Esperantopedia

Gramatika

Ťahák z gramatiky esperanta: všetko na jednej stránke

Všetky koncovky, zámená, korelatívy, predpony, prípony a pravidlá gramatiky esperanta v stručných tabuľkách.

Aktualizované: 7 min čítania

Tento ťahák z gramatiky esperanta zhŕňa celú gramatiku na jednej stránke, pretože jazyk je pravidelný: každé slovo má pevnú koncovku, korene sa nemenia a neexistujú nepravidelné slovesá, gramatický rod ani viac než jeden člen. Ak chcete stránku vytlačiť alebo uložiť ako PDF, použite tlač v prehliadači (Ctrl+P, na Macu Cmd+P).

Abeceda a výslovnosť

Abeceda má 28 písmen, každé s jedným zvukom, a žiadne nie je nemé: a b c ĉ d e f g ĝ h ĥ i j ĵ k l m n o p r s ŝ t u ŭ v z. Písmená q, w, x a y v nej nie sú. Chýbajú aj slovenské písmená ä, ô, ŕ, ĺ, ď, ť, ň, ľ a samohlásky s dĺžňom (á, é, í, ó, ú, ý). Slovenským č, š, ž zodpovedajú ĉ, ŝ, ĵ so strieškou namiesto mäkčeňa.

PísmenoIPAČíta sa ako
a e i o u[a e i o u]ako v slovenčine: čisté samohlásky, dĺžka nič nemení
c[ts]„c“ v „cena“
ĉ[tʃ]„č“ v „čas“
g[ɡ]„g“ v „guma“, vždy tvrdé
ĝ[dʒ]„dž“ v „džem“
h[h]„h“ v „hora“
ĥ[x]„ch“ v „chata“
j[j]„j“ v „jar“
ĵ[ʒ]„ž“ v „žaba“
ŝ[ʃ]„š“ v „šaty“
ŭ[w]„u“ v „auto“ (netvorí slabiku, píše sa len po samohláske)
r[r]vibrované, ako v slovenčine
  • Prízvuk padá na predposlednú slabiku: fa-mi-LI-o „rodina“, es-pe-RAN-to. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, takže si na to dajte pozor. Písmená j a ŭ nie sú samohlásky, takže aj, ej, oj, uj, aŭ, eŭ tvoria jednu slabiku: ho-DI-aŭ „dnes“.
  • Žiadne zmäkčovanie: ni, ti, di sa čítajú tvrdo, nie ako „ňi, ťi, ďi“.
  • Na klávesnici nemáte ĉ, ĝ, ŝ? Píšte x-systém (cx, gx, sx, hx, jx, ux). Vlastný h-systém z Fundamenta je ch, gh, sh, hh, jh, u, kde ch znamená ĉ, nie slovenské „ch“.

Viac: abeceda a výslovnosť.

Koncovky slov

Koncovka ukazuje slovný druh alebo tvar slovesa; koreň pred ňou sa nikdy nemení. Celú prácu urobí jedenásť koncoviek.

KoncovkaFunkciaPríkladPreklad
-opodstatné menolibro„kniha“
-aprídavné menonova libro„nová kniha“
-epríslovkabone„dobre“
-jmnožné číslolibroj„knihy“
-npredmet, smer, čas, mieraMi legas libron.„Čítam knihu.“
-iinfinitívlegi„čítať“
-asprítomný časmi legas„čítam“
-isminulý časmi legis„čítal(a) som“
-osbudúci časmi legos„budem čítať“
-uspodmieňovací spôsobmi legus„čítal(a) by som“
-urozkaz, želanielegu!„čítaj!“
  • Poradie: koncovka slovného druhu, potom -j, potom -n. Prídavné mená preberajú -j a -n svojho podstatného mena: novajn librojn „nové knihy“ (predmet).
  • Stupňovanie: pli granda ol „väčší než“, la plej granda „najväčší“, malpli „menej“, tiel granda kiel „taký veľký ako“.
  • Bez koncovky: jam „už“, nun „teraz“, tre „veľmi“, tro „príliš“, ankaŭ „tiež“, nur „len“.

Viac: prehľad gramatiky, podstatné a prídavné mená, príslovky.

Člen

Esperanto má jediný člen, la „ten“, rovnaký pre každý rod, číslo aj pád: la domo, la domoj, la domojn. Slovo pre neurčitý člen neexistuje: domo je „dom, nejaký dom“. Slovenčina člen nemá.

