Pocity a emócie v esperante: šťastný, smutný, unavený

Ako sa cítite, poviete po esperantsky pomocou esti „byť“ a prídavného mena – Mi estas feliĉa „Som šťastný(á)“, Mi estas laca „Som unavený(á)“ – alebo pomocou slovesa pocitu: Mi ĝojas „Mám radosť“, Mi timas „Bojím sa“, Mi enuas „Nudím sa“. Niekoľko častí slov (mal-, -iĝ-, -ig-, -em-) potom z jedného koreňa vytvorí celú rodinu pocitov. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami; je vždy predposledná.

#Pocity ako prídavné mená

Prídavné mená končia na -a a v množnom čísle majú -j: Ni estas feliĉaj „Sme šťastní“.

Odtiene významu. Slovník ReVo hovorí, že gaja sa cíti a prejavuje navonok, kým ĝoja je hlbší, vnútornejší pocit. Rovnako malgaja je ľahšia, vonkajšia nálada a malĝoja hlboký zármutok. Bežné je aj trista: PMEG ho nazýva často používanou alternatívou k malgaja a malĝoja, hoci ReVo cituje jazykovú príručku, ktorá uprednostňuje tvary s mal-. Feliĉa znamená „šťastný“ aj „šťastlivý“; ak chcete povedať len „mať šťastie“, použite bonŝanca. Ĵaluza je strach zo straty niečoho svojho; túžba po tom, čo má niekto iný, je envii „závidieť“.

Pocity na -ita. Ĉagrenita, surprizita a ravita „nadšený“ pochádzajú zo slovies ĉagreni „rozladiť“, surprizi „prekvapiť“ a ravi „nadchnúť“. Koncovka -ita dáva výsledný stav, takže Mi estas surprizita je „Som prekvapený(á)“ (niečím). Pozrite príčastia.

#Pocity ako slovesá

Mať rád, milovať, nenávidieť. V súčasnom používaní je ŝati miernejšie slovo a ami silnejšie; ReVo poznamenáva, že staršie používanie bolo opačné. PMEG vysvetľuje, že ŝati a plaĉi znamenajú takmer to isté, ale vymieňajú si úlohy: Mi ŝatas la libron sa rovná La libro plaĉas al mi. Na „nepáči sa mi to“ použite Mi ne ŝatas ĝin a malami si nechajte pre skutočnú nenávisť. Malŝati niektoré slovníky prekladajú ako „neobľubovať“, ale ReVo ho definuje ako zaobchádzanie s niečím ako s bezcenným alebo nedôležitým, takže Mi ne ŝatas je bezpečnejšia fráza. O láske medzi ľuďmi pozrite Ľúbim ťa.

Čo nasleduje po slovese. Príčinu uveďte pomocou pri alebo pro: ReVo má ĝoji pri la bonaĵo aj mi ĝojas pro via helpo. Celá veta berie ke: Mi ĝojas, ke vi venis; Mi timas, ke pluvos „Bojím sa, že bude pršať“. Rovnaké časti nasledujú aj po esti s prídavným menom: Mi estas ĝoja, ke vi venis. Hlad a smäd sú na stránke jedlo a nápoje, chlad a teplo na stránke počasie a ročné obdobia.

#Pocity po slovensky a po esperantsky

Mnohé slovenské slovesá pocitu sú zvratné („báť sa“, „hanbiť sa“, „nudiť sa“, „hnevať sa“) a „báť sa“ chce 2. pád. Esperantské slovesá pocitu sú nezvratné a predmet majú v akuzatíve alebo za predložkou:

Dve slovenské stavby majú v esperante takmer doslovný náprotivok. „Páči sa mi to“ má rovnakú stavbu s 3. pádom ako plaĉi al mi: Tiu kanto plaĉas al mi. – „Tá pieseň sa mi páči.“ A „je mi zima“ zodpovedá Estas al mi malvarme, kde al mi je „mi“ v 3. páde. Slovenské „cítiť sa“ je zasa rovnaké ako esperantské senti sin, doslova „cítiť seba“.

Pozor na kolera: v esperante je to „nahnevaný“ (a kolero je „hnev“, kolerema „prchký“), kým choroba cholera je ĥolero.

