Esperantopedia

Gramatika

Predložky v esperante: všetkých 33 s príkladmi

Tridsaťtri krátkych slov s jedným pevným významom – a jedno, je, ktoré žiadny vlastný význam nemá.

Aktualizované: 6 min čítania

Esperanto má 33 oficiálnych predložiek a všetky už boli vo Fundamento de Esperanto (1905). Nikdy nemenia tvar, vždy stoja pred svojím podstatným menom a podstatné meno za nimi zostáva v základnom tvare (pravidlo 8 zo 16 pravidiel). Pre hovoriacich po slovensky je to úľava: slovenská predložka vyžaduje určitý pád („s kamarátom“, „k domu“, „bez peňazí“, „o počasí“), esperantská nevyžaduje nič.

Existuje jedna výnimka: po predložke miesta ukazuje koncovka -n pohyb k miestu. Keď žiadna predložka významom nesedí, esperanto použije je, jedinú predložku bez vlastného významu.

Predložky miesta a pohybu v kocke

Dvanásť slov hovorí, kde je jedna vec vzhľadom na druhú, a päť opisuje pohyb: al „k, do“, de „od“, el „z“, tra „cez“ a ĝis „až do“. Malantaŭ „za“ nie je jednou z 33, ale vzniklo z mal- + antaŭ. Každá z nasledujúcich príkladových viet je prevzatá z PMEG.

en vLi kuŝis en la lito. Ležal v posteli.

Všetkých 33 predložiek

PredložkaVýznamPríkladPreklad
alk, do; (niekomu)al la urbo; doni al Petro„do mesta; dať Petrovi“
anstataŭnamiestoteo anstataŭ kafo„čaj namiesto kávy“
antaŭpred (miesto); pred (čas)antaŭ la domo; antaŭ la leciono„pred domom; pred lekciou“
apudvedľa, priapud la fenestro„pri okne“
ĉepri; u (niekoho)ĉe la tablo; ĉe mi„pri stole; u mňa“
ĉirkaŭokolo; asiĉirkaŭ la lago; ĉirkaŭ tri horoj„okolo jazera; asi tri hodiny“
da(za výrazom množstva)glaso da akvo„pohár vody“
deod, z; (vlastník); (pôvodca)de Varsovio; la libro de Petro; amata de ĉiuj„z Varšavy; Petrova kniha; milovaný všetkými“
dumpočasdum la tago„počas dňa“
ekstermimo, vonkuekster la urbo„mimo mesta“
elz; z (materiálu); jeden zel la domo; el ligno; unu el ni„z domu; z dreva; jeden z nás“
env; do (s -n)en la ĉambro; en la ĉambron„v izbe; do izby“
ĝisdo, až doĝis morgaŭ; ĝis la stacio„do zajtra; až na stanicu“
intermedziinter la arboj„medzi stromami“
jebez pevného významuje la tria horo„o tretej hodine“
kontraŭproti; oprotikontraŭ la vento„proti vetru“
kromokrem; popriĉiuj krom mi„všetci okrem mňa“
kun(spolu) skun amiko„s priateľom“
laŭpodľa; pozdĺžlaŭ mi; laŭ la rivero„podľa mňa; pozdĺž rieky“
malgraŭnapriekmalgraŭ la pluvo„napriek dažďu“
perpomocou (nástroja)per krajono; per trajno„ceruzkou; vlakom“
popo, každý (rozdeľovací)po tri pomoj„po troch jablkách“
porpre; na to, abypor vi; por lerni„pre vás; aby sa človek učil“
postpo; zapost la leciono; post la domo„po lekcii; za domom“
preterokolo, popri (pohyb)preter la domo„okolo domu“
prio, týkajúci sapri la vetero„o počasí“
prokvôlipro la pluvo„kvôli dažďu“
senbezsen mono„bez peňazí“
subpodsub la tablo„pod stolom“
supernadsuper la urbo„nad mestom“
surnasur la tablo„na stole“
tracez, skrztra la arbaro„cez les“
transponad, na druhej stranetrans la rivero„na druhej strane rieky“

Slová ako malantaŭ „za“ (mal- + antaŭ) a ekde „od, počnúc“ vznikajú z týchto 33 a nepočítajú sa osobitne. PMEG uvádza aj niekoľko neoficiálnych predložiek, napríklad far „od (autora)“. Väčšina autorov namiesto nej používa fare de.

