „veľmi krásny“, „príliš drahý“ |

Prídavné mená ako *unua* „prvý“ alebo *franca* „francúzsky“ pomenúvajú pevné miesto v poradí alebo pôvod, a preto sa stupňujú zriedka. Ak chcete zmeniť silu vo vnútri slova, použite príponu *-eg-*: *bona* → *bonega* „výborný“, *bela* → *belega* „nádherný“ a *granda* → *grandega* „obrovský“ sú všetky v zozname.

## Prídavné mená utvorené z iných slov

Koncovka *-a* pridáva predstavu „majúci alebo súvisiaci s tým, čo hovorí koreň“ (PMEG): *homa* je „súvisiaci s ľuďmi“, *longa* „majúci dĺžku“. Presný význam závisí od koreňa a súvislosti, preto neznáme slová overte v [slovníku](https://esperantopedia.org/sk/slovnik/). Väčšina prídavných mien, ktoré stretnete, je utvorená z iných slov; pozri [tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/).

| Zdroj | Vzorec | Príklad | Význam |
|---|---|---|---|
| podstatné meno | koreň + *-a* | *danĝero* → *danĝera* (684) | „nebezpečenstvo“ → „nebezpečný“ |
| podstatné meno | koreň + *-a* | *homo* → *homa* (457) | „človek“ → „ľudský“ |
| podstatné meno | koreň + *-a* | *domo* → *doma* | „dom“ → „domáci, týkajúci sa domu“ |
| podstatné meno | koreň + *-a* | *somero* → *somera* | „leto“ → „letný“ |
| sloveso | príčastie | *fermi* → *fermita* (879) | „zatvoriť“ → „zatvorený“ |
| sloveso | príčastie | *morti* → *mortinta* (784) | „zomrieť“ → „mŕtvy“ |
| sloveso | prípona *-em-*, *-ebl-*, *-ind-* | *lerni* → *lernema*, *manĝi* → *manĝebla*, *legi* → *leginda* | „učenlivý“, „jedlý“, „hodný čítania“ |
| prídavné meno | predpona *mal-* | *bona* → *malbona* (229) | „dobrý“ → „zlý“ |
| prídavné meno | prípona *-eg-* | *bela* → *belega* (835) | „krásny“ → „nádherný“ |
| slovné spojenie | *inter nacioj* | → *internacia* (952) | „medzi národmi“ → „medzinárodný“ |

## Prídavné mená v esperante a v slovenčine: na čo si dať pozor

Pre Slováka je najväčšou výhodou úspornosť: namiesto trinástich tvarov, ktoré má slovenské „dobrý“ (dobrý, dobrého, dobrému, dobrom, dobrým, dobrá, dobrej, dobrú, dobrou, dobré, dobrí, dobrých, dobrými), sú štyri: *bona*, *bonaj*, *bonan*, *bonajn*. Záludnosti sú inde, hlavne v pádoch, množstve a slovách, ktoré majú po slovensky jeden význam a po esperantsky niekoľko.

| V slovenčine | V esperante | Príklad |
|---|---|---|
| Rod: dobrý, dobrá, dobré | Jeden tvar pre všetky rody; *-j* len v množnom čísle | *bona knabo*, *bona knabino*, *bona domo* – „dobrý chlapec, dobré dievča, dobrý dom“ |
| Pády: o dobrom filme, dobrému žiakovi | Prídavné meno sa zhoduje s podstatným menom; pády nahrádzajú predložky a *-n* označuje akuzatív (pozri [akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/)) | *Ni parolas pri bona filmo.* – „Hovoríme o dobrom filme.“ |
| Po „byť“ niekedy 7. pád: „je dobrou učiteľkou“ | Po *esti* základný tvar, bez *-n* | *Ŝi estas bona instruistino.* – „Je dobrou učiteľkou.“ |
| Množstvo s 2. pádom: „veľa ľudí“, „niekoľko domov“ | Prídavné meno množstva sa zhoduje s podstatným menom: bez 2. pádu, ale s *-j* | *multaj homoj*, *kelkaj domoj* – „veľa ľudí, niekoľko domov“ |
| Obaja, obe | Jedno slovo *ambaŭ*, bez rodu | *ambaŭ knabinoj* – „obe dievčatá“, *ambaŭ knaboj* – „obaja chlapci“ |
| Nepravidelné stupňovanie: dobrý – lepší – najlepší, zlý – horší, veľký – väčší | Vždy *pli* a *plej*; nič nie je nepravidelné | *pli bona*, *la plej bona*, *pli malbona*, *pli granda* |
| Väčší než ja | Vždy *ol* | *Li estas pli granda ol mi.* – „Je väčší ako ja.“ |
| Starý: starý dom, starý dedko, staroveké mesto | Tri slová: *malnova* (vec), *maljuna* (človek), *antikva* (staroveký); vek udáva *aĝa* | *Mia avo estas maljuna.* – „Môj dedko je starý.“ |
| Drahý: drahá kniha (cena), drahý priateľ (náklonnosť) | *multekosta* alebo *kara* pre cenu; *kara* znamená aj „milý“; „lacný“ je *malkara* alebo *malmultekosta* | *Kara amiko!* – „Milý priateľu!“ |
| Zaneprázdnený človek a obsadené miesto: dve slová | Ten istý koreň pre oboje: *okupata*, *okupita*; pre miesto zvyčajne *okupita* | *Ĉu ĉi tiu seĝo estas okupita?* – „Je táto stolička obsadená?“ |
| Prídavné meno ako podstatné: chorý, bohatý, zomrelý | Osoba s vlastnosťou: *-ul-* alebo príčastie | *malsanulo* – „chorý“, *riĉulo* – „boháč“, *mortinto* – „zomrelý“ |

