# 100 najčastejších slovies v esperante s príkladmi

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/najcastejsie-slovesa/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> 100 najčastejších esperantských slovies z 822 296 viet Tatoeby: slovenský význam, prechodnosť a príklad ku každému. Slovesá tvoria 17,6 % všetkých slov.

Najčastejšie esperantské slovesá sú *esti* „byť“, *povi* „môcť“, *havi* „mať“, *fari* „robiť“, *diri* „povedať“ a *voli* „chcieť“. 100 najčastejších slovies z nášho [zoznamu 1 000 najbežnejších slov](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/) tvorí **14,2 % všetkých slov** v korpuse s 5,8 milióna slov z každodenných esperantských viet a samotných desať najčastejších tvorí 8,1 %. Každé sloveso má pre všetky osoby rovnaké koncovky, takže jedna krátka lekcia o [slovesných koncovkách](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/) otvorí celú tabuľku.

## Šesť koncoviek, jeden tvar pre každú osobu

Každé sloveso nižšie je uvedené ako infinitív na *-i*. Ak ho chcete použiť, nahraďte *-i* koncovkou; je rovnaká pre „ja“, „ty“, „on“, „my“ aj „oni“. Slovenské slovesá menia tvar podľa osoby, čísla, času a v minulom čase aj podľa rodu („išiel, išla“); esperantské sa menia len podľa času a spôsobu.

| Koncovka | Použitie | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| *-i* | infinitív | *iri* | „ísť“ |
| *-as* | prítomný čas | *Mi iras. Ili iras.* | „Idem. Oni idú.“ |
| *-is* | minulý čas | *Mi iris.* | „Išiel/išla som.“ |
| *-os* | budúci čas | *Ni iros.* | „Pôjdeme.“ |
| *-us* | podmieňovací spôsob | *Ŝi irus.* | „Išla by.“ |
| *-u* | rozkaz, želanie | *Iru!* | „Choď! Choďte!“ |

Nepravidelné slovesá neexistujú, ani *esti*: *mi estas, vi estas, ili estas*. Zložené časy a príčastia sú na stránke [slovesá](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/).

## 10 slovies, od ktorých začať

Je to náš vlastný výber, nie oficiálny zoznam. Osem z desiatich patrí medzi desať najčastejších slovies v tabuľke. Zvyšné dve slovesá z tejto desiatky, *devi* a *ŝati*, nasledujú hneď po nich: *devi* funguje ako *povi* a *voli* a *ŝati* sa používa rovnako (*Mi ŝatas legi.* – „Rád/rada čítam.“). *Kompreni* a *paroli* sme pridali, lebo ich začiatočník potrebuje už v prvom rozhovore.

| Sloveso | Po slovensky | Prečo prvé | Príklad |
|---|---|---|---|
| *esti* | byť | Totožnosť, miesto a stav; s odstupom najčastejšie sloveso (4,1 % všetkých slov) | *Mi estas studento.* – „Som študent/študentka.“ |
| *havi* | mať | Vlastníctvo a rodina | *Mi havas fraton.* – „Mám brata.“ |
| *voli* | chcieť | Želania a objednávky v obchodoch a kaviarňach | *Mi volas manĝi.* – „Chcem jesť.“ |
| *povi* | môcť | Schopnosť, dovolenie a zdvorilé otázky | *Ĉu mi povas sidi ĉi tie?* – „Môžem si tu sadnúť?“ |
| *iri* | ísť, chodiť | Pohyb a ukazovanie cesty | *Ni iras al la parko.* – „Ideme do parku.“ |
| *fari* | robiť | Tvorí otázku *Kion vi faras?* | *Ŝi faras kukon.* – „Robí koláč.“ |
| *diri* | vravieť, povedať | Umožní opýtať sa, ako sa slovo povie | *Kiel oni diras „dankon“ angle?* – „Ako sa povie ‚dankon‘ po anglicky?“ |
| *scii* | vedieť | Odpovedanie a priznanie, že neviem | *Ĉu vi scias, kie estas la banko?* – „Viete, kde je banka?“ |
| *kompreni* | rozumieť | Povedať, či sledujete rozhovor | *Ĉu vi komprenas min?* – „Rozumiete mi?“ |
| *paroli* | hovoriť | Opýtať sa, kto hovorí akým jazykom | *Ĉu vi parolas Esperanton?* – „Hovoríte esperantom?“ |

