Pozdravy v esperante: Saluton, Ĝis revido a ďalšie

„Ahoj“ alebo „dobrý deň“ sa po esperantsky povie Saluton! (sa-LU-ton) a „dovidenia“ Ĝis revido! (ĝis re-VI-do) alebo jednoducho Ĝis! (ĝis). Oboje sa hodí v ktorúkoľvek dennú dobu a pre kohokoľvek, od kamaráta po cudzieho človeka. Výslovnosť je na tejto stránke zapísaná po slabikách a prízvučná slabika je napísaná veľkými písmenami.

#Pozdravy pri stretnutí

Pozdravy ako Bonan matenon! majú akuzatívne -n, pretože sú skrátenými vetami: Bonan matenon! znamená (Mi deziras al vi) bonan matenon! – „(Prajem vám) dobré ráno“. Referenčná gramatika PMEG vysvetľuje, že sa toto -n stalo obvyklým tvarom tradičných výrazov. Bonan matenon a podobné priania nájdete už vo Fundamente z roku 1905.

#Pozdravy pri lúčení

Ĝis je predložka s významom „do“ (časovo), takže Ĝis! je doslova „Do…!“ – zvyšok vety sa rozumie. PMEG poznamenáva, že Adiaŭ! sa v každodennej reči používa veľmi málo; ľudia uprednostňujú Ĝis revido! alebo Ĝis!, ktoré naznačujú, že sa ešte uvidíte. Adiaŭ! povedzte, len keď naozaj nečakáte, že sa s niekým dlho uvidíte.

#„Ako sa máte?“ a ako odpovedať

Farti znamená „byť v určitom stave zdravia alebo pohody“: Mi fartas bone – „Mám sa dobre“. V odpovedi je príslovka na -e (bone, nie bona), pretože opisuje, ako sa vám darí.

#Tykanie alebo vykanie?

Esperanto používa vi pre každého – pre jedného človeka aj pre viacerých, pre dieťa aj pre ministra (pozrite zámená). Zámeno ci pre oslovenie jedného človeka teoreticky existuje, ale PMEG uvádza, že sa bežne nepoužíva. Slovenčina rozlišuje tykanie („ty“) a vykanie („vy“), esperanto má pre oboje jedno vi. Zdvorilosť sa preto vyjadruje inými slovami:

• Tituly: sinjoro „pán“, sinjorino „pani“, gesinjoroj „dámy a páni“.
• Listy: Estimata sinjoro Novak – „Vážený pán Novák“ (formálne); Kara Maria – „Milá Mária“ (priateľské).
• Záver: Amike – „priateľsky“ alebo Kore – „srdečne“ v priateľských listoch; Ĝis! v krátkej správe.

#Slovenské pozdravy po esperantsky

Slovenčina volí pozdrav podľa toho, či si s človekom tykáte, alebo vykáte; esperanto má jeden pozdrav pre oba prípady.

Slovenské „dobrý deň“ je skrátené prianie dobrého dňa a po esperantsky mu zodpovedá Bonan tagon!; kedykoľvek počas dňa sa však hodí aj jednoducho Saluton!

#Zvyky pri pozdrave

• „Ĝis!“ všade. PMEG poznamenáva, že ĝis a ĝis revido sú obvyklé rozlúčky; Ĝis! uvidíte v rozhovore, na čete aj v e-maile.
• Samideano. Niektorí esperantisti si hovoria samideano – doslova „človek rovnakej myšlienky“, teda spoluesperantista.
• Neprechádzajte na iný jazyk. Na esperantských podujatiach sa prechod na materinský jazyk s krajanmi volá krokodili (doslova „krokodíliť“) a zvyčajne to nie je vítané.
• Krátke neformálne tvary. Na internete uvidíte Sal! namiesto Saluton! a Ĉaŭ! (z talianskeho ciao).

Ďalšie každodenné frázy nájdete na stránke základné frázy. K času a dňom pozrite dni, mesiace a čas.

#Časté otázky

#Ako sa povie „ahoj“ alebo „dobrý deň“ po esperantsky?

Saluton! (sa-LU-ton). Hodí sa kedykoľvek a v každej situácii. Ráno môžete povedať aj Bonan matenon! a cez deň Bonan tagon!

#Ako sa povie „dovidenia“ po esperantsky?

Ĝis revido! alebo len Ĝis! – doslova „do videnia“ a „do“. Ĝis morgaŭ! je „Do zajtra!“ a Ĝis baldaŭ! „Do skorého videnia!“

#Prečo esperantské pozdravy končia na -n?

Sú to skrátené vety: Bonan tagon! znamená „Prajem vám dobrý deň“, kde tagon je predmet slovesa „priať“. Akuzatívna koncovka -n zostala, aj keď sloveso odpadlo.

#Aký je rozdiel medzi Ĝis a Adiaŭ?

Ĝis očakáva ďalšie stretnutie; Adiaŭ je na dlhú alebo definitívnu rozlúčku. V každodennom živote takmer všetci hovoria Ĝis!

#Ako odpovedať na „Kiel vi fartas?“

Bone, dankon. Kaj vi? – „Dobre, ďakujem. A vy?“ Ďalšie odpovede sú Tre bone! „Veľmi dobre!“, Ne malbone „Nie zle“ a Tiel-tiel „Ako-tak“.

#Zdroje

• PMEG: Mallongigitaj frazoj – Bonan matenon!, Saluton!
• PMEG: Oficialaj ekkrioj – Adiaŭ a Ĝis revido
• PMEG: Personaj pronomoj – vi a ci
• ReVo: adiaŭ
• Wiktionary: saluton, sal, ĝis, kiel vi fartas, amike, kore, ĉaŭ
• Vikipedio: Samideano
• Vikipedio: Krokodili