  • La označuje niečo známe alebo jedinečné: la suno „slnko“.
  • Vynecháva sa pred menami (Petro, Esperanto) a pred ukazovacími slovami: mia libro, tiu domo, zvyčajne nie la mia libro.
  • Názvy jazykov na -a ho berú: la angla „angličtina“.

Viac: člen la.

Osobné a privlastňovacie zámená

ZámenoVýznamPredmet (-n)Privlastňovacie (-a)
mijaminmia „môj“
vity, vy (jedna osoba aj viac osôb)vinvia „tvoj, váš“
lionlinlia „jeho“
ŝionaŝinŝia „jej“
ĝiono (vec, zviera, bábätko)ĝinĝia „jeho, jej (o veci)“
nimyninnia „náš“
ilioni, onyilinilia „ich“
oničlovek, ľudia (všeobecne)onin (zriedkavé)onia „patriaci neurčitému človeku“
siseba, sa (zvratné)sinsia „svoj“
  • Privlastňovacie zámená sú prídavné mená: miaj libroj, mian libron. S la stoja samostatne: la mia „to moje“.
  • Si a sia odkazujú na podmet svojej vety, len v tretej osobe: Li lavas sin „Umýva sa“, Li lavas lin „Umýva jeho (iného muža)“. Slovenské „svoj“ sa používa vo všetkých osobách, sia len v tretej.
  • Neoficiálne: ri „on či ona“ (rodovo neutrálne). Staré ci „ty“ sa takmer nepoužíva; vi teda pokrýva slovenské „ty“ aj „vy“.

Viac: zámená.

Akuzatív -n

Koncovka -n označuje, na čo sloveso pôsobí, a tiež smer, čas a mieru.

PoužitiePríkladPreklad
Priamy predmetMi vidas la katon.„Vidím mačku.“
Smer (kam)Ŝi iras en la ĉambron.„Ide do izby.“
Časový bodNi venos lundon.„Prídeme v pondelok.“
MieraĜi kostas dek eŭrojn.„Stojí to desať eur.“
  • Prídavné mená, privlastňovacie zámená a korelatívy na -u a -a ho kopírujú: tiujn belajn katojn „tie krásne mačky“ (predmet).
  • Žiadne -n po esti „byť“, iĝi „stať sa“ ani ŝajni „zdať sa“: Mi estas instruisto. „Som učiteľ.“
  • Žiadne -n po predložke, okrem smeru po predložke miesta: en la domo „v dome“, en la domon „do domu“. Al, el, de a ĝis ho nikdy neberú.
  • Označený predmet uvoľňuje slovosled.

Viac: akuzatív.

Slovesá

Sloveso má jediný tvar pre všetky osoby a čísla: mi, vi, li, ni, ili parolas. Šesť koncoviek dáva všetky tvary a žiadne sloveso nie je nepravidelné.

TvarKoncovkaparoli „hovoriť“esti „byť“
Infinitív-iparoliesti
Prítomný čas-asmi parolas „hovorím“estas „som, je, sú“
Minulý čas-ismi parolis „hovoril(a) som“estis „bol(a), boli“
Budúci čas-osmi parolos „budem hovoriť“estos „bude“
Podmieňovací spôsob-usmi parolus „hovoril(a) by som“estus „bol(a) by“
Rozkaz, želanie-uparolu! „hovor!“estu „buď!“
  • Nereálna podmienka má -us v oboch častiach: Se mi havus tempon, mi venus. „Keby som mal(a) čas, prišiel(a) by som.“ V slovenčine je to rovnaké.
  • Po slovesách chcenia a žiadosti berie ke koncovku -u: Mi volas, ke vi venu. „Chcem, aby si prišiel(a).“
  • Trpný rod je esti a trpné príčastie, pôvodca sa uvádza s de: La letero estas skribita de Anna. „List je napísaný Annou.“
  • -ig- tvorí sloveso s predmetom, -iĝ- sloveso bez predmetu: sidi „sedieť“, sidigi „posadiť niekoho“, sidiĝi „posadiť sa“.

Viac: slovesá.

Príčastia

Šesť prípon príčastí ukazuje fázu deja. Samohláska určuje fázu (a prebiehajúca, i dokončená, o nadchádzajúca) a n označuje činný rod.

