O esperante
Zamenhofove citáty: slávne slová tvorcu esperanta
Čo tvorca esperanta skutočne napísal a povedal, slovo po slove overené podľa jeho textov, ktoré sú voľným dielom.
Najznámejšie slová L. L. Zamenhofa pochádzajú z jeho otváracích prejavov na prvých ôsmich Svetových kongresoch esperanta (1905–1912), z jeho Deklarácie o homaranizme z roku 1913 a z listov. Nižšie je 16 z nich v esperante, s naším vlastným slovenským prekladom a odkazom na zdroj. Každý bol porovnaný slovo po slove so Zamenhofovými textami, ktoré sú voľným dielom (zomrel v roku 1917); […] označuje vynechanú časť. Unua Libro z roku 1887 bola po rusky, preto jej predhovor citujeme v jeho vlastnej neskoršej esperantskej verzii; kde esperantské znenie nie je jeho, uvádzame to. O jeho živote pozrite Zamenhof.
Jazyk a jeho účel
La diferenco de la lingvoj prezentas la esencon de la diferenco kaj reciproka malamikeco de la nacioj […]
– „Rozdielnosť jazykov predstavuje podstatu rozdielnosti a vzájomnej nepriateľskosti národov […]“ Predhovor k Unua Libro, 1887 (text).
Por ke lingvo estu tutmonda, ne sufiĉas nomi ĝin tia.
– „Aby bol jazyk celosvetový, nestačí ho tak nazvať.“ Motto na titulnom liste prvého vydania Unua Libro, Varšava, 1887. Kniha bola po rusky (originál); esperantské znenie je od Adama Zakrzewského, Universo, 1910 (text). Niektoré zbierky uvádzajú internacia namiesto tutmonda.
[…] estas plej necesa antaŭ ĉio unu kondiĉo: la ekzistado de klare difinita, neniam tuŝebla kaj neniam ŝanĝebla Fundamento de la lingvo.
– „[…] najpotrebnejšia zo všetkého je jedna podmienka: existencia jasne vymedzeného, nikdy nedotknuteľného a nikdy nemenného základu jazyka (Fundamento).“ Predhovor k Fundamento de Esperanto, júl 1905 (text).
Neutralita a rovnosť národov
[…] hodiaŭ inter la gastamaj muroj de Bulonjo-sur-Maro kunvenis ne francoj kun angloj, ne rusoj kun poloj, sed homoj kun homoj.
– „[…] dnes sa medzi pohostinnými múrmi Boulogne-sur-Mer nezišli Francúzi s Angličanmi, Rusi s Poliakmi, ale ľudia s ľuďmi.“ Otvárací prejav, prvý Svetový kongres, august 1905 (text). Ozvena je v názve dejín kongresov od Zika van Dijka, Sed homoj kun homoj (UEA, 2005). Pozrite Svetový kongres esperanta.
Rompu, rompu la murojn inter la popoloj, donu al ili la eblon libere konatiĝi kaj komunikiĝi sur neŭtrala fundamento […]
– „Zbúrajte, zbúrajte múry medzi národmi, dajte im možnosť slobodne sa spoznať a dorozumievať na neutrálnom základe […]“ Ženeva, 1906, po tom, čo opíše masaker vo svojom rodnom Białystoku (text).
Sur neŭtrala lingva fundamento, / Komprenante unu la alian, / La popoloj faros en konsento / Unu grandan rondon familian.
– „Na neutrálnom jazykovom základe, / navzájom si rozumejúc, / národy vytvoria v zhode / jeden veľký rodinný kruh.“ Tretia strofa básne La Espero, 1890 (text); Zamenhof ju sám citoval vo svojom prejave v Cambridgi v roku 1907. Báseň je neoficiálna hymna, pozrite vlajka a symboly.
La interna ideo de Esperanto […] estas: sur neŭtrala lingva fundamento forigi la murojn inter la gentoj kaj alkutimigadi la homojn, ke ĉiu el ili vidu en sia proksimulo nur homon kaj fraton.
– „Vnútorná myšlienka esperanta […] je: na neutrálnom jazykovom základe odstrániť múry medzi národmi a neustále zvykať ľudí na to, aby každý z nich videl vo svojom blížnom len človeka a brata.“ Krakov, 1912 (text).