#Štyri spôsoby, ako povedať, ako sa cítite

V senti sin „cítiť sa“ je min predmet a prídavné meno za ním opisuje vás, takže nemá -n: Ni sentas nin solaj „Cítime sa osamelí“. PMEG to nazýva opisom pripojeným cez sloveso. Na to, ako dobre sa cítite, použite príslovku: Mi sentas min bone „Cítim sa dobre“. Posledný vzor je z PMEG, ktorý cituje Estas al mi malvarme zo Zamenhofovho prekladu Andersenových rozprávok; al mi pomenúva osobu, ktorá to cíti.

#Časti slov, ktoré tvoria pocity

Viac o predponách a príponách. Na čo si dať pozor:

• Opak, alebo len „nie“. Mal- je opačná myšlienka, kým ne ju len popiera. Dvojica z PMEG je ami → malami: Mi ne amas lin „Nemilujem ho“, ale Mi malamas lin „Nenávidím ho“.
• Žiadne ĝojiĝi. ReVo ĝojiĝi neuvádza, pretože ĝoji už znamená „cítiť radosť“.
• Strach. Timiĝi existuje, ale PMEG odporúča ektimi pre „vyľakať sa“.
• Prechodný stav. PMEG hovorí, že -em- môže pomenovať aj okamžitú chuť: dormema je „mať chuť spať“, nie „veľa spať“.

#Pýtame sa na pocity a odpovedáme

ReVo definuje farti ako byť v dobrom alebo zlom stave, pokiaľ ide o telesné funkcie, a Kiel vi fartas? je stále štandardné „ako sa máte?“; odpovede sú na stránke pozdravy. Kiel vi sentas vin? sa pýta na vašu náladu práve teraz.

#Utešovanie a reakcie

Príkazy sa tvoria koncovkou -u (rozkazovací spôsob) a ne ich robí zápornými. Krátke zvolania, ako Ve! „beda“ a Hura! „hurá“, sú citoslovcia.

#Časté otázky

#Ako sa povie „som šťastný“ po esperantsky?

Mi estas feliĉa alebo Mi estas ĝoja. Samotné Mi ĝojas znamená „mám radosť“, zvyčajne z niečoho konkrétneho.

#Ako sa povie „som unavený“ po esperantsky?

Mi estas laca. „Som vyčerpaný(á)“ je Mi estas lacega a „unavujem sa“ je Mi laciĝas.

#Ako sa povie „som smutný“ po esperantsky?

Mi estas malĝoja, Mi estas malgaja alebo Mi estas trista. Používajú sa všetky tri a malĝoja je najhlbšie.

#Ako sa povie „bojím sa“ po esperantsky?

Mi timas, s predmetom (Mi timas la hundon) alebo s vetou (Mi timas, ke pluvos). „Nebojte sa“ je Ne timu.

#Aký je rozdiel medzi feliĉa a ĝoja?

Feliĉa je obvyklé „šťastný“ a znamená aj „šťastlivý“. Ĝoja je „radostný“ a ĝoji je „mať radosť“ z niečoho.

#Zdroje

• ReVo: feliĉa, ĝoji, ĝoja, malĝoja, gaja, malgaja, kontenta, trista, kolera, timi, laca, enui
• ReVo: esperi, bedaŭri, sopiri, honti, envii, ŝati, ami, malami, plaĉi, ĉagreni, ravi
• ReVo: trankvila, soleca, fiera, ĵaluza, nervoza, kondolenci, kunsenti, farti, okazi, ĥolero
• PMEG: EM, IĜ, ET, MAL, EK
• PMEG: IĜ-verboj (timiĝi, ektimi), priskribaj verboj (esti, fariĝi), similsignifaj verboj (ŝati, plaĉi)
• Tatoeba (CC BY 2.0 FR), frázy potvrdené ako doložené: #1150510 Kio estas al vi?, #435657 Kio okazis?, #3952972 Kio ĝenas vin?, #656588 Kiel vi sentas vin?, #1840821 Mi sentas min sola, #12091947 Kial vi estas malĝoja?, #4810793 Mi kondolencas, #550822 Kia domaĝo, #1015630 Ne ploru, #429408 Ne timu, #466730 Trankviliĝu, #470078 Mi enuas