Akuzatív v esperante (-n): kompletný sprievodca

Akuzatív v esperante je koncovka -n. Jej hlavnou úlohou je označiť priamy predmet, teda osobu alebo vec, na ktorú sloveso pôsobí: Mi vidas la katon – „Vidím mačku“. Vyjadruje aj smer (en la domon – „do domu“), dátum (lundon – „v pondelok“) a mieru (du horojn – „dve hodiny“).

Esperanto má len dva pády, základný tvar a akuzatív; všetky ostatné vzťahy vyjadrujú predložky (pravidlo 2). Pre hovoriacich po slovensky je to známa pôda: -n zodpovedá slovenskému 4. pádu (akuzatívu) pri priamom predmete, základný tvar sa podobá 1. pádu (nominatívu) a ďalšie slovenské pády – genitív, datív, lokál a inštrumentál – už nepotrebujete.

PMEG to vysvetľuje takto: vo vete v esperante označuje rolu slova predložka alebo koncovka -n a podstatné meno bez predložky aj bez -n je zvyčajne podmetom (alebo po esti opisuje podmet). Preto -n hovorí „toto nie je podmet“ všade tam, kde to nehovorí predložka: vo vete La katon vidas la hundo – „Pes vidí mačku“ – nemôže byť la katon podmetom, nech stojí kdekoľvek.

#Päť úloh koncovky -n

#Ktoré slová berú -n

Koncovka sa pridáva k slovám, ktoré pomenúvajú alebo opisujú vec, a vždy až za -j:

-n nikdy neprijímajú slovesá, člen la, predložky, spojky, číslovky ako du alebo tri a korelatívy na -el, -am, -om, -al, -es (kiel, kiam, kiom, kial, kies). Preto Mi havas du katojn – „Mám dve mačky“, nikdy dun katojn. Slovenská číslovka sa skloňuje (dva, dvoch, dvom), esperantské du je nemenné.

#1. Priamy predmet

Predmet odpovedá za slovesom na otázku „koho?“ alebo „čo?“. Pretože ho označuje -n, môže sa slovosled meniť bez zmeny významu, rovnako ako v slovenčine („Mačku pohrýzol pes“ znamená to isté ako „Pes pohrýzol mačku“). Postaviť la katon na začiatok len presunie dôraz. Ak však presuniete -n na la hundon, zmení sa, kto koho pohrýzol:

La hundo podmet mordis sloveso la katon predmet

Pes pohrýzol mačku.

La katon predmet mordis sloveso la hundo podmet

Mačku pohrýzol pes.

La kato podmet mordis sloveso la hundon predmet

Mačka pohrýzla psa.

Všetko, čo predmet opisuje, dostáva tiež -n: Mi aĉetis tiun belan ruĝan aŭton. – „Kúpil(a) som to krásne červené auto.“ Pozrite si podstatné a prídavné mená a zámená.

#Predmety, ktoré nemôžu mať -n

Infinitívy, vety s ke – „že“ a citácie nemajú kam koncovku pripojiť. Ich úloha je napriek tomu jasná:

• Mi volas dormi. – „Chcem spať.“
• Mi scias, ke vi venos. – „Viem, že prídeš.“

#Pozdravy a poďakovania

Mnohé bežné frázy sa končia na -n: Saluton! – „Ahoj!“, Dankon! – „Ďakujem!“, Bonan tagon! – „Dobrý deň!“, Bonvenon! – „Vitajte!“. Sú to predmety nevysloveného slovesa: (Mi deziras al vi) bonan tagon – „(Prajem vám) dobrý deň“. Po slovensky sa zdraví v prvom páde („Dobrý deň!“), po esperantsky sa k tomu pridáva -n. Viac v pozdravoch.

#2. Smer: kam

Po predložke miesta mení -n otázku „kde“ na „kam“:

Rozdiel je podstatný: La kato saltas sur la tablo – „Mačka skáče po stole“ (hore a dolu), ale La kato saltas sur la tablon – „Mačka vyskočí na stôl“.

miesto (kde?)

La kato saltas sur la tablo.

Mačka skáče po stole.

smer (kam?)

