Dejiny esperanta: od roku 1887 po súčasnosť

Esperanto vydal 26. júla 1887 vo Varšave Ludwik Lejzer Zamenhof, očný lekár z Białystoku, v útlej ruskojazyčnej knižke, ktorú dnes nazývame Unua Libro („Prvá kniha“). Do dvoch desaťročí sa rozšírilo po Európe i mimo nej. Prvý Svetový kongres esperanta sa konal v roku 1905 a Universala Esperanto-Asocio (Svetový esperantský zväz, UEA) vznikla v roku 1908. Hnutie prežilo prenasledovanie zo strany nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, v rokoch 1954 a 1985 získalo podporu UNESCO a po roku 2000 našlo novú generáciu online.

#Ako esperanto začalo?

Zamenhof vyrastal v Białystoku, meste Poliakov, Rusov, Nemcov a Židov, ktorí si často navzájom neverili. Dospel k presvedčeniu, že neutrálny, ľahký druhý jazyk môže takú nevraživosť zmierniť. Ako tínedžer vo Varšave pracoval na jazykovom projekte Lingwe uniwersala a predstavil ho školským priateľom na večierku 17. decembra 1878.

Nasledujúcich deväť rokov ho prepracúval a skúšal, väčšinou prekladaním literatúry. Život za jazykom nájdete na stránke L. L. Zamenhof.

#Čo bola Unua Libro?

Unua Libro bola prvá učebnica esperanta. Ruský cenzor ju uvoľnil do predaja 14. júla 1887 podľa juliánskeho kalendára, ktorý sa vtedy používal v Ruskom impériu – podľa dnešného kalendára to bolo 26. júla 1887, dátum, ktorý sa dnes pripomína ako Deň esperanta. Vo Varšave ju vytlačil Chaim Kelter a zaplatená bola z vena Zamenhofovej snúbenice Klary Silbernik.

Kniha bola napísaná po rusky a podpísaná pseudonymom Doktoro Esperanto – „Doktor Dúfajúci“. Čitatelia čoskoro začali nazývať samotný jazyk „esperanto“; Zamenhofov vlastný názov preň bol Lingvo Internacia, „Medzinárodný jazyk“. V roku 1887 nasledovalo poľské, nemecké a francúzske vydanie a v roku 1889 anglický preklad Richarda Geogheghana. Kniha obsahovala gramatiku zo 16 pravidiel – pozrite 16 pravidiel.

#Ako sa jazyk šíril pred rokom 1905?

Najprv pomaly, potom rýchlo. V roku 1888 Zamenhof vydal Dua Libro („Druhú knihu“) a klub svetového jazyka v nemeckom Norimbergu – dovtedy venovaný súperiacemu volapüku – prešiel na esperanto. Dňa 1. septembra 1889 vyšiel v tom istom meste prvý esperantský časopis La Esperantisto.

V roku 1894 dal Zamenhof čitateľom časopisu hlasovať o súbore radikálnych reforiem, ktoré odmietli. V roku 1895 La Esperantisto vytlačil preklad textu Leva Tolstého a ruskí cenzori časopis zakázali. Väčšina jeho odberateľov žila v Rusku, preto zanikol; v decembri 1895 ho vo Švédsku nahradil nový časopis Lingvo Internacia.

Po roku 1900 sa centrom rastu stalo Francúzsko, s podporou vedcov, učiteľov a vydavateľov, napríklad nakladateľstva Hachette.

#Čo sa stalo na prvom Svetovom kongrese v roku 1905?

V auguste 1905 sa v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku stretlo 688 ľudí z asi 20 krajín na prvom Svetovom kongrese esperanta. Zistili, že sa dá rozprávať, diskutovať a viesť celý kongres v esperante bez tlmočníkov.

Kongres prijal Boulonskú deklaráciu. Urobila z Fundamento de Esperanto (1905) – Zamenhofovej gramatiky, cvičení a základného slovníka – záväzný základ jazyka, ktorý nikto nesmie meniť. Nové slová a tvary možno dopĺňať, ale jadro zostáva pevné. Táto stabilita je jedným z dôvodov, prečo esperanto prežilo svojich súperov. Kongres tiež zriadil Jazykový výbor, z ktorého sa v roku 1948 stala dnešná Akadémia esperanta.

