# Ukážky textov v esperante so slovenským prekladom

Source: https://esperantopedia.org/sk/ucenie/ukazky-textov/
Language: sk
Updated: 2026-10-22

> Sedem esperantských textov so slovenským prekladom, od dialógu pre začiatočníkov po Zamenhofov Otče náš z roku 1887 a hymnu La Espero, každý s vysvetlením.

Esperanto sa píše latinkou, presne tak, ako sa vyslovuje, a väčšina jeho koreňov pochádza z európskych jazykov – takže slová ako *familio*, *harmonio* a *karaktero* sa dajú ľahko uhádnuť. Text pôsobí „esperantsky“ vďaka pravidelným koncovkám: *-o* pre podstatné mená, *-a* pre prídavné mená, *-as* pre slovesá v prítomnom čase, *-n* pre predmet. Nižšie je sedem krátkych textov zoradených od ľahkých po ťažšie. Päť pochádza z voľných alebo oficiálnych zdrojov (štyri zo Zamenhofových kníh z rokov 1887–1905 a jeden zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv); dva boli napísané pre túto stránku.

Každý text má slovenský preklad a krátku poznámku o gramatike.

## Na čo sa pozerať v každom esperantskom texte

| Čo vidíte | Čo to znamená | Príklad |
|---|---|---|
| *-o* | podstatné meno | *patro* – „otec“ |
| *-a* | prídavné meno | *nova* – „nový“ |
| *-e* | príslovka | *ĝentile* – „zdvorilo“ |
| *-as, -is, -os* | sloveso: prítomný, minulý, budúci čas | *venis* – „prišiel“ |
| *-us, -u* | sloveso: „by“, rozkaz alebo želanie | *estus* – „bol by“ |
| *-j* | množné číslo | *homoj* – „ľudia“ |
| *-n* | priamy predmet alebo smer | *Mi lernas Esperanton.* – „Učím sa esperanto.“ |
| *ĉ ĝ ĥ ĵ ŝ ŭ* | písmená s vlastnými zvukmi | *ĉielo* – „obloha, nebo“ |

Celý systém sa zmestí na jednu stránku: pozrite si [prehľad gramatiky](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/).

## Sedem textov na prvý pohľad

| # | Text | Zdroj | Úroveň |
|---|---|---|---|
| 1 | Prvý rozhovor | Napísaný pre túto stránku (2026) | Začiatočník |
| 2 | Vety z cvičebnice *Ekzercaro* | Zamenhof, *Fundamento de Esperanto* (1905) | Začiatočník |
| 3 | Deň v modernom živote | Napísaný pre túto stránku (2026) | Základná úroveň |
| 4 | Otče náš, *Patro nia* | Zamenhof, *Unua Libro* (1887) | Základná úroveň |
| 5 | Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv | Esperantský preklad textu OSN z roku 1948 | Stredná úroveň |
| 6 | Rozprávka *La feino* | Zamenhof, *Fundamento de Esperanto* (1905) | Stredná úroveň |
| 7 | Hymna *La Espero* | Zamenhof, prvýkrát vytlačená v roku 1890 | Pokročilá (poézia) |

Úrovne sú naším hrubým vodidlom, nie oficiálnym hodnotením.

## 1. Prvý rozhovor

Dvaja ľudia, ktorí sa učia esperanto, sa stretnú online. Napísané pre túto stránku.

<blockquote lang="eo"><p>— Saluton! Mi estas Ana. Kiel vi nomiĝas?<br>— Saluton, Ana! Mi nomiĝas Marko. Mi loĝas en Kanado.<br>— Ĉu vi jam longe lernas Esperanton?<br>— Ne, nur tri monatojn. Kaj vi?<br>— Mi lernas ĝin jam unu jaron, kaj mi tre ŝatas ĝin. Ĝis revido, Marko!</p></blockquote>

**Po slovensky:** „Ahoj! Som Ana. Ako sa voláš?“ – „Ahoj, Ana! Volám sa Marko. Bývam v Kanade.“ – „Učíš sa už dlho esperanto?“ – „Nie, len tri mesiace. A ty?“ – „Učím sa ho už rok a veľmi sa mi páči. Dovidenia, Marko!“

**Čo si všimnúť.** *Ĉu* na začiatku mení oznamovaciu vetu na otázku typu áno/nie; po slovensky ju zvyčajne vyjadruje len intonácia (v nepriamych otázkach „či“). *Esperanton* končí na *-n*, lebo je predmetom, a *tri monatojn* aj *unu jaron* berú *-n*, lebo merajú čas ([akuzatív](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/#4-miera-ako-dlho-ako-%C4%8Faleko-ko%C4%BEko)). Tam, kde angličtina hovorí „have been learning“, esperanto jednoducho používa prítomný čas *lernas*; slovenčina robí to isté („učím sa ho už rok“).

