Esperantopedia

Frázy

Farby v esperante – zoznam a tvorenie odtieňov

Naučte sa tucet farebných koreňov a pár častí slov a pomenujete takmer každý odtieň.

Aktualizované: 2 min čítania

Farby v esperante sú prídavné mená zakončené na -a: ruĝa „červená“, blua „modrá“, verda „zelená“, flava „žltá“, nigra „čierna“, blanka „biela“. Ako ostatné prídavné mená sa zhodujú s podstatným menom: ruĝa pomo „červené jablko“, ruĝaj pomoj „červené jablká“. Časti slov ako hel- „svetlý“ a -et- „-kastý“ menia tieto korene na ľubovoľný odtieň. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Hlavné farby

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
červenáruĝaRU-ĝa
oranžováoranĝao-RAN-ĝa
žltáflavaFLA-va
zelenáverdaVER-da
modrábluaBLU-a
fialováviolavi-O-la
purpurovápurpurapur-PU-ra
ružovározkolora alebo rozaroz-ko-LO-ra / RO-za
hnedábrunaBRU-na
sivágrizaGRI-za
čiernanigraNI-gra
bielablankaBLAN-ka
zlatáoraO-ra
striebornáarĝentaar-ĜEN-ta
tyrkysováturkiskoloratur-kis-ko-LO-ra

Niektoré názvy farieb vznikli z vecí. Oranĝa súvisí s oranĝo „pomaranč (ovocie)“, viola s violo „fialka (kvet)“, roza s rozo „ruža“, ora s oro „zlato“ a arĝenta s arĝento „striebro“. ReVo definuje purpura ako fialovočervenú, farbu starovekého farbiva purpuro, a viola ako fialovo sfarbenú.

Ako vytvoriť odtiene

Časť slovaVýznamPríkladPo slovensky
hel-svetlýhelbluasvetlomodrá
malhel-tmavýmalhelverdatmavozelená
-et--kastý, slabšíruĝetačervenkastá
-eg-intenzívnyruĝegasýtočervená, veľmi červená
pal-bledýpalflavabledožltá
X + kolorafarba Xĉielkolora, kafkoloraoblohovej farby, kávovej farby
dve farbyzmesbluverda, flavverdamodrozelená, žltozelená
ĉiel-, mar-ako obloha, ako moreĉielblua, marbluanebovomodrá, morská modrá

Sú to bežné zloženiny: posledný koreň je hlavné slovo a to, čo je pred ním, ho opisuje. Helblua je „svetlo-modrá“, malhelruĝa „tmavo-červená“. Hela a malhela stoja aj samostatne: hela ĉambro „svetlá izba“. Predpona mal- dáva opak, takže malhela „tmavý“ je doslova „ne-svetlý“. Slovenské zložené farby „modrozelená“, „žltozelená“, „svetlomodrá“ či „tmavozelená“ sa tiež píšu spolu, tak ako bluverda, flavverda, helblua a malhelverda. Viac o tvorení slov, predponách a príponách.

Slovník ReVo označuje lila „lila, orgovánová“ za zriedkavé a cituje radu povedať radšej helviola „svetlofialová“.

Jeden koreň, mnoho slov

Keďže farba je koreň, môžete meniť jej koncovku alebo pridávať prípony:

TvarPríkladPo slovensky
podstatné meno -oLa ruĝo de la sunsubiro.Červeň západu slnka.
príslovka -eŜi estis ruĝe vestita.Bola oblečená v červenom.
-iĝi „stať sa“Li ruĝiĝis.Očervenel.
-igi „urobiť“Ŝi bluigis la muron.Namaľovala stenu namodro.
-eco „vlastnosť“la blankeco de la neĝobelosť snehu
-hara „-vlasý“ruĝhara, grizhararyšavý, sivovlasý

Farby vo vetách

EsperantoPo slovensky
Kiun koloron havas via aŭto?Akú farbu má vaše auto?
Ĝi estas blua.Je modré.
Kiu estas via plej ŝatata koloro?Aká je vaša najobľúbenejšia farba?
Mi ŝatas la verdan koloron.Páči sa mi zelená farba.
Mi aĉetis du nigrajn ŝuojn.Kúpil(a) som dve čierne topánky.
La ĉielo estas helblua.Obloha je svetlomodrá.

Pozor na koncovky: v du nigrajn ŝuojn majú obe slová množné -j aj predmetové -n. Slovenčina zhodu tvorí rodom, číslom a pádom („čierne topánky“ × „čiernych topánok“), esperanto len týmito dvoma koncovkami. Pozrite podstatné a prídavné mená.

Farba esperanta

Zelená je farba esperantského hnutia od jeho prvých rokov. Esperantská vlajka, prijatá na prvom Svetovom kongrese v roku 1905, je zelená s bielym štvorcom, v ktorom je zelená hviezda, verda stelo „zelená hviezda“. Zelené pole sa zvyčajne vysvetľuje ako symbol nádeje. Pozrite vlajka a symboly esperanta.

Časté otázky

Ako sa povedia farby po esperantsky?

Základné farby sú ruĝa (červená), oranĝa (oranžová), flava (žltá), verda (zelená), blua (modrá), viola (fialová), bruna (hnedá), griza (sivá), nigra (čierna) a blanka (biela).

Ako sa povie „svetlomodrá“ a „tmavomodrá“ po esperantsky?

Helblua je svetlomodrá a malhelblua tmavomodrá. Rovnako to funguje pri každej farbe: helverda, malhelverda a tak ďalej.

Čo je „ružová“ po esperantsky?

Rozkolora „ružovej farby“ alebo jednoducho roza. Slovník ReVo uvádza obe.

Menia farby v esperante koncovku?

Áno. Ako prídavné mená pridávajú -j pre množné číslo a -n pre predmet, podľa podstatného mena: Mi vidas ruĝajn florojn – „Vidím červené kvety“.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.