Gramatika
Ťahák z gramatiky esperanta: všetko na jednej stránke
Všetky koncovky, zámená, korelatívy, predpony, prípony a pravidlá gramatiky esperanta v stručných tabuľkách.
Tento ťahák z gramatiky esperanta zhŕňa celú gramatiku na jednej stránke, pretože jazyk je pravidelný: každé slovo má pevnú koncovku, korene sa nemenia a neexistujú nepravidelné slovesá, gramatický rod ani viac než jeden člen. Ak chcete stránku vytlačiť alebo uložiť ako PDF, použite tlač v prehliadači (Ctrl+P, na Macu Cmd+P).
Abeceda a výslovnosť
Abeceda má 28 písmen, každé s jedným zvukom, a žiadne nie je nemé: a b c ĉ d e f g ĝ h ĥ i j ĵ k l m n o p r s ŝ t u ŭ v z. Písmená q, w, x a y v nej nie sú. Chýbajú aj slovenské písmená ä, ô, ŕ, ĺ, ď, ť, ň, ľ a samohlásky s dĺžňom (á, é, í, ó, ú, ý). Slovenským č, š, ž zodpovedajú ĉ, ŝ, ĵ so strieškou namiesto mäkčeňa.
| Písmeno | IPA | Číta sa ako |
|---|---|---|
| a e i o u | [a e i o u] | ako v slovenčine: čisté samohlásky, dĺžka nič nemení |
| c | [ts] | „c“ v „cena“ |
| ĉ | [tʃ] | „č“ v „čas“ |
| g | [ɡ] | „g“ v „guma“, vždy tvrdé |
| ĝ | [dʒ] | „dž“ v „džem“ |
| h | [h] | „h“ v „hora“ |
| ĥ | [x] | „ch“ v „chata“ |
| j | [j] | „j“ v „jar“ |
| ĵ | [ʒ] | „ž“ v „žaba“ |
| ŝ | [ʃ] | „š“ v „šaty“ |
| ŭ | [w] | „u“ v „auto“ (netvorí slabiku, píše sa len po samohláske) |
| r | [r] | vibrované, ako v slovenčine |
- Prízvuk padá na predposlednú slabiku: fa-mi-LI-o „rodina“, es-pe-RAN-to. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, takže si na to dajte pozor. Písmená j a ŭ nie sú samohlásky, takže aj, ej, oj, uj, aŭ, eŭ tvoria jednu slabiku: ho-DI-aŭ „dnes“.
- Žiadne zmäkčovanie: ni, ti, di sa čítajú tvrdo, nie ako „ňi, ťi, ďi“.
- Na klávesnici nemáte ĉ, ĝ, ŝ? Píšte x-systém (cx, gx, sx, hx, jx, ux). Vlastný h-systém z Fundamenta je ch, gh, sh, hh, jh, u, kde ch znamená ĉ, nie slovenské „ch“.
Viac: abeceda a výslovnosť.
Koncovky slov
Koncovka ukazuje slovný druh alebo tvar slovesa; koreň pred ňou sa nikdy nemení. Celú prácu urobí jedenásť koncoviek.
| Koncovka | Funkcia | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| -o | podstatné meno | libro | „kniha“ |
| -a | prídavné meno | nova libro | „nová kniha“ |
| -e | príslovka | bone | „dobre“ |
| -j | množné číslo | libroj | „knihy“ |
| -n | predmet, smer, čas, miera | Mi legas libron. | „Čítam knihu.“ |
| -i | infinitív | legi | „čítať“ |
| -as | prítomný čas | mi legas | „čítam“ |
| -is | minulý čas | mi legis | „čítal(a) som“ |
| -os | budúci čas | mi legos | „budem čítať“ |
| -us | podmieňovací spôsob | mi legus | „čítal(a) by som“ |
| -u | rozkaz, želanie | legu! | „čítaj!“ |
- Poradie: koncovka slovného druhu, potom -j, potom -n. Prídavné mená preberajú -j a -n svojho podstatného mena: novajn librojn „nové knihy“ (predmet).
- Stupňovanie: pli granda ol „väčší než“, la plej granda „najväčší“, malpli „menej“, tiel granda kiel „taký veľký ako“.
