Esperantopedia

Gramatika

Príčastia v esperante: -ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-

Dve trojice: n označuje činný rod a samohlásky a, i, o dej prebiehajúci, dokončený a budúci.

Aktualizované: 5 min čítania

Esperanto má šesť príčastných prípon: tri činné (-ant-, -int-, -ont-) a tri trpné (-at-, -it-, -ot-). Samohláska ukazuje fázu deja – a prebiehajúci, i dokončený, o ešte nezačatý – presne ako slovesné koncovky -as, -is, -os. Písmeno n označuje činný rod. Všetkých šesť je v pravidle 6 zo 16 pravidiel vo Fundamento de Esperanto (1905).

Príčastie predstavuje dej ako vlastnosť osoby alebo veci (PMEG). S koncovkami -a, -e a -o sa stáva prídavným menom, príslovkou alebo podstatným menom. Šesť príčastných prípon sa počíta osobitne od 31 bežných prípon.

Šesť príčastí v kocke

Prebiehajúce (a)Dokončené (i)Budúce (o)
Činné – robí-ant-: leganta „čítajúci“-int-: leginta „ktorý prečítal“-ont-: legonta „ktorý sa chystá čítať“
Trpné – je robený-at-: legata „práve čítaný“-it-: legita „prečítaný“-ot-: legota „ktorý bude prečítaný“
idokončený dejaprebiehajúci dejobezprostredne nastávajúci dej

S koncovkami -a, -e a -o

Prípona-a (prídavné meno)-e (príslovka)-o (osoba)
-ant-leganta „čítajúci“legante „pri čítaní“leganto „čitateľ“
-int-leginta „ktorý prečítal“leginte „po prečítaní“leginto „ten, kto prečítal“
-ont-legonta „ktorý sa chystá čítať“legonte „keď sa chystá čítať“legonto „ten, kto bude čítať“
-at-legata „práve čítaný“legate „kým je čítaný“legato „ten (to), čo sa číta“
-it-legita „(už) prečítaný“legite „po tom, čo bol prečítaný“legito „ten (to), čo bolo prečítané“
-ot-legota „ktorý bude prečítaný“legote „keď má byť prečítaný“legoto „ten (to), čo sa má prečítať“

Tvary na -a opisujú podstatné meno a zhodujú sa s ním ako každé prídavné meno: la dormanta infano – „spiace dieťa“; la skribitaj leteroj – „napísané listy“.

Tvary na -e opisujú, čo robí podmet vety súčasne s hlavným dejom, pred ním alebo po ňom. Pozrite aj príslovky.

  • Legante, mi lernas. – „Pri čítaní sa učím.“
  • Fininte la laboron, li foriris. – „Keď dokončil prácu, odišiel.“

Tvary na -o označujú osobu: lernanto „žiak“ (ten, kto sa učí), parolanto „hovoriaci“, mortinto „zosnulý“, kaptito „zajatec“ (ten, kto bol zajatý). Je medzi nimi aj názov jazyka: esper·ant·o „ten, kto dúfa“. Zamenhof vydal svoju prvú knihu v roku 1887 pod pseudonymom Doktoro Esperanto (pozrite Zamenhof).

Slovenské príčastia a prechodníky

Časť týchto tvarov pozná Slovák z vlastného jazyka, no esperanto ich má viac a pravidelne:

EsperantoSlovenská obdobaPríklad
-antačinné príčastie prítomné (-úci, -iaci)dormanta – „spiaci“
-atatrpné príčastie nedokonavého slovesalegata – „čítaný“
-itatrpné príčastie dokonavého slovesalegita – „prečítaný“
-anteprechodník prítomný (knižný)legante – „čítajúc“
-inteprechodník od dokonavého slovesa (knižný)leginte – „prečítajúc“
-inta, -onta, -otabežný jednoslovný ekvivalent chýba – opis vetouleginta – „ktorý prečítal“

Slovenské trpné príčastia rozlišujú vid: „čítaný“ (nedokonavé, dej prebieha) a „prečítaný“ (dokonavé, dej je hotový) – presne ako -ata a -ita. Slovák teda rozdiel medzi nimi cíti intuitívne. Veta Fininte la laboron, li foriris zodpovedá knižnému „Dokončiac prácu, odišiel“. Slovenský prechodník sa dnes objavuje najmä v písanom, knižnom štýle. V esperante sa príčastie tvorí rovnako pravidelne od každého slovesa a k trom činným tvarom pribúdajú tri trpné.

Fáza, nie hodinový čas

Príčastia ukazujú, v akej fáze je dej vzhľadom na hlavné sloveso, nie vzhľadom na prítomnosť (PMEG). Porovnajte:

  • La letero estis skribata en la paŭzo. – „List sa písal počas prestávky.“ (písanie ešte prebieha)
  • La letero estis skribita en la paŭzo. – „List bol počas prestávky napísaný.“ (vtedy už hotový)

Rozdiel je rovnaký ako medzi slovenským „písaný“ a „napísaný“.