La kato saltas sur la tablon.

Mačka vyskočí na stôl.

Toto rozlíšenie poznáte aj zo slovenčiny: po predložkách „na, pod, pred, za, nad, medzi“ sa pre „kde?“ používa lokál alebo inštrumentál a pre „kam?“ akuzatív – „na stole“ × „na stôl“, „pod stolom“ × „pod stôl“, „pred domom“ × „pred dom“. Esperanto na to nepotrebuje iný pád, len -n.

Iba predložky, ktoré môžu označovať aj miesto, prijímajú smerové -n: en, sur, sub, antaŭ, apud, inter, trans a ďalšie. Al „k, do“, el „z“, de „od“ a ĝis „až do“ miesto nikdy neoznačujú, a preto po sebe -n nikdy nemajú. Hovorí sa Mi iras al la urbo – „Idem do mesta“, nie al la urbon. Smerové -n vždy vyjadruje pohyb k nejakému miestu, nikdy pohyb od neho (PMEG). Úplný zoznam je na stránke o predložkách.

Príslovky miesta a korelatívy miesta preberajú -n pre smer aj bez predložky: hejmen – „domov“, supren – „nahor“, tien – „tam“, Kien vi iras? – „Kam ideš?“. To isté môže urobiť názov miesta (Mi veturos Parizon – „Pocestujem do Paríža“, z cvičebnice Ekzercaro vo Fundamente), ale PMEG poznamenáva, že sa toto holé -n v praxi používa takmer len pri názvoch miest a krajín na vyjadrenie príchodu do daného miesta a dnes je veľmi zriedkavé, skoro archaické; obvyklý tvar je al Parizo.

Smer môže byť aj prenesený, pri zmene stavu: La sorĉisto ŝanĝis la princon en ranon. – „Čarodejník premenil princa na žabu.“

#3. Čas: kedy

Časový údaj s -n a bez predložky hovorí, kedy sa niečo deje:

• lundon – „v pondelok“
• la 5-an de Majo – „piateho mája“
• ĉiun tagon – „každý deň“
• unu tagon – „jedného dňa“

Po slovensky sa dni vyjadrujú predložkou „v“ a akuzatívom („v stredu“, „v nedeľu“), dátumy genitívom („piateho mája“); esperanto používa pre oboje jediné -n.

Rovnaký význam možno vyjadriť aj predložkou: en la sama tago = la saman tagon – „v ten istý deň“. Pri hodinách sa používa je: je la deka – „o desiatej“, kým la dekan znamená „desiateho“ (v mesiaci).

#4. Miera: ako dlho, ako ďaleko, koľko

-n vyjadruje aj trvanie, vzdialenosť, cenu, váhu a vek:

• Mi dormis ok horojn. – „Spal(a) som osem hodín.“
• Ni marŝis dek kilometrojn. – „Šli sme desať kilometrov.“
• La libro kostas dek eŭrojn. – „Kniha stojí desať eur.“
• Li estas dudek jarojn aĝa. – „Je mu dvadsať rokov.“

Trvanie vyjadruje aj dum – „počas“: dum ok horoj. Aj slovenčina používa pre trvanie 4. pád: „čakal(a) som celú hodinu“ – Mi atendis tutan horon.

#5. Namiesto je

Pravidlo 14 dovoľuje -n namiesto bezvýznamnej predložky je: Mi ridas je lia naiveco = Mi ridas lian naivecon. PMEG poznamenáva, že je to dnes dosť zriedkavé a hovoriaci dávajú prednosť jasnej predložke.

