Homaranizmus: Zamenhofova myšlienka neutrálneho humanizmu

Homaranismo (po slovensky homaranizmus, v angličtine „Humanitism“) je filozofia L. L. Zamenhofa o rovnoprávnych národoch, neutrálnom jazyku a jedinom spoločnom pravidle: správať sa k iným tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. Vyrástol z Hilelismo („hilelizmus“), ktorý vyšiel v roku 1901 pod pseudonymom Homo sum, a svoje meno dostal v roku 1906. Zamenhof ho nazýval dielom celého života, no od esperanta ho zámerne oddeľoval a esperantské hnutie, neutrálne od Boulonskej deklarácie (1905), ho nikdy neprijalo. Samostatné hnutie nevzniklo a kongres, ktorý preň plánoval, sa nikdy neuskutočnil.

#Čo znamená homaranismo?

Slovo sa skladá z častí hom·ar·an·ism·o: homaro „ľudstvo“, -an- „člen“, -ism- „náuka“ – pozrite prípony. Slovom homarano sa označuje člen ľudského rodu a v Zamenhofovom ponímaní aj prívrženec tejto náuky. Reta Vortaro označuje homaranismo za Zamenhofov projekt neutrálneho náboženstva, ktorý nadväzuje na Hilelismo.

#Odkiaľ sa homaranizmus vzal?

V roku 1901 vydal Zamenhof rusky knihu Hilelismo („Hilelizmus: projekt riešenia židovskej otázky“), podpísanú Homo sum, po latinsky „som človek“. Hillel bol mudrc z čias kráľa Herodesa, ktorý zhrnul Zákon takto: nerob iným to, čo sa protiví tebe. Podľa životopisca Aleksandra Korĵenkova Zamenhof navrhoval malú židovskú obec s očistenou vierou bez etnických predpisov, ktorá by na výučbu aj bohoslužby používala esperanto. Medzi ruskými Židmi vzbudil len malé nadšenie.

Plán mu zmenil prvý Svetový kongres esperanta. V auguste 1905 celý týždeň hovorilo výlučne po esperantsky 688 ľudí z asi 20 krajín a Zamenhof dospel k záveru, že myšlienka môže fungovať pre všetkých. Nepokoje v Rusku ho potom prinútili vydať ju ešte pred ďalším kongresom.

Zamenhof si uvedomil, že Hilelismo znie príliš židovsky a jeho predhovor je príliš viazaný na Rusko. Brožúra z roku 1906 uvádza, že hilelizmus sa týkal jednej skupiny, kým homaranizmus sa týka všetkých národov a náboženstiev, a definuje ho ako celado al pura homeco kaj al absoluta intergenta justeco kaj egaleco – „snahu o čistú ľudskosť a o absolútnu spravodlivosť a rovnosť medzi národmi“.

#Aké sú hlavné zásady homaranizmu?

Najúplnejším krátkym vyjadrením je Deklaracio pri Homaranismo z roku 1913 s odpoveďovým lístkom pre čitateľov, ktorí chceli byť zapísaní ako homaranoj. V skratke:

Jadro nesú dve vety. Mi estas homo, kaj la tutan homaron mi rigardas kiel unu familion. – „Som človek a celé ľudstvo pokladám za jednu rodinu.“ A druhá: Mi vidas en ĉiu homo nur homon. – „V každom človeku vidím len človeka.“

Text z roku 1906 bol dlhší: dvanásť bodov, „homaranistické chrámy“, v ktorých by sa stretávali ľudia rôznych náboženstiev, názvy ako Peterburgio pre Rusko a esperanto uvedené ako neutrálny jazyk. V roku 1913 Zamenhof chrámy aj zoznam názvov krajín vypustil, pridal spoločenstvá voľnomyšlienkárov (liberkredaj, ktorí neveria v nijaké existujúce zjavené náboženstvo) a esperanto už nespomínal.

#Bol homaranizmus to isté ako esperanto?

Nie, a Zamenhof na tomto rozdiele trval. Boulonská deklarácia, prijatá 9. augusta 1905, hovorí: Ĉiu alia ideo aŭ espero, kiun tiu aŭ alia esperantisto ligas kun la Esperantismo, estos lia afero pure privata. – „Každá iná myšlienka alebo nádej, ktorú ten či onen esperantista spája s esperantizmom, bude jeho čisto súkromnou záležitosťou.“ Názory tvorcu jazyka nikoho nezaväzujú; zaväzuje iba Fundamento. Všetkých osobných práv na jazyk sa vzdal už v Unua Libro z roku 1887.

Zopakoval to aj v predhovore z roku 1913. Esperanto znamená plnú neutralitu a jeho „vnútorná myšlienka“ je len nejasný pocit bratstva, kým homaranizmus je určitý politický a náboženský program, mian kredon pure privatan – „moje čisto súkromné presvedčenie“. Predvídal, že ho nepriatelia esperanta použijú ako zbraň.

#Ako reagovali esperantisti?

Zle. Korĵenkov uvádza, že nežidom sa nepáčil talmudský názov, ateistom sa text zdal príliš náboženský, veriacim kacírsky a ľuďom pohlteným triednym bojom politicky pomýlený. Louis de Beaufront naň zaútočil v časopise L'Espérantiste. Na kritiku istého kňaza Zamenhof odpovedal, že homaranisti nechcú nové náboženstvo, len most medzi existujúcimi.

Dvaja blízki francúzski prívrženci, Émile Javal a Hippolyte Sebert, mu radili, aby svoje autorstvo zatajil, a pred kongresom v Ženeve v roku 1906 ho presvedčili, aby zo svojho prejavu vyškrtol časť, ktorá spájala „vnútornú myšlienku“ s homaranizmom (Korĵenkov). Istý čas potom hovoril len o „vnútornej myšlienke“.

#Aký kongres Zamenhof plánoval?

Chcel zvolať stretnutie o neutrálnom ľudskom náboženstve pre ľudí, ktorí opustili zdedenú vieru, najprv v čase desiateho Svetového kongresu v Paríži v auguste 1914. Parížski organizátori sa obávali francúzskej nacionalistickej tlače a odmietli. Potom vojna parížsky kongres zrušila.

Dňa 9. septembra 1914 požiadal švajčiarskeho esperantistu Friedricha Uhlmanna, aby v roku 1915 zorganizoval vo Švajčiarsku kongres pre všetkých, ktorí túžia po jednote ľudstva (Korĵenkov). Podľa Edmonda Privata obežník o menšom prípravnom stretnutí uvádzal najprv december 1916, potom august 1917 a nakoniec „po skončení vojny“. Nič sa neuskutočnilo; Zamenhof zomrel 14. apríla 1917.

#Čo sa stalo s homaranizmom po Zamenhofovi?

Hnutím sa nestal. Privat poznamenáva, že formulár členstva podpísalo len málo čitateľov; podľa esperantskej Wikipédie s ním sympatizovalo veľa pacifistov. Zamenhofova najmladšia dcéra Lidia Zamenhofová (1904–1942) šírila homaranizmus popri esperante a približne od roku 1925 aj baháizmus; jej osud nájdete v časti Zamenhof. Náuku dodnes skúmajú historici, najmä Korĵenkov (Homarano, 2009) a Christer Kiselman. Iné väzby esperanta a viery, napríklad esperanto a spiritizmus v Brazílii, vznikli nezávisle.

#Prečo sa homaranizmus kritizuje?

• Priveľa jazyka a náboženstva. Korĵenkov tvrdí, že Zamenhof, vychovaný vo viacjazyčnom Rusku, prehliadol, že západná Európa bola z veľkej časti jednojazyčná, a sotva zvážil politické, hospodárske a psychologické činitele.
• Trieda. Ernest Drezen (1929) z marxistického hľadiska namietal, že ignoruje triedny boj; slová „alebo spoločenská trieda“ pribudli do textu až vo verzii z roku 1913.
• Nepraktické podrobnosti. Privat uvádza, že Zamenhof sám vypustil premenované krajiny ako neuskutočniteľné.
• Napätie v cieľoch. V referáte napísanom v roku 1910 pre Univerzálny kongres rás (1911) Zamenhof tvrdil, že nenávisť medzi národmi zmizne až vtedy, keď bude mať ľudstvo jeden jazyk a jedno náboženstvo, kým si národy doma ponechajú svoje. Kiselman vykladá jeho pochybnosti ako konflikt medzi záchranou Židov a zjednotením ľudstva.
• Riziko pre esperanto. Javal a Sebert sa obávali rozkolu v hnutí. O kritike samotného jazyka pozrite kritika esperanta, o širšom príbehu dejiny esperanta.

#Časté otázky

#Čo je homaranizmus?

Zamenhofova etická a náboženská filozofia jednoty ľudstva: všetky národy sú rovnoprávne, ľudia sa posudzujú podľa skutkov a medzi spoločenstvami sprostredkúva neutrálny jazyk. Vyvinula sa z Hilelismo (1901) v rokoch 1906 až 1917.

#Je homaranizmus náboženstvo?

Zamenhof ho nazval politickým a náboženským programom a Reta Vortaro projektom neutrálneho náboženstva. Poprel, že by chcel nahradiť existujúce náboženstvá: ľudia si mali ponechať svoje a pridať neutrálnu etiku.

#Je homaranizmus to isté ako „vnútorná myšlienka“ esperanta?

Nie. „Vnútorná myšlienka“ je nejasná nádej na bratstvo, ktorú cíti mnoho esperantistov. V roku 1913 Zamenhof napísal, že homaranizmus je presný, súkromný program a nie súčasť esperanta.

#Uskutočnil sa kongres v roku 1915?

Nie. Zamenhof oň požiadal v septembri 1914, ale vojna ho znemožnila. Neskoršie plány sa posunuli na roky 1916 a 1917 a on v apríli 1917 zomrel.

#Existujú dnes homaranisti?

Dnes neexistuje organizované hnutie, hoci Zamenhofove spisy o tejto téme sa naďalej skúmajú.

#Zdroje

• A. Korĵenkov, Zamenhof: The Life, Works and Ideas of the Author of Esperanto, Esperantic Studies Foundation, 2009 (kapitoly XIII–XVI)
• Edmond Privat, Vivo de Zamenhof, Vikifontaro
• L. L. Zamenhof, Deklaracio pri Homaranismo (Madrid, 1913; voľné dielo), Vikifontaro
• J. Dietterle (ed.), Originala Verkaro de L. L. Zamenhof (1929), časť III „Hilelismo-Homaranismo“, Vikifontaro
• Enciklopedio de Esperanto (1934), heslo Zamenhof
• Akademio de Esperanto, Deklaracio pri la Esenco de la Esperantismo (9. augusta 1905)
• Ernest Drezen, Zamenhof (1929), kapitola „Homaranismo“
• Vikipedio, Homaranismo, Hilelismo, Lidia Zamenhof a Ludoviko Lazaro Zamenhof; Wikipédia (po anglicky), Homaranismo, Declaration of Boulogne a Lidia Zamenhof; Wikipédia (sk), Homaranizmus; Wikipédia (pl), Homaranizm a Ludwik Zamenhof
• Reta Vortaro, homar-, Hilel- a kred-
• Stuart Schoffman, The Great Family Circle, Jewish Review of Books, 2017 (recenzia knihy Esther Schorovej Bridge of Words)