Korelatívy v esperante: tabuľka všetkých 45 slov

Korelatívy (tabuľkové slová) sú základné opytovacie a odpoveďové slová, napríklad kiu – „kto“, tie – „tam“ a neniam – „nikdy“. Je ich 45 a každé spája jeden z 5 začiatkov s jednou z 9 koncoviek, takže zo 14 dielikov vznikne všetkých 45 slov. Esperantisti im hovoria tabelvortoj – „tabuľkové slová“ a všetky sú vo Fundamente z roku 1905.

Slovenčina má podobné rady: „kto – ten – niekto – každý – nikto“, „kde – tam – niekde – všade – nikde“, „kedy – vtedy – niekedy – vždy – nikdy“. Esperanto túto myšlienku dotiahlo do pravidelnej tabuľky, ktorú sa naučíte raz a navždy.

#Tabuľka korelatívov

Stĺpce sú začiatky, riadky koncovky.

ki- + -o = kio

Koncovka	ki- (otázka)	ti- (ukazovanie)	i- (nejaký)	ĉi- (každý)	neni- (žiadny)
-o vec	kio – čo	tio – to	io – niečo	ĉio – všetko	nenio – nič
-u osoba, jedinec	kiu – kto, ktorý	tiu – ten	iu – niekto, niektorý	ĉiu – každý	neniu – nikto, žiaden
-a druh, vlastnosť	kia – aký	tia – taký	ia – nejaký	ĉia – každého druhu	nenia – nijaký
-e miesto	kie – kde	tie – tam	ie – niekde	ĉie – všade	nenie – nikde
-el spôsob, miera	kiel – ako	tiel – tak	iel – nejako	ĉiel – všetkými spôsobmi	neniel – nijako
-am čas	kiam – kedy	tiam – vtedy	iam – niekedy	ĉiam – vždy	neniam – nikdy
-om množstvo	kiom – koľko	tiom – toľko	iom – trochu, nejaké množstvo	ĉiom – všetko, celé množstvo	neniom – ani trochu
-al dôvod	kial – prečo	tial – preto	ial – z nejakého dôvodu	ĉial – zo všetkých dôvodov	nenial – z nijakého dôvodu
-es vlastník	kies – čí	ties – toho	ies – niečí	ĉies – každého	nenies – ničí

#Ako si ich zapamätať

Učte sa 14 dielikov, nie 45 slov. Potom každý korelatív čítajte ako „začiatok + koncovka“: neni- „žiadny“ + -am „čas“ = neniam – „nikdy“.

Začiatky zodpovedajú slovenským radom:

• ki- sa pýta alebo spája, ako slovenské „kto, kde, kedy“: kio – „čo“, kie – „kde“, kiam – „kedy“.
• ti- ukazuje, ako slovenské „ten, tam, vtedy“: tio – „to“, tie – „tam“, tiam – „vtedy“.
• i- je neurčité ako slovenské „nie-“ (niekto, niekde, niekedy), ĉi- zahŕňa všetko ako „vš-“ a „každ-“ (všade, všetko, každý) a neni- zapiera ako slovenské „ni-“ (nikto, nikde, nikdy).

Koncovky sú ťažšia časť. Pomáha niekoľko pomôcok (sú to triky, nie etymológia):

• -e pre miesto: slovenské „kde“ tiež končí na e.
• -es pre vlastníka, podobne ako anglické privlastňovacie ’s.
• -al pre dôvod, ako v slove „kauzálny“.
• -u je pre osobu alebo jednotlivú vec, -o pre vec všeobecne.

Precvičujte po jednom riadku naprieč všetkými piatimi stĺpcami: kiam? – tiam – iam – ĉiam – neniam. Otázka a odpoveď často tvoria dvojice: Kie? – Tie. („Kde?“ – „Tam.“) Kiam? – Tiam. („Kedy?“ – „Vtedy.“)

#Kiu alebo kio, ĉiu alebo ĉiuj

Kiu sa pýta na osobu alebo jednu položku zo skupiny a môže stáť pred podstatným menom: kiu libro – „ktorá kniha“, tiu domo – „ten dom“. Kio sa pýta na vec všeobecne a stojí samostatne:

• Kio estas tio? – „Čo je to?“
• Kiu estas tiu? – „Kto je to?“

Ĉiu znamená „každý“ a je v jednotnom čísle; ĉiuj znamená „všetci“ a je v množnom:

• Ĉiu infano ludas. – „Každé dieťa sa hrá.“
• Ĉiuj infanoj ludas. – „Všetky deti sa hrajú.“

#Pridanie -n a -j

Koncovky prijímajú len niektoré korelatívy. Slová na -u a -a sa zhodujú so svojím podstatným menom rovnako ako prídavné mená. Slová na -e, -el, -am, -om a -al fungujú ako príslovky a zostávajú bez zmeny, okrem slov na -e, ktoré berú -n pre smer.