## 100 najčastejších esperantských slovies

*Poradie* je miesto slovesa medzi všetkými 1 000 slovami zoznamu, takže *esti* na 3. mieste je hneď za *la* a *mi*. Stĺpec *Prechodné?* vychádza z označení v ReVo, Reta Vortaro: **T** znamená prechodné (sloveso môže mať priamy predmet s *-n*), **I** neprechodné, **T/I**, že ReVo uvádza obe použitia, a **–**, že ReVo žiadne označenie nemá. Príklady sú naše; každé sloveso si môžete vyhľadať v [slovníku](https://esperantopedia.org/sk/slovnik/).

| Poradie | Sloveso | Po slovensky | Prechodné? | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| 3 | *esti* | byť | I | *La kato estas en la ĝardeno.* – „Mačka je v záhrade.“ |
| 19 | *povi* | môcť | T | *Mi povas veni morgaŭ.* – „Zajtra môžem prísť.“ |
| 21 | *havi* | mať | T | *Ŝi havas tri katojn.* – „Má tri mačky.“ |
| 27 | *fari* | robiť, urobiť | T | *Kion vi faras?* – „Čo robíte?“ |
| 30 | *diri* | vravieť, povedať | T | *Li diris nenion.* – „Nepovedal nič.“ |
| 31 | *voli* | chcieť | T | *Mi volas kafon.* – „Chcem kávu.“ |
| 35 | *scii* | vedieť (fakt) | T | *Mi ne scias la respondon.* – „Neviem odpoveď.“ |
| 39 | *devi* | musieť, mať povinnosť | T | *Ni devas iri hejmen.* – „Musíme ísť domov.“ |
| 40 | *iri* | ísť, chodiť | I | *Ŝi iras al la lernejo.* – „Chodí do školy.“ |
| 47 | *ŝati* | mať rád, obľubovať | T | *Mi ŝatas muzikon.* – „Mám rád/rada hudbu.“ |
| 50 | *paroli* | hovoriť | T/I | *Ŝi parolas tri lingvojn.* – „Hovorí tromi jazykmi.“ |
| 52 | *vidi* | vidieť | T | *Mi vidas hundon en la ĝardeno.* – „Vidím v záhrade psa.“ |
| 61 | *veni* | prichádzať, prísť | I | *Mia amiko venos morgaŭ.* – „Môj kamarát príde zajtra.“ |
| 67 | *kredi* | veriť | T/I | *Mi kredas vin.* – „Verím vám.“ |
| 80 | *pensi* | myslieť, rozmýšľať | T/I | *Mi pensas pri vi.* – „Myslím na vás.“ |
| 83 | *manĝi* | jesť, zjesť | T | *Ni manĝas pomojn.* – „Jeme jablká.“ |
| 84 | *bezoni* | potrebovať | T | *Mi bezonas helpon.* – „Potrebujem pomoc.“ |
| 97 | *okazi* | diať sa, stať sa | I | *Kio okazis?* – „Čo sa stalo?“ |
| 99 | *trovi* | nachádzať, nájsť | T | *Mi trovis mian ŝlosilon.* – „Našiel/našla som svoj kľúč.“ |
| 101 | *doni* | dávať, dať | T | *Li donas floron al ŝi.* – „Dáva jej kvet.“ |
| 110 | *helpi* | pomáhať, pomôcť | T/I | *Ĉu vi povas helpi min?* – „Môžete mi pomôcť?“ |
| 111 | *aĉeti* | kupovať, kúpiť | T | *Ŝi aĉetis novan libron.* – „Kúpila novú knihu.“ |
| 112 | *resti* | zostávať, zostať | I | *Mi restas hejme hodiaŭ.* – „Dnes zostávam doma.“ |
| 120 | *peti* | prosiť, žiadať | T/I | *Li petis panon.* – „Poprosil o chlieb.“ |
| 121 | *kompreni* | rozumieť, chápať | T | *Mi ne komprenas la demandon.* – „Nerozumiem otázke.“ |
| 124 | *bonvoli* | byť taký láskavý (*bonvolu* „prosím“) | I | *Bonvolu atendi minuton.* – „Počkajte, prosím, minútu.“ |
| 126 | *labori* | pracovať | I | *Li laboras en banko.* – „Pracuje v banke.“ |
| 129 | *vivi* | žiť | I | *La avo ankoraŭ vivas.* – „Dedko ešte žije.“ |
| 131 | *atendi* | čakať (na) | T | *Mi atendas la buson.* – „Čakám na autobus.“ |
| 135 | *rigardi* | pozerať sa, pozrieť sa | T | *Ni rigardas filmon.* – „Pozeráme film.“ |
| 136 | *provi* | skúšať, skúsiť | T | *Provu denove!* – „Skúste to znova!“ |