Štyri ďalšie poznámky:

- **„Sám“ a „rovnaký“: tri esperantské slová.** *Sola* je „sám, bez nikoho“, *mem* „sám, osobne“ a *sama* „rovnaký, ten istý“: *Li loĝas sola.* – „Býva sám.“ *Mi faris tion mem.* – „Urobil/urobila som to sám/sama.“ *Ni havas la saman nomon.* – „Máme rovnaké meno.“
- **Niekoľko povedome znejúcich prídavných mien.** *Fama* je „slávny, preslávený“; slovenská „fáma“ v zmysle chýru je *onidiro*. *Komuna* je „spoločný“, nie „komunistický“ ani „komunálny“. *Ĉefa* „hlavný“ má rovnaký pôvod ako slovenské „šéf“ (z francúzskeho „chef“); „šéf“ sa po esperantsky povie *ĉefo*. Ďalšie dvojice nájdete na stránke [falošní priatelia](https://esperantopedia.org/sk/frazy/falosni-priatelia/).
- **Prízvuk a výslovnosť.** Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, esperanto predposlednú: pri dvojslabičných slovách sa to zhoduje (*BE-la*, *RU-ĝa*), ale *in-te-RE-sa*, *fe-LI-ĉa* a *mal-GRAN-da* sa čítajú s dôrazom uprostred, nie na začiatku. Písmená ĉ, ŝ, ĵ a ĥ čítate ako slovenské „č“, „š“, „ž“ a „ch“; ĝ sa číta ako slovenské „dž“. Pozri [abeceda a výslovnosť](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/).
- **Prídavné mená od národností a názvy jazykov sa píšu malým písmenom,** rovnako ako po slovensky: *franca*, *angla*, *germana*, *japana*. „Po francúzsky“ je príslovka *france* a jazyk sám *la franca*. „Slovenský“ je *slovaka* a Slovensko *Slovakio*; tieto tvary v tabuľke nie sú, pretože nepatria do 1 000 najčastejších slov (pozri [krajiny a jazyky](https://esperantopedia.org/sk/frazy/krajiny-a-jazyky/)).

## Ako sme počítali

Počítali sme 8. októbra 2026 v našom súbore [esperanto-1000-common-words-sk.csv](/downloads/esperanto-1000-common-words-sk.csv). Vychádza z 822 296 viet z Tatoeby s 5 831 657 slovami. Každý tvar prídavného mena sa počíta pod tvarom na *-a*, bez množného *-j* a akuzatívneho *-n*. Metóda je opísaná na stránke [najbežnejšie slová](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/).

- **120 z 1 000 položiek sú prídavné mená** (12,0 %). Ich hodnoty `per_million` dávajú dokopy 31 786 na milión, takže prídavné mená tvoria **3,2 % všetkých slov** v korpuse, teda 4,1 % slov, ktoré zoznam 1 000 slov pokrýva.
- **Slovesá, podstatné mená a príslovky** v rovnakom zozname tvoria 17,6 % (313 položiek), 8,7 % (359) a 4,6 % (89). Prídavných mien je veľa, ale každé je zriedkavé: najčastejšie, *bona*, sa vyskytuje 1 958-krát na milión slov, zatiaľ čo *esti* 40 934-krát. Pozri [najčastejšie slovesá](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/najcastejsie-slovesa/).
- **Len 4 zo 100 najbežnejších slov sú prídavné mená** (*bona* 57, *alia* 63, *granda* 81, *multa* 82). V prvých 300 slovách ich je 25 a v prvých 500 slovách 46.
- **10, 20, 50 a 100 najčastejších prídavných mien** tvorí 1,2 %, 1,6 %, 2,4 % a 3,0 % všetkých slov, čo je 37 %, 51 %, 74 % a 94 % všetkých výskytov prídavných mien v zozname.