Zložené časy: esti + príčastie

Tvar slovesa esti „byť“ s príčastím dáva presnejšie časy. Ak zmeníte estas na estis, estos, estus alebo estu, posuniete celý tvar v čase. Jednoduché časy opisujú slovesá.

EsperantoVýznam
Mi estas manĝinta.„Mám po jedle (už som jedol(a)).“
Mi estis manĝinta, kiam li venis.„Už som mal(a) po jedle, keď prišiel.“
Mi estos manĝinta.„Budem mať po jedle.“
Mi estis manĝanta.„Jedol(a) som (práve vtedy).“
Mi estas manĝonta.„Chystám sa jesť.“
Mi estus manĝinta.„Bol(a) by som jedol(a).“
La pomo estas manĝata.„Jablko sa práve je.“
La pomo estas manĝita.„Jablko je zjedené.“
La pomo estos manĝita.„Jablko bude zjedené.“
La pomo estas manĝota.„Jablko sa má zjesť.“

Trpný rod sa tvorí z esti a trpného príčastia. Pôvodca deja nasleduje po de: La letero estis skribita de Petro – „List napísal Peter“ (doslova „List bol napísaný Petrom“). Po slovensky stojí pôvodca v inštrumentáli („Petrom“), po esperantsky za de v základnom tvare. Ak môže byť de nejasné, zrozumiteľnejšie je fare de.

PMEG označuje jednoduché koncovky -as, -is, -os, -us, -u za všeobecne výhodnejšie: Mi manĝis – „Jedol(a) som“ zvyčajne postačí rovnako ako Mi estis manĝinta. Zamenhof nikdy nepoužil splynuté tvary ako manĝintas namiesto estas manĝinta. PMEG ich pokladá za logické, ale ťažko zrozumiteľné; len niekoľko z nich, napríklad sciintus „bol(a) by som vedel(a)“, sa trochu používa.

Spor ata/ita

V 50. rokoch a na začiatku 60. rokov 20. storočia sa esperantisti sporili o trpné príčastia. Jedna skupina, zvaná atistoj, čítala samohlásky hlavne ako značky času. O dome postavenom dávno písala La domo estis konstruata – „Dom bol postavený“.

Druhá skupina, itistoj, ich čítala ako vid: -it- pre dokončený dej, teda La domo estis konstruita. Dňa 25. novembra 1967 Akadémia esperanta rozhodla pomerom hlasov 26 z 31, že príčastia vyjadrujú vid. Dodala, že len tento výklad zodpovedá Zamenhofovmu úzu.

V roku 1989 Akadémia rozhodnutie potvrdila. Označila výklad podľa vidu za starší, knižnejší a základný. Moderné opisné gramatiky, napríklad PMEG, opisujú príčastia týmito pojmami: prebiehajúce, dokončené, ešte nezačaté. Pre hovoriacich po slovensky je takýto výklad prirodzený, pretože „písaný“ a „napísaný“ sa v slovenčine líšia práve vidom, nie časom.

Príklady vo vetách

  • La dormanta bebo ne aŭdis la bruon. – „Spiace bábätko nepočulo ten hluk.“
  • Ŝi rigardis la falantan neĝon. – „Pozerala sa na padajúci sneh.“
  • Mi trovis la perditan ŝlosilon sub la lito. – „Našiel som stratený kľúč pod posteľou.“
  • Ni renkontiĝos la venontan semajnon. – „Stretneme sa budúci týždeň.“
  • Promenante en la parko, mi renkontis malnovan amikon. – „Keď som sa prechádzal v parku, stretol som starého priateľa.“
  • Manĝinte, ni iris promeni. – „Po jedle sme išli na prechádzku.“
  • La parolanto dankis la aŭskultantojn. – „Rečník poďakoval poslucháčom.“
  • La domo estis konstruita antaŭ cent jaroj. – „Ten dom bol postavený pred sto rokmi.“
  • La ponto estas ankoraŭ konstruata. – „Most sa ešte stále stavia.“

Časté otázky

Aký je rozdiel medzi -ata a -ita?

-Ata opisuje prebiehajúci dej, -ita dokončený. La pordo estas fermata znamená „dvere sa práve zatvárajú“; la pordo estas fermita znamená „dvere sú zatvorené“.

Ako sa v esperante tvorí trpný rod?

Použite esti s trpným príčastím: La libro estas legata – „Kniha sa číta“. Pôvodca nasleduje po de (alebo fare de).

Čo znamená slovo „esperanto“?

Je to podstatné meno utvorené z činného príčastia prítomného od slovesa esperi „dúfať“: esper·ant·o, „ten, kto dúfa“. Pochádza zo Zamenhofovho pseudonymu Doktoro Esperanto (1887).

Potrebujem zložené časy typu estas manĝinta?

Zriedka. Jednoduché tvary -as, -is, -os pokryjú väčšinu potrieb; zložené časy pomáhajú, keď záleží na presnej fáze deja.

Čo znamená príčastie s -e?

Opisuje dej podmetu, ktorý sprevádza hlavné sloveso: Fininte, li foriris – „Keď skončil, odišiel“.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.