Esperantopedia

Frázy

Jedlo a nápoje v esperante: slová, jedlá, frázy

Od matenmanĝo po trinkaĵo: slová pre to, čo jete a pijete, a časti slov, ktoré vytvárajú stovky ďalších.

Aktualizované: 3 min čítania

Jedlo je manĝaĵo a nápoj je trinkaĵo, vytvorené zo slovies manĝi „jesť“ a trinki „piť“ plus prípony -aĵ- „konkrétna vec“. Denné jedlá sú matenmanĝo „raňajky“, tagmanĝo „obed“ a vespermanĝo „večera“. Väčšina slov pre ovocie, zeleninu a nápoje sú medzinárodné korene s koncovkou podstatného mena -o, takže mnohé pôsobia povedome. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Jedlá a jedenie

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
jedlo (chod, denné jedlo)manĝoMAN-ĝo
raňajkymatenmanĝoma-ten-MAN-ĝo
obedtagmanĝotag-MAN-ĝo
večeravespermanĝoves-per-MAN-ĝo
desiata, olovrantintermanĝetoin-ter-man-ĜE-to
jedlo (potrava) / nápojmanĝaĵo / trinkaĵoman-ĜA-ĵo / trin-KA-ĵo
jesť / piťmanĝi / trinkiMAN-ĝi / TRIN-ki
variťkuiriku-I-ri

Názvy jedál sú zloženiny: mateno „ráno“ + manĝo „jedlo“. Zmeňte koncovku na -i a máte slovesá: Mi matenmanĝas je la sepa – „Raňajkujem o siedmej.“ Lekcia 5 bezplatného kurzu učí asi dvadsať týchto slov.

Ovocie

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
ovociefruktoFRUK-to
jablkopomoPO-mo
hruškapiroPI-ro
pomarančoranĝoo-RAN-ĝo
citróncitronoci-TRO-no
banánbananoba-NA-no
hroznovinberovin-BE-ro
broskyňapersikoper-SI-ko
jahodafragoFRA-go
vodný melónakvomelonoak-vo-me-LO-no

Zložené slová sú časté: vinbero je „vínna bobuľa“ (vino + bero) a akvomelono „vodný melón“. Pre strom povedzte pomarbo „jabloň“.

Zelenina

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
zeleninalegomole-GO-mo
zemiakterpomoter-PO-mo
mrkvakarotoka-RO-to
paradajkatomatoto-MA-to
cibuľacepoCE-po
cesnakajloAJ-lo
uhorkakukumoku-KU-mo
kapustabrasikobra-SI-ko
šalátsalatosa-LA-to
hubafungoFUN-go

Terpomo je doslova „jablko zeme“ (tero + pomo).

Mäso, ryby, mliečne výrobky a pečivo

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
mäsoviandovi-AN-do
hovädzie / bravčovébovaĵo / porkaĵobo-VA-ĵo / por-KA-ĵo
kuracie mäsokokina viandoko-KI-na vi-AN-do
rybafiŝoFI-ŝo
vajceovoO-vo
mliekolaktoLAK-to
syrfromaĝofro-MA-ĝo
maslobuterobu-TE-ro
chliebpanoPA-no
polievkasupoSU-po
čokoládaĉokoladoĉo-ko-LA-do

Bovaĵo je bovo „dobytok“ + -aĵ- a porkaĵo pochádza z porko „prasa“. ReVo definuje viando ako svalovú časť zvieracieho tela bez rýb, ktoré zostávajú fiŝo.

Nápoje

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
vodaakvoAK-vo
kávakafoKA-fo
čajteoTE-o
džús, šťavasukoSU-ko
limonádalimonadoli-mo-NA-do
vínovinoVI-no
pivobierobi-E-ro

Chute a korenie

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
sladkýdolĉaDOL-ĉa
slanýsalaSA-la
kyslýacidaa-CI-da
horkýamaraa-MA-ra
korenistý, pikantnýspicaSPI-ca
chutnýbongustabon-GUS-ta
nechutnýmalbongustamal-bon-GUS-ta
čerstvý / surový / zrelýfreŝa / kruda / maturaFRE-ŝa / KRU-da / ma-TU-ra
soľ / (čierne) koreniesalo / piproSA-lo / PIP-ro
cukor / ocotsukero / vinagrosu-KE-ro / vi-NA-gro
korenie / škoricaspico / cinamoSPI-co / ci-NA-mo
horčica / vanilkamustardo / vanilomus-TAR-do / va-NI-lo

Podstatné meno je gusto „chuť“ a sloveso gusti „mať určitú chuť“: La kafo gustas amare – „Káva chutí horko.“ ReVo opisuje acida ako ostrú chuť, aká je pri octe alebo citróne.