Slovný druh vychádza z koncovky: položka na *-a* je prídavné meno. Privlastňovacie zámená (*mia*, *via*) a korelatívy *kia*, *tia*, *ia*, *ĉia* a *nenia* sa počítajú vo vlastných triedach, zatiaľ čo *kioma*, ktoré sa pýta na číslo v rade, a *ambaŭ* sa počítajú ako prídavné mená. Päť skupín vyniká:

| Skupina | Prídavné mená | Na milión slov | Príklady |
|---|---|---|---|
| S *mal-* | 13 | 2 658 | *malbona*, *malgranda*, *malnova* |
| Národnosť a región | 10 | 2 352 | *franca*, *angla*, *germana*, *japana* |
| Farby | 8 | 1 736 | *ruĝa*, *blanka*, *verda*, *nigra* |
| Príčastia | 10 | 1 370 | *venonta*, *pasinta*, *fermita* |
| Radové číslovky | 4 | 1 121 | *unua*, *dua*, *tria*, *sesa* |

*Malfermita* je zároveň slovo s *mal-* aj príčastie. Tatoeba obsahuje krátke, písané, často prekladané vety; romány alebo hovorená reč by dali iné poradie, ako ukazuje zoznam na stránke [Slovná zásoba](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/slovna-zasoba/).

## Časté otázky

### Aké sú najčastejšie prídavné mená v esperante?

Desať najčastejších v našom zozname je *bona*, *alia*, *granda*, *multa*, *bela*, *nova*, *tuta*, *kelka*, *sola* a *unua*. Dokopy tvoria 1,2 % všetkých slov v korpuse Tatoeby; samotné *bona* „dobrý“ je asi jedno slovo z 500.

### Ako sa tvorí prídavné meno v esperante?

Pridajte za koreň *-a*: *danĝer-* dáva *danĝera* „nebezpečný“. Pre množné číslo pridajte *-j* a pre predmet *-n*: *danĝeraj stratoj*, *danĝerajn stratojn*. Pozri [podstatné a prídavné mená](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/podstatne-a-pridavne-mena/).

### Ako sa v esperante povie opak prídavného mena?

Dajte pred neho *mal-*: *granda* „veľký“ → *malgranda* „malý“. Niektoré protiklady sú samostatné slová, napríklad *nigra – blanka* „čierny – biely“; pozri [protiklady](https://esperantopedia.org/sk/frazy/protiklady/).

### Ako sa v esperante povie „lepší“ a „najlepší“?

Použite *pli bona* pre „lepší“ a *la plej bona* pre „najlepší“. Nič nie je nepravidelné; rovnaké *pli* a *plej* fungujú s každým prídavným menom ([stupňovanie](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/stupnovanie/)).

### Stojí prídavné meno pred podstatným menom alebo za ním?

Zvyčajne pred ním, ale obe poradia sú správne: *granda domo* a *domo granda* znamenajú to isté. Za podstatným menom je prídavné meno často zdôraznené (PMEG).

## Zdroje

- Esperantopedia: [1 000 najbežnejších esperantských slov](/downloads/esperanto-1000-common-words-sk.csv) (CSV, poradie, slovný druh, slovenský význam, početnosť na milión), spočítané 8. októbra 2026; metóda na [tejto stránke](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/)
- [Tatoeba: downloads](https://tatoeba.org/en/downloads) – esperantské vety, stiahnuté 7. októbra 2026; licencia [CC BY 2.0 FR](https://creativecommons.org/licenses/by/2.0/fr/)
- [Reta Vortaro](https://reta-vortaro.de/) (ReVo), prečítané 8. októbra 2026: heslá [bona](https://reta-vortaro.de/revo/art/bon.html), [alia](https://reta-vortaro.de/revo/art/ali.html), [juna](https://reta-vortaro.de/revo/art/jun.html), [nigra](https://reta-vortaro.de/revo/art/nigr.html), [laca](https://reta-vortaro.de/revo/art/lac.html), [vigla](https://reta-vortaro.de/revo/art/vigl.html), [enui](https://reta-vortaro.de/revo/art/enu.html), [sekura](https://reta-vortaro.de/revo/art/sekur.html), [moderna](https://reta-vortaro.de/revo/art/modern.html), [terura](https://reta-vortaro.de/revo/art/terur.html), [kara](https://reta-vortaro.de/revo/art/kar.html), [okupi](https://reta-vortaro.de/revo/art/okup.html), [venonta](https://reta-vortaro.de/revo/art/ven.html), [pasinta](https://reta-vortaro.de/revo/art/pas.html) a [mal-](https://reta-vortaro.de/revo/art/mal.html)
- PMEG: [Bazaj reguloj por A-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/a-vortoj/bazaj_reguloj.html), [Uzo de A-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/a-vortoj/uzo.html), [Ambaŭ](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/oa-vortecaj_vortetoj/ambau.html), [Kvantaj A-vortoj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/kvantaj_vortoj/a-vortoj.html), [Specialaj okazoj de participelekto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/pasivo/participelekto/specialaj_okazoj.html), [MAL](https://bertilow.com/pmeg/vortfarado/afiksoj/prefiksoj/mal.html)
- [Wiktionary: Esperanto lemmas](https://en.wiktionary.org/wiki/Category:Esperanto_lemmas) (CC BY-SA 4.0) a [ESPDIC](http://www.denisowski.org/Esperanto/ESPDIC/espdic_readme.html) Paula Denisowského (CC BY 3.0), zdroje anglických významov v zozname; slovenské významy sme pripravili sami a skontrolovali ich v slovenských prekladoch ReVo