Príčastia v esperante: -ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-

Esperanto má šesť príčastných prípon: tri činné (-ant-, -int-, -ont-) a tri trpné (-at-, -it-, -ot-). Samohláska ukazuje fázu deja – a prebiehajúci, i dokončený, o ešte nezačatý – presne ako slovesné koncovky -as, -is, -os. Písmeno n označuje činný rod. Všetkých šesť je v pravidle 6 zo 16 pravidiel vo Fundamento de Esperanto (1905).

Príčastie predstavuje dej ako vlastnosť osoby alebo veci (PMEG). S koncovkami -a, -e a -o sa stáva prídavným menom, príslovkou alebo podstatným menom. Šesť príčastných prípon sa počíta osobitne od 31 bežných prípon.

#Šesť príčastí v kocke

idokončený dejaprebiehajúci dejobezprostredne nastávajúci dej

činné príčastie-int-legintadokončený dej-ant-legantaprebiehajúci dej-ont-legontabezprostredne nastávajúci dej

trpné príčastie-it-legitadokončený dej-at-legataprebiehajúci dej-ot-legotabezprostredne nastávajúci dej

#S koncovkami -a, -e a -o

Tvary na -a opisujú podstatné meno a zhodujú sa s ním ako každé prídavné meno: la dormanta infano – „spiace dieťa“; la skribitaj leteroj – „napísané listy“.

Tvary na -e opisujú, čo robí podmet vety súčasne s hlavným dejom, pred ním alebo po ňom. Pozrite aj príslovky.

• Legante, mi lernas. – „Pri čítaní sa učím.“
• Fininte la laboron, li foriris. – „Keď dokončil prácu, odišiel.“

Tvary na -o označujú osobu: lernanto „žiak“ (ten, kto sa učí), parolanto „hovoriaci“, mortinto „zosnulý“, kaptito „zajatec“ (ten, kto bol zajatý). Je medzi nimi aj názov jazyka: esper·ant·o „ten, kto dúfa“. Zamenhof vydal svoju prvú knihu v roku 1887 pod pseudonymom Doktoro Esperanto (pozrite Zamenhof).

#Slovenské príčastia a prechodníky

Časť týchto tvarov pozná Slovák z vlastného jazyka, no esperanto ich má viac a pravidelne:

Slovenské trpné príčastia rozlišujú vid: „čítaný“ (nedokonavé, dej prebieha) a „prečítaný“ (dokonavé, dej je hotový) – presne ako -ata a -ita. Slovák teda rozdiel medzi nimi cíti intuitívne. Veta Fininte la laboron, li foriris zodpovedá knižnému „Dokončiac prácu, odišiel“. Slovenský prechodník sa dnes objavuje najmä v písanom, knižnom štýle. V esperante sa príčastie tvorí rovnako pravidelne od každého slovesa a k trom činným tvarom pribúdajú tri trpné.

#Fáza, nie hodinový čas

Príčastia ukazujú, v akej fáze je dej vzhľadom na hlavné sloveso, nie vzhľadom na prítomnosť (PMEG). Porovnajte:

• La letero estis skribata en la paŭzo. – „List sa písal počas prestávky.“ (písanie ešte prebieha)
• La letero estis skribita en la paŭzo. – „List bol počas prestávky napísaný.“ (vtedy už hotový)

Rozdiel je rovnaký ako medzi slovenským „písaný“ a „napísaný“.

#Zložené časy: esti + príčastie

Tvar slovesa esti „byť“ s príčastím dáva presnejšie časy. Ak zmeníte estas na estis, estos, estus alebo estu, posuniete celý tvar v čase. Jednoduché časy opisujú slovesá.

Trpný rod sa tvorí z esti a trpného príčastia. Pôvodca deja nasleduje po de: La letero estis skribita de Petro – „List napísal Peter“ (doslova „List bol napísaný Petrom“). Po slovensky stojí pôvodca v inštrumentáli („Petrom“), po esperantsky za de v základnom tvare. Ak môže byť de nejasné, zrozumiteľnejšie je fare de.