## 2. Vety z cvičebnice Ekzercaro (1905)

*Ekzercaro* je cvičebná časť knihy *Fundamento de Esperanto* (1905), záväzného základu jazyka. Týchto päť viet je výber z jeho § 20; sú to samostatné príklady, nie príbeh.

<blockquote lang="eo"><p>Hieraŭ mi renkontis vian filon, kaj li ĝentile salutis min. ― Hodiaŭ estas sabato, kaj morgaŭ estos dimanĉo. ― Se mi estus sana, mi estus feliĉa. ― Karaj infanoj, estu ĉiam honestaj! ― Ni estu gajaj, ni uzu bone la vivon, ĉar la vivo ne estas longa.</p></blockquote>

**Po slovensky:** Včera som sa stretol s vaším synom a on ma zdvorilo pozdravil. – Dnes je sobota a zajtra bude nedeľa. – Keby som bol zdravý, bol by som šťastný. – Drahé deti, buďte vždy čestné! – Buďme veselí, dobre využime život, lebo život nie je dlhý.

**Čo si všimnúť.** Päť viet, päť slovesných koncoviek: *renkontis* (minulý čas *-is*), *estas* (prítomný čas *-as*), *estos* (budúci čas *-os*), *estus* (podmieňovací spôsob *-us*) a *estu* (volitív *-u*, pre rozkazy a „poďme“). Aj *esti* „byť“ sa riadi týmto vzorom, lebo esperanto nemá nepravidelné slovesá ([slovesá](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/)). *Ĝentile* „zdvorilo“ je príslovka od *ĝentila* „zdvorilý“. Kým slovenské sloveso mení tvar podľa osoby, čísla a rodu („bol som“, „bola som“, „boli sme“), esperantské *estis* je pre všetkých rovnaké.

## 3. Deň v modernom živote

Obyčajný pracovný deň, napísaný pre túto stránku.

<blockquote lang="eo"><p>Ĉiun matenon mi veturas al la laborejo per biciklo. Survoje mi aŭskultas podkaston en Esperanto. En la oficejo mi respondas al retmesaĝoj kaj partoprenas en retaj kunsidoj kun kolegoj el tri landoj. Vespere mi kuiras kun mia edzino, kaj poste ni spektas filmon. Antaŭ ol enlitiĝi, mi lernas dek novajn vortojn per aplikaĵo en mia poŝtelefono.</p></blockquote>

**Po slovensky:** Každé ráno cestujem do práce bicyklom. Cestou počúvam podcast v esperante. V kancelárii odpovedám na e-maily a zúčastňujem sa na online stretnutiach s kolegami z troch krajín. Večer varím s manželkou a potom si pozrieme film. Skôr než si ľahnem, učím sa pomocou aplikácie v telefóne desať nových slov.

**Čo si všimnúť.** Esperanto pomenúva moderné veci skladaním starých koreňov: *ret·mesaĝ·o* „sieťová správa“ (e-mail), *poŝ·telefon·o* „vreckový telefón“ (mobil), *labor·ej·o* „miesto práce“ a *en·lit·iĝ·i* „ísť do postele“ ([tvorenie slov](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/tvorenie-slov/)). *Ĉiun matenon* „každé ráno“ berie *-n*, lebo vyjadruje, kedy sa niečo deje. *Per* znamená „pomocou“: *per biciklo* je po slovensky „bicyklom“, teda inštrumentál, *per aplikaĵo* „pomocou aplikácie“.

## 4. Patro nia – Otče náš (1887)

*Patro nia* je prvý ukážkový text v Zamenhofovej prvej učebnici, *Unua Libro* (1887). V origináli bolo každé slovo vytlačené s čiarkami medzi svojimi časťami – *Patr,o ni,a* – aby si čitateľ, ktorý sa jazyk nikdy neučil, mohol každú časť vyhľadať v slovníčku knihy. Text nižšie je Zamenhofovo znenie z roku 1887 v dnešnom pravopise; originál tlačí *hod'aŭ* namiesto *hodiaŭ*.