Prebiehajúca (a)Dokončená (i)Nadchádzajúca (o)
Činné-ant-: leganta „čítajúci“-int-: leginta „ten, kto prečítal“-ont-: legonta „ten, kto sa chystá čítať“
Trpné-at-: legata „čítaný (práve teraz)“-it-: legita „prečítaný“-ot-: legota „ktorý bude prečítaný“
  • Koncovky: -a prídavné meno (la dormanta infano „spiace dieťa“), -e príslovka (Legante, mi lernas. „Pri čítaní sa učím.“), -o osoba (lernanto „žiak“, Esperanto „ten, kto dúfa“).
  • Zložené časy: esti a príčastie: Mi estis manĝanta „Jedol(a) som (práve vtedy)“, Mi estas manĝinta „Už som jedol(a)“, La pordo estas fermita „Dvere sú zatvorené“.

Viac: príčastia.

Korelatívy: 45 tabuľkových slov

Päť začiatkov spojených s deviatimi koncovkami dáva 45 slov. Každé čítajte ako začiatok plus koncovka: neni- + -am = neniam „nikdy“.

Koncovkaki- (otázka)ti- (ten)i- (nejaký)ĉi- (každý)neni- (žiadny)
-o veckio čotio toio niečoĉio všetkonenio nič
-u osoba, jeden z mnohýchkiu kto, ktorýtiu teniu niektoĉiu každýneniu nikto
-a druhkia akýtia takýia nejakýĉia každého druhunenia nijaký
-e miestokie kdetie tamie niekdeĉie všadenenie nikde
-el spôsobkiel akotiel takiel nejakoĉiel všetkými spôsobmineniel nijako
-am časkiam kedytiam vtedyiam niekedyĉiam vždyneniam nikdy
-om množstvokiom koľkotiom toľkoiom trochuĉiom všetkoneniom ani trochu
-al dôvodkial prečotial pretoial z nejakého dôvoduĉial zo všetkých dôvodovnenial z nijakého dôvodu
-es vlastníkkies číties tohoies niečíĉies každéhonenies ničí
  • -j a -n: slová na -u a -a berú obe (kiujn, tian), slová na -o berú -n (kion), slová na -e berú -n len pre smer (kien) a ostatné sa nikdy nemenia.
  • Slová na ki- tiež uvádzajú vzťažné vety a nepriame otázky: la viro, kiu venis „muž, ktorý prišiel“.
  • ĉi pridáva „tento“: tiu ĉi alebo ĉi tiu, ĉi tie „tu“. ajn pridáva „-koľvek“: kiu ajn „ktokoľvek“. da nasleduje po množstve: kiom da mono „koľko peňazí“.

Viac: všetkých 45 korelatívov.

Číslovky

Základných slov je trinásť a neberú -j ani -n (okrem unu vo význame „niektorí“: unuj … aliaj): nul 0, unu 1, du 2, tri 3, kvar 4, kvin 5, ses 6, sep 7, ok 8, naŭ 9, dek 10, cent 100, mil 1000. Čísla písané dohromady sa násobia, čísla písané osobitne sa sčítajú.

ČísloEsperantoLogika
12dek du10 + 2
20dudek2 × 10
23dudek tri2 × 10 + 3
1987mil naŭcent okdek sep1000 + 9 × 100 + 8 × 10 + 7
2000du miltisíce zostávajú osobitne
1 000 000unu milionopodstatné meno; miliardo je 10⁹
TvarVýznamPríklad
-aradová číslovkaunua „prvý“, tria „tretí“, dudek-unua „dvadsiaty prvý“
-epríslovkaunue „po prvé“
-obl-násobokduobla „dvojitý“
-on-zlomokduono „polovica“, kvarono „štvrtina“
-op-skupinaduope „po dvoch“
popo (každom)po tri „po troch“
fojokrátdufoje „dvakrát“

Desatinným znamienkom je čiarka, rovnako ako v slovenčine: 3,5 je tri komo kvin.

Viac: číslovky, prevodník čísel.

Predložky a spojky

Esperanto má 33 predložiek. Nikdy sa nemenia a podstatné meno za nimi si ponecháva základný tvar: kun mi „so mnou“. Slovenská predložka naopak určuje pád.

SkupinaPredložky
Miestoen v, sur na, sub pod, super nad, antaŭ pred, apud vedľa, inter medzi, ekster mimo, ĉe pri / u, ĉirkaŭ okolo, tra cez, trans cez / za, preter popri, kontraŭ proti
Smer, východiskový bodal k / do, el z, de od, ĝis až do
Časantaŭ pred, post po, dum počas, ĝis do
Vzťahkun s, per pomocou, sen bez, por pre, pro kvôli, pri o, laŭ podľa, krom okrem, malgraŭ napriek, anstataŭ namiesto, de od (aj pôvodca)
Množstvoda za výrazom množstva: glaso da akvo „pohár vody“; po po
Bez pevného významuje, len keď nič iné nevyhovuje: je la tria „o tretej hodine“

Spojky sa tiež nikdy nemenia:

DruhSlová
Spájanie rovnocenných častíkaj a, aŭ alebo, sed ale, nek ani
Uvádzanie vetyke že, ĉu či, se ak, ĉar pretože, kvankam hoci, dum zatiaľ čo, ĝis kým, kvazaŭ akoby, apenaŭ len čo, ol než, ako

Viac: predložky, spojky.