| 137 | *lerni* | učiť sa, naučiť sa | T | *Mi lernas Esperanton.* – „Učím sa esperanto.“ |
| 140 | *legi* | čítať, prečítať | T | *Ŝi legas gazeton.* – „Číta noviny.“ |
| 144 | *aŭdi* | počuť | T | *Mi aŭdas muzikon.* – „Počujem hudbu.“ |
| 145 | *ami* | milovať | T | *Li amas sian familion.* – „Miluje svoju rodinu.“ |
| 146 | *loĝi* | bývať | T/I | *Ni loĝas en malgranda urbo.* – „Bývame v malom meste.“ |
| 148 | *deziri* | priať si, túžiť | T | *Mi deziras al vi feliĉon.* – „Želám vám šťastie.“ |
| 151 | *senti* | cítiť | T | *Li sentis doloron en la piedo.* – „Cítil bolesť v nohe.“ |
| 160 | *lasi* | nechávať, nechať | T | *Lasu min paroli!* – „Nechajte ma hovoriť!“ |
| 161 | *koni* | poznať (osobu alebo miesto) | T | *Ĉu vi konas tiun viron?* – „Poznáte toho muža?“ |
| 163 | *ŝajni* | zdať sa | I | *Ŝajnas, ke pluvos.* – „Zdá sa, že bude pršať.“ |
| 166 | *uzi* | používať, použiť | T | *Mi uzas komputilon.* – „Používam počítač.“ |
| 169 | *preni* | brať, vziať | T | *Li prenis sian ĉapelon.* – „Vzal si klobúk.“ |
| 170 | *opinii* | domnievať sa, mať názor | T | *Kion vi opinias pri tio?* – „Čo si o tom myslíte?“ |
| 172 | *ludi* | hrať, hrať sa | T/I | *La infanoj ludas en la ĝardeno.* – „Deti sa hrajú v záhrade.“ |
| 177 | *alveni* | doraziť, dôjsť | I | *La trajno alvenis je la tria.* – „Vlak dorazil o tretej.“ |
| 179 | *ekzisti* | existovať | I | *Tiu vorto ne ekzistas.* – „To slovo neexistuje.“ |
| 182 | *morti* | zomierať, zomrieť | I | *La floroj mortis.* – „Kvety odumreli.“ |
| 183 | *skribi* | písať, napísať | T | *Mi skribas leteron.* – „Píšem list.“ |
| 186 | *sukcesi* | uspieť, podariť sa | I | *Mi sukcesis trovi la hotelon.* – „Podarilo sa mi nájsť hotel.“ |
| 188 | *demandi* | pýtať sa, spýtať sa | T | *Li demandis, kie estas la stacidomo.* – „Spýtal sa, kde je stanica.“ |
| 190 | *foriri* | odchádzať, odísť | I | *Ŝi foriris sen vorto.* – „Odišla bez slova.“ |
| 191 | *forgesi* | zabúdať, zabudnúť | T/I | *Mi forgesis lian nomon.* – „Zabudol/a som jeho meno.“ |
| 192 | *trinki* | piť | T | *Li trinkas akvon.* – „Pije vodu.“ |
| 194 | *rajti* | smieť, mať právo | I | *Ĉu mi rajtas eniri?* – „Smiem vstúpiť?“ |
| 200 | *aspekti* | vyzerať | I | *Ŝi aspektas feliĉa.* – „Vyzerá šťastná.“ |
| 203 | *iĝi* | stávať sa, stať sa | I | *Li iĝis kuracisto.* – „Stal sa lekárom.“ |
| 204 | *viziti* | navštevovať, navštíviť | T | *Ni vizitos la avinon dimanĉe.* – „V nedeľu navštívime starú mamu.“ |
| 205 | *kapabli* | byť schopný, dokázať | T | *Ŝi kapablas solvi tiun problemon.* – „Dokáže vyriešiť ten problém.“ |
| 206 | *perdi* | strácať, stratiť | T | *Mi perdis mian ombrelon.* – „Stratil/a som svoj dáždnik.“ |
| 207 | *ricevi* | dostávať, dostať | T | *Ŝi ricevis leteron de amiko.* – „Dostala list od kamaráta.“ |
| 209 | *reveni* | vracať sa, vrátiť sa | I | *Li revenos je la sesa.* – „Vráti sa o šiestej.“ |
| 212 | *timi* | báť sa | T | *La infano timas la hundon.* – „Dieťa sa bojí psa.“ |
| 215 | *dormi* | spať | I | *La bebo dormas.* – „Bábätko spí.“ |
| 219 | *ĉesi* | prestávať, prestať | I | *La pluvo ĉesis.* – „Dážď prestal.“ |
| 220 | *plaĉi* | páčiť sa | I | *Tiu libro plaĉas al mi.* – „Tá kniha sa mi páči.“ |
