Frázy
Farby v esperante – zoznam a tvorenie odtieňov
Naučte sa tucet farebných koreňov a pár častí slov a pomenujete takmer každý odtieň.
Farby v esperante sú prídavné mená zakončené na -a: ruĝa „červená“, blua „modrá“, verda „zelená“, flava „žltá“, nigra „čierna“, blanka „biela“. Ako ostatné prídavné mená sa zhodujú s podstatným menom: ruĝa pomo „červené jablko“, ruĝaj pomoj „červené jablká“. Časti slov ako hel- „svetlý“ a -et- „-kastý“ menia tieto korene na ľubovoľný odtieň. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.
Hlavné farby
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| červená | ruĝa | RU-ĝa |
| oranžová | oranĝa | o-RAN-ĝa |
| žltá | flava | FLA-va |
| zelená | verda | VER-da |
| modrá | blua | BLU-a |
| fialová | viola | vi-O-la |
| purpurová | purpura | pur-PU-ra |
| ružová | rozkolora alebo roza | roz-ko-LO-ra / RO-za |
| hnedá | bruna | BRU-na |
| sivá | griza | GRI-za |
| čierna | nigra | NI-gra |
| biela | blanka | BLAN-ka |
| zlatá | ora | O-ra |
| strieborná | arĝenta | ar-ĜEN-ta |
| tyrkysová | turkiskolora | tur-kis-ko-LO-ra |
Niektoré názvy farieb vznikli z vecí. Oranĝa súvisí s oranĝo „pomaranč (ovocie)“, viola s violo „fialka (kvet)“, roza s rozo „ruža“, ora s oro „zlato“ a arĝenta s arĝento „striebro“. ReVo definuje purpura ako fialovočervenú, farbu starovekého farbiva purpuro, a viola ako fialovo sfarbenú.
Ako vytvoriť odtiene
| Časť slova | Význam | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| hel- | svetlý | helblua | svetlomodrá |
| malhel- | tmavý | malhelverda | tmavozelená |
| -et- | -kastý, slabší | ruĝeta | červenkastá |
| -eg- | intenzívny | ruĝega | sýtočervená, veľmi červená |
| pal- | bledý | palflava | bledožltá |
| X + kolora | farba X | ĉielkolora, kafkolora | oblohovej farby, kávovej farby |
| dve farby | zmes | bluverda, flavverda | modrozelená, žltozelená |
| ĉiel-, mar- | ako obloha, ako more | ĉielblua, marblua | nebovomodrá, morská modrá |
Sú to bežné zloženiny: posledný koreň je hlavné slovo a to, čo je pred ním, ho opisuje. Helblua je „svetlo-modrá“, malhelruĝa „tmavo-červená“. Hela a malhela stoja aj samostatne: hela ĉambro „svetlá izba“. Predpona mal- dáva opak, takže malhela „tmavý“ je doslova „ne-svetlý“. Slovenské zložené farby „modrozelená“, „žltozelená“, „svetlomodrá“ či „tmavozelená“ sa tiež píšu spolu, tak ako bluverda, flavverda, helblua a malhelverda. Viac o tvorení slov, predponách a príponách.
Slovník ReVo označuje lila „lila, orgovánová“ za zriedkavé a cituje radu povedať radšej helviola „svetlofialová“.
Jeden koreň, mnoho slov
Keďže farba je koreň, môžete meniť jej koncovku alebo pridávať prípony:
| Tvar | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|
| podstatné meno -o | La ruĝo de la sunsubiro. | Červeň západu slnka. |
| príslovka -e | Ŝi estis ruĝe vestita. | Bola oblečená v červenom. |
| -iĝi „stať sa“ | Li ruĝiĝis. | Očervenel. |
| -igi „urobiť“ | Ŝi bluigis la muron. | Namaľovala stenu namodro. |
| -eco „vlastnosť“ | la blankeco de la neĝo | belosť snehu |
| -hara „-vlasý“ | ruĝhara, grizhara | ryšavý, sivovlasý |
Farby vo vetách
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Kiun koloron havas via aŭto? | Akú farbu má vaše auto? |
| Ĝi estas blua. | Je modré. |
| Kiu estas via plej ŝatata koloro? | Aká je vaša najobľúbenejšia farba? |
| Mi ŝatas la verdan koloron. | Páči sa mi zelená farba. |
| Mi aĉetis du nigrajn ŝuojn. | Kúpil(a) som dve čierne topánky. |
| La ĉielo estas helblua. | Obloha je svetlomodrá. |
Pozor na koncovky: v du nigrajn ŝuojn majú obe slová množné -j aj predmetové -n. Slovenčina zhodu tvorí rodom, číslom a pádom („čierne topánky“ × „čiernych topánok“), esperanto len týmito dvoma koncovkami. Pozrite podstatné a prídavné mená.
Farba esperanta
Zelená je farba esperantského hnutia od jeho prvých rokov. Esperantská vlajka, prijatá na prvom Svetovom kongrese v roku 1905, je zelená s bielym štvorcom, v ktorom je zelená hviezda, verda stelo „zelená hviezda“. Zelené pole sa zvyčajne vysvetľuje ako symbol nádeje. Pozrite vlajka a symboly esperanta.
Časté otázky
Ako sa povedia farby po esperantsky?
Základné farby sú ruĝa (červená), oranĝa (oranžová), flava (žltá), verda (zelená), blua (modrá), viola (fialová), bruna (hnedá), griza (sivá), nigra (čierna) a blanka (biela).
Ako sa povie „svetlomodrá“ a „tmavomodrá“ po esperantsky?
Helblua je svetlomodrá a malhelblua tmavomodrá. Rovnako to funguje pri každej farbe: helverda, malhelverda a tak ďalej.
Čo je „ružová“ po esperantsky?
Rozkolora „ružovej farby“ alebo jednoducho roza. Slovník ReVo uvádza obe.
Menia farby v esperante koncovku?
Áno. Ako prídavné mená pridávajú -j pre množné číslo a -n pre predmet, podľa podstatného mena: Mi vidas ruĝajn florojn – „Vidím červené kvety“.
Zdroje
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.