Tvorenie slov

Slovo je (predpona) + koreň + (prípona) + koncovka: mal·san·ul·ej·o „nemocnica“ (opak + zdravý + osoba + miesto + podstatné meno). Pri zloženinách stojí hlavné slovo posledné: vapor·ŝip·o „parník“ je druh lode. Každá predpona a prípona je tiež koreň: ejo „miesto“, ilo „nástroj“.

Oficiálne predpony

PredponaVýznamPríklad
bo-príbuzný sobášombopatro „svokor alebo tesť“
ĉef-hlavnýĉefurbo „hlavné mesto“
dis-roz-disdoni „rozdať“
ek-začiatok, náhly dejekdormi „zaspať“
eks-bývalýeksedzo „bývalý manžel“
ge-obe pohlaviagepatroj „rodičia“
mal-presný opakmalbona „zlý“
mis-nesprávnemiskompreni „zle pochopiť“
pra-prastarý; o generáciu ďalejpraavo „pradedo“
re-znova; späťrelegi „prečítať znova“

PMEG počíta desať oficiálnych predpôn; niektoré zoznamy pridávajú fi-.

Oficiálne prípony

PríponaVýznamPríklad
-aĉ-pohŕdaniedomaĉo „barak, chatrč“
-ad-trvajúci alebo opakovaný dejlegadi „čítať dlho alebo opakovane“
-aĵ-konkrétna vectrinkaĵo „nápoj“
-an-člen, obyvateľklubano „člen klubu“
-ar-súborvortaro „slovník“
-ĉj-mužská domáca podoba menaJoĉjo „Janko“
-ebl-čo sa dá urobiťmanĝebla „jedlý“
-ec-vlastnosťbeleco „krása“
-eg-väčší, silnejšídomego „veľký dom, sídlo“
-ej-miesto prelernejo „škola“
-em-sklontimema „bojazlivý“
-end-čo sa musí urobiťpagenda „na zaplatenie“
-er-jedna jednotka z celkumonero „minca“
-estr-vedúciurbestro „starosta“
-et-menší, slabšídometo „domček“
-id-potomokkatido „mačiatko“
-ig-urobiť, spôsobiťpurigi „vyčistiť“
-iĝ-stať saruĝiĝi „očervenieť“
-il-nástrojtranĉilo „nôž“
-in-ženský rodpatrino „matka“
-ind-hodný čoholeginda „hodný čítania“
-ing-držiakkandelingo „svietnik“
-ism-náuka, sústavakomunismo „komunizmus“
-ist-povolanie, prívrženecinstruisto „učiteľ“
-nj-ženská domáca podoba menapanjo „mamička“
-obl-násobokduobla „dvojitý“
-on-zlomokduono „polovica“
-op-skupinaduope „po dvoch“
-uj-nádobasukerujo „cukornička“
-ul-osoba s vlastnosťouriĉulo „boháč“
-um-bez pevného významuplenumi „splniť“

So šiestimi príponami príčastí je oficiálnych afixov dohromady 47. Iné, napríklad kilo-, tele- a -i- vo Francio, sú neoficiálne.

Viac: tvorenie slov, predpony, prípony.

Otázky a zápor

DruhVzorecPríklad
Otázka áno/nieĉu + tvrdenieĈu vi parolas Esperanton? „Hovoríte po esperantsky?“
Doplňovacia otázkaslovo na ki- na začiatkuKie vi loĝas? „Kde bývate?“
Záporne pred zapieraným slovomMi ne komprenas. „Nerozumiem.“
Záporné slovoslovo na neni-Neniu venis. „Nikto neprišiel.“
Ani … aninek … nekMi volas nek kafon, nek teon. „Nechcem ani kávu, ani čaj.“
  • Odpovede sú jes „áno“ a ne „nie“. Poradie slov sa nemení a netreba pomocné sloveso; po slovensky sa otázka áno/nie často pozná len podľa intonácie, po esperantsky ju uvádza ĉu.
  • Jedno záporné slovo vo vete: Mi vidis nenion. „Nič som nevidel(a).“ Dve sa rušia: Mi ne vidis nenion znamená „niečo som videl(a)“. Po slovensky je viacnásobný zápor naopak povinný.