| 222 | *esperi* | dúfať | T/I | *Mi esperas, ke vi venos.* – „Dúfam, že prídete.“ |
| 224 | *komenci* | začínať, začať | T | *Ni komencas la lecionon.* – „Začíname lekciu.“ |
| 231 | *renkonti* | stretávať, stretnúť | T | *Mi renkontis ŝin en la urbo.* – „Stretol/stretla som ju v meste.“ |
| 236 | *necesi* | byť potrebné, byť nevyhnutné | – | *Ne necesas rapidi.* – „Nie je potrebné ponáhľať sa.“ |
| 239 | *serĉi* | hľadať | T | *Mi serĉas mian telefonon.* – „Hľadám svoj telefón.“ |
| 240 | *studi* | študovať | T | *Ŝi studas medicinon.* – „Študuje medicínu.“ |
| 243 | *meti* | klásť, položiť | T | *Metu la libron sur la tablon.* – „Položte knihu na stôl.“ |
| 244 | *montri* | ukazovať, ukázať | T | *Ŝi montris al ni la vojon.* – „Ukázala nám cestu.“ |
| 249 | *memori* | pamätať si | T/I | *Mi memoras tiun tagon.* – „Pamätám si ten deň.“ |
| 250 | *ebli* | byť možné | – | *Ĉu eblas pagi per karto?* – „Dá sa platiť kartou?“ |
| 258 | *atingi* | dosahovať, dosiahnuť | T/I | *Ni atingis la supron de la monto.* – „Dosiahli sme vrchol hory.“ |
| 259 | *troviĝi* | nachádzať sa | I | *La banko troviĝas apud la stacidomo.* – „Banka sa nachádza vedľa stanice.“ |
| 260 | *aŭskulti* | počúvať | T | *Ni aŭskultas radion.* – „Počúvame rádio.“ |
| 264 | *scipovi* | vedieť, ovládať | T | *Ŝi scipovas naĝi.* – „Vie plávať.“ |
| 267 | *decidi* | rozhodovať sa, rozhodnúť sa | T | *Ni decidis resti hejme.* – „Rozhodli sme sa zostať doma.“ |
| 270 | *eliri* | vychádzať, vyjsť | T/I | *Li eliris el la ĉambro.* – „Vyšiel z izby.“ |
| 271 | *respondi* | odpovedať | T/I | *Ŝi respondis al mia letero.* – „Odpovedala na môj list.“ |
| 282 | *fariĝi* | stávať sa, stať sa | I | *La vetero fariĝis malvarma.* – „Počasie sa ochladilo.“ |
| 287 | *sidi* | sedieť | I | *La kato sidas sur la seĝo.* – „Mačka sedí na stoličke.“ |
| 288 | *pagi* | platiť, zaplatiť | T | *Mi pagis dek eŭrojn.* – „Zaplatil/a som desať eur.“ |
| 289 | *eniri* | vchádzať, vojsť | T/I | *Bonvolu eniri.* – „Vstúpte, prosím.“ |
| 291 | *ŝanĝi* | meniť, zmeniť | T | *Mi ŝanĝis mian opinion.* – „Zmenil/a som svoj názor.“ |
| 302 | *gravi* | byť dôležitý, záležať | I | *Tio ne gravas.* – „Na tom nezáleží.“ |
| 308 | *rakonti* | rozprávať, vyrozprávať | T | *La avino rakontas fabelon.* – „Stará mama rozpráva rozprávku.“ |
| 309 | *forlasi* | opúšťať, opustiť | T | *Li forlasis la urbon.* – „Opustil mesto.“ |
| 311 | *akcepti* | prijímať, prijať | T | *Ŝi akceptis la donacon.* – „Prijala dar.“ |
| 313 | *kanti* | spievať | T | *Ŝi kantas belan kanton.* – „Spieva krásnu pieseň.“ |
| 314 | *pasigi* | tráviť, stráviť (čas) | T | *Ni pasigis la feriojn ĉe la maro.* – „Prázdniny sme strávili pri mori.“ |
| 316 | *sendi* | posielať, poslať | T | *Mi sendis mesaĝon al li.* – „Poslal/a som mu správu.“ |
| 319 | *malfermi* | otvárať, otvoriť | T | *Bonvolu malfermi la fenestron.* – „Otvorte, prosím, okno.“ |
| 320 | *manki* | chýbať | I | *Al mi mankas tempo.* – „Chýba mi čas.“ |
| 321 | *naĝi* | plávať | I | *Ni naĝas en la maro.* – „Plávame v mori.“ |
| 325 | *igi* | spôsobiť, prinútiť | T | *Tio igis ŝin ridi.* – „To ju rozosmialo.“ |
| 326 | *mortigi* | zabíjať, zabiť | T | *La malvarmo mortigis la florojn.* – „Chlad zabil kvety.“ |

