Dni v týždni a mesiace v esperante

Esperantské dni v týždni sú lundo, mardo, merkredo, ĵaŭdo, vendredo, sabato, dimanĉo – od pondelka po nedeľu. Mesiace sú Januaro, Februaro, Marto, Aprilo, Majo, Junio, Julio, Aŭgusto, Septembro, Oktobro, Novembro, Decembro. Všetky sú podstatné mená zakončené na -o a väčšina bude hovoriacim európskymi jazykmi povedomá. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

#Dni v týždni

Názvy úzko sledujú francúzštinu (lundi, mardi, mercredi, jeudi, vendredi, dimanche); sabato je bližšie k talianskemu sabato. Pripomína aj slovenské slovo „sobota“ (obe slová pochádzajú v konečnom dôsledku z hebrejského „šabat“). Dni sa píšu malým písmenom, pretože nie sú vlastné mená, rovnako ako po slovensky. Semajnfino znamená „víkend“.

„V pondelok“ je lundon (s -n) alebo en lundo: Mi venos lundon – „Prídem v pondelok“. Príslovka lunde má iný význam: „v pondelky“, teda každý pondelok alebo v niektorý pondelok.

#Mesiace v roku

Pamätajte, že j sa číta ako slovenské „j“ („jama“): Januaro začína ako „ja“ a Junio ako „ju“. Keďže prízvuk padá na predposlednú samohlásku, Junio a Julio majú prízvuk na i.

Veľké alebo malé písmeno? Fundamento aj Zamenhof písali názvy mesiacov s veľkým písmenom a referenčná gramatika PMEG to odporúča, pretože mesiace sú vlastné mená. Mnohí ich dnes píšu malými písmenami (januaro), čo PMEG opisuje ako veľmi bežné, ale neodporúčané. Slovenčina píše názvy mesiacov malými písmenami (október), esperanto ich tradične píše veľkými (Oktobro). V oboch prípadoch mesiace nikdy nemajú člen la.

#Ročné obdobia a slová o čase

Pozor na falošného priateľa: slovenský „jar“ je printempo, ale esperantské jaro znamená „rok“. Slovenský „mesiac“ je monato (v kalendári) aj luno (na oblohe). Pridaním -e vytvoríte príslovky „v…“: somere „v lete“, vintre „v zime“, matene „ráno“. S akuzatívnym -n znamená podstatné meno času „v ten čas“: la pasintan semajnon „minulý týždeň“, la venontan monaton „budúci mesiac“.

#Ako povedať dátum

Dátum používa radovú číslovku (zakončenú na -a) pre deň, potom de a mesiac:

Dôležité sú dve veci. De sa medzi dňom a mesiacom používa vždy, pretože číslo v skutočnosti opisuje (nevyslovené) slovo tago: la unua de Majo = „prvý (deň) mája“. Ak chcete povedať, že sa niečo deje v určitý deň, pridajte k číslovke -n: la 3-an de Majo „3. mája“. V písomnom prejave PMEG odporúča medzinárodný formát 2026-10-07 alebo mesiac napísaný slovom, pretože 7.10 a 10/7 sa v rôznych krajinách čítajú rôzne.

#Ako povedať čas

Hodiny používajú radové číslovky, rovnako ako dátumy: la tria je doslova „tretia (hodina)“. Ak chcete povedať, že sa niečo deje o určitej hodine, použite je, nie -n – PMEG varuje, že la trian by znamenalo „v tretí deň mesiaca“. Používa sa 12-hodinový aj 24-hodinový systém; v prípade potreby pridajte antaŭtagmeze („dopoludnia“) alebo posttagmeze („popoludní“). Pozor na slovenské polhodiny a štvrťhodiny: „pol štvrtej“ je 3:30 (po esperantsky doslova „tretia a pol“), „štvrť na štyri“ je 3:15 a „tri štvrte na štyri“ je 3:45. Samotné číslovky nájdete na stránke číslovky; lístky a rezervácie sú vo frázach na cesty. Pozor aj na horo: je to „hodina“, nie „hora“ (tá je po esperantsky monto).

#Časté otázky

#Aké sú dni v týždni v esperante?

Lundo, mardo, merkredo, ĵaŭdo, vendredo, sabato, dimanĉo – od pondelka po nedeľu. Píšu sa malým písmenom.

#Píšu sa mesiace v esperante veľkým písmenom?

Tradične áno: Januaro, Februaro… Fundamento aj PMEG používajú veľké písmená, ale mesiace malými písmenami (januaro) sú dnes veľmi bežné.

#Ako sa povie „v pondelok“ po esperantsky?

Lundon alebo en lundo pre konkrétny pondelok. Pre pravidelný zvyk použite lunde „v pondelky“.

#Ako sa píše dátum v esperante?

La 7-a de Oktobro 2026 – deň ako radová číslovka, potom de a mesiac. Vo vete s významom „v tento deň“ pridajte -n: la 7-an de Oktobro.

#Zdroje

• PMEG: Datoj (dátumy)
• PMEG: Horoj (hodiny)
• PMEG: Majuskloj ĉe propraj nomoj (mesiace a dni)
• PMEG: N-finaĵo por tempopunkto (lundon, la sekvantan dimanĉon)
• PMEG: Uzo de E-vortoj (lunde, matene)
• PMEG: Bazaj elparolaj reguloj (prízvuk)
• ReVo: jaro, printempo, monato, luno, horo, monto, sabato
• Wiktionary (po anglicky): sobota, sabato