<blockquote lang="eo"><p>Patro nia, kiu estas en la ĉielo, sankta estu Via nomo, venu reĝeco Via, estu volo Via, kiel en la ĉielo, tiel ankaŭ sur la tero. Panon nian ĉiutagan donu al ni hodiaŭ kaj pardonu al ni ŝuldojn niajn kiel ni ankaŭ pardonas al niaj ŝuldantoj; ne konduku nin en tenton, sed liberigu nin de la malvera, ĉar Via estas la regado, la forto kaj la gloro eterne. Amen!</p></blockquote>

**Po slovensky (doslovný preklad esperantského textu):** Otče náš, ktorý si na nebesiach, sväté nech je tvoje meno, nech príde kráľovstvo tvoje, nech je vôľa tvoja, ako v nebi, tak aj na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám dlhy naše, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom; neuvádzaj nás do pokušenia, ale vysloboď nás od zlého (doslova „nepravého“), lebo tvoje je panovanie, sila a sláva naveky. Amen!

Slovenské liturgické znenie sa od tohto doslovného prekladu líši; katolícke znenie uverejnila napríklad Svätá stolica (pozri zdroje).

**Čo si všimnúť.** Privlastňovacie zámeno môže stáť za podstatným menom – *Patro nia*, *volo Via* – lebo gramatiku nesú koncovky, nie poloha ([slovosled](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovosled/)). V *Panon nian ĉiutagan* berú *-n* všetky tri slová: prídavné mená a privlastňovacie zámená sa zhodujú so svojím podstatným menom. *Ŝuld·ant·oj* „dlžníci“ je príčastie s významom „tí, čo dlhujú“. Neskoršie verzie, napríklad tá, ktorú používa Medzinárodná katolícka esperantská únia (IKUE), nahrádzajú *malvera* slovom *malbono* „zlo“.

## 5. Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv

Organizácia Spojených národov prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv v roku 1948. Toto je jej prvý článok v esperante.

<blockquote lang="eo"><p>Ĉiuj homoj estas denaske liberaj kaj egalaj laŭ digno kaj rajtoj. Ili posedas racion kaj konsciencon, kaj devus konduti unu al alia en spirito de frateco.</p></blockquote>

**Po slovensky (preklad uverejnený Úradom vlády SR):** „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.“

**Čo si všimnúť.** Esperantský aj slovenský text majú 26 slov, anglický 30. Jedno esperantské slovo môže nahradiť celý obrat: *de·nask·e* „od narodenia“ spája predložku, koreň a príslovkovú koncovku, kým slovenčina tu používa sloveso („sa rodia“). *Frat·ec·o* „bratstvo“ pridáva k *frato* „brat“ príponu *-ec-* (vlastnosť), podobne ako po slovensky „brat-stvo“. *Devus* je podmieňovací spôsob od *devi* „musieť“ – doslova „musel by“, tu „mali by“ ([podmieňovací spôsob](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/slovesa/#podmie%C5%88ovac%C3%AD-sp%C3%B4sob-us)). Slovenský text Deklarácie existuje vo viacerých mierne odlišných zneniach (napríklad „v dôstojnosti a právach“ a „v dôstojnosti aj právach“); uvádzame znenie z webu Úradu vlády SR.

## 6. Rozprávka La feino (1905)

*La feino* „Víla“ je prvý príbeh v cvičebnici *Ekzercaro* (§ 11). Je to Zamenhofova verzia rozprávky, známej po anglicky ako „Diamonds and Toads“, v ktorej je dobré dievča odmenené ružami, perlami a diamantmi, ktoré jej padajú z úst. Toto je jej začiatok.

<blockquote lang="eo"><p>Unu vidvino havis du filinojn. La pli maljuna estis tiel simila al la patrino per sia karaktero kaj vizaĝo, ke ĉiu, kiu ŝin vidis, povis pensi, ke li vidas la patrinon; ili ambaŭ estis tiel malagrablaj kaj tiel fieraj, ke oni ne povis vivi kun ili. La pli juna filino, kiu estis la plena portreto de sia patro laŭ sia boneco kaj honesteco, estis krom tio unu el la plej belaj knabinoj, kiujn oni povis trovi.</p></blockquote>

**Po slovensky:** Jedna vdova mala dve dcéry. Staršia sa tak podobala matke povahou aj tvárou, že každý, kto ju videl, mohol myslieť, že vidí matku; obe boli také nepríjemné a také pyšné, že sa s nimi nedalo žiť. Mladšia dcéra, ktorá bola dobrotou a čestnosťou celá po otcovi, bola okrem toho jedným z najkrajších dievčat, aké bolo možné nájsť.