Zo 100 slovies je 57 označených T, 27 I a 14 T/I a pre *necesi* a *ebli* ReVo označenie nemá. Tri poznámky k označeniam:

- **Modálne slovesá sa počítajú ako prechodné.** Po *povi*, *voli* a *devi* je infinitív priamym predmetom (PMEG) a ReVo to pri *devi* uvádza. Z troch len *voli* má aj predmet v podobe bežného podstatného mena: *Mi volas kafon.*
- **Slovesá s príponou sa riadia príponou.** ReVo nemá označenie pri *troviĝi* a *fariĝi*; uvádzame I, pretože sloveso s *-iĝ-* nikdy nemá predmet. *Pasigi*, *igi* a *mortigi* s *-ig-* ho majú vždy.
- **Zložené slovesá sa môžu líšiť od základu.** *Alveni*, *reveni* a *foriri* sú *veni* a *iri* s predložkou alebo predponou (pozri [predpony](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/predpony/)) a zostávajú neprechodné. ReVo označuje *eliri* a *eniri* ako T/I, pretože miesto môže byť predmetom (*eniri la ĉambron*, príklad z ReVo) alebo stáť za predložkou (*eniri en la ĉambron*).

## Dvojice ako komenci a komenciĝi

Slovenčina niekedy robí rozdiel slovkom „sa“ („zmeniť plán“ – „plán sa zmenil“), inokedy nie („začať lekciu“ – „lekcia začala“). Esperanto to rozdeľuje vždy: *komenci* má predmet, *komenciĝi* ho nemá. Nižšie je šesť dvojíc zo zoznamu. Úplné pravidlo s viac než 30 dvojicami je na stránke [-ig- a -iĝ-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/).