#Kedy -n nepoužiť

Väčšina chýb vzniká práve tu. V týchto prípadoch -n vynechajte:

1. Po esti, iĝi a ŝajni. Slovo za nimi opisuje podmet, nie je predmetom. Mi estas instruisto. – „Som učiteľ.“ Ŝi iĝis kuracisto. – „Stala sa lekárkou.“ (Po slovensky tu stojí inštrumentál, „lekárkou“; po esperantsky tu žiadne -n nie je.)
2. Keď podmet stojí za slovesom. Hieraŭ okazis grava afero. – „Včera sa stala dôležitá vec.“ Pri slovesách okazi – „stať sa“, manki – „chýbať“, resti – „zostať“ a aperi – „objaviť sa“ stojí podmet často na konci.
3. Po väčšine predložiek. kun mia amiko – „s mojím priateľom“, pri la libro – „o knihe“. Slovenská predložka mení pád slova za sebou, esperantská nie; len smer po predložke miesta pridáva -n.
4. Pri výsledku alebo opise predmetu. Mi farbis la pordon verda. – „Natrel(a) som dvere na zeleno.“ Porovnajte Mi farbis la verdan pordon. – „Natrel(a) som zelené dvere.“
5. Pri nepriamom predmete. Použite al: Mi donis libron al ŝi. – „Dal(a) som jej knihu.“ Slovenský datív (3. pád) sa v esperante vyjadruje predložkou al.

#Slovenčina a esperantský akuzatív

Priamy predmet je v slovenčine aj v esperante v akuzatíve, lenže slovenské slovesá a predložky vyžadujú aj iné pády. Pri preklade preto nestačí riadiť sa slovenským pádom:

#Časté chyby

#Akuzatív a slovosled

Pretože predmet nesie -n, sú gramatické všetky usporiadania podmetu, slovesa a predmetu: Petro amas Marian, Marian amas Petro, Amas Petro Marian a tak ďalej. Neutrálne poradie je podmet–sloveso–predmet. Voľný slovosled poznáte zo slovenčiny, kde ho umožňujú pády.

Postaviť predmet na začiatok dodáva dôraz: Kafon mi ne trinkas, sed teon mi ŝatas. – „Kávu nepijem, ale čaj mám rád(a).“ Ak predmet nemôže dostať -n, napríklad cudzie meno, zachovajte neutrálne poradie. Viac o slovoslede.

#Rýchla kontrola: -n, alebo nie

1. Pohyb k miestu po en, sur, sub a podobných? Pridajte -n.
2. Predmet slovesa (nie po esti, iĝi, ŝajni)? Pridajte -n jemu aj každému slovu, ktoré ho opisuje.
3. Dátum alebo miera bez predložky? Pridajte -n.
4. Čokoľvek iné po predložke? Žiadne -n.

#Časté otázky

#Čo je akuzatív v esperante?

Je to koncovka -n pridávaná k podstatným menám, prídavným menám, zámenám a niektorým korelatívom. Označuje priamy predmet a tiež smer, dátumy a miery.

#Zodpovedá esperantské -n slovenskému 4. pádu?

Pri priamom predmete väčšinou áno: „Vidím mačku“ – Mi vidas la katon. Pozor však na slovenské slovesá, ktoré chcú iný pád alebo predložku („báť sa psa“, „hovoriť esperantom“, „čakať na autobus“): esperantské sloveso má v týchto prípadoch predmet s -n (Mi timas la hundon, Mi parolas Esperanton, Mi atendas la buson). Naopak datív („dal som jej“) a pády po predložkách sa v esperante vyjadrujú predložkou bez -n.

#Prečo pozdravy v esperante končia na -n?

Sú to skrátené vety. Bonan tagon! znamená (Mi deziras al vi) bonan tagon – „(Prajem vám) dobrý deň“, takže pozdrav je predmetom nevysloveného slovesa.

#Používa sa -n po predložkách?

Normálne nie: kun mi – „so mnou“, al la urbo – „do mesta“. Výnimkou je smer po predložke miesta, ako je en, sur alebo sub: en la domon – „do domu“.

#Preberá -n aj prídavné meno?

Áno. Každé prídavné meno, privlastňovacie zámeno a korelatív, ktorý opisuje predmet, dostáva -n: Mi perdis mian novan telefonon. – „Stratil(a) som svoj nový telefón.“

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto, pravidlá 2, 8, 13 a 14 (po anglicky) – Akademio de Esperanto
• PMEG, kapitola o koncovke N: prehľad, základné pravidlá, predmet, smer, časový bod, miera, namiesto je
• Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)
• „Bonan matenon“ a nevyslovené sloveso – Usona Esperantisto, 2022