Slovenské jedlá a nápoje po esperantsky

Pre niektoré slovenské jedlá a nápoje má slovník ReVo vlastné slovo so slovenským prekladom, iné sa povedia bežným slovom. Slová v tabuľke sú overené v ReVo.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
haluškynokojNO-kojReVo: „halušky“; jedlo z guľôčok cesta, často oválnych, varených vo vode
bryndzabrindzoBRIN-dzoReVo: „bryndza“; mletý ovčí syr, biely a trochu výraznej chuti
bryndzové haluškynokoj kun brindzoNO-koj kun BRIN-dzoopis zo slov ReVo; ustálený esperantský názov pre toto jedlo neexistuje
knedľa, knedlíkknedlikokne-DLI-koReVo: „knedľa“; guľa z múky alebo pečiva, ktorá sa varí vo vode
žemľabulkoBUL-koReVo: „žemľa“, „pletenka“; malé pečivo z jemnej múky
koláčkukoKU-koReVo: „koláč“; sladké pečivo; torta je torto
medovník, perníkmielkukomi-el-KU-koReVo: „medovník“, „perník“; korenený koláč sladený medom
palacinkapatkuko, krespopat-KU-ko, KRES-poReVo: „palacinka“; tenký koláč vyprážaný na panvici
rezeňeskalopoes-ka-LO-poReVo: „rezeň“; tenký plátok mäsa alebo ryby bez kostí; Viena eskalopo „viedenský rezeň“
gulášgulaŝogu-LA-ŝoReVo: ragú z hovädzieho mäsa po maďarsky, opečené a potom dusené so zeleninou a paprikovou omáčkou
klobásakolbasokol-BA-soReVo: „klobása“; nasekané korenené mäso naplnené do čreva alebo jeho náhrady
salámasalamosa-LA-moReVo: „saláma“; druh klobásy z bravčového mäsa, cukru a drobných kúskov tuku
kyslá kapustasaŭrkraŭto, acidbrasikosaŭr-KRAŬ-to, a-cid-BRA-si-koReVo: kvasená nakrájaná kapusta
tvarohkazeoka-ZE-oReVo: „tvaroh“; zrazená časť mlieka, z ktorej sa robí syr
kyslá smotanaacidkremoa-cid-KRE-moReVo: „kyslá smotana“; smotana skysnutá kvasením
pivobierobi-E-ro
piváreňbierejobi-e-RE-joReVo: podnik, kde sa podáva hlavne pivo
slivovicaprunbrandoprun-BRAN-doReVo: „slivovica“; pálenka zo sliviek
borovičkajuniperbrandoju-ni-per-BRAN-doReVo: „borovička“; obilná pálenka dochutená borievkami

ReVo má pri knedliko príklad du pladojn da knedlikoj kun saŭrkraŭto – „dva taniere knedlí s kyslou kapustou“. Pre jedlá bez ustáleného esperantského názvu, napríklad korbáčiky, ReVo samostatné slovo nemá; opíšte ich, napríklad fumaĵita fromaĝo „údený syr“. Slovo gulaŝo ReVo definuje podľa maďarského vzoru, takže slovenský guláš sa od neho môže líšiť.

Tvorenie slov od jedla

Niekoľko prípon urobí z jedného koreňa celú rodinu slov. Pozrite tvorenie slov, prípony a predpony.