Grafika počíta korene označené ako oficiálne v slovníku ReVo. Akadémia počíta „prvky“ – korene, afixy, malé slová a 11 koncoviek – a dospieva k asi 5 373; pozrite oficiálne esperanto.

#Ako hnutie rástlo pred prvou svetovou vojnou?

V októbri 1907 sa v Paríži zišiel výbor Delegácie pre prijatie medzinárodného pomocného jazyka a podporil reformované esperanto s názvom ido. Jeho autor, ktorý sa podpísal ako „Ido“, bol v roku 1908 odhalený ako Louis de Beaufront, dovtedy popredný esperantista; neskorší historici vidia projekt hlavne ako dielo Louisa Couturata. Rozkol hnutiu odobral niektorých vodcov, no väčšina hovoriacich zostala pri esperante.

Dňa 28. apríla 1908 vznikla v Ženeve Universala Esperanto-Asocio (UEA), ktorú založili mladý švajčiarsky novinár Hector Hodler, francúzsky učiteľ Théophile Rousseau a ďalší. O dva roky neskôr, v roku 1910, prešiel Svetový kongres prvýkrát cez Atlantik, do Washingtonu. Zamenhof bol v rokoch 1907 až 1917 štrnásťkrát nominovaný na Nobelovu cenu za mier, počnúc nomináciou od 12 britských poslancov. Kongres plánovaný na rok 1914 v Paríži bol po vypuknutí vojny zrušený. Zamenhof zomrel vo Varšave 14. apríla 1917 počas nemeckej okupácie.

#Zvažovala Spoločnosť národov esperanto?

Áno. Od decembra 1920 navrhovali delegácie vedené Iránom, aby Spoločnosť národov odporučila esperanto. Francúzsky delegát Gabriel Hanotaux sa proti návrhu stavial od prvého podania v decembri 1920, pretože v ňom videl ohrozenie francúzštiny ako jazyka diplomacie. Námestník generálneho tajomníka Spoločnosti, Nitobe Inazō, sa ako jej delegát zúčastnil Svetového kongresu v Prahe v roku 1921 a podal priaznivú správu.

Správa Spoločnosti, Esperanto as an International Auxiliary Language, išla na tretie zasadnutie jej Zhromaždenia v roku 1922, ktoré ju prijalo, ale otázku škôl odovzdalo výboru; ten v roku 1923 odmietol. Francúzsko už v júni 1922 zakázalo esperanto vo svojich štátnych školách: učiteľom nariadili, aby ho nepropagovali, a školské budovy sa nesmeli požičiavať na esperantské kurzy. Dvadsiate roky boli napriek tomu vrcholom: nové časopisy, kongres 1923 v Norimbergu so 4 963 účastníkmi (rekord do roku 1987), robotnícke združenie SAT (založené 1921) a od roku 1927 Deň esperantskej knihy 15. decembra.

#Prečo bolo esperanto prenasledované?

Totalitné režimy videli v medzinárodnom jazyku hrozbu. Štandardné dejiny tohto prenasledovania od Ulricha Linsa sa volajú La danĝera lingvo – „Nebezpečný jazyk“.

• Nacistické Nemecko. Hitler v Mein Kampf napadol esperanto ako nástroj židovského svetového sprisahania. Robotnícke esperantské skupiny boli zakázané v roku 1933 a v júni 1936 politická polícia rozpustila všetky zostávajúce esperantské organizácie. Všetky tri Zamenhofove deti boli zavraždené v holokauste: Adam bol zastrelený v Palmiroch v januári 1940 a Zofia a Lidia zahynuli v Treblinke v roku 1942.
• Sovietsky zväz. Esperanto sa spočiatku tolerovalo a dokonca podporovalo a v roku 1921 vznikol úradne uznaný Zväz sovietskych esperantistov. Počas Stalinových čistiek bol jeho vodca, Ernest Drezen, zatknutý v apríli 1937 a zastrelený 27. októbra 1937. Esperantská činnosť bola prakticky nemožná od roku 1937 do roku 1956.