**Čo si všimnúť.** Dlhé vety drží pohromade *ke* „že“ a vzťažné slová: *ĉiu, kiu* „každý, kto“ a *kiujn* „ktoré“; to má *-j* aj *-n*, lebo ide o predmet v množnom čísle ([korelatívy](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/korelativy/#korelat%C3%ADvy-ktor%C3%A9-sp%C3%A1jaj%C3%BA-vety)). *La pli maljuna* „staršia“ a *la plej belaj* „najkrajšie“ ukazujú stupňovanie pomocou *pli* a *plej*. V *povis pensi, ke li vidas* ostáva druhé sloveso v prítomnom čase: esperanto zachováva čas pôvodnej myšlienky, kým angličtina by ho posunula na „was seeing“. Po slovensky sa časy tiež neposúvajú („mohol si myslieť, že vidí matku“).

## 7. La Espero, hymna esperanta

*La Espero* „Nádej“ je báseň Ludwika Zamenhofa, prvýkrát vytlačená bez názvu v roku 1890 v učebnici pre hovoriacich po rusky. Spieva sa na marš Félicien Menu de Ménila z roku 1909 a slúži ako neoficiálna hymna esperanta ([vlajka a symboly](https://esperantopedia.org/sk/o-esperante/vlajka-a-symboly/)). Toto je jej prvých osem riadkov.

<blockquote lang="eo"><p>En la mondon venis nova sento,<br>tra la mondo iras forta voko;<br>per flugiloj de facila vento<br>nun de loko flugu ĝi al loko.<br>Ne al glavo sangon soifanta<br>ĝi la homan tiras familion:<br>al la mond’ eterne militanta<br>ĝi promesas sanktan harmonion.</p></blockquote>

**Po slovensky:** Do sveta prišiel nový cit, / svetom sa nesie silná výzva; / na krídlach ľahkého vetra / nech teraz letí z miesta na miesto. / Nie k meču, ktorý žízni po krvi, / ťahá ľudskú rodinu: / svetu, ktorý večne bojuje, / sľubuje svätú harmóniu.

**Čo si všimnúť.** *En la mondon* berie *-n*, lebo znamená pohyb do sveta, kým *tra la mondo* „svetom“ ho nepotrebuje ([smer](https://esperantopedia.org/sk/gramatika/akuzativ/#2-smer-kam)). Poézia ohýba obvyklý poriadok: v *glavo sangon soifanta* stojí predmet *sangon* pred príčastím *soifanta* „žíznivý“ a *ĝi la homan tiras familion* oddeľuje prídavné meno od jeho podstatného mena. *Mond’* stráca koncové *-o*, aby sa zmestilo do metra, čo pravidlo 16 Fundamenta dovoľuje. Ďalej báseň nazýva hovoriacich *la esperantoj*, „tí, čo dúfajú“ – slovo, ktoré stojí za Zamenhofovým pseudonymom *Doktoro Esperanto* a stalo sa názvom jazyka.

## Kde nájsť ďalšie texty v esperante

- ***Fundamento de Esperanto*.** Akadémia esperanta uverejňuje celý text zadarmo online, vrátane všetkých 42 oddielov cvičebnice *Ekzercaro*.
- **Vikifontaro** (esperantský Wikisource) zbiera voľné diela, medzi nimi *La Espero*.
- **Project Gutenberg** ponúka bezplatné esperantské knihy, vrátane Zamenhofovej antológie *Fundamenta Krestomatio* (1903).
- **Vikipedio**, esperantská Wikipédia, dáva čitateľský nácvik na akúkoľvek tému.
- **Slovenská esperantská federácia** zhromažďuje na stránke [Umenie a kultúra](https://esperanto.sk/umenie-kultura/) poéziu, prózu a časopisy s väzbou na Slovensko.
- **Náš kurz.** [Kurz o 12 lekciách](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/kurz/) je postavený na dialógoch a [bezplatné zdroje](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/zdroje/) uvádzajú zjednodušené knihy a podcasty.