[…] forigi unu fojon por ĉiam la ĉefan kaŭzon de la militoj, la barbaran restaĵon el la plej antikva antaŭcivilizacia tempo, la regadon de unuj gentoj super aliaj gentoj.
– „[…] raz a navždy odstrániť hlavnú príčinu vojen, barbarský zvyšok z najstarších predcivilizačných čias: vládu niektorých národov nad inými národmi.“ Záver textu Post la Granda Milito. Alvoko al la diplomatoj, napísaného v roku 1915, počas prvej svetovej vojny (text).
Homaranismo
Zamenhof uverejnil svoju Deklaracio pri Homaranismo v roku 1913 ako „moje čisto súkromné presvedčenie“, oddelene od esperanta. Začína sa slovami Mi estas homarano – „Som homarano“. Viac v časti Homaranismo.
Mi estas homo, kaj la tutan homaron mi rigardas kiel unu familion.
– „Som človek a celé ľudstvo pokladám za jednu rodinu.“ Bod I (text).
Mi vidas en ĉiu homo nur homon, kaj mi taksas ĉiun homon nur laŭ lia persona valoro kaj agoj.
– „V každom človeku vidím len človeka a každého posudzujem len podľa jeho osobnej hodnoty a skutkov.“ Bod II (rovnaký text).
O sebe a svojej úlohe
Lingvo Internacia kiel ĉiu nacia estas komuna propraĵo; la aŭtoro forlasas por ĉiam ĉiujn personajn rajtojn al ĝi.
– „Medzinárodný jazyk je, tak ako každý národný, spoločným vlastníctvom; autor sa navždy vzdáva všetkých osobných práv naň.“ Poznámka na strane 2 knihy Unua Libro (1887), po rusky (originál); esperantské znenie je od Johannesa Dietterleho (text).
Mi ne volas esti kreinto de l’ lingvo, mi volas nur esti iniciatoro.
– „Nechcem byť tvorcom jazyka, chcem byť len jeho iniciátorom.“ Predhovor k Dua Libro, 1888 (text).
Memoru, ke Esperanto estas nenies propraĵo, ke la esperantistoj havas plenan rajton fari kun ĝi ĉion, kion ili volas, se ili nur faros ĝin singarde, lojale kaj interkonsente.
– „Pamätajte, že esperanto nepatrí nikomu, že esperantisti majú plné právo robiť s ním všetko, čo chcú, ak to budú robiť len opatrne, lojálne a po vzájomnej dohode.“ Drážďany, august 1908 (text).
Nomu min per mia nomo, nomu min fondinto de la lingvo, aŭ kiel vi volas, sed mi petas vin, ne nomu min plu „majstro“ […]
– „Volajte ma mojím menom, volajte ma zakladateľom jazyka, alebo ako chcete, ale prosím vás, už ma nenazývajte ‚majstrom‘ […]“ Krakov, august 1912, 25. výročie (text).
Osem kongresových prejavov, 1905–1912
Zamenhof otvoril každý z prvých ôsmich kongresov. Časť IV Originala Verkaro obsahuje všetky osem a ďalších deväť prednášok.
| Rok | Miesto | Hlavná téma | Text |
|---|---|---|---|
| 1905 | Boulogne-sur-Mer | Neutrálna pôda; končí modlitbou | IV/2 |
| 1906 | Ženeva | „Vnútorná myšlienka“ esperanta | IV/5 |
| 1907 | Cambridge | Účel kongresov | IV/6 |
| 1908 | Drážďany | Stabilita po rozkole s idom | IV/8 |
| 1909 | Barcelona | Krátky; jeho úloha ako symbolu | IV/9 |
| 1910 | Washington | Prečo by sa vybralo esperanto | IV/11 |
| 1911 | Antverpy | Schleyer; hlasovanie na kongresoch | IV/14 |
| 1912 | Krakov | Jubileum; vzdáva sa titulu „majster“ | IV/15 |
Listy
Oni edukadis min kiel idealiston; oni min instruis, ke ĉiuj homoj estas fratoj, kaj dume sur la strato kaj sur la korto, ĉio ĉe ĉiu paŝo igis min senti, ke homoj ne ekzistas: ekzistas sole rusoj, poloj, germanoj, hebreoj k.t.p.