| Dvojica (poradie) | Zmena | Príklad |
|---|---|---|
| *komenci* (224) → *komenciĝi* (534) | T → I | *Ni komencis la lecionon.* – „Začali sme lekciu.“ / *La leciono komenciĝis.* – „Lekcia začala.“ |
| *fini* (339) → *finiĝi* (467) | T → I | *Ŝi finis la laboron.* – „Dokončila prácu.“ / *La laboro finiĝis.* – „Práca sa skončila.“ |
| *trovi* (99) → *troviĝi* (259) | T → I | *Mi trovis la libron.* – „Našiel/našla som knihu.“ / *La libro troviĝas sur la breto.* – „Kniha sa nachádza na polici.“ |
| *fari* (27) → *fariĝi* (282) | T → I | *Mi faris teon.* – „Urobil/urobila som čaj.“ / *La teo fariĝis malvarma.* – „Čaj vychladol.“ |
| *ŝanĝi* (291) → *ŝanĝiĝi* (637) | T → I | *Mi ŝanĝis la planon.* – „Zmenil/zmenila som plán.“ / *La plano ŝanĝiĝis.* – „Plán sa zmenil.“ |
| *morti* (182) → *mortigi* (326) | I → T | *La floroj mortis.* – „Kvety odumreli.“ / *La malvarmo mortigis la florojn.* – „Chlad zabil kvety.“ |

Veta *La leciono komencis* (bez predmetu) je chybná; povedzte *La leciono komenciĝis*. Obe prípony sú aj slovesá: *iĝi* „stať sa“ a *igi* „spôsobiť“, napríklad *Tio igis ŝin ridi.* – „Rozosmialo ju to.“

## Esti, havi, povi, voli a devi s infinitívom

Keď nasleduje druhé sloveso, zostáva v infinitíve a nepridáva sa k nemu nijaká predložka.

| Sloveso | S infinitívom | Príklad |
|---|---|---|
| *esti* | Infinitív môže byť podmetom | *Paroli Esperanton estas agrable.* – „Hovoriť esperantom je príjemné.“ |
| *havi* | Nepoužíva sa na povinnosť; „musieť“ je *devi* | *Mi devas iri.* – „Musím ísť.“ |
| *povi* | Schopnosť alebo dovolenie | *Ŝi povas legi.* – „Vie čítať.“ |
| *voli* | Želanie | *Mi volas dormi.* – „Chcem spať.“ |
| *devi* | Nevyhnutnosť | *Ni devas atendi.* – „Musíme čakať.“ |

S *povi*, *voli* a *devi* je ten, kto môže, chce alebo musí, zároveň tým, kto dej vykonáva (PMEG). Ak dej vykonáva niekto iný, použite vedľajšiu vetu s *ke*: *Mi volas, ke vi venu.* – „Chcem, aby ste prišli.“ Mnohé ďalšie slovesá z tabuľky majú tiež infinitív: *ŝati*, *bezoni*, *deziri*, *provi*, *komenci*, *lerni*, *decidi*, *scipovi* a *sukcesi*.

## Slovesá v esperante a v slovenčine: na čo si dať pozor

Pre Slováka je najviac záludností v páde za slovesom a v slovku „sa“, menej v samotných významoch. Rozdiely nižšie sa týkajú slovies z tabuľky.