#Čo rozhodlo UNESCO o esperante?

Dňa 10. decembra 1954 Generálna konferencia UNESCO v Montevideu prijala rezolúciu IV.1.4.422–4224. Zaznamenala výsledky, ktoré esperanto dosiahlo v medzinárodnej duševnej výmene a pri zbližovaní národov, a otvorila poradné vzťahy medzi UNESCO a UEA.

V roku 1985 na svojej konferencii v Sofii UNESCO prijalo druhú rezolúciu. Zablahoželala hnutiu k blížiacemu sa stému výročiu a vyzvala členské štáty, aby si ho pripomenuli a podporovali výučbu o jazykovom probléme a esperante. Jubilejný kongres vo Varšave v roku 1987 prilákal 5 946 účastníkov, čo je dodnes rekord.

#Ako sa esperanto zmenilo po roku 1945?

UEA presunula sídlo do Rotterdamu v roku 1955, kde sídli dodnes. Esperanto ožilo vo východnej Európe po roku 1956 a rozrástlo sa mimo Európy – v Číne, inde vo východnej Ázii, v Latinskej Amerike a neskôr v Afrike. V roku 1996 prijal 81. Svetový kongres v Prahe Pražský manifest, sedem zásad hnutia, medzi ktoré patria demokracia, jazykové práva a jazyková rozmanitosť. V tomto období sa sformovali moderné organizácie.

#Ako internet zmenil esperanto?

Internet rozptýlenej komunite vyhovoval. Kľúčové míľniky:

• 2001 – založená esperantská Wikipédia (Vikipedio); do októbra 2026 mala asi 390 000 článkov.
• 21. decembra 2002 – spustená bezplatná kurzová stránka lernu!.
• 22. februára 2012 – Prekladač Google pridal esperanto ako svoj 64. jazyk.
• 28. mája 2015 – Duolingo spustilo kurz esperanta pre anglicky hovoriacich; do marca 2020 začalo jeho kurzy esperanta 2,8 milióna ľudí.
• 2017 – aplikácia Amikumu začala spájať hovoriacich esperantom v okolí.

Tieto nástroje priniesli viac študentov než ktorákoľvek skoršia kampaň, hoci väčšina s učením skončí hneď na začiatku. Pozrite koľko ľudí hovorí esperantom.

#Čo sa s esperantom deje teraz?

V roku 2014 Poľsko zapísalo „jazyk esperanto ako nositeľa esperantskej kultúry“ do svojho národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a v roku 2026 Rakúsko zapísalo esperantskú kultúru do vlastného národného súpisu. V máji 2023 bola historická knižnica UEA prevedená do Národnej knižnice Poľska.

Svetový kongres prvýkrát dorazil do Afriky v roku 2024, do Arushy v Tanzánii. 110. kongres sa konal v roku 2025 v Brne a 111. v rakúskom Grazi v dňoch 1.–8. augusta 2026. UEA oznámila na rok 2027 Melbourne v Austrálii.

#Ako sa esperanto vyvíjalo na Slovensku?

Do roku 1907 sa Slováci učili esperanto najmä z českých, maďarských alebo nemeckých učebníc. Prvú učebnicu esperanta v slovenčine vydali v roku 1907 v Martine Albert Škarvan (1869–1926), lekár a spisovateľ, ktorý bol aj osobným lekárom Leva Tolstého, spolu s ruským autorom N. P. Evstifejevom; podľa slovenskej Wikipédie mala názov „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“. Vznik slovenského esperantského hnutia sa podľa agentúry SITA datuje od nej.

V Prahe, vtedy v Československu, sa v roku 1921 konal 13. Svetový kongres esperanta s 2 561 účastníkmi; zúčastnil sa ho aj zástupca Spoločnosti národov (pozrite vyššie). Československo zaniklo koncom roka 1992. Po roku 1948 komunistický režim hnutie potláčal; obnovilo sa v roku 1969, keď vznikol Zväz esperantistov v SSR (Slovenskej socialistickej republike). Po roku 1989 sa činnosť hnutia sústredila najmä v miestnych kluboch.