Viac: otázky a zápor.

Slovosled

Základné poradie je podmet, sloveso, predmet. Pretože predmet nesie -n, poradie sa môže meniť, rovnako ako v slovenčine: La hundo mordis la katon aj La katon mordis la hundo znamenajú „Pes pohrýzol mačku“.

PrvokPravidloPríklad
Predložkapred svojím podstatným menomsur la tablo „na stole“
Prídavné menopred podstatným menom alebo za nímbela domo alebo domo bela
ne, nur, eĉ, ankaŭpred slovom, ku ktorému sa vzťahujúNur mi vidis lin. „Len ja som ho videl.“
ĉu, slová na ki-na začiatku otázkyĈu vi venos? „Prídete?“
ajnhneď za korelatívomkiu ajn „ktokoľvek“

Viac: slovosled.

16 pravidiel jednou vetou

16 pravidiel Fundamenta (1905) je oficiálne jadro gramatiky.

  1. Člen. Existuje len určitý la; neurčitý člen nie je.
  2. Podstatné mená. Končia na -o, množné číslo majú -j a predmet -n; ostatné pády nahrádzajú predložky.
  3. Prídavné mená. Končia na -a, zhodujú sa s podstatným menom a stupňujú sa pomocou pli, plej, ol.
  4. Číslovky. Základné čísla sa nemenia, ostatné sa skladajú, s -a, -obl-, -on-, -op- a po.
  5. Zámená. Mi, vi, li, ŝi, ĝi, si, ni, ili, oni; -a tvorí privlastňovacie zámená, -n predmet.
  6. Slovesá. Nemenia sa podľa osoby ani čísla: -as, -is, -os, -us, -u, -i, šesť príčastí, trpný rod pomocou esti.
  7. Príslovky. Končia na -e a stupňujú sa ako prídavné mená.
  8. Predložky. Berú základný tvar podstatného mena.
  9. Čítanie. Každé slovo sa číta tak, ako sa píše.
  10. Prízvuk. Padá na predposlednú slabiku.
  11. Zložené slová. Spojte korene; hlavné slovo je posledné.
  12. Zápor. Stačí jedno záporné slovo vo vete.
  13. Smer. -n ukazuje pohyb k miestu: kie – kien.
  14. Je. Keď žiadna predložka nevyhovuje, použite je, ktoré nemá vlastný význam.
  15. Cudzie slová. Medzinárodné slová majú jediný tvar v esperantskom pravopise a príbuzné slová sa tvoria esperantskými koncovkami.
  16. Apostrof. Koncové -o a -a člena la možno vypustiť: de l' mondo.

Viac: 16 pravidiel s výkladom.

Slovenčina a esperanto v skratke

SlovenčinaEsperanto
šesť pádovdva tvary: základný a -n
tri rody, zhoda prídavných mien v rode, čísle a pádežiadny rod, zhoda len v -j a -n
osobné koncovky slovies, minulý čas podľa rodujediný tvar pre všetky osoby a rody
prízvuk na prvej slabikeprízvuk na predposlednej slabike
žiadny členčlen la
viacnásobný zápor („nikdy som nič nevidel“)jedno záporné slovo vo vete
predložky vyžadujú určitý pádpredložky so základným tvarom
tykanie a vykanievi pre každého

Časté otázky

Ako si môžem vytlačiť tento ťahák alebo ho uložiť ako PDF?

Stlačte Ctrl+P (Windows, Linux) alebo Cmd+P (Mac) a vyberte tlačiareň alebo „Uložiť ako PDF“. V tlačenej verzii sú ponuka a pätička skryté.

Koľko koncoviek, korelatívov a afixov má esperanto?

Je to 11 gramatických koncoviek, 45 korelatívov, 33 predložiek, 10 oficiálnych predpôn, 31 oficiálnych prípon a 6 prípon príčastí.

Je gramatika esperanta naozaj pravidelná?

Áno. Neexistujú nepravidelné slovesá (aj esti sa riadi tabuľkou), nepravidelné množné čísla ani gramatický rod a sú len dva pády: základný tvar a akuzatív.

Čo tento ťahák vynecháva?

Citoslovcia, neoficiálne afixy, dátumy, hodiny a jemnejšie stránky zložených časov. Pozrite si citoslovcia, predpony, prípony a číslovky.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.