Časť slovaVýznamPríklady
-aĵ-konkrétna vec vyrobená z niečoho alebo s tým súvisiacabakaĵo pečivo, dolĉaĵo sladkosť, ovaĵo vaječné jedlo
-ej-miestomanĝejo miesto na jedenie, kafejo kaviareň, bakejo pekáreň, viandejo mäsiarstvo
-ist-osoba, ktorá to robíkuiristo kuchár, bakisto pekár, buĉisto mäsiar
-uj-nádobasukerujo cukornička, salujo soľnička
mal-opaksata sýty, malsata hladný

PMEG dodáva, že -uj- môže pomenovať aj rastlinu, ktorá nesie ovocie (pomujo „jabloň“), ale mnohí dnes uprednostňujú pomarbo. Ak si chcete objednať v restoracio „reštaurácii“, pozrite stránku o cestovaní.

Frázy pri stole

To, čo jete alebo pijete, je predmet, a preto má -n: Mi manĝas pomon, Mi trinkas teon. Pozrite akuzatív.

EsperantoVýslovnosťPo slovensky
Bonan apetiton!BO-nan a-pe-TI-tonDobrú chuť!
Mi malsatas.mi mal-SA-tasSom hladný(á).
Mi soifas.mi so-I-fasSom smädný(á).
Kion vi volas manĝi?KI-on vi VO-las MAN-ĝiČo chcete jesť?
Ĉu vi volas ankoraŭ iom?ĉu vi VO-las an-KO-raŭ I-omChcete ešte trochu?
Ne, dankon, mi estas sata.ne DAN-kon mi ES-tas SA-taNie, ďakujem, som sýty(á).
Ĝi estas bongusta!ĝi ES-tas bon-GUS-taJe to výborné!
Mi estas vegetarano.mi ES-tas ve-ge-ta-RA-noSom vegetarián(ka).
Mi ne manĝas viandon.mi ne MAN-ĝas vi-AN-donNejem mäso.
Ĉu ĝi enhavas ovojn?ĉu ĝi en-HA-vas O-vojnObsahuje to vajcia?
Teon kun citrono, sen sukero, mi petas.TE-on kun ci-TRO-no sen su-KE-ro mi PE-tasČaj s citrónom, bez cukru, prosím.

Vegán je vegano. Po kun „s“ a sen „bez“ nie je -n, pretože sú to predložky. Na prípitky ako Je via sano! „Na zdravie!“ pozrite priania a oslavy.

Množstvá so slovom da

Slovo da spája mieru s látkou, ktorú meria, podobne ako slovenský 2. pád.

EsperantoPo slovensky
glaso da akvopohár vody
peco da kukokúsok koláča
kilogramo da pomojkilogram jabĺk
litro da laktoliter mlieka
kulero da mielolyžica medu

PMEG uvádza tieto pravidlá:

  • Po da nie je -n. Dostane ho miera: Mi trinkas glason da akvo – „Pijem pohár vody.“
  • Po obyčajných číslovkách nie je da. Povedzte Mi havas cent pomojn, ale Mi havas centon da pomoj „Mám sto jabĺk“, pretože cento je podstatné meno.
  • Pred la, mia alebo ĝi nie je da. Použite de alebo el: Ni manĝis iom de la pano – „Zjedli sme trochu chleba.“
  • Pýtajte sa pomocou kiom da: Kiom da sukero vi volas? – „Koľko cukru chcete?“

Glaso da vino je pohár plný vína, kým vinglaso je pohár určený na víno.

Časté otázky

Ako sa povie „jedlo“ po esperantsky?

Manĝaĵo je jedlo ako potrava, to, čo jete; manĝo je jedlo ako denný chod, napríklad obed. Slovenské „jedlo“ pokrýva obe.

Ako sa povie raňajky, obed a večera po esperantsky?

Matenmanĝo, tagmanĝo a vespermanĝo; ako slovesá matenmanĝi, tagmanĝi a vespermanĝi.

Ako sa povie „som hladný“ alebo „som smädný“ po esperantsky?

Mi malsatas alebo Mi estas malsata pre hladný a Mi soifas pre smädný. Keď ste sa najedli, povedzte Mi estas sata.

Ako sa povie „dobrú chuť“ po esperantsky?

Bonan apetiton! ReVo to opisuje ako prianie, ktoré sa hovorí pred jedlom.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.