Slovenské predložky, ktoré sa v esperante rozdeľujú

Slovenská predložka často mieša viac významov a ešte k tomu určuje pád. Esperanto tie isté významy rozdeľuje medzi samostatné predložky a podstatné meno necháva v základnom tvare.

Pozor na falošných priateľov:

  • Slovenské „pre“ je v esperante por aj pro. „Darček pre teba“ je donaco por vi, no „pre dážď“, teda „kvôli dažďu“, je pro la pluvo. Por hovorí, komu alebo načo niečo slúži; pro hovorí, z akej príčiny sa niečo deje. Por vi je „pre vás“, pro vi je „kvôli vám“.
  • Slovenské „po“ je často post. „Po obede“ je post la tagmanĝo. Esperantské po je rozdeľovacie: po tri pomoj „po troch jablkách“.
  • Slovenské „o“. O téme sa hovorí pri (paroli pri la vetero „hovoriť o počasí“), rozdiel miery vyjadruje je (je unu jaro pli juna „o rok mladší“).
  • Slovenské „na“. Len tam, kde je niečo na povrchu, je to sur (sur la tablo). „Na záhrade“ je en la ĝardeno, „na pošte“ je en la poŝtoficejo, „na univerzite“ en la universitato.
  • Slovenské „s“. V spoločnosti je to kun (kun amiko „s priateľom“), pri nástroji per (per forko „vidličkou“). Slovenčina pre nástroj často použije len inštrumentál bez predložky.
SlovenčinaEsperantoPríklad
s (spoločnosť)kunMi manĝas kun amiko. – „Jem s priateľom.“
s (nástroj)perMi manĝas per forko. – „Jem vidličkou.“
množstvo (genitív)dakilogramo da pomoj – „kilo jabĺk“
vlastník, pôvod (genitív)dela domo de mia patro – „dom môjho otca“
z (materiál, skupina)elringo el oro – „prsteň zo zlata“
pre (komu, načo)porĜi estas por vi. – „Je to pre vás.“
kvôli, za (príčina)proDankon pro la helpo. – „Ďakujem za pomoc.“
trvaniedum alebo -ndum du semajnoj / du semajnojn – „dva týždne“

Je: predložka bez významu

Pravidlo 14 vo Fundamente hovorí, že každá predložka má pevný význam. Keď žiadna nesedí, použije sa je. Najčastejšie použitia (PMEG):

  • Čas na hodinách a sviatky: je la oka – „o ôsmej“; je Pasko – „na Veľkú noc“.
  • Rozdiel v miere: je unu jaro pli juna – „o rok mladší“.
  • Časti tela a stavy: kapti je la brako – „chytiť za pažu“; malsana je la brusto – „chorý v hrudi“.
  • Pocity a viera: kredi je Dio – „veriť v Boha“.

PMEG radí vyhnúť sa je, ak existuje presnejšia predložka. K času na hodinách pozrite číslovky a čas. Slovenčina vyjadruje tieto použitia predložkou s príslušným pádom („o rok“, „za pažu“, „v Boha“), esperanto má jedno univerzálne je.

Smer: predložka + -n

Predložky miesta (en, sur, sub, antaŭ, apud, inter, trans a ďalšie) hovoria, kde niečo je. Ak k podstatnému menu pridáte -n, hovoria, kam (pravidlo 13). Je to jedno z použití akuzatívu.

Poloha (bez -n)Pohyb (s -n)
La kato saltas sur la tablo. – „Mačka skáče po stole.“La kato saltas sur la tablon. – „Mačka skáče na stôl.“
La birdo flugas en la ĉambro. – „Vták lieta v izbe.“La birdo flugas en la ĉambron. – „Vták letí do izby.“

Slovenčina robí to isté pádom: na otázku „kde?“ stojí lokál alebo inštrumentál („na stole“, „pod stolom“), na otázku „kam?“ akuzatív („na stôl“, „pod stôl“). Esperantské -n zodpovedá práve akuzatívu po otázke „kam?“. Pri niektorých predložkách sa v slovenčine mení aj samotná predložka („v izbe“ – „do izby“), v esperante zostáva a pribúda len -n.

