Podstatné a prídavné mená v esperante: -o, -a a množné -j

Každé esperantské podstatné meno sa končí na -o a každé prídavné meno na -a. Obe pridávajú -j v množnom čísle a -n ako predmet a prídavné meno sa vždy zhoduje so svojím podstatným menom: bona kato, bonaj katoj, bonan katon, bonajn katojn – „dobrá mačka, dobré mačky, dobrú mačku, dobré mačky“. Gramatický rod ani nepravidelné množné číslo neexistujú.

Zhoda prídavného mena s podstatným vám je zo slovenčiny dobre známa. Esperanto ju však zjednodušilo na minimum: slovenčina sa zhoduje v rode, čísle a jednom zo šiestich pádov, esperanto len v čísle a v tom, či je slovo predmetom.

#Podstatné mená: koncovka -o

Podstatné meno je každé slovo zakončené na -o: domo – „dom“, amiko – „priateľ“, kuro – „beh“. Koncovka určuje slovný druh, takže z jedného koreňa vznikne niekoľko slov: bela – „krásny“, bele – „krásne“, belo – „krása“. To je základ esperantského tvorenia slov.

belopodstatné meno

-obelopodstatné meno-abelaprídavné meno-ebelepríslovka-ibeliinfinitív

Podstatné mená nemajú gramatický rod. Väčšina slov pre osoby, napríklad amiko – „priateľ, priateľka“ alebo instruisto – „učiteľ, učiteľka“, o pohlaví nič nehovorí. Niekoľko koreňov je významom mužských a prípona -in- tvorí ženský tvar: patro – „otec“, patrino – „matka“. Pozrite si prípony. V slovenčine naopak každé podstatné meno rod má (pes, mačka, auto) a ten určuje tvary prídavných mien aj slovies v minulom čase: „dobrý pes, dobrá mačka, dobré auto“ – po esperantsky bona hundo, bona kato, bona aŭto.

#Množné číslo: -j

Pridajte -j za koncovku: domo → domoj – „domy“, bela → belaj. Koncovka -oj znie ako slovenské „oj“ v slove „stroj“ a -aj ako „aj“ v slove „kraj“.

Po každom čísle vyššom než jedna je podstatné meno v množnom čísle: du katoj – „dve mačky“, tri grandaj domoj – „tri veľké domy“. S unu – „jeden“ zostáva v jednotnom čísle: unu tago – „jeden deň“. Slovenčina používa po číslovkách 2–4 nominatív množného čísla („dve ruky“) a od piatich genitív množného čísla („päť rúk“); esperanto túto premenlivosť nepozná: vždy du manoj, kvin manoj.

#Zhoda: prídavné meno kopíruje podstatné

Prídavné meno preberá rovnaké -j a -n ako podstatné meno, ktoré opisuje. Takto vyzerá celý vzorec:

• La bonaj katoj dormas. – „Dobré mačky spia.“
• Mi vidas bonajn katojn. – „Vidím dobré mačky.“

Poradie sa nemení: koncovka, potom -j, potom -n. Preto katojn, nikdy katonj. Koncovka množného predmetu -ojn sa číta „oj“ a hneď za tým „n“. Kedy pridať -n, vysvetľuje stránka o akuzatíve.

Slová, ktoré fungujú ako prídavné mená, sa zhodujú rovnako. Patria sem privlastňovacie zámená ako mia – „môj“ a korelatívy ako tiu – „ten“: miajn amikojn – „mojich priateľov“ (predmet), tiujn librojn – „tie knihy“ (predmet). Pozrite si zámená a korelatívy.

#Postavenie prídavného mena

Prídavné meno zvyčajne stojí pred podstatným menom, rovnako ako v slovenčine, ale správne je aj za ním: bela domo alebo domo bela – „krásny dom“. Koncovky ukazujú, ku ktorému podstatnému menu patrí, aj keď sa slovosled zmení.

#Prídavné mená po esti

Po esti – „byť“, iĝi – „stať sa“ a ŝajni – „zdať sa“ sa prídavné meno zhoduje v čísle, ale nikdy neberie -n:

• La katoj estas bonaj. – „Mačky sú dobré.“
• La domo ŝajnas malnova. – „Dom sa zdá starý.“

Jedno prídavné meno opisujúce dve podstatné mená v jednotnom čísle spojené kaj – „a“ je v množnom čísle: La tablo kaj la seĝo estas novaj. – „Stôl a stolička sú nové.“

#Šesť slovenských pádov a dva esperantské

Slovenské podstatné aj prídavné meno menia koncovku v šiestich pádoch, zvlášť pre každý rod a číslo. Esperanto vyjadruje to isté základným tvarom, akuzatívom a predložkami:

Koreň vojo sa nikdy nemení; mení sa len podľa toho, či je podmetom (bona vojo) alebo predmetom (bonan vojon). Všetko ostatné preberajú predložky.

#Stupňovanie: pli, plej, ol

Esperanto nemá koncovky pre druhý stupeň ani nepravidelné tvary typu „dobrý – lepší – najlepší“. Prácu urobia krátke slová:

Bona zostáva pravidelné: pli bona – „lepší“, la plej bona – „najlepší“. Tie isté slová stupňujú aj príslovky: pli rapide – „rýchlejšie“. Slovenčina tvorí druhý stupeň príponou („-ejší, -ší“) a mnohé tvary sú nepravidelné („dobrý – lepší, veľký – väčší, malý – menší“); esperanto má jediný postup. Podrobne o stupňovaní.

Po ol a kiel zostáva slovo v tom tvare, ktorý by malo v úplnej vete:

• Mi amas vin pli ol li. – „Milujem ťa viac než on.“
• Mi amas vin pli ol lin. – „Milujem ťa viac než jeho.“

Po slovensky to funguje rovnako: „viac než on“ a „viac než jeho“ sa líšia pádom podľa úlohy slova v celej vete.

„Veľmi“ a „príliš“ vyjadrujú slová tre a tro: tre granda – „veľmi veľký“, tro granda – „príliš veľký“. Prípony -eg- a -et- menia silu vnútri slova: granda → grandega – „obrovský“, domo → dometo – „domček“.

#Časté chyby

#Časté otázky

#Zhodujú sa esperantské prídavné mená s podstatnými menami?

Áno, v čísle a páde. Ak má podstatné meno -j alebo -n, má ich aj každé prídavné meno, ktoré ho opisuje: grandajn domojn – „veľké domy“ (predmet). Zhoda v rode neexistuje, pretože neexistuje gramatický rod.

#Ako sa v esperante tvorí množné číslo?

Pridajte -j k podstatnému menu a jeho prídavným menám: nova libro → novaj libroj – „nové knihy“. Žiadne výnimky neexistujú.

#Ako sa v esperante povie „lepší“ a „najlepší“?

Pli bona je „lepší“ a la plej bona „najlepší“. Pri príslovkách: pli bone – „lepšie“, plej bone – „najlepšie“.

#Môže prídavné meno stáť za podstatným menom?

Áno. Domo bela aj bela domo sú správne; koncovky ukazujú, ktoré slová k sebe patria.

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto, pravidlá 2 a 3 (po anglicky) – Akademio de Esperanto
• Seksa signifo de O-vortoj – PMEG
• A-vortoj: bazaj reguloj – PMEG
• Nombro: bazaj reguloj a Nombro ĉe A-vortoj – PMEG
• N-finaĵo: bazaj reguloj – PMEG
• Kiel kaj ol: uzado a kun rolmontriloj – PMEG
• Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)