– „Vychovávali ma ako idealistu; učili ma, že všetci ľudia sú bratia, a pritom na ulici i na dvore ma všetko na každom kroku nútilo cítiť, že ľudia neexistujú: existujú len Rusi, Poliaci, Nemci, Židia atď.“ List N. Borovkovi z deväťdesiatych rokov 19. storočia, vytlačený v roku 1896; esperantské znenie je preklad V. Gerneta z ruštiny (text).
Se mi ne estus hebreo el la ghetto, la ideo pri la unuigo de la homaro aŭ tute ne venus al mi en la kapon, aŭ ĝi neniam tenus min tiel obstine en la daŭro de mia tuta vivo.
– „Keby som nebol Žid z geta, myšlienka na zjednotenie ľudstva by mi buď vôbec nenapadla, alebo by ma nikdy nedržala tak tvrdošijne počas celého môjho života.“ Súkromný list Alfredovi Michauxovi z 21. februára 1905 (text). V dodatku (P. S.) žiada Michauxa, aby povedal, že sa nazýva Ruslanda hebreo, „ruský Žid“.
Často pripisované, no v jeho textoch nenájdené
Vikicitaro uvádza tieto výroky pod Zamenhofovým menom bez zdrojového textu. Prehľadali sme Originala Verkaro z roku 1929 (vrátane 140 listov), Fundamenta Krestomatio, Dua Libro a celý text projektu Vikifontaro a nenašli sme ani jedno znenie:
- Kiam la popoloj povos interkompreniĝi, ili ĉesos malami unu la alian. – „Keď si národy budú môcť rozumieť, prestanú sa nenávidieť.“ Sám Zamenhof toto zjednodušené videnie odmietal (pozrite nižšie).
- Mi forĝis, kiel forĝisto aŭ seruristo, la ŝlosilon de l’mondo. – „Vykoval som, ako kováč alebo zámočník, kľúč sveta.“ Najbližší text je list Borovkovi, v ktorom jazyk navrhuje ako „kľúč“ (ŝlosilo), vďaka ktorému porozumie listu aj čitateľ, ktorý sa ho nikdy neučil.
Časté otázky
Aký je najslávnejší Zamenhofov citát?
Pravdepodobne veta z Boulogne-sur-Mer z roku 1905: nezišli sa Francúzi s Angličanmi, Rusi s Poliakmi, „ale ľudia s ľuďmi“ (sed homoj kun homoj).
Čo Zamenhof myslel „vnútornou myšlienkou“ esperanta?
Vo svojom poslednom oficiálnom kongresovom prejave (Krakov, 1912) ju vymedzil ako odstránenie múrov medzi národmi na neutrálnom jazykovom základe, aby každý videl vo svojom blížnom len človeka a brata. Dodal, že nezaväzuje žiadneho jednotlivého esperantistu.
Myslel si Zamenhof, že spoločný jazyk ukončí nenávisť?
Nie. V Ženeve v roku 1906 povedal: „neveríme, že neutrálny základ urobí z ľudí anjelov“ (ni ne kredas, ke neŭtrala fundamento faros el la homoj anĝelojn, text). V roku 1915 napísal, že je ľahké urobiť bratov zo slobodných a rovnoprávnych ľudí, ale nemožné, keď sa niektorí z nich pokladajú za oprávnených pánov nad ostatnými (Post la Granda Milito, text).
Zdroje
- L. L. Zamenhof, Originala Verkaro, ed. Johannes Dietterle, 1929, na Vikifontaro: predhovory (časť I), články a texty o homaranizme (III), prejavy (IV), listy (V), básne (VI)
- Fundamenta Krestomatio a Dua Libro de l' Lingvo Internacia, Project Gutenberg
- Adam Zakrzewski, Historiaj detaloj, Universo 1910 (motto na titulnom liste); Д-ръ Эсперанто, Международный языкъ, 1887, titulný list a strana 2, ruský Wikisource
- Zamenhof, list Alfredovi Michauxovi, 21. februára 1905, Vikifontaro, z knihy A. Korĵenkov, Homarano, 2011
- A. Korĵenkov, Zamenhof: The Life, Works and Ideas of the Author of Esperanto, Esperantic Studies Foundation, 2009 (témy prejavov)
- Vikipedio, Universala Kongreso de Esperanto (Ziko van Dijk, Sed homoj kun homoj, UEA 2005); Vikicitaro, Ludoviko Lazaro Zamenhof
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.