| V slovenčine | V esperante | Príklad |
|---|---|---|
| Predložka pred predmetom: čakať na, pozerať sa na, žiadať o | Bez predložky, hneď *-n*: *atendi*, *rigardi*, *peti* | *Mi atendas la buson.* – „Čakám na autobus.“ *Li petis panon.* – „Poprosil o chlieb.“ |
| Rôzne pády: potrebovať (4. pád), báť sa (2. pád), veriť (3. pád) | Vždy obyčajný akuzatív s *-n*: *bezoni*, *timi*, *kredi* | *Mi bezonas helpon.* – „Potrebujem pomoc.“ *La infano timas la hundon.* – „Dieťa sa bojí psa.“ |
| 3. pád (komu?): dať komu, poslať komu, páčiť sa komu, chýbať komu | Zvyčajne *al*, ako slovenský 3. pád: *doni al*, *sendi al*, *plaĉi al*, *manki al*. Pri *helpi* ReVo uvádza obe: *helpi iun* aj *helpi al iu* | *Al mi mankas tempo.* – „Chýba mi čas.“ |
| „Sa“ bez protikusu: báť sa, učiť sa, zdať sa, diať sa, páčiť sa | Obyčajné slovesá bez prípony: *timi*, *lerni*, *ŝajni*, *okazi*, *plaĉi*. „Učiť niekoho“ je samostatné sloveso *instrui* | *Mi lernas Esperanton.* – „Učím sa esperanto.“ |
| „Sa“ ako zmena stavu: nachádzať sa, končiť sa, meniť sa, stávať sa | Prípona *-iĝ-*: *troviĝi*, *finiĝi*, *ŝanĝiĝi*, *iĝi*, *fariĝi* | *La banko troviĝas apud la stacidomo.* – „Banka sa nachádza vedľa stanice.“ |
| Dokonavý a nedokonavý vid: kupovať – kúpiť, písať – napísať, jesť – zjesť | Jedno sloveso pre oboje: *aĉeti*, *skribi*, *manĝi*; význam vyplýva z času a súvislosti | *Ŝi aĉetis novan libron.* – „Kúpila novú knihu.“ |
| Minulý čas podľa rodu: išiel – išla – išlo | Bez zmeny: *iris* pre všetkých | *Li iris.* – „Išiel.“ *Ŝi iris.* – „Išla.“ |
| Ísť pešo, ísť vlakom, ísť autom | Jedno *iri*; spôsob dopravy možno upresniť slovesom *veturi* „ísť dopravným prostriedkom“ | *Ŝi iras al la lernejo.* – „Chodí do školy.“ |
| Môcť, vedieť, smieť | *povi* – možnosť a dovolenie, *scipovi* – „vedieť (ako)“, *kapabli* – „byť schopný“, *rajti* – „smieť“ | *Ĉu mi rajtas eniri?* – „Smiem vstúpiť?“ |
| Vedieť a poznať; „poznať odpoveď“ | *scii* – fakt, *koni* – osoba alebo miesto. „Poznať odpoveď“ je *scii la respondon* | *Mi ne scias la respondon.* – „Neviem odpoveď.“ *Ĉu vi konas tiun viron?* – „Poznáte toho muža?“ |
| „Mám ísť, mám to urobiť“ (povinnosť) | *devi*, nie *havi*: *havi* znamená len „vlastniť“ | *Ni devas atendi.* – „Musíme čakať.“ |
| Vchádzať, vychádzať, odchádzať, vracať sa | Predpona určuje smer, ako v slovenčine: *eniri*, *eliri*, *foriri*, *reveni* | *Li eliris el la ĉambro.* – „Vyšiel z izby.“ |

Pri „sa“ si zapamätajte jedno pravidlo: slovenské „sa“ zodpovedá esperantskému *-iĝ-* len vtedy, keď podmet sám prechádza zmenou (*La plano ŝanĝiĝis.* – „Plán sa zmenil.“). Pri slovesách, ktoré majú „sa“ len z povahy slova, ako „báť sa“ alebo „učiť sa“, sa prípona nepridáva. Viac o dvojiciach nájdete na stránke [-ig- a -iĝ-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/).

## Ako sme počítali

Počítali sme 8. októbra 2026 v našom súbore [esperanto-1000-common-words-sk.csv](/downloads/esperanto-1000-common-words-sk.csv). Vychádza z 822 296 viet z Tatoeby s 5 831 657 slovami a každý slovesný tvar sa počíta pod infinitívom; metóda je opísaná na stránke [najbežnejšie slová](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/).

- **313 z 1 000 položiek sú slovesá** (31,3 %). Ich hodnoty `per_million` dávajú dokopy 175 641 na milión, takže slovesá tvoria **17,6 % všetkých slov** v korpuse.
- **19 zo 100 najbežnejších slov sú slovesá** a 88 z prvých 300.
- **100 najčastejších slovies** leží na pozíciách 3 až 326 zoznamu. Ich hodnoty `per_million` dávajú dokopy 141 900, teda **14,2 % všetkých slov** a 80,8 % všetkých výskytov slovies, ktoré zoznam pokrýva.
- **Prvých 10, 20 a 50 slovies** tvorí 8,1 %, 9,7 % a 12,1 % všetkých slov. Samotné *esti* tvorí 4,1 %.

