Esperanto -ig- a -iĝ-: prechodné a neprechodné slovesá

Každé esperantské sloveso buď má priamy predmet (je prechodné), alebo nie (je neprechodné) a prípony -ig- a -iĝ- medzi oboma možnosťami prepínajú. -Ig- pridá pôvodcu deja a predmet: sidi – „sedieť“ → sidigi – „posadiť (niekoho)“. -Iĝ- predmet odoberie: fermi – „zatvoriť (niečo)“ → fermiĝi – „zatvoriť sa (samo)“. Obe sú oficiálne prípony z Fundamento de Esperanto (1905).

Slovenčina tento rozdiel pozná z každodennej skúsenosti: „otvoriť“ – „otvoriť sa“, „zatvoriť“ – „zatvoriť sa“, „zobudiť“ – „zobudiť sa“. Len s tým rozdielom, že slovenské slovesá to nerobia vždy („Film začína“, „Škola končí“ – tu „sa“ chýba) a že „sa“ má v slovenčine aj iné úlohy. Esperanto je dôslednejšie: Mi malfermis la pordon. – „Otvoril(a) som dvere.“ a La pordo malfermiĝis. – „Dvere sa otvorili.“ Holé La pordo malfermis je chyba.

S -iĝ- sa predmet stáva podmetom; s -ig- sa podmet stáva predmetom:

Mi podmet malfermis sloveso la pordon predmet

Otvoril(a) som dvere.

La pordo podmet malfermiĝis sloveso

Dvere sa otvorili.

La infano podmet dormas sloveso

Dieťa spí.

Ŝi podmet dormigas sloveso la infanon predmet

Uspáva dieťa.

#Prechodné, alebo neprechodné?

Prechodné sloveso môže mať priamy predmet, ktorý dostáva -n (pozrite akuzatív). Opýtajte sa za slovesom „koho?“ alebo „čo?“. Mi fermas la pordon – „Zatváram dvere“: odpoveď je la pordon, takže fermi je prechodné. Mi dormas – „Spím“ odpoveď nemá, takže dormi je neprechodné.

Samotný slovesný koreň neprezradí, akého je druhu; záleží na význame a zapisujú to slovníky. ReVo, bezplatný esperantský slovník, označuje väčšinu slovies ako tr (prechodné), ntr (neprechodné) alebo x (obe). Každé sloveso, ktorého koreň je v tabuľkách nižšie, sme tam overili a ukazujeme jeho označenie.

Niektoré slovesá fungujú oboma spôsobmi. ReVo označuje paroli ako x: Ŝi parolas. – „Hovorí.“ a Ŝi parolas Esperanton. – „Hovorí esperantom.“ Slovenská väzba pritom nemusí zodpovedať: po slovensky „hovoriť esperantom“ (inštrumentál), po esperantsky paroli Esperanton (predmet s -n). Niekoľko neprechodných slovies prijíma predmet, ktorý len opakuje dej: Mi dancis valson. – „Tancoval(a) som valčík.“

#Prechodné korene: -iĝ- odoberá predmet

Pridajte -iĝ-, keď sa predmet stáva podmetom a dej sa odohrá sám, alebo je nám jedno, kto ho spôsobil. Porovnajte:

• La infano rompis la glason. – „Dieťa rozbilo pohár.“
• La glaso rompiĝis. – „Pohár sa rozbil.“

#Neprechodné korene: -ig- pridáva predmet

Pridajte -ig-, ak chcete povedať, že niekto alebo niečo spôsobuje, aby sa dej odohral. Predchádzajúci podmet sa stáva predmetom: La infano dormas. → Ŝi dormigas la infanon. – „Uspáva dieťa.“ Každé sloveso na -ig- má predmet (PMEG).

Korene, ktoré už predmet berú, môžu pridať -ig- aj vo význame „prinútiť niekoho, aby to urobil“: kompreni – „rozumieť“ → komprenigi – „dať niekomu pochopiť“; manĝi – „jesť“ → manĝigi – „kŕmiť“; scii – „vedieť“ → sciigi – „informovať“. Predmetom je buď osoba, alebo vec, nikdy obe: Mi sciigis lin pri la afero. – „Informoval(a) som ho o tej veci.“

#Sidi, sidiĝi, sidigi: tri slovesá z jedného koreňa

Pri neprechodnom koreni možno pripojiť obe prípony.

Slovenská trojica „sedieť – sadnúť si – posadiť“ zodpovedá presne. Pri neprechodnom koreni označuje -iĝ- začiatok deja, takmer ako predpona ek- (pozrite predpony): sidiĝi ≈ eksidi. Sidiĝi označuje pohyb do sedu, sidi polohu: Bonvolu sidiĝi. – „Posaďte sa, prosím.“

#Korene prídavných a podstatných mien: obe prípony

Pri prídavnom mene znamená -ig- „urobiť takým“ a -iĝ- „stať sa takým“: pura – „čistý“ → purigi – „čistiť“, puriĝi – „stať sa čistým“. Podstatné mená sa správajú rovnako; logiku pozrite v tvorení slov.

Pre dvojicu použite geedziĝi: Ili geedziĝis en Majo. – „Vzali sa v máji.“ Od amiko – „priateľ“ je užitočné sloveso amikiĝi: Mi amikiĝis kun ŝi. – „Skamarátil(a) som sa s ňou.“

#Slovenské „sa“ a -iĝ-: najčastejšie chyby

Najčastejšia chyba je použiť prechodné sloveso bez predmetu. Ak nie je predmet a vec sa jednoducho deje, pravdepodobne potrebujete -iĝ-. Slovák má tú výhodu, že tam, kde po slovensky povie „otvára sa“, „zatvára sa“, „mení sa“, „budí sa“, potrebuje zvyčajne aj po esperantsky -iĝ-. Pozor však na slovenské slovesá, ktoré „sa“ nemajú („Film začína“, „Hodina skončila“): tam si -iĝ- musíte pridať sami.

Nie každé slovenské „sa“ je však -iĝ-. Častica „sa“ má v slovenčine tri rôzne úlohy:

Zvratné zámeno („umývam sa“) teda po esperantsky dáva min alebo sin: Mi lavas min. Vzájomné „majú sa radi“ sa povie unu la alian: Ili amas unu la alian. -Iĝ- si zvolíte vtedy, keď sa dej jednoducho prihodí veci alebo osobe. Slovenské „volá sa Peter“ je tiež -iĝ-: Li nomiĝas Petro.

Komenci s infinitívom je správne, pretože infinitív je predmet: Komencis pluvi. – „Začalo pršať.“

#Esti fermita, alebo fermiĝi?

Obe môžu opisovať zatvorené dvere, ale hovoria niečo iné.

Za trpným rodom vždy stojí pôvodca deja, ktorého možno pridať pomocou de: La pordo estis fermita de la gardisto. – „Dvere boli zatvorené strážnikom.“ Sloveso na -iĝ- hovorí, že sa dej odohráva viac-menej samo, takže pôvodca sa zvyčajne neuvádza. PMEG stavia proti sebe Li estis naskita en Januaro, ktoré zdôrazňuje akt narodenia, a Li naskiĝis en Januaro, ktoré zdôrazňuje novorodenca. Podobne Li estas nomata Petro znamená, že mu tak ľudia hovoria, zatiaľ čo Li nomiĝas Petro jednoducho uvádza jeho meno. Viac o trpnom rode na stránke o príčastiach.

#Kedy nie je prípona potrebná

• Sloveso, ktoré už samo znamená zmenu, zvyčajne -iĝ- nepotrebuje. Morti už znamená „prejsť zo života do smrti“; mortiĝi je zriedkavé a naznačuje nehodu (PMEG).
• PMEG dáva prednosť ĉesi alebo ekĉesi pred ĉesiĝi, ektimi pred timiĝi a ekscii pred sciiĝi.
• Ak chcete povedať, že niekto spôsobuje niečo, čo je už slovesom na -iĝ-, použite igi s infinitívom namiesto pridávania ďalších prípon: La bruo igis ŝin vekiĝi. – „Hluk spôsobil, že sa zobudila.“ Igi – „spôsobiť“ a iĝi – „stať sa“ sú aj samostatné slovesá.

#Príklady vo vetách

• Mi fermis la pordon. – „Zavrel som dvere.“
• La pordo fermiĝis pro la vento. – „Dvere sa zavreli kvôli vetru.“
• La orkestro komencis la koncerton akurate. – „Orchester začal koncert načas.“
• La koncerto komenciĝis je la oka. – „Koncert sa začal o ôsmej.“
• La infano sidiĝis apud la fenestro. – „Dieťa si sadlo k oknu.“
• La patro sidigis la bebon sur la seĝon. – „Otec posadil bábätko na stoličku.“
• La akvo jam bolas. – „Voda už vrie.“
• Mi boligas akvon por teo. – „Varím vodu na čaj.“
• Liaj vortoj ĝojigis ĉiujn. – „Jeho slová všetkých potešili.“
• La prezoj altiĝis dum la jaro. – „Ceny počas roka stúpli.“

#Časté otázky

#Aký je rozdiel medzi -ig- a -iĝ-?

-Ig- znamená „spôsobiť“: pridáva pôvodcu deja a predmet (bruli → bruligi). -Iĝ- znamená „stať sa“ alebo „diať sa samo“: nikdy nemá predmet (fermi → fermiĝi). Všetky prípony sú uvedené na stránke o príponách.

#Je komenci v esperante prechodné?

Áno, ReVo ho označuje tr. Berie to, čo sa začína (Mi komencis la laboron), alebo infinitív (Li komencis paroli). Ak sa udalosť začne sama, použite komenciĝi: La koncerto komenciĝis.

#Ako sa povie „obchod sa otvára o deviatej“?

La butiko malfermiĝas je la naŭa. Ak ho otvára človek, použite základné sloveso: La vendisto malfermas la butikon je la naŭa. – „Predavač otvára obchod o deviatej.“

#Ako poznám, že je esperantské sloveso prechodné?

Pozrite sa do ReVo, ktoré slovesá označuje tr, ntr alebo x (obe), alebo sa za slovesom opýtajte „koho?“ či „čo?“. Slovesá na -ig- sú vždy prechodné a slovesá na -iĝ- nikdy.

#Ako napísať -iĝ- bez písmena so strieškou?

V x-systéme napíšte igx: komencigxi sa zmení na komenciĝi.

#Sidi, alebo sidiĝi pre „sadnúť si“?

Sidiĝi označuje samotný pohyb do sedu: Ŝi sidiĝis apud mi. – „Sadla si vedľa mňa.“ Sidi je stav, keď niekto sedí: Mi sidas. – „Sedím.“ Sidigi znamená posadiť niekoho iného.

#Zdroje

• PMEG: IG-verboj, IĜ-verboj, Objektaj verboj, Senobjektaj verboj
• PMEG: IG a IĜ (vrátane porovnania slovies na IĜ s trpnými slovesami)
• PMEG: Pasivo – bazaj reguloj, Pasivigeblaj frazoj
• Reta Vortaro (ReVo): skratky tr, ntr, x; heslá ako komenci, fini, fermi, sidi, morti, veki, bruli
• Fundamento de Esperanto – Akademio de Esperanto