Esperantopedia

Frázy

Rodina v esperante: matka, otec a všetci príbuzní

Jeden koreň pre príbuzného, jedna prípona pre ženu a pár predpôn pomenujú každého člena rodokmeňa.

Aktualizované: 4 min čítania

„Rodina“ je po esperantsky familio, „matka“ je patrino, „otec“ je patro a „rodičia“ sú gepatroj. Väčšina príbuzných sa tvorí podľa jedného vzoru: koreň pomenúva muža (frato „brat“), prípona -in- z neho urobí ženu (fratino „sestra“) a predpona ge- pomenúva oboch dohromady (gefratoj „súrodenci“). Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Ako sa tvoria slová pre rodinu

Časť slovaVýznamPríkladPo slovensky
koreň + -omužský príbuznýfratobrat
-in-ženskýfratinosestra
ge-obe pohlavia spolugefratojsúrodenci
bo-príbuzný cez manželstvobofratošvagor
vic-, duon-nevlastný; s jedným spoločným rodičomvicfrato, duonfratonevlastný brat (cez nové manželstvo rodiča), brat s jedným spoločným rodičom
pra-o generáciu ďalejpraavopraded
-ĉj-, -nj-domáca podoba, mužská / ženskáfraĉjo, franjobraček, sestrička

Sú to obyčajné predpony a prípony; všeobecné pravidlá nájdete na stránke o tvorení slov.

Príbuzní podľa generácií

Starí rodičia, rodičia, strýkovia a tety

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
starý otec (dedko)avoA-vo
stará mama (babka)avinoa-VI-no
starí rodičiageavojge-A-voj
otecpatroPA-tro
matkapatrinopa-TRI-no
rodičiagepatrojge-PA-troj
strýko, ujoonkloON-klo
tetaonklinoon-KLI-no
strýkovia a tetygeonklojge-ON-kloj

ReVo definuje onklo ako brata alebo švagra (bofrato) jedného z rodičov. Esperanto nerozlišuje, či ide o strýka z otcovej, alebo z matkinej strany, kým slovenčina áno: „strýko“ je otcov brat a „ujo“ matkin brat.

Vaša generácia

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
bratfratoFRA-to
sestrafratinofra-TI-no
súrodencigefratojge-FRA-toj
bratraneckuzoKU-zo
sesternicakuzinoku-ZI-no
bratranci a sesternicegekuzojge-KU-zoj
manželedzoED-zo
manželkaedzinoed-ZI-no
manželiageedzojge-ED-zoj

Esperanto nemá osobitné slová pre starších a mladších súrodencov. PMEG radí v prípade potreby pridať prídavné meno: pli aĝa fratino „staršia sestra“, malpli aĝa frato „mladší brat“.

Deti, vnúčatá, synovci a netere

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
synfiloFI-lo
dcérafilinofi-LI-no
synovia a dcérygefilojge-FI-loj
dieťainfanoin-FA-no
dvojčaĝemeloĝe-ME-lo
synovecnevoNE-vo
neternevinone-VI-no
synovci a neteregenevojge-NE-voj
vnuknepoNE-po
vnučkanepinone-PI-no
vnúčatágenepojge-NE-poj

Infano je neutrálne a ReVo pri ňom uvádza dva významy: mladý človek zhruba do 12 rokov a niečie dieťa v akomkoľvek veku. Nevo je dieťa brata alebo sestry a od nepo „vnuk“ sa líši jedným písmenom.

Ďalšie slová pre členov rodiny

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
príbuznýparencopa-REN-co
člen rodinyfamilianofa-mi-li-A-no
sirotaorfoOR-fo
snúbenec / snúbenicafianĉo / fianĉinofi-AN-ĉo / fi-an-ĈI-no
vdovec / vdovavidvo / vidvinoVID-vo / vid-VI-no

Oženiť sa je edziĝi (ReVo: stať sa manželom alebo jedným z manželov), vydať sa je edziniĝi (stať sa manželkou) a uzavrieť manželstvo (o dvojici) je geedziĝi (stať sa manželským párom).