## Časté otázky

### Ako vyzerá esperanto?

Esperanto používa latinku plus šesť písmen so znamienkami (ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ, ŭ) a píše sa presne tak, ako sa vyslovuje. Mnohé korene vyzerajú povedome hovoriacim európskymi jazykmi a pravidelné koncovky označujú slovný druh: *-o* pre podstatné mená, *-a* pre prídavné mená, *-as* pre slovesá v prítomnom čase.

### Aký bol prvý text vydaný v esperante?

Otče náš, *Patro nia*, bol prvým ukážkovým textom v Zamenhofovej *Unua Libro* z roku 1887 (text 4 vyššie). Tá istá kniha obsahovala aj verše z Genezy, vzorový list a tri básne.

### Môžem rozumieť esperantu bez toho, aby som sa ho učil?

Čiastočne. Čitatelia európskych jazykov spoznajú mnohé korene, ako *familio*, *portreto* a *harmonio*, ale koncovky, korelatívy a malé slová ako *ĉu* a *ke* vyžadujú trochu štúdia. [Slovník](https://esperantopedia.org/sk/slovnik/) ukazuje význam každej časti slova.

### Sú tieto texty voľne použiteľné?

Zamenhofove texty sú voľné diela: zomrel v roku 1917. Texty napísané pre túto stránku sú zverejnené pod licenciou CC BY-SA 4.0, rovnako ako zvyšok webu.

### Ako tieto texty čítať nahlas?

Každé písmeno má jeden zvuk a prízvuk vždy padá na predposlednú slabiku: *Es·pe·RAN·to*, *fa·mi·LI·o*. Pozrite si [abecedu a výslovnosť](https://esperantopedia.org/sk/ucenie/abeceda-a-vyslovnost/).

## Zdroje

- Akademio de Esperanto: [Fundamento de Esperanto – Ekzercaro](https://www.akademio-de-esperanto.org/fundamento/ekzercaro.html) (§ 11 *La feino*, § 20)
- Zamenhof, *Unua Libro* (1887), strana 19: [sken na Wikimedia Commons](https://commons.wikimedia.org/wiki/File:UnuaLibro_pa%C4%9Do19_PatroNia.png)
- Vikipedio: [Patro nia](https://eo.wikipedia.org/wiki/Patro_nia) (znenie z roku 1887 a verzia IKUE)
- F. V. Lorenc, *Úplná učebnice mezinárodní řeči dra. Esperanta* (1890), ten istý text z roku 1887: [Project Gutenberg](https://www.gutenberg.org/ebooks/24575)
- [Unua Libro](https://en.wikipedia.org/wiki/Unua_Libro) – Wikipédia (po anglicky) (obsah knihy)
- Vikifontaro: [La Espero](https://eo.wikisource.org/wiki/La_Espero_(Zamenhof))
- Vikipedio: [La Espero](https://eo.wikipedia.org/wiki/La_Espero) (prvýkrát vytlačená v roku 1890); [La Espero](https://en.wikipedia.org/wiki/La_Espero) – Wikipédia (po anglicky) (marš Menu de Ménila, 1909)
- Vikipedio: [Universala Deklaracio de Homaj Rajtoj](https://eo.wikipedia.org/wiki/Universala_Deklaracio_de_Homaj_Rajtoj) a Omniglot: [Esperanto](https://www.omniglot.com/writing/esperanto.htm) (článok 1 v esperante a angličtine)
- Úrad vlády Slovenskej republiky: [Všeobecná deklarácia ľudských práv, New York 10. decembra 1948](https://www.narodnostnemensiny.vlada.gov.sk/site/assets/files/3577/vseobecna_deklaracia_ludskych_prav_1948.pdf) (slovenský preklad, článok 1)
- Svätá stolica: [Modlitba Svätého Otca s biskupmi v Šaštíne](https://www.vatican.va/content/francesco/sk/prayers/documents/20210915-preghieraaffidamento-slovacchia.html) (15. septembra 2021; obsahuje slovenské katolícke znenie Otčenášu)
- PMEG: [Slovesné tvary v nepriamej reči](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/subfrazoj/nerekta_parolo/verboformoj.html) a [-n pri miere](https://bertilow.com/pmeg/gramatiko/rolmontriloj/n/mezuro.html)
- Reta Vortaro (ReVo): heslá *retmesaĝo*, *aplikaĵo*, *podkasto*
- Project Gutenberg: [Fundamenta Krestomatio](https://www.gutenberg.org/ebooks/8224)