• Kiun vi vidis? – „Koho si videl(a)?“
• Mi aĉetis tiujn librojn. – „Kúpil(a) som tie knihy.“
• Kion vi diris? – „Čo si povedal(a)?“
• Kien vi iras? – „Kam ideš?“ Porovnajte Kie vi estas? – „Kde si?“
• Mi vidis neniun. – „Nikoho som nevidel(a).“

Pravidlá pre -n sú rovnaké ako všade inde: pozrite si akuzatív.

#Ĉi tiu a tiu ĉi: „tento“

Slová s ti- sú čo do vzdialenosti neutrálne, takže tiu môže znamenať „tento“ aj „tamten“. Pridaním ĉi sa vyjadrí blízkosť: ĉi tiu alebo tiu ĉi – „tento (tu)“, ĉi tie alebo tie ĉi – „tu“. Obe poradia znamenajú to isté. Po slovensky na to máme „tento“ a „tamten“, esperanto si vystačí s jediným ĉi.

Píšte ich ako dve slová, bez spojovníka. Spojovník sa objavuje len v slovách z nich utvorených: ĉi-jare – „tohto roku“, ĉi-nokte – „dnes v noci“.

#Ajn: „-koľvek“

Ajn za korelatívom znamená „-koľvek“ alebo „vôbec akýkoľvek“: kiu ajn – „ktokoľvek“, kio ajn – „čokoľvek“, kie ajn – „kdekoľvek“, iam ajn – „kedykoľvek“. Slovenské „-koľvek“ (ktokoľvek, kdekoľvek) je veľmi podobné. Ajn stojí vždy hneď za korelatívom. Nenion ajn znamená „vôbec nič“.

#Korelatívy, ktoré spájajú vety

Slová na ki- tiež uvádzajú vzťažné vety a nepriame otázky, ako slovenské „kto“, „ktorý“ a „kde“:

• La viro, kiu venis, estas mia patro. – „Muž, ktorý prišiel, je môj otec.“
• La libro, kiun mi legas, estas bona. – „Kniha, ktorú čítam, je dobrá.“
• Mi faris tion, kion vi petis. – „Urobil(a) som to, o čo si ma požiadal(a).“
• Mi ne scias, kie li loĝas. – „Neviem, kde býva.“

Množstvo niečoho vyjadrite pomocou da: Kiom da mono vi havas? – „Koľko peňazí máš?“ Otázky so slovami na ki- sú rozobrané v časti o otázkach a zápore.

#Príklady vo vetách

• Kiu estas tiu viro? – „Kto je ten muž?“
• Kio estas en la skatolo? – „Čo je v škatuli?“
• Kian veteron vi havas tie? – „Aké tam máš počasie?“
• Ĉiu infano ricevis donacon. – „Každé dieťa dostalo darček.“
• Ĉiuj ĝojis pri la neĝo. – „Všetci sa tešili zo snehu.“
• Iu frapas ĉe la pordo. – „Niekto klope na dvere.“
• Mi serĉis la ŝlosilon ĉie, sed trovis ĝin nenie. – „Hľadal som kľúč všade, ale nikde som ho nenašiel.“
• Kiam vi alvenos, telefonu al mi. – „Keď dorazíš, zavolaj mi.“
• Ĉi tiu domo estas pli granda ol tiu. – „Tento dom je väčší ako tamten.“
• Prenu kiun ajn libron vi volas. – „Vezmi si ktorúkoľvek knihu, ktorú chceš.“

#Časté otázky

#Koľko korelatívov má esperanto?

Je ich 45: päť začiatkov (ki-, ti-, i-, ĉi-, neni-) krát deväť koncoviek (-o, -u, -a, -e, -el, -am, -om, -al, -es). Tvary ako aliu so začiatkom ali- „iný“ sú neoficiálne a PMEG ich neodporúča.

#Aký je rozdiel medzi kiu a kio?

Kiu je pre osoby a pre jednu položku z viacerých („kto“, „ktorý“) a môže stáť pred podstatným menom. Kio je pre veci všeobecne („čo“) a stojí samostatne.

#Je to ĉi tiu, alebo tiu ĉi?

Oboje je správne a znamená to isté: „tento“. Ĉi môže stáť pred korelatívom aj za ním.

#Berú korelatívy -n?

Tie na -u, -a a -o ho berú ako predmet: kiun, tian, tion. Tie na -e ho berú len pre smer: tien. Ostatné sa nikdy nemenia.

#Prečo sa im hovorí korelatívy?

Pretože tvoria zodpovedajúce si sady: ku každému opytovaciemu slovu patria zodpovedajúce ukazovacie, neurčité, súhrnné a záporné slová. Po esperantsky sa im hovorí tabelvortoj, podľa tabuľky, v ktorej sa zvyčajne učia.

#Zdroje

• PMEG: Tabelvortoj – bazaj reguloj, Postpartoj kaj finaĵoj, ALI-vortoj
• PMEG: Ĉi, Ajn, N por direkto
• Fundamento de Esperanto – Akademio de Esperanto
• Esperanto vocabulary – Wikipédia (po anglicky)