Príbuzní cez manželstvo: predpona bo-

Bo- označuje príbuzného cez manželstvo. Vyskytuje sa hlavne v troch koreňoch a ich ženských tvaroch s -in-: bopatro, bofilo a bofrato.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
svokor, tesťbopatrobo-PA-tro
svokra, testinábopatrinobo-pa-TRI-no
rodičia manžela alebo manželkybogepatrojbo-ge-PA-troj
zaťbofilobo-FI-lo
nevesta (synova manželka)bofilinobo-fi-LI-no
švagorbofratobo-FRA-to
švagrinábofratinobo-fra-TI-no

Slovenčina rozlišuje rodičov manžela (svokor, svokra) a rodičov manželky (tesť, testiná); esperanto má pre oboch jedno bopatro a bopatrino, ReVo ich takto aj prekladá. PMEG uvádza, že bofrato pokrýva brata manžela či manželky, manžela súrodenca aj manžela sestry manžela či manželky. Pre ďalších príbuzných cez manželstvo (strýko, bratranec, synovec) sa zvyčajne používajú jednoduché slová bez bo-.

Nevlastní príbuzní: vic- a duon-

PMEG odporúča vic- pre príbuzných vzniknutých novým manželstvom rodiča a duon- len pre tých, ktorí majú spoločného iba jedného rodiča. Slovenčina pre oba prípady často používa jedno slovo, „nevlastný“; esperanto ich rozlišuje.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
nevlastný otec (otčim)vicpatrovic-PA-tro
nevlastná matka (macocha)vicpatrinovic-pa-TRI-no
nevlastný syn (pastorok)vicfilovic-FI-lo
nevlastný brat (syn nového partnera rodiča)vicfratovic-FRA-to
nevlastný brat (spoločný len jeden rodič)duonfratodu-on-FRA-to
nevlastná sestra (spoločný len jeden rodič)duonfratinodu-on-fra-TI-no

Pradedovia a predkovia: pra-

Pra- posunie príbuzného o generáciu ďalej, späť v čase alebo dopredu. Pre každú ďalšiu generáciu sa opakuje. Funguje podobne ako slovenská predpona „pra-“ (praded, prababka, pravnuk).

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
pradedpraavopra-A-vo
prababkapraavinopra-a-VI-no
prapradedprapraavopra-pra-A-vo
prastrýkopraonklopra-ON-klo
pravnukpranepopra-NE-po
predkoviaprapatrojpra-PA-troj

Domáce podoby: -ĉj- a -nj-

Prípona -ĉj- tvorí láskyplné mužské mená a -nj- ženské. Ponecháte prvých niekoľko písmen koreňa a zvyšok odrežete: paĉjo pochádza z patro, panjo z patrino, onjo z onklino.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
ockopaĉjoPAĈ-jo
mamkapanjoPAN-jo
dedkoavoĉjoa-VOĈ-jo
babičkaavinjoa-VIN-jo
strýčkooĉjoOĈ-jo
tetkaonjoON-jo
bračekfraĉjoFRAĈ-jo
sestričkafranjoFRAN-jo

Rovnaké koncovky tvoria domáce podoby z krstných mien: Johano → Joĉjo, Mario → Manjo.

Potomci: prípona -id-

Prípona -id- znamená potomok: hundo „pes“ → hundido „šteňa“. U ľudí podľa PMEG ukazuje dieťa alebo potomka v akomkoľvek veku a spája sa hlavne s titulmi a historickými menami: reĝido „dieťa kráľa“. V bežnej rodine hovoríte filo, filino alebo infano. Podstatné meno idaro znamená všetkých potomkov jedného človeka.

