Ako sa povie „ľúbim ťa“ po esperantsky

„Ľúbim ťa“ sa po esperantsky povie Mi amas vin, výslovnosť mi A-mas vin. Mi je „ja“, amas je sloveso „ľúbiť“ v prítomnom čase a vin je „teba“ s koncovkou predmetu -n. Rovnaká veta platí pre partnera, dieťa, rodiča aj kamaráta a pre jedného človeka aj pre viacerých, lebo vi znamená „ty“ aj „vy“. Po slovensky teda „ľúbim ťa“ aj „ľúbim vás“.

#Ako povedať „ľúbim ťa“

Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Veľa práce tu urobí tvorenie slov. Z koreňa am- „láska“ vznikajú amo „láska“, ami „ľúbiť, milovať“, amato / amatino „milovaný / milovaná“, amiko „priateľ“, enamiĝi „zaľúbiť sa“ a amindumi „dvoriť“. Prípona -eg- slovo zosilňuje, -et- ho zmenšuje alebo zjemňuje. Viac v kapitole o príponách.

Aj v slovenčine existujú dva stupne: „mám ťa rád/rada“ a „ľúbim ťa“ (alebo „milujem ťa“). ReVo prekladá ami aj slovesom „mať rád“, ale ŝati je miernejšie, hodí sa pre kamaráta alebo prvú náklonnosť, kým ami je hlboký cit.

#Oslovenia a nežné mená

Prípona -in- označuje ženu a -et- pridáva nehu: kara „drahý“ → karulo „drahý človek, miláčik“ → karuleto „malý miláčik“. Hovoriaci si ďalšie oslovenia tvoria úplne voľne rovnakým spôsobom.

#Komplimenty

Všimnite si koncovky: prídavné meno sa zhoduje so svojím podstatným menom, preto belajn okulojn má na oboch slovách -j (množné číslo) aj -n (predmet). Slovenčina sa tiež zhoduje, ale v rode, čísle a páde, kým esperanto potrebuje len tieto dve koncovky. Viac o podstatných a prídavných menách.

#Rande, požiadanie o ruku a priania

Slovesá o sobáši ukazujú, ako esperanto zaobchádza s pohlavím. Edziĝi znamená „stať sa manželom“, edziniĝi „stať sa manželkou“ a geedziĝi „vziať sa navzájom“ – predpona ge- znamená „obe pohlavia spolu“. Slovenčina má rovnakú trojicu: edziĝi zodpovedá „oženiť sa“, edziniĝi „vydať sa“ a geedziĝi „zobrať sa“. Slovník ReVo uvádza príklady s kun aj s al po týchto slovesách.

#Esperanto a láska: „Edzperanto“

Esperantisti žartujú, že ich jazyk je Edzperanto – slovná hračka zo slov edzo „manžel“ a peranto „prostredník“. Vtip sa objavil v roku 1923 v básni Raymonda Schwartza o dvoch priateľkách, ktoré hľadajú manželov. Uchytil sa, lebo sa naozaj veľa párov zoznámilo vďaka esperantu: už v tridsiatych rokoch zbierali esperantisti správy o desiatkach medzinárodných sobášov, ktoré sa začali listami alebo na kongresoch.

Niektoré z týchto párov vychovali deti v esperante. Bádatelia odhadujú asi 1 000 rodín s približne 2 000 deťmi, ktoré hovoria esperantom od narodenia (2004). Vo väčšine takých rodín však majú rodičia spoločný materinský jazyk; v mnohých iných je esperanto jediný jazyk, ktorý rodičia zdieľajú. Viac o rodených hovoriacich esperantom.

#Časté otázky

#Ako sa povie „ľúbim ťa“ po esperantsky?

Mi amas vin (mi A-mas vin). Ak chcete povedať „aj ja ťa ľúbim“, pridajte ankaŭ: Mi ankaŭ amas vin.

#Aký je rozdiel medzi „Mi amas vin“ a „Mi ŝatas vin“?

Ami je „ľúbiť, milovať“ a ŝati „mať rád“. Pre kamaráta alebo novú náklonnosť povedzte Mi ŝatas vin, pre hlboký cit Mi amas vin.

#Ako sa povie „moja láska“ po esperantsky?

Mia amo – „moja láska“ – alebo mia kara, „môj drahý, moja drahá“. Pre milovanú osobu sa bežne používa karulo (muž) a karulino (žena).

#Ako sa povie „chýbaš mi“ po esperantsky?

Vi mankas al mi – doslova „chýbaš ku mne“. Mi sopiras al vi – „cnie sa mi za tebou“ – je silnejšie.

#Hovorí sa „Mi amas vin“ rovnako muž aj žena?

Áno. Zámená ani slovesá v esperante nemenia tvar podľa pohlavia, takže Mi amas vin znie rovnako, nech to hovorí ktokoľvek komukoľvek. Po slovensky sa rod prejaví v minulom čase („zaľúbil som sa“ × „zaľúbila som sa“), esperantské Mi enamiĝis je pre oboch rovnaké.

#Zdroje

• Wiktionary: mi amas vin
• Wiktionary: karulo, koramiko, enamiĝi, sopiri, edziĝi
• ReVo: edzo, edziĝi, edziniĝi, geedziĝi
• ReVo: ami, enamiĝi, amindumi, ŝati
• Vikipedio: Edzperanto
• Vikipedio: Internaciaj geedziĝoj esperantistaj
• Wikipedia: Native Esperanto speakers – Wikipédia (po anglicky)
• PMEG: Personaj pronomoj