- Bez koncovky: jam „už“, nun „teraz“, tre „veľmi“, tro „príliš“, ankaŭ „tiež“, nur „len“.
Viac: prehľad gramatiky, podstatné a prídavné mená, príslovky.
Člen
Esperanto má jediný člen, la „ten“, rovnaký pre každý rod, číslo aj pád: la domo, la domoj, la domojn. Slovo pre neurčitý člen neexistuje: domo je „dom, nejaký dom“. Slovenčina člen nemá.
- La označuje niečo známe alebo jedinečné: la suno „slnko“.
- Vynecháva sa pred menami (Petro, Esperanto) a pred ukazovacími slovami: mia libro, tiu domo, zvyčajne nie la mia libro.
- Názvy jazykov na -a ho berú: la angla „angličtina“.
Viac: člen la.
Osobné a privlastňovacie zámená
| Zámeno | Význam | Predmet (-n) | Privlastňovacie (-a) |
|---|---|---|---|
| mi | ja | min | mia „môj“ |
| vi | ty, vy (jedna osoba aj viac osôb) | vin | via „tvoj, váš“ |
| li | on | lin | lia „jeho“ |
| ŝi | ona | ŝin | ŝia „jej“ |
| ĝi | ono (vec, zviera, bábätko) | ĝin | ĝia „jeho, jej (o veci)“ |
| ni | my | nin | nia „náš“ |
| ili | oni, ony | ilin | ilia „ich“ |
| oni | človek, ľudia (všeobecne) | onin (zriedkavé) | onia „patriaci neurčitému človeku“ |
| si | seba, sa (zvratné) | sin | sia „svoj“ |
- Privlastňovacie zámená sú prídavné mená: miaj libroj, mian libron. S la stoja samostatne: la mia „to moje“.
- Si a sia odkazujú na podmet svojej vety, len v tretej osobe: Li lavas sin „Umýva sa“, Li lavas lin „Umýva jeho (iného muža)“. Slovenské „svoj“ sa používa vo všetkých osobách, sia len v tretej.
- Neoficiálne: ri „on či ona“ (rodovo neutrálne). Staré ci „ty“ sa takmer nepoužíva; vi teda pokrýva slovenské „ty“ aj „vy“.
Viac: zámená.
Akuzatív -n
Koncovka -n označuje, na čo sloveso pôsobí, a tiež smer, čas a mieru.
| Použitie | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| Priamy predmet | Mi vidas la katon. | „Vidím mačku.“ |
| Smer (kam) | Ŝi iras en la ĉambron. | „Ide do izby.“ |
| Časový bod | Ni venos lundon. | „Prídeme v pondelok.“ |
| Miera | Ĝi kostas dek eŭrojn. | „Stojí to desať eur.“ |
- Prídavné mená, privlastňovacie zámená a korelatívy na -u a -a ho kopírujú: tiujn belajn katojn „tie krásne mačky“ (predmet).
- Žiadne -n po esti „byť“, iĝi „stať sa“ ani ŝajni „zdať sa“: Mi estas instruisto. „Som učiteľ.“
- Žiadne -n po predložke, okrem smeru po predložke miesta: en la domo „v dome“, en la domon „do domu“. Al, el, de a ĝis ho nikdy neberú.
- Označený predmet uvoľňuje slovosled.
Viac: akuzatív.
Slovesá
Sloveso má jediný tvar pre všetky osoby a čísla: mi, vi, li, ni, ili parolas. Šesť koncoviek dáva všetky tvary a žiadne sloveso nie je nepravidelné.
| Tvar | Koncovka | paroli „hovoriť“ | esti „byť“ |
|---|---|---|---|
| Infinitív | -i | paroli | esti |
| Prítomný čas | -as | mi parolas „hovorím“ | estas „som, je, sú“ |
| Minulý čas | -is | mi parolis „hovoril(a) som“ | estis „bol(a), boli“ |
| Budúci čas | -os | mi parolos „budem hovoriť“ | estos „bude“ |
| Podmieňovací spôsob | -us | mi parolus „hovoril(a) by som“ | estus „bol(a) by“ |
| Rozkaz, želanie | -u | parolu! „hovor!“ | estu „buď!“ |
- Nereálna podmienka má -us v oboch častiach: Se mi havus tempon, mi venus. „Keby som mal(a) čas, prišiel(a) by som.“ V slovenčine je to rovnaké.
- Po slovesách chcenia a žiadosti berie ke koncovku -u: Mi volas, ke vi venu. „Chcem, aby si prišiel(a).“
- Trpný rod je esti a trpné príčastie, pôvodca sa uvádza s de: La letero estas skribita de Anna. „List je napísaný Annou.“
- -ig- tvorí sloveso s predmetom, -iĝ- sloveso bez predmetu: sidi „sedieť“, sidigi „posadiť niekoho“, sidiĝi „posadiť sa“.
Viac: slovesá.
Príčastia
Šesť prípon príčastí ukazuje fázu deja. Samohláska určuje fázu (a prebiehajúca, i dokončená, o nadchádzajúca) a n označuje činný rod.
| Prebiehajúca (a) | Dokončená (i) | Nadchádzajúca (o) | |
|---|---|---|---|
| Činné | -ant-: leganta „čítajúci“ | -int-: leginta „ten, kto prečítal“ | -ont-: legonta „ten, kto sa chystá čítať“ |
| Trpné | -at-: legata „čítaný (práve teraz)“ | -it-: legita „prečítaný“ | -ot-: legota „ktorý bude prečítaný“ |
- Koncovky: -a prídavné meno (la dormanta infano „spiace dieťa“), -e príslovka (Legante, mi lernas. „Pri čítaní sa učím.“), -o osoba (lernanto „žiak“, Esperanto „ten, kto dúfa“).
- Zložené časy: esti a príčastie: Mi estis manĝanta „Jedol(a) som (práve vtedy)“, Mi estas manĝinta „Už som jedol(a)“, La pordo estas fermita „Dvere sú zatvorené“.
Viac: príčastia.
Korelatívy: 45 tabuľkových slov
Päť začiatkov spojených s deviatimi koncovkami dáva 45 slov. Každé čítajte ako začiatok plus koncovka: neni- + -am = neniam „nikdy“.
| Koncovka | ki- (otázka) | ti- (ten) | i- (nejaký) | ĉi- (každý) | neni- (žiadny) |
|---|---|---|---|---|---|
| -o vec | kio čo | tio to | io niečo | ĉio všetko | nenio nič |
| -u osoba, jeden z mnohých | kiu kto, ktorý | tiu ten | iu niekto | ĉiu každý | neniu nikto |
| -a druh | kia aký | tia taký | ia nejaký | ĉia každého druhu | nenia nijaký |
| -e miesto | kie kde | tie tam | ie niekde | ĉie všade | nenie nikde |
| -el spôsob | kiel ako | tiel tak | iel nejako | ĉiel všetkými spôsobmi | neniel nijako |
| -am čas | kiam kedy | tiam vtedy | iam niekedy | ĉiam vždy | neniam nikdy |
| -om množstvo | kiom koľko | tiom toľko | iom trochu | ĉiom všetko | neniom ani trochu |
| -al dôvod | kial prečo | tial preto | ial z nejakého dôvodu | ĉial zo všetkých dôvodov | nenial z nijakého dôvodu |
| -es vlastník | kies čí | ties toho | ies niečí | ĉies každého | nenies ničí |
- -j a -n: slová na -u a -a berú obe (kiujn, tian), slová na -o berú -n (kion), slová na -e berú -n len pre smer (kien) a ostatné sa nikdy nemenia.
- Slová na ki- tiež uvádzajú vzťažné vety a nepriame otázky: la viro, kiu venis „muž, ktorý prišiel“.
- ĉi pridáva „tento“: tiu ĉi alebo ĉi tiu, ĉi tie „tu“. ajn pridáva „-koľvek“: kiu ajn „ktokoľvek“. da nasleduje po množstve: kiom da mono „koľko peňazí“.
Viac: všetkých 45 korelatívov.
Číslovky
Základných slov je trinásť a neberú -j ani -n (okrem unu vo význame „niektorí“: unuj … aliaj): nul 0, unu 1, du 2, tri 3, kvar 4, kvin 5, ses 6, sep 7, ok 8, naŭ 9, dek 10, cent 100, mil 1000. Čísla písané dohromady sa násobia, čísla písané osobitne sa sčítajú.
| Číslo | Esperanto | Logika |
|---|---|---|
| 12 | dek du | 10 + 2 |
| 20 | dudek | 2 × 10 |
| 23 | dudek tri | 2 × 10 + 3 |
| 1987 | mil naŭcent okdek sep | 1000 + 9 × 100 + 8 × 10 + 7 |
| 2000 | du mil | tisíce zostávajú osobitne |
| 1 000 000 | unu miliono | podstatné meno; miliardo je 10⁹ |
| Tvar | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| -a | radová číslovka | unua „prvý“, tria „tretí“, dudek-unua „dvadsiaty prvý“ |
| -e | príslovka | unue „po prvé“ |
| -obl- | násobok | duobla „dvojitý“ |
| -on- | zlomok | duono „polovica“, kvarono „štvrtina“ |
| -op- | skupina | duope „po dvoch“ |
| po | po (každom) | po tri „po troch“ |
| fojo | krát | dufoje „dvakrát“ |
Desatinným znamienkom je čiarka, rovnako ako v slovenčine: 3,5 je tri komo kvin.
Viac: číslovky, prevodník čísel.
Predložky a spojky
Esperanto má 33 predložiek. Nikdy sa nemenia a podstatné meno za nimi si ponecháva základný tvar: kun mi „so mnou“. Slovenská predložka naopak určuje pád.
| Skupina | Predložky |
|---|---|
| Miesto | en v, sur na, sub pod, super nad, antaŭ pred, apud vedľa, inter medzi, ekster mimo, ĉe pri / u, ĉirkaŭ okolo, tra cez, trans cez / za, preter popri, kontraŭ proti |
| Smer, východiskový bod | al k / do, el z, de od, ĝis až do |
| Čas | antaŭ pred, post po, dum počas, ĝis do |
| Vzťah | kun s, per pomocou, sen bez, por pre, pro kvôli, pri o, laŭ podľa, krom okrem, malgraŭ napriek, anstataŭ namiesto, de od (aj pôvodca) |
| Množstvo | da za výrazom množstva: glaso da akvo „pohár vody“; po po |
| Bez pevného významu | je, len keď nič iné nevyhovuje: je la tria „o tretej hodine“ |
Spojky sa tiež nikdy nemenia:
| Druh | Slová |
|---|---|
| Spájanie rovnocenných častí | kaj a, aŭ alebo, sed ale, nek ani |
| Uvádzanie vety | ke že, ĉu či, se ak, ĉar pretože, kvankam hoci, dum zatiaľ čo, ĝis kým, kvazaŭ akoby, apenaŭ len čo, ol než, ako |
Tvorenie slov
Slovo je (predpona) + koreň + (prípona) + koncovka: mal·san·ul·ej·o „nemocnica“ (opak + zdravý + osoba + miesto + podstatné meno). Pri zloženinách stojí hlavné slovo posledné: vapor·ŝip·o „parník“ je druh lode. Každá predpona a prípona je tiež koreň: ejo „miesto“, ilo „nástroj“.
Oficiálne predpony
| Predpona | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| bo- | príbuzný sobášom | bopatro „svokor alebo tesť“ |
| ĉef- | hlavný | ĉefurbo „hlavné mesto“ |
| dis- | roz- | disdoni „rozdať“ |
| ek- | začiatok, náhly dej | ekdormi „zaspať“ |
| eks- | bývalý | eksedzo „bývalý manžel“ |
| ge- | obe pohlavia | gepatroj „rodičia“ |
| mal- | presný opak | malbona „zlý“ |
| mis- | nesprávne | miskompreni „zle pochopiť“ |
| pra- | prastarý; o generáciu ďalej | praavo „pradedo“ |
| re- | znova; späť | relegi „prečítať znova“ |
PMEG počíta desať oficiálnych predpôn; niektoré zoznamy pridávajú fi-.
Oficiálne prípony
| Prípona | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| -aĉ- | pohŕdanie | domaĉo „barak, chatrč“ |
| -ad- | trvajúci alebo opakovaný dej | legadi „čítať dlho alebo opakovane“ |
| -aĵ- | konkrétna vec | trinkaĵo „nápoj“ |
| -an- | člen, obyvateľ | klubano „člen klubu“ |
| -ar- | súbor | vortaro „slovník“ |
| -ĉj- | mužská domáca podoba mena | Joĉjo „Janko“ |
| -ebl- | čo sa dá urobiť | manĝebla „jedlý“ |
| -ec- | vlastnosť | beleco „krása“ |
| -eg- | väčší, silnejší | domego „veľký dom, sídlo“ |
| -ej- | miesto pre | lernejo „škola“ |
| -em- | sklon | timema „bojazlivý“ |
| -end- | čo sa musí urobiť | pagenda „na zaplatenie“ |
| -er- | jedna jednotka z celku | monero „minca“ |
| -estr- | vedúci | urbestro „starosta“ |
| -et- | menší, slabší | dometo „domček“ |
| -id- | potomok | katido „mačiatko“ |
| -ig- | urobiť, spôsobiť | purigi „vyčistiť“ |
| -iĝ- | stať sa | ruĝiĝi „očervenieť“ |
| -il- | nástroj | tranĉilo „nôž“ |
| -in- | ženský rod | patrino „matka“ |
| -ind- | hodný čoho | leginda „hodný čítania“ |
| -ing- | držiak | kandelingo „svietnik“ |
| -ism- | náuka, sústava | komunismo „komunizmus“ |
| -ist- | povolanie, prívrženec | instruisto „učiteľ“ |
| -nj- | ženská domáca podoba mena | panjo „mamička“ |
| -obl- | násobok | duobla „dvojitý“ |
| -on- | zlomok | duono „polovica“ |
| -op- | skupina | duope „po dvoch“ |
| -uj- | nádoba | sukerujo „cukornička“ |
| -ul- | osoba s vlastnosťou | riĉulo „boháč“ |
| -um- | bez pevného významu | plenumi „splniť“ |
So šiestimi príponami príčastí je oficiálnych afixov dohromady 47. Iné, napríklad kilo-, tele- a -i- vo Francio, sú neoficiálne.
Viac: tvorenie slov, predpony, prípony.
Otázky a zápor
| Druh | Vzorec | Príklad |
|---|---|---|
| Otázka áno/nie | ĉu + tvrdenie | Ĉu vi parolas Esperanton? „Hovoríte po esperantsky?“ |
| Doplňovacia otázka | slovo na ki- na začiatku | Kie vi loĝas? „Kde bývate?“ |
| Zápor | ne pred zapieraným slovom | Mi ne komprenas. „Nerozumiem.“ |
| Záporné slovo | slovo na neni- | Neniu venis. „Nikto neprišiel.“ |
| Ani … ani | nek … nek | Mi volas nek kafon, nek teon. „Nechcem ani kávu, ani čaj.“ |
- Odpovede sú jes „áno“ a ne „nie“. Poradie slov sa nemení a netreba pomocné sloveso; po slovensky sa otázka áno/nie často pozná len podľa intonácie, po esperantsky ju uvádza ĉu.
- Jedno záporné slovo vo vete: Mi vidis nenion. „Nič som nevidel(a).“ Dve sa rušia: Mi ne vidis nenion znamená „niečo som videl(a)“. Po slovensky je viacnásobný zápor naopak povinný.
Viac: otázky a zápor.
Slovosled
Základné poradie je podmet, sloveso, predmet. Pretože predmet nesie -n, poradie sa môže meniť, rovnako ako v slovenčine: La hundo mordis la katon aj La katon mordis la hundo znamenajú „Pes pohrýzol mačku“.
| Prvok | Pravidlo | Príklad |
|---|---|---|
| Predložka | pred svojím podstatným menom | sur la tablo „na stole“ |
| Prídavné meno | pred podstatným menom alebo za ním | bela domo alebo domo bela |
| ne, nur, eĉ, ankaŭ | pred slovom, ku ktorému sa vzťahujú | Nur mi vidis lin. „Len ja som ho videl.“ |
| ĉu, slová na ki- | na začiatku otázky | Ĉu vi venos? „Prídete?“ |
| ajn | hneď za korelatívom | kiu ajn „ktokoľvek“ |
Viac: slovosled.
16 pravidiel jednou vetou
16 pravidiel Fundamenta (1905) je oficiálne jadro gramatiky.
- Člen. Existuje len určitý la; neurčitý člen nie je.
- Podstatné mená. Končia na -o, množné číslo majú -j a predmet -n; ostatné pády nahrádzajú predložky.
- Prídavné mená. Končia na -a, zhodujú sa s podstatným menom a stupňujú sa pomocou pli, plej, ol.
- Číslovky. Základné čísla sa nemenia, ostatné sa skladajú, s -a, -obl-, -on-, -op- a po.
- Zámená. Mi, vi, li, ŝi, ĝi, si, ni, ili, oni; -a tvorí privlastňovacie zámená, -n predmet.
- Slovesá. Nemenia sa podľa osoby ani čísla: -as, -is, -os, -us, -u, -i, šesť príčastí, trpný rod pomocou esti.
- Príslovky. Končia na -e a stupňujú sa ako prídavné mená.
- Predložky. Berú základný tvar podstatného mena.
- Čítanie. Každé slovo sa číta tak, ako sa píše.
- Prízvuk. Padá na predposlednú slabiku.
- Zložené slová. Spojte korene; hlavné slovo je posledné.
- Zápor. Stačí jedno záporné slovo vo vete.
- Smer. -n ukazuje pohyb k miestu: kie – kien.
- Je. Keď žiadna predložka nevyhovuje, použite je, ktoré nemá vlastný význam.
- Cudzie slová. Medzinárodné slová majú jediný tvar v esperantskom pravopise a príbuzné slová sa tvoria esperantskými koncovkami.
- Apostrof. Koncové -o a -a člena la možno vypustiť: de l' mondo.
Viac: 16 pravidiel s výkladom.
Slovenčina a esperanto v skratke
| Slovenčina | Esperanto |
|---|---|
| šesť pádov | dva tvary: základný a -n |
| tri rody, zhoda prídavných mien v rode, čísle a páde | žiadny rod, zhoda len v -j a -n |
| osobné koncovky slovies, minulý čas podľa rodu | jediný tvar pre všetky osoby a rody |
| prízvuk na prvej slabike | prízvuk na predposlednej slabike |
| žiadny člen | člen la |
| viacnásobný zápor („nikdy som nič nevidel“) | jedno záporné slovo vo vete |
| predložky vyžadujú určitý pád | predložky so základným tvarom |
| tykanie a vykanie | vi pre každého |
Časté otázky
Ako si môžem vytlačiť tento ťahák alebo ho uložiť ako PDF?
Stlačte Ctrl+P (Windows, Linux) alebo Cmd+P (Mac) a vyberte tlačiareň alebo „Uložiť ako PDF“. V tlačenej verzii sú ponuka a pätička skryté.
Koľko koncoviek, korelatívov a afixov má esperanto?
Je to 11 gramatických koncoviek, 45 korelatívov, 33 predložiek, 10 oficiálnych predpôn, 31 oficiálnych prípon a 6 prípon príčastí.
Je gramatika esperanta naozaj pravidelná?
Áno. Neexistujú nepravidelné slovesá (aj esti sa riadi tabuľkou), nepravidelné množné čísla ani gramatický rod a sú len dva pády: základný tvar a akuzatív.
Čo tento ťahák vynecháva?
Citoslovcia, neoficiálne afixy, dátumy, hodiny a jemnejšie stránky zložených časov. Pozrite si citoslovcia, predpony, prípony a číslovky.
Zdroje
- Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (16 pravidiel) – Akademio de Esperanto
- Akademia Vortaro: vysvetlivky a štatistiky – Akademio de Esperanto (11 koncoviek)
- PMEG: Tabelvortoj – bazaj reguloj, Personaj pronomoj, Participoj, Nombroj, N-finaĵo, Vortordo, Neado
- PMEG: Predpony, Prípony, Rolvortetoj (predložky)
- Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.