Mužské korene, ženské tvary a neutrálne slová

PMEG uvádza avo, edzo, fianĉo, filo, frato, kuzo, nepo, nevo, onklo, patro a vidvo ako mužské korene, takže ženské slovo potrebuje -in-. Rodinné slová infano, parenco, familiano a orfo sú neutrálne. Tradične nemá esperanto spôsob, ako pomenovať rodiča, súrodenca alebo manžela či manželku bez uvedenia pohlavia osoby. PMEG opisuje tri riešenia, žiadne z nich nie je súčasťou oficiálneho jazyka:

  • Jednotné slová s ge-: gepatro, gefrato, geedzo. PMEG (2024) hovorí, že toto použitie za posledných 20 až 30 rokov narástlo; ReVo označuje jednotné gepatro ako zriedkavé a poznamenáva, že ho neprijímajú všetci hovoriaci.
  • Nové korene, ako parento pre „rodiča“ a spozo pre „manžela alebo manželku“; ReVo oba označuje ako zriedkavé.
  • Priradenie neutrálneho významu slovu patro alebo edzo, čo podľa PMEG môže spôsobiť vážne nedorozumenia.

Pýtame sa na rodinu

EsperantoPo slovensky
Ĉu vi havas gefratojn?Máte súrodencov?
Kiom da gefratoj vi havas?Koľko máte súrodencov?
Ĉu vi havas infanojn?Máte deti?
Kiom da infanoj vi havas?Koľko máte detí?
Kiom da jaroj havas via filino?Koľko rokov má vaša dcéra?
Ĉu viaj gepatroj loĝas proksime?Bývajú vaši rodičia blízko?

Typické odpovede:

EsperantoPo slovensky
Mi havas fraton kaj du fratinojn.Mám jedného brata a dve sestry.
Mi ne havas gefratojn.Nemám súrodencov.
Mi havas du infanojn: filon kaj filinon.Mám dve deti: syna a dcéru.

PMEG poznamenáva, že gefratoj funguje aj vtedy, keď neviete, či má človek bratov, sestry alebo oboje. Dávajte pozor na koncovky: havas gefratojn má množné -j a akuzatívne -n. Ďalšie opytovacie slová sú na stránke o otázkach a zápore.

Krátky opis rodiny

EsperantoPo slovensky
Mi nomiĝas Anna, kaj mi havas grandan familion.Volám sa Anna a mám veľkú rodinu.
Mia patrino, Maria, ŝatas legi librojn.Moja matka Mária rada číta knihy.
Mi havas unu fraton kaj du fratinojn.Mám jedného brata a dve sestry.
Mia frato Paŭlo havas ok jarojn.Môj brat Pavol má osem rokov.
Miaj geavoj loĝas apud la maro.Moji starí rodičia bývajú pri mori.
Ni vizitas ilin ĉiun someron.Navštevujeme ich každé leto.
Mi tre amas mian familion.Veľmi milujem svoju rodinu.

V niektorých rodinách je esperanto jazykom domova; prečítajte si o rodených hovoriacich esperantom.

Časté otázky

Ako sa povie „matka“ po esperantsky?

Patrino, čo je patro „otec“ plus -in- „ženský“. Deti často hovoria panjo („mamka“) a „ocko“ je paĉjo.

Ako sa povie „rodina“ a „príbuzní“ po esperantsky?

Rodina je familio, člen rodiny je familiano a príbuzný je parenco.

Ako sa povie „rodičia“ po esperantsky?

Gepatroj: koreň patro s ge- „obe pohlavia“. Jeden rodič je patro (otec) alebo patrino (matka).

Ako sa povie „svokra“ a „švagor“ po esperantsky?

Bopatrino (svokra aj testiná) a bofrato (švagor). „Rodičia manžela alebo manželky“ sú bogepatroj.

Existuje rodovo neutrálne slovo pre „rodiča“ alebo „súrodenca“ v jednotnom čísle?

V tradičnom jazyku nie. Niektorí hovoriaci používajú jednotné gepatro a gefrato, iní navrhujú nové korene, ako parento; PMEG ich považuje za neoficiálne.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.