Slovné druhy poznáme podľa koncoviek: položka končiaca na *-i* je sloveso a odvodený tvar sa počíta osobitne, takže *komenci* a *komenciĝi* sú dve slovesá. Tatoeba obsahuje krátke, písané, často prekladané vety; romány alebo hovorená reč by dali iné poradie, ako ukazuje zoznam na stránke [Slovná zásoba](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/slovna-zasoba/).

## Časté otázky

### Aké sú najčastejšie slovesá v esperante?

Desať najčastejších slovies v našom zozname je *esti*, *povi*, *havi*, *fari*, *diri*, *voli*, *scii*, *devi*, *iri* a *ŝati*. Dokopy tvoria 8,1 % všetkých slov v korpuse Tatoeby; samotné *esti* tvorí 4,1 %.

### Koľko esperantských slovies treba poznať?

20 najčastejších slovies pokrýva 9,7 % všetkých slov v našom korpuse, 50 najčastejších 12,1 % a 100 najčastejších 14,2 %. Každé sloveso má rovnaké koncovky, takže vás nové sloveso stojí len jeho koreň. Ostatné slovné druhy nájdete v [zozname 1 000 slov](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/).

### Existujú v esperante nepravidelné slovesá?

Nie. Všetky slovesá vrátane *esti* „byť“ používajú koncovky *-i*, *-as*, *-is*, *-os*, *-us* a *-u* a tvar sa nemení podľa osoby ani čísla: *mi iras, ili iras*.

### Ako zistím, či esperantské sloveso má predmet?

Vyhľadajte ho v ReVo, ktoré slovesá označuje ako prechodné, neprechodné alebo obe. Môžete sa tiež opýtať „koho?“ alebo „čo?“ za slovesom. Sloveso s *-ig-* má predmet vždy, sloveso s *-iĝ-* nikdy; pozri [-ig- a -iĝ-](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/prechodnost/).

### Ako sa v esperante povie „musím“?

Použite *devi*: *Mi devas iri.* – „Musím ísť.“ Sloveso *havi* znamená „vlastniť“ (*Mi havas libron*) a na povinnosť sa nepoužíva; slovenské „mám ísť“ sa preto prekladá slovesom *devi*.

## Zdroje

- Esperantopedia: [1 000 najbežnejších esperantských slov](/downloads/esperanto-1000-common-words-sk.csv) (CSV, poradie, slovný druh, slovenský význam, početnosť na milión), spočítané 8. októbra 2026; metóda na [tejto stránke](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/1000-slov/)
- [Tatoeba: downloads](https://tatoeba.org/en/downloads) – esperantské vety, stiahnuté 7. októbra 2026; licencia [CC BY 2.0 FR](https://creativecommons.org/licenses/by/2.0/fr/)
- [Reta Vortaro](https://reta-vortaro.de/) (ReVo): [skratky *tr*, *ntr*, *x*](https://reta-vortaro.de/revo/dok/mallongigoj.html); heslá ako [esti](https://reta-vortaro.de/revo/art/est.html), [povi](https://reta-vortaro.de/revo/art/pov.html), [devi](https://reta-vortaro.de/revo/art/dev.html), [paroli](https://reta-vortaro.de/revo/art/parol.html), [komenci](https://reta-vortaro.de/revo/art/komenc.html) a [troviĝi](https://reta-vortaro.de/revo/art/trov.html), prečítané 8. októbra 2026
- PMEG: [I-verboj kune kun povi, devi kaj voli](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/i-verboj/aliaj_frazroloj/kun_povi_devi_voli.html), [I-verboj kiel subjekto](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/i-verboj/subjekto.html), [I-verboj kune kun aliaj verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/i-verboj/aliaj_frazroloj/kun_aliaj_verboj.html), [IĜ-verboj](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/verboj_frazroloj/igh.html)
- [Wiktionary: Esperanto lemmas](https://en.wiktionary.org/wiki/Category:Esperanto_lemmas) (CC BY-SA 4.0) a [ESPDIC](http://www.denisowski.org/Esperanto/ESPDIC/espdic_readme.html) Paula Denisowského (CC BY 3.0), zdroje anglických významov v zozname; slovenské významy sme pripravili sami a skontrolovali ich v slovenských prekladoch ReVo