PMEG označuje jednoduché koncovky -as, -is, -os, -us, -u za všeobecne výhodnejšie: Mi manĝis – „Jedol(a) som“ zvyčajne postačí rovnako ako Mi estis manĝinta. Zamenhof nikdy nepoužil splynuté tvary ako manĝintas namiesto estas manĝinta. PMEG ich pokladá za logické, ale ťažko zrozumiteľné; len niekoľko z nich, napríklad sciintus „bol(a) by som vedel(a)“, sa trochu používa.

#Spor ata/ita

V 50. rokoch a na začiatku 60. rokov 20. storočia sa esperantisti sporili o trpné príčastia. Jedna skupina, zvaná atistoj, čítala samohlásky hlavne ako značky času. O dome postavenom dávno písala La domo estis konstruata – „Dom bol postavený“.

Druhá skupina, itistoj, ich čítala ako vid: -it- pre dokončený dej, teda La domo estis konstruita. Dňa 25. novembra 1967 Akadémia esperanta rozhodla pomerom hlasov 26 z 31, že príčastia vyjadrujú vid. Dodala, že len tento výklad zodpovedá Zamenhofovmu úzu.

V roku 1989 Akadémia rozhodnutie potvrdila. Označila výklad podľa vidu za starší, knižnejší a základný. Moderné opisné gramatiky, napríklad PMEG, opisujú príčastia týmito pojmami: prebiehajúce, dokončené, ešte nezačaté. Pre hovoriacich po slovensky je takýto výklad prirodzený, pretože „písaný“ a „napísaný“ sa v slovenčine líšia práve vidom, nie časom.

#Príklady vo vetách

• La dormanta bebo ne aŭdis la bruon. – „Spiace bábätko nepočulo ten hluk.“
• Ŝi rigardis la falantan neĝon. – „Pozerala sa na padajúci sneh.“
• Mi trovis la perditan ŝlosilon sub la lito. – „Našiel som stratený kľúč pod posteľou.“
• Ni renkontiĝos la venontan semajnon. – „Stretneme sa budúci týždeň.“
• Promenante en la parko, mi renkontis malnovan amikon. – „Keď som sa prechádzal v parku, stretol som starého priateľa.“
• Manĝinte, ni iris promeni. – „Po jedle sme išli na prechádzku.“
• La parolanto dankis la aŭskultantojn. – „Rečník poďakoval poslucháčom.“
• La domo estis konstruita antaŭ cent jaroj. – „Ten dom bol postavený pred sto rokmi.“
• La ponto estas ankoraŭ konstruata. – „Most sa ešte stále stavia.“

#Časté otázky

#Aký je rozdiel medzi -ata a -ita?

-Ata opisuje prebiehajúci dej, -ita dokončený. La pordo estas fermata znamená „dvere sa práve zatvárajú“; la pordo estas fermita znamená „dvere sú zatvorené“.

#Ako sa v esperante tvorí trpný rod?

Použite esti s trpným príčastím: La libro estas legata – „Kniha sa číta“. Pôvodca nasleduje po de (alebo fare de).

#Čo znamená slovo „esperanto“?

Je to podstatné meno utvorené z činného príčastia prítomného od slovesa esperi „dúfať“: esper·ant·o, „ten, kto dúfa“. Pochádza zo Zamenhofovho pseudonymu Doktoro Esperanto (1887).

#Potrebujem zložené časy typu estas manĝinta?

Zriedka. Jednoduché tvary -as, -is, -os pokryjú väčšinu potrieb; zložené časy pomáhajú, keď záleží na presnej fáze deja.

#Čo znamená príčastie s -e?

Opisuje dej podmetu, ktorý sprevádza hlavné sloveso: Fininte, li foriris – „Keď skončil, odišiel“.

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto – gramatika v angličtine (pravidlo 6)
• Akademio de Esperanto – rozhodnutia o príčastiach (1967, 1989)
• PMEG – príčastia
• PMEG – príčastia ako slová na -a
• PMEG – zložené slovesné tvary
• PMEG – nezvyčajné zložené slovesné tvary
• David K. Jordan – The ata/ita problem (UC San Diego)
• Unua Libro – Wikipédia (po anglicky)
• Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)
• Príčastie – Wikipédia – slovenské činné a trpné príčastia
• Prechodník – Wikipédia – slovenský prechodník