Esperantopedia

Vortaro · substantivo

kolektivo

kolektivo/ko.lekˈti.vo/

Oficiala radiko kolektiv- (3. Oficiala Aldono, 1921)

kolektivo estas esperanta vorto (substantivo): Stato de homoj komune agantaj aŭ….

Signifo

  1. Stato de homoj komune agantaj aŭ objektoj kunigita sub komuna nomo, t.e. kolektiveco.
  2. Iom granda grupo da personoj komune agantaj; kolektivaĵo
    • la Internacia Lingvo (Esperanto) iniciatita de D-ro Zamenhof transformiĝis en vivantan lingvon de vivanta internacia kolektivo
    • ĉi-jare festas sian dudekjariĝon MASI – la plej aktiva esperantista kolektivo en Ruslando .

Reta Vortaro (ReVo), GPL 2.0 · reta-vortaro.de

Prononco

IPA
/ko.lekˈti.vo/
Silaboj
ko·lek·TI·vo

Vortfarado

  1. kolektivradikokolektivo
  2. ofinaĵosubstantivo

Formoj

singularopluralo
nominativokolektivokolektivoj
akuzativo (-n)kolektivonkolektivojn

Ekzemplaj frazoj

  • Tio estas internacia kolektivo. #452101
  • Mi ne volas apartigi min disde la kolektivo. #9930750
  • La celo de nia kolektivo estas simpla: provoki vekstariĝon! #1791431
  • Mi fidas je la sana prudento de nia kolektivo. #1897515

Tatoeba, CC BY 2.0 FR

Parencaj vortoj

kolektiv-

En aliaj lingvoj

Englishcollective
Españolcolectivo
Françaiscollectif, communauté, équipe
DeutschGemeinschaft, Kollektive, Kollektiv
Italianocollettivo
Polskikolektyw
Русскийколлектив
Українськаколектив
Češtinakolektivum, podstatné jméno hromadné
Slovenčinakolektívum, podstatné hromadné meno
Magyarközösség, kollektíva
中文集体
日本語集団
Românăcolectiv
Catalàcol·lectiu
Bahasa Indonesiaperhimpunan, perkumpulan, paguyuban, komunitas
Беларускаякалектыў

Reta Vortaro (ReVo), GPL 2.0

Prononco, vortfarado kaj formoj: Esperantopedia, CC BY-SA 4.0

Se Esperantopedia helpis vin, vi povas subteni ĝin.