V roku 1997 vznikla Slovenská esperantská federácia (SKEF) a v roku 2003 mládežnícka Slovenská esperantská mládež (SKEJ), od júla 2004 národná sekcia TEJO. Od roku 2007 sa každoročne koná Letná škola esperanta, ktorú organizuje združenie E@I. V júli 2016 sa v Nitre konal 101. Svetový kongres esperanta (23.–30. júla, 1 253 účastníkov), prvý na Slovensku, pod záštitou prezidenta Andreja Kisku. V lete 2019 sa v Liptovskom Hrádku konal 75. Medzinárodný kongres esperantskej mládeže (IJK). Informácie o kurzoch a podujatiach nájdete na esperanto.sk.

#Časová os esperanta

#Časté otázky

#Kedy bolo esperanto vynájdené?

Zamenhof na ňom pracoval od 70. rokov 19. storočia a 26. júla 1887 ho vo Varšave vydal. Tento dátum sa oslavuje ako Deň esperanta.

#Prečo Zamenhof vytvoril esperanto?

Chcel neutrálny, ľahký druhý jazyk, ktorý by umožnil ľuďom rôznych národov dorozumievať sa ako rovný s rovným. Vyrastal vo viacjazyčnom Białystoku, kde videl, ako jazykové bariéry živia nedôveru medzi komunitami.

#Bolo esperanto niekedy zakázané?

Áno. Nacistické Nemecko rozpustilo všetky esperantské organizácie v roku 1936 a v Sovietskom zväze bola esperantská činnosť v rokoch 1937 až 1956 potláčaná, pričom vedúci esperantisti boli zastrelení. Ruské impérium zakázalo prvý esperantský časopis už v roku 1895.

#Prijala Spoločnosť národov esperanto?

Nie. Návrh zo začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia mal širokú podporu, ale Francúzsko ho zablokovalo a správa Spoločnosti z roku 1922 neviedla k odporúčaniu pre školy.

#Uznáva esperanto UNESCO?

UNESCO prijalo priaznivé rezolúcie k esperantu v rokoch 1954 a 1985 a Universala Esperanto-Asocio má s UNESCO poradné vzťahy od roku 1954. Esperanto nie je úradným jazykom OSN.

#Kedy vyšla prvá učebnica esperanta v slovenčine?

V roku 1907 v Martine; vydali ju Albert Škarvan a N. P. Evstifejev. Svetový kongres esperanta sa na Slovensku konal raz, v roku 2016 v Nitre.

#Zdroje

• Unua Libro, History of Esperanto a Declaration of Boulogne – Wikipédia (po anglicky); Vikipedio, Unua Libro a La Esperantisto
• Universala Esperanto-Asocio, zoznam Svetových kongresov
• Vikipedio, 1-a Universala Kongreso de Esperanto
• Nobel Prize, archív nominácií: Lazarus Ludwig Zamenhof
• Rezolúcie UNESCO z rokov 1954 a 1985, text zostavený ILEI; UNESCO Records of the General Conference, 1985
• Léon Bérard, obežník z júna 1922 o esperante vo francúzskych školách, vytlačený v Les Langues modernes, júl 1922 (sken cez Espéranto-France)
• Deutscher Esperanto-Bund – Wikipédia (po nemecky), nacistické obdobie; Ernest Drezen – Wikipédia (po anglicky)
• Ulrich Lins, La danĝera lingvo (Bleicher, 1988); anglické vydanie Dangerous Language (Palgrave Macmillan, 2016–17)
• Narodowy Instytut Dziedzictwa, Język esperanto jako nośnik kultury esperanckiej (2014); Rakúska komisia UNESCO, Esperanto culture in Austria (2026)
• Google Translate Blog, 22. februára 2012
• Slovensko: Esperanto (časť Na Slovensku), Slovenská esperantská federácia a Albert Škarvan – Wikipédia; Esperanto in Slovakia, Albert Škarvan a International Youth Congress – Wikipédia (po anglicky); Slovenská esperantská federácia, esperanto.sk a Organizácie
• SITA, Esperanto má už 132 rokov (26. júla 2019); TASR, World Esperanto Congress Begins in Nitra at Weekend (22. júla 2016)