Iba predložky, ktoré môžu označovať aj miesto, prijímajú smerové -n. Al, el, de a ĝis miesto nikdy neoznačujú, a preto po nich -n nikdy nestojí: al la urbo, el la lernejo. Smerové -n vždy znamená pohyb k nejakému miestu, nikdy pohyb od neho (PMEG).

Akuzatív namiesto predložky

Pravidlo 14 dovoľuje aj holé -n namiesto je: Mi ridas je lia naiveco = Mi ridas lian naivecon – „Smejem sa jeho naivite“. Dnes je to pri slovesách ako ridi zriedkavé. Bežné je to pri čase a miere:

  • Mi venos lundon. – „Prídem v pondelok.“
  • Ni restis tri tagojn. – „Zostali sme tri dni.“
  • Ĝi kostas dek eŭrojn. – „Stojí to desať eur.“

V slovenčine to poznáte: akuzatív bez predložky vyjadruje aj trvanie a mieru („tri dni“, „celý deň“, „dva kilometre“).

Predložky ako predpony a korene

Väčšina predložiek funguje aj ako predpony slovies. Význam zostáva blízko predložke:

SlovoČastiVýznam
alvenial + veni„prísť“
eliriel + iri„vyjsť“
enirien + iri„vstúpiť“
kunlaborikun + labori„spolupracovať“
subskribisub + skribi„podpísať“
transiritrans + iri„prejsť (cez)“
priskribipri + skribi„opísať“
antaŭvidiantaŭ + vidi„predvídať“

Berú aj bežné koncovky: apuda „susedný“, kontraŭa „protikladný, opačný“, antaŭe „predtým“, poste „potom“, kune „spolu“, ĉirkaŭi „obklopiť“. Celé spojenie sa môže stať jedným slovom: sen hejmo → senhejma „bez domova“, inter nacioj → internacia „medzinárodný“ (slovensky „medzi národmi“ → „medzinárodný“). Pozrite tvorenie slov a predpony.

Príklady vo vetách

  • La kato dormas sub la tablo. – „Mačka spí pod stolom.“
  • La kato kuris sub la tablon. – „Mačka vbehla pod stôl.“
  • Mi atendos vin antaŭ la kinejo. – „Počkám na teba pred kinom.“
  • Post la leciono ni iris al kafejo. – „Po lekcii sme išli do kaviarne.“
  • Ŝi venas el Brazilo. – „Ona pochádza z Brazílie.“
  • Mi ricevis leteron de mia avino. – „Dostal som list od svojej starej mamy.“
  • Ni promenis tra la arbaro. – „Prechádzali sme lesom.“
  • Mi laboras ĉe granda firmao. – „Pracujem vo veľkej firme.“
  • Li parolis pri sia vojaĝo dum la tuta vespero. – „Celý večer hovoril o svojej ceste.“

Časté otázky

Koľko predložiek má esperanto?

Esperanto má 33 oficiálnych predložiek, všetky z Fundamenta z roku 1905. Odvodené tvary ako malantaŭ a neoficiálne slová ako far sa nepočítajú.

Aký pád nasleduje po predložke v esperante?

Základný tvar: kun mia amiko. Jedinou výnimkou je smer po predložke miesta, kde podstatné meno dostane -n: en la domon „do domu“.

Aký je rozdiel medzi kun a per?

Kun znamená „spolu s“ osobou alebo vecou; per znamená „pomocou“ nástroja alebo spôsobu. Mi skribas kun amiko per krajono – „Píšem s kamarátom ceruzkou.“

Je esperantské pro to isté čo slovenské „pre“?

Nie celkom. Slovenské „pre“ v zmysle „pre teba“ je po esperantsky por (Ĝi estas por vi – „Je to pre vás“); esperantské pro znamená „kvôli“ (pro la pluvo – „kvôli dažďu“).

Kedy mám použiť je?

Použite je len vtedy, keď nesedí žiadna iná predložka. Najčastejšie sa používa pri hodinách: je la tria – „o tretej hodine“.

Aký je rozdiel medzi de a da?

Da spája množstvo s tým, čo sa meria: glaso da vino „pohár vína“. De ukazuje vlastníka, pôvod alebo pôvodcu: la glaso